Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoCsp-44-2021.pdf
PDF · 87.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/44/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava- mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: B. W., nar. X.XX.XXXX, bytom V., N. XXX/XX, právne zastúpený: Mgr. Samuel Dorociak, advokát, so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 391 059, o zaplatenie 441,24 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného sudu Martin z 11. júna 2021 č. k. 17Csp/36/2020-167 v spojení s opravným uznesením z 16.08.2021 č. k. 17Csp/36/2020-186, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 441,24 eur s príslušenstvom (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca do spisu predložil Zmluvu o kreditnej karte uzavretej medzi veriteľom B. B., a.s. (bankou) a žalovaným, v zmysle ktorej bol dojednaný spotrebiteľský revolvingový úver (kreditná karta) s celkovým úverovým rámcom 600 eur s tým, že minimálna výška splátky pri úverovom rámci 600 eur predstavovala 30 eur, za ďalších v zmluve dohodnutých podmienok. Do spisu ďalej žalobca predložil Produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené prečerpania B. B., a.s. účinné k 01.01.2015, vo vzťahu ktorým bolo potrebné sa oboznámiť najmä s bodmi 2.30, 2.36, 2.38, 2.43. Z výzvy datovanej z 23.01.2018 vyplýva, že banka oznámila žalovanému výšku splatnej a nezaplatenej pohľadávky ku dňu 24.03.2017 v sume 636,11 eur s upozornením, že ak dlžná suma nebude uhradená, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Z oznámenia o postúpení pohľadávky datovaného 04.06.2018 je zrejmé, že banka oznámila žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0401/2018/CE uzatvorenej 21.05.2018 banka postúpila pohľadávku spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia terajšiemu žalobcovi. Podľa predloženého výpočtu žalobcom na č.l. 102 spisu vyplýva, že súčet debetných operácii na kreditnej karte predstavoval 1 638,91 eur, súčet kreditných operácii 1 023,37 eur, rozdiel debetných a kreditných operácii na účte žalovaného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti - podľa tvrdenia žalobcu ku 24.03.2017 - predstavuje sumu 615,54 eur, ktorá pozostáva z istiny 441,24 eur, ktorá je predmetom uplatneného nároku na základe žaloby, riadneho úroku vo výške 99 eur a poplatkov vo výške 75,30 eur, ktoré predmetom tohto konania nie sú. Žalobca na základe dôkaznej iniciatívy dôvodnosť uplatneného nároku v konaní nepreukázal, pretože podľa bodu 2.23 Produktových obchodných podmienok pre kreditné karty a povolené prečerpania, banka poskytne klientovi úver do výšky celkového úverového rámca. Klient čerpá úver vykonávaním transakcií. Podmienky zúčtovania
transakcií sú uvedené v podmienkach vykonávania platobných služieb B. B., a.s. Tieto podmienky vykonávania platobných služieb B. B., a.s. žalobca nepredložil a teda nepreukázal, akým spôsobom a za akých podmienok zúčtoval vykonávanie jednotlivých transakcií. Žalobca síce predložil do spisu platobnú históriu pohybov na účte žalovaného a túto vysvetlil vo svojom podaní na č. l. 102 a nasl. spisu, kde uviedol, že k žalovanej sume dospel rozdielom debetných a kreditných operácii, ktoré však (debetné operácie) s týmto označením sa v platobnej histórii po dátume 26.11.2016 nevyskytujú. Keďže žaloba na súde bola podaná dňa 26.11.2019, pri zohľadnení trojročnej premlčacej doby, všetky nároky pred 26.11.2016 sú premlčané. Podľa predloženého prehľadu, za obdobie od 26.11.2016 do 17.05.2018 súčet výberov predstavuje celkove sumu 515,20 eur, súčet vkladov za toto obdobie je však niekoľkonásobne vyšší ako súčet výberov, a teda dlh v sume 441,20 eur nie je platobnou históriou preukázaný. K zosplatneniu celého spotrebiteľského úveru v zmysle podmienok v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nedošlo, keď banka súčasne neupozornila spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na spoplatnenie. Aktívna legitimácia žalobcu na základe podmienok § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách bola v konaní preukázaná. Zo spisu nebol zistený žiadny úkon z ktorého by bolo možné vyvodiť, že zmluvný vzťah na základe uzatvorenej Zmluvy o kreditnej karte by bol v zmysle dohodnutých podmienok zmluvy ukončený.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že výzvou zo dňa 23.01.2018 postupca oznámil žalovanému, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 24.03.2017, nakoľko žalovaný neplnil včas a riadne svoje povinnosti. Má zato, že dátum 23.01.2018 je rozhodujúci, nakoľko od tohto dátumu je potrebné počítať premlčanie a keďže žaloba bola podaná na súd dňa 26.11.2019, nie je žiadna časť uplatneného nároku premlčaná. V danom prípade na prejednávanú vec malo byť aplikované ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. V Zmluve o kreditnej karte zo dňa 21.05.2015 absentovala medzi postupcom a žalovaným dohoda o plnení splátkach, jednalo sa o špecifický bankový produkt. Termín konečnej splatnosti čerpania úveru z karty v zmysle zmluvy nebol jednoznačne určený, preto je toho názoru, že postupca si sám stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu žalovaným, a to zaslaním výzvy zo dňa 23.01.2018, ktorou vyzval žalovaného na splnenie dlhu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa na tento prípad nemôže aplikovať, keďže uvedené ustanovenie zákona sa viaže na plnenie v splátkach. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodujúcu prax niektorých odvolacích súdov. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 5. Záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 26., keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu nepreukázania uvádzaných tvrdení na základe skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe a v ďalšom podaní žalobