Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-2-2019.pdf
PDF · 121.28 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v spore žalobcov: 1. E.. O. A., S.. XX.XX.XXXX, M. F. XXXX/X, Bratislava, 2. X. A., S.. XX.XX.XXXX, M. W.L. XXX, 3. L. V., S.. XX.XX.XXXX, M. X.O. XXX/XX, Bratislava, 4. Z. I., S.. XX.XX.XXXX, M. X.. R.. Š. XXX/XX, Š., 5. E.. X. X., S.. XX.XX.XXXX, M. U. XXX/XX, Bratislava, 6. X.. H. I., S.. XX.XX.XXXX, M. X. XXX/XX, V., 7. L. A., S.. XX.XX.XXXX, M. J. X. X, R., R. R., všetci zastúpení: Mgr. Andrej Maar, advokát, so sídlom Dunajská 6, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 20.664,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. - 7. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.11.2018, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 08.01.2019, domáhajú zaplatenia sumy vo výške 20.664,- eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktorý podľa názoru žalobcov má užívať pozemky vo vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu.
2. Svoj nárok odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov na ulici Drotárska:
- parcela registra „. Č.V. XXXXX/XX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, Z. Ú.C.: V. X., obec: Bratislava
- miestna časť Staré Mesto, okres: Bratislava I, W.: XX X., druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie;
- parcela registra „. Č. XXXXX/XX, zapísaná na liste vlastníctva Č.. XXXX, Z. Ú.: V. X., obec: Bratislava - miestna časť Staré Mesto, okres: Bratislava I, W.: XXX X., druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie;
- parcela registra „. Č. XXXXX/XX, zapísaná na liste vlastníctva Č.. XXXX, katastrálne územie: V. X., obec: Bratislava - miestna časť Staré mesto, okres: Bratislava I, W.: XXX X., druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „pozemky pod cestou“). Uviedli, že na pozemkoch pod cestou je postavená verejná komunikácia s asfaltovým povrchom - cesta, jej spevnená krajnica a chodník. Z listu žalovaného zo dňa 12.12.2012 vyplýva, že ulica Matúšova a Drotárska sú zaradené v sieti miestnych komunikácií na území hlavného mesta SR Bratislavy ako komunikácie II. triedy. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí, čím je daná pasívna legitimácia žalovaného v tomto spore. Podľa územného plánu mesta Bratislavy je postavená komunikácia triedy C2, kategórie MO 9/40. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že výzvou zo dňa 16.04.2018 vyzvali žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a na rokovanie o vysporiadaní protiprávneho stavu v súvislosti s užívaním pozemkov pod cestou bez právneho dôvodu. Žalovaný listom zo dňa 17.09.2018 potvrdil, že na pozemku
žalobcov je postavená miestna komunikácia II. triedy - Drotárska cesta, pričom zároveň spochybnil vlastnícke právo žalobcov, keď uviedol, že vlastníkom predmetných pozemkov je žalovaný. Žalobcovia mali za to, že žalovaný sa nikdy voči nim vlastníckeho práva k pozemkom pod cestou nedomáhal. Žalovaný citoval listiny, ktorými žalobcovia nedisponujú, pozemky pod cestou nadobudli v dobrej viere v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností a rozhodnutí štátnych orgánov. Duplicita vlastníctva, ktorú žalovaný tvrdí, nevyplývala, až do zápisu na list vlastníctva žalobcu v roku 2018, zo žiadneho verejného registra. Tvrdenia žalovaného žalobcovia považovali za nedôveryhodné z dôvodu, že pokiaľ by skutočne existovali platné vkladuschopné listiny, ktoré sú titulom vlastníctva žalovaného, žalovaný bol povinný sa o majetok mesta Bratislava zodpovedne starať, do čoho spadá aj povinnosť zosúladiť vlastnú evidenciu majetku s evidenciou vo verejných registrov. Pokiaľ žalovaný doteraz 73 rokov od vydania vlastníckych titulov žalovaného nedosiahol zápis vlastníckeho práva vo verejnej evidencii vlastníkov pozemkov, potom buď sú tieto listiny nespôsobilé na vznik vlastníctva žalovaného a tento si toho je vedomý, alebo žalovaný nespravuje vlastníctvo mesta Bratislava s odbornou starostlivosťou.
3. Vzhľadom na povahu plnenia, ktorým došlo podľa názoru žalobcov k bezdôvodnému obohacovaniu sa žalovaného, žalobcovia žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia v peniazoch. Poukázali na to, že žalovaný je sám vlastníkom množstva pozemkov v lokalite, v ktorej sa nachádzajú pozemky pod cestou. Na účely hospodárenia s nimi si žalovaný stanovil minimálne ceny, ktoré požaduje od osôb, ktoré ho žiadajú o právo využívať jeho pozemky. Žalobcovia sa rozhodli od žalovaného žiadať bezdôvodné obohatenie v minimálnej výške, ktorú by žiadal žalovaný od tretej osoby, za využívanie pozemku na prejazd. Pre účely výšky bezdôvodného obohatenia žalobcovia použili ceny za prenájom pozemkov pre prístup požadované žalovaným, a to v zmysle rozhodnutia primátora žalovaného č. 33/2015 zo dňa 16.12.2015, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Stanovená minimálna cena za prenájom pozemkov v zmysle prílohy č. 1 rozhodnutia primátora, položky č. 12 je 18,- eur za m2 za rok. Žalobcovia sa žalobou domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.11.2016 do 14.11.2018 vo výške 20.664,- eur (18,- eur za m2 za rok pri výmere 574 m2 a dvoch rokoch). Žalobcovia boli toho názoru, že popri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia majú nárok aj na úrok z omeškania z uplatňovanej sumy vo výške 5 % ročne od podania žaloby do zaplatenia.
4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 04.12.2018, sp. zn. 8Up/1025/2018.
5. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, v ktorom vyslovil svoj názor, že náhrada za užívanie pozemkov bola stanovená nesprávne, nakoľko stanovenie náhrady za užívanie pozemkov, na ktorých sa nachádza stavba telesa miestnej komunikácie má byť stanovená na základe znaleckého posudku vypracovaného za účelom stanovenie jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena. Na predmetných pozemkoch, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia, sa nachádza miestna komunikácia II. triedy - Drotárska cesta, ktorej vlastníkom je žalovaný ex lege. Podľa uznesenia č. 628/2001 Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 28.06.2001, bodu 2, vykupuje hlavné mesto SR Bratislava od pôvodných vlastníkov pozemky za účelom majetkoprávneho usporiadania, ktoré sú vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy, ale sú užívané hlavným mestom bez právneho dôvodu na nepodnikateľské účely, a to najmä komunikácie, chodníky atď. vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy za cenu 1,16 eur/m2. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný by za uvedených podmienok k odkúpeniu predmetných pozemkov na základe žiadosti žalobcov pristúpil, ak by sa preukázalo, že pozemky pod komunikáciou nie sú vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy. Ďalej žalovaný uviedol, že ulica Matúšova a Drotárska cesta sú zaradené v sieti miestnych komunikácií na území hlavného mesta SR Bratislavy ako komunikácie II. triedy a výkon správy na nich zabezpečuje hlavné mesto SR Bratislava, pričom v zmysle § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách sú miestne komunikácie vo vlastníctve obcí. Hlavné mesto SR Bratislava má právny vzťah k pozemkom pod verejnými stavbami založený ex lege a to na základe zákona č. 66/2009 Z. z. a o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K spochybneniu vlastníckeho práva žalobcov žalovaný uviedol, že majetkovoprávnym šetrením zistil, že pôvodný pozemkovoknižný pozemok Q.. Č.. XXXX bol vo vlastníctve F. A. W. Q. 1. L. Z. A. W. Q. 1.. Po smrti Z. A. bolo Okresným súdom v Bratislave rozhodnuté v roku 1928 o vložení vlastníckeho práva k podielu 1/2 na predmetnom pozemku titulom dedenia, a to desatinou v prospech F. A., desatinou v prospech D. A., desatinou v prospech L. A., desatinou v prospech O. A. a desatinou v prospech L. A.. Na podiel 1 na pozemku Q. Č. XXXX Q. F. A. bola v roku 1934 uzatvorená kúpna zmluva, ktorou sa vložilo
vlastnícke právo v prospech O. P.. Konfiškačná komisia na svojom zasadnutí dňa 29.01.1948 rozhodla, že O. P., F. A., D.Z. A., L., O. A. L. L. A. treba považovať za osoby nemeckej národnosti. Na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie sa považuje pôdohospodársky majetok patriaci vlastníckym právom O. P. za skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945, a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území Slovenska sa tento majetok nachádza. Na základe rozhodnutí konfiškačnej komisie sa považoval pôdohospodársky majetok patriaci vlastníckym právom O. A., F. A., D. A., L. A. L. L. A. za skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945, a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území Slovenska sa tento majetok nachádza. Účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov ku dňu 01.05.1991 sa stalo hlavné mesto SR Bratislava na základe týchto skutočností vlastníkom pozemku XXXX, Z.. Ú.. V. X., a teda je vlastníkom novovzniknutých pozemkov registra „G. Z., Z.. Ú.. V. X., Q.. Č.. XXXXX/XX, Q.. Č.. XXXXX/ XX L. Q.. Č.. XXXXX/XX. Preto tvrdenie žalobcov, že žalovaný sa nikdy voči nim nedomáhal vlastníckeho práva k pozemkom pod cestou nie je opodstatnené, nakoľko Československý štát a následne hlavné mesto sa už aj v minulosti považovali za vlastníka predmetných nehnuteľností, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že je na týchto pozemkoch vybudovaná miestna komunikácia II. triedy - Drotárska cesta. Skutočnosť, že sa na predmetných pozemkoch nachádza teleso komunikácie musela byť žalobcom v čase vyhotovovania ROEP - Staré Mesto, kedy si dali žalobcovia predediť vlastnícke právo na predmetné pozemky, známa, nakoľko v danom čase sa predmetná komunikácia na pozemkoch už nachádzala. Aj napriek tejto skutočnosti príslušný správny orgán nepreveroval, či existujú listiny, ktoré by preukazovali vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, svedčiace osobe odlišnej od žalobcov, na základe čoho prišlo k zápisu predmetných pozemkov na súkromné osoby. V tom čase však už neboli predmetné pozemky vo vlastníctve poručiteľov žalobcov a preto nemohlo dôjsť k prededeniu, či inej forme prevodu vlastníckeho práva vyššie spomínaných nehnuteľností v k. ú. Staré Mesto, keďže dediči nemohli v zmysle platných právnych predpisov nadobudnúť viac práv ako mali ich poručitelia.
6. Hlavné mesto SR Bratislava má právny vzťah k pozemkom pod verejnými stavbami založený ex lege, a to na základe zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa stal platný a účinný dňom 01.07.2009. V zmysle citovaného zákona k takýmto pozemkom vzniklo dňom 01.07.2009 zákonné vecné bremeno, ktoré je vlastník pozemku povinný strpieť. Finančná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva formou vecného bremena podľa citovaného zákona je majetkovým právom a každé majetkové právo podlieha premlčaniu. Súdna prax ustálila, že finančná náhrada a zriadenie vecného bremena je nepochybne jednorazová, a teda nemá charakter opakovaného plnenia. V uvedenom prípade je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá začala plynúť od vtedy, kedy sa prvýkrát mohlo právo uplatniť na súde, a to v deň účinnosti citovaného zákona dňa 01.07.2009. Trojročná premlčacia lehota tak uplynula dňom 01.07.2012 a preto neexistuje zákonný nárok na domáhanie sa finančnej náhrady za jeho vznik. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že nárok žalobcu je premlčaný.
7. Žalobcovia reagovali svojím písomným podaním zo dňa 21.12.2018, v ktorom namietli, že odpor podala neoprávnená osoba. Zotrvali na argumentácii, ktorú uviedli v žalobnom návrhu a vyjadrili svoj nesúhlas s argumentáciou žalovaného uvedenou v odpore. Mali za to, že žalovaný nepredložil dôkazy, odôvodňujúce vlastnícke právo žalovaného.
8. Žalovaný v duplike zo dňa 18.06.2019 uviedol, že v súlade s článkom 1 bod 6 ods. 3 rozhodnutia č. 35/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy o podpisovaní písomností a právnych dokumentov je právne podania na súdy vo veciach, ktorých predmet konania je v sume nad 8.300,- eur do 33.200,- eur, oprávnený podpisovať riaditeľ magistrátu. Je teda nesporné, že X.. G. Z. v čase podania odporu voči platobnému rozkazu bol riaditeľom magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, čo je verejne známa a nespochybniteľná skutočnosť. K predmetu sporu uviedol, že žalobcovia dostatočne nepreukázali odôvodnenosť nimi podanej žaloby a preto navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
9. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na dňa 01.10.2021, na ktorom právny zástupca žalobcov uviedol, že sa pridržiava žalobného návrhu, pričom dopĺňa nové skutočnosti: v katastri je zapísaná poznámka o spornosti vlastníckeho práva k pozemku, ktoré sú predmetom tohto konania. Správa katastra odmietla zapísať vlastnícke právo žalovaného k predmetným pozemkom z dvoch dôvodov, a to, že listiny neboli perfektné, nakoľko neboli právoplatné, absentovala doložka právoplatnosti, čo žalobcovia už v konaní spochybnili. Druhou skutočnosťou je, že žalovaný nepredložil spolu s návrhom delimitačný protokol, ktorý zakladá vlastnícke právo žalovaného vo vzťahu medzi
štátom a mestom. Čo je významné v ďalšom kontexte, keďže žalovaný sa odvoláva na skutočnosť že vecné bremeno mu malo vzniknúť ex lege podľa zákona č. 66/2009 Zb., § 4. V tejto súvislosti sa právny zástupca žalobcov odvolal na § 1 citovaného zákona. Uviedol, že v tomto konaní nebol predložený dôkaz, že by stavba, ktorá sa nachádza na pozemku, prešla do vlastníctva žalovaného. Opäť odkázal na pojednávaní predložené „Oznámenie“ Správy katastra zo dňa 23.03.2007. Z uvedeného dôvodu mal PZ žalobcov za to, že žalovaný nepreukázal ani vlastnícke právo, ani vznik zákonného bremena v zmysle zákona č. 66/2009 Zb., vlastnícke právo k stavbe na žalovaného neprešlo, resp. nebolo v konaní preukázané. PZ žalobcov poukázal na § 4 ods. 2 citovaného zákona, na ktorý sa odvoláva žalovaný vo svojich vyjadreniach, ktorý hovorí o tom, že vlastník pozemkov pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Podľa tvrdenia žalovaného sa tam vykonávali pozemkové úpravy a v takom prípade podľa názoru PZ žalobcov povinnosť strpieť výkon práv zodpovedajúce vecnému bremenu skončil. K poznámke o spochybnenom vlastníctve na LV žalobcov uviedol, že žalovaný sa minimálne od roku 2007, kedy bolo vyhotovené „Oznámenie“, nedomáha vlastníctva na tomto pozemku, preto žalobcovia nevedia, čo by sa s tým dalo urobiť. Má za to, že súd by mal v tomto konaní vychádzať z Výpisu z KN a tento považovať za dôveryhodnú verejnú listinu, ktorá nebola spochybnená. Žalovaný ju síce tvrdeniami spochybňuje, ale skutkami nie. Žalobcovia sú v KN zapísaní ako vlastníci, žalovaný nemá vôľu preukázať svoje vlastníctvo a preukazuje ju listinami (konfiškačnými), ktoré KN spochybnil. Okrem toho podľa § 14 zákona o vlastníctve obcí neprešiel ten majetok zo štátu. Akým spôsobom ho žalovaný nadobudol, to ja neviem povedať, k tomu sa musí žalovaný vyjadriť. Lebo § 4 hovorí aj o tom, že mala by byť stavba povolená podľa platných právnych predpisov, to že stavba existuje a žalovaný ju užíva, to nie je sporné v tomto konaní, lebo žalovaný s k tejto stavbe hlási. Ale žalovaný nepredložil žiadny doklad o tom, že by stavba bola povolená. Žalovaný nepredložil titul nadobudnutia cestného telesa, titul, na ktorý sa odvoláva, z hľadiska vlastníctva podľa nášho názoru aj názoru KN nie je perfektný, okrem toho nebolo preukázané, že stavba bola povolená, čo je ďalší dôvod na to, aby zákonné vecné bremeno vzniklo. Ak žalovaný tvrdí, že vlastníctvo žalobcov je pochybné a dokladá k tomu rozhodnutie KN, to je len polovičná informácia. Druhou skutočnosťou je, že Správa KN odmietla zapísať vlastnícke právo žalovaného do KN. Žalovaný však vo svojom písomnom vyjadrení mnohé tieto informácie zatajil, alebo neuviedol, pričom bol povinný uviesť pravdivý skutkový stav.
10. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobu rozporuje v celom rozsahu, považuje za nedôvodnú. Žalobcovia sa v tomto konaní nedomáhajú určenia vlastníckeho práva ale zaplatenia sumy, a to ako náhrady za užívanie pozemkov, ktoré majú byť vo vlastníctve žalobcov. Žalovaný má za to, že na predmetných pozemkoch bolo zriadené zákonné vecné bremeno, čo znamená, že žalovaný predmetné pozemky neužíva bezdôvodne, tak ako tvrdia žalobcovia, ale má na to zákonné právo v zmysle zákona č. 66/2009 Zb. Na predmetných pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia II. triedy, čo je verejná známa vec. V tejto súvislosti poukázala na § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., v zmysle ktorého sú miestne komunikácie vo vlastníctve obcí, resp. mesta. Z uvedeného vyplýva, že vlastníctvo žalovanému tak vzniklo zo zákona, nie na základe nejakej listiny. V zmysle citovaného zákona je vlastník pozemku povinný strpieť takéto užívanie pozemku, za finančnú odplatu. Súdna prax ustálila, že náhrada je jednorazová. Takáto náhrada je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. Žalobcovia si mohli svoje právo prvýkrát uplatniť dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Zb., a to dňom 01.07.2009, premlčacia lehota uplynula 01.07.2012, námietka premlčania bola vznesená už v odpore. K listine predloženej na pojednávaní žalovaný uviedol, že sa neviaže k predmetu konania, v ktorom sa žalobcovia domáhajú zaplatenia sumy, môže sa viazať k preukázaniu vlastníckeho práva, ale nemá podľa poverenej zástupkyne žalovaného relevantný význam k predmetu sporu.
11. Právny zástupca žalobcov navrhol, aby žalovaný do konania predložil delimitačný protokol, ktorý nie je verejnou listinou, ktorý by preukázal, že stavba verejnej komunikácie, ktorá je na predmetných pozemkoch, prešla z vlastníctva štátu na žalovaného. Ďalej navrhol, aby žalovaný predložil povolenie na stavbu cestnej komunikácie na pozemkoch, ktoré sú predmetoch tohto sporu. Uviedol, že vlastnícke právo k stavbe žalovaného je nesporné, avšak zákon č. 66/2009 Zb. upravuje vecné bremeno len k tým stavbám, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí podľa osobitného predpisu - zákon o vlastníctve obcí. Takýto prechod žalovaný nepreukázal. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcov zákon č. 66/2009 Zb., podľa ktorého má byť zriadené zákonné vecné bremeno nie je aplikovateľný, ak stavba pod ktorou je pozemok, neprešla na obec. To môže preukázať delimitačný protokol, ktorý nebol predložený. Navyše žalovaný bol aj stavebníkom, čo tiež nebolo preukázané. K nepovolenej stavbe právo neprechádza. K uvedenému zaujala stanovisko poverená zástupkyňa žalovanému, ktorá
uviedla, že návrhy na doplnenie dokazovania v konaní o zaplatenie, ktoré je predmetom tohto konania, sú nadbytočné. Žalovaný svoje vlastnícke právo odvodzuje od cestného zákona, preto dokazovať, či bola stavba povolená alebo nepovolená, je bezpredmetné. To isté platí aj pre delimitačný protokol. V súvislosti s neusporiadaním majetkových vzťahov, na ktoré právny zástupca žalobcov poukázal, uviedla, že zákon č. 66/2009 Zb. v § 1 upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, čiže sa vysporiadajú pozemky a stavby, ktoré sú nad nimi, s vlastníkmi. Ustanovenie § 4 citovaného zákona hovorí, že pokiaľ nepríde k majetkovoprávnemu usporiadaniu, čo v danom prípade nedošlo.
12. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
13. Z listu vlastníctva č. 9257 mal súd za preukázané, že žalobcovia v 1. - 7. rade sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku, na ktorom je postavená cestná komunikácia, a to v okrese: Bratislava I, obec: Bratislava - Staré Mesto, Z.. Ú.. V. X., druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, na Q.. Č.. XXXXX/XX J. W. XX X., na Q.. Č.. XXXXX/XX J. W. XXX X. L. na Q.. Č.. XXXXX/XX J. W. XXX X.. V poznámke u všetkých spoluvlastníkov je uvedené, že hodnovernosť údajov katastra o práve k hnuteľnosti bola spochybnená z dôvodu duplicity vlastníctva na základe konfiškačného rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX č. Z.-W.-XXX-(L.-O.)-XXXX v prospech žalovaného, P-1794/2018.
14. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 12.12.2012 označenom ako „Informácia v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám“ oznámil žalobkyni v 1. rade, že „ulice Matúšova a Drotárska sú zaradené v sieti miestnych komunikácií za území hlavného mesta SR Bratislavy ako komunikácie II. triedy a výkon správy na nich zabezpečuje hlavné mesto SR Bratislava - oddelenie cestného hospodárstva. V zmysle § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.“
15. Právny zástupca žalobcov vyzval žalovaného listom zo dňa 16.04.2018 na rokovanie o vysporiadanie protiprávneho stavu v súvislosti s užívaním pozemkov pod cestou bez právneho dôvodu, buď formou zriadenia vecného bremena alebo zámenou pozemkov za podiely na pozemkoch v susedstve, o ktoré mali žalobcovia záujem. Zároveň žiadali o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 24.04.2013 do dňa 16.04.2018 v sume minimálne 51.495,89 eur.
16. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu oznámilo žalovanému listom zo dňa 23.03.2007, že po preskúmaní žiadosti o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným pozemkom a príloh, dospela správa k záveru, že nie sú splnené podmienky na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností, nakoľko predložené verejné listiny, rozhodnutia o konfiškácii majetku, nemajú vyznačenú právoplatnosť. Ďalej uviedla, že na zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec nebola predložená verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností.
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobcovia v 1. - 7. rade sú evidovaní na liste vlastníctva č. 9257 ako podieloví spoluvlastníci pozemku, na ktorom je postavená cestná komunikácia, a to v okrese: Bratislava I, obec: BR. - V. X., Z.. Ú.. V. X., druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, na parc. č. 22844/16 o výmere 84 m2, na Q.. Č.. XXXXX/XX J. W. XXX X. L. na Q.. Č.. XXXXX/XX J. W. XXX X.. Podielové spoluvlastníctvo nadobudli žalobcovia dedením, resp. na základe darovacej zmluvy. Žalovaný spochybnil hodnovernosť údajov katastra o práve k hnuteľnosti majúc za to, že v danom prípade mali byť predmetné pozemky na základe Rozhodnutia Konfiškačnej komisie Č.. Z.-W.-XXX-(L.-D.)-XXXX C. U. XX.XX.XXXX považované za pôdohospodársky majetok patriaci vlastníckym právom právnym predchodcom žalobcov ku dňu 01.03.1945 skonfiškovaný, bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území Slovenska sa tento majetok nachádza. O spochybnení je uvedená informácia v poznámke na liste vlastníctva, pričom Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zdôvodnilo nevykonanie zápisu do katastra nehnuteľností z dôvodu nepredloženie relevantných listín. Súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetom sporu v tomto konaní nie je otázka určenia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Súd vychádza z údajov uvedených W. H. W. Č.. XXXX, ktoré má za hodnoverné. Kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a opis nehnuteľností a práva k nim. Sú v ňom zapísané a graficky zaznačené všetky pozemky a nehnuteľnosti a práva k nim. Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam a na daňové účely. V prípade vedenia súdneho konania, predmetom ktorého je právo k nehnuteľnosti, sporová strana má možnosť požiadať o zápis tejto skutočnosti do poznámky k predmetnej nehnuteľnosti. Z H. W. Č.. XXXX nevyplýva, že by medzi stranami sporu bolo vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Preto i keď žalovaný vlastnícke právo žalobcov v 1. - 7. rade spochybnil, súd nemal za preukázané, že by vlastníkom bol iný subjekt.
19. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, majúc za to, že žalovaný využíva pozemky vo vlastníctve žalobcov, bez právneho dôvodu. Na viacerých miestach žalobcovia spochybnili existenciu vlastníckeho práva k stavbe - miestnej komunikácii ul. Drotárska, ktoré by zakladalo vznik zákonného vecného bremena v zmysle zákona č. 66/2009 Zb.. Namietli, že prechod vlastníckeho práva nebol preukázaný delimitačným protokolom, resp. stavebným povolením a v tejto súvislosti navrhli na doplnenie dokazovania, aby tieto listiny žalovaný do konania predložil. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že predloženie týchto listín by bolo nadbytočné, keď vlastnícke právo k miestnym komunikáciám vzniká ex lege, explicitne uvedené v ustanovení § 3d ods. 3 cestného zákona, a to bez odkazu na akýkoľvek osobitný právny predpis, tak ako je to napr. pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a cestách I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce, cestách II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, upravené v ods. 1 a 2 citovaného ustanovenia, kedy priamo tieto odkazujú napr. na § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákon č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 747/2004 Z. z..
20. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 3d ods. 3 cestného zákona mal vlastnícke právo žalovaného k cestnému telesu za dané.
21. Účelom zákona č. 66/2009 Z. z. je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Za osobitné predpisy uvedené pod čiarou sa považujú pre účely tohto zákona - zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.
22. V prípade, ak obec, resp. vyšší územný celok ako vlastník stavby nemá ku dňu účinnosti zákona (1. júl 2009) s vlastníkom pozemku zmluvne dohodnuté iné právo (typicky uzavretú nájomnú zmluvu, ale môže ísť aj o prípady zmluvne dohodnutého vecného bremena), vzniká zákonné vecné bremeno v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z..
23. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“ vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Tento nárok je teda len jeden a podľa názoru súdu má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena (Y. Ú. V. C. U. XX. L. XXXX V.. C.. E..Ú.). Pre Q. L. R. S. V. C. U. XX. L. XXXX, V.. C.. X G. XX/XXXX, R. S. V. C. U.L. XX. X. XXXX V.. C.. X G. XX/XXXX.
24. Zo žiadnych ustanovení žiadneho zákona nie je možné vychádzať, že by v rámci pozemkov, na ktorých sú stavby podľa zákona č. 66/2009 Z. z., mohlo dochádzať k nájomnému vzťahu, resp. k bezdôvodnému obohateniu, resp. k akémusi opakovanému náhradnému plneniu za takto zriadené vecné bremeno. Vlastníci predmetných pozemkov si mohli uplatniť náhradu za uvedené vecné bremeno, avšak len v zákonom stanovenej lehote, a to do troch rokov od nadobudnutia účinnosti C.Z. Č.. XX/ XXXX C.. C.., N.. F.. J. XX. V. XXXX (Y. S. V. C. U. XX. S. XXXX, V.. C.. XCdo/XX/XXXX).
25. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, dospel súd k záveru, že žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť. Žalobou uplatnený nárok bolo možné uplatniť na súde prvý krát dňa 01.07.2009, a teda trojročná premlčacia doba uplynula dňom 01.07.2012. Žaloba bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená dňa 14.11.2018, zjavne po uplynutí premlčacej lehoty.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový úspech žalobkyne bol vo výške 100%. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.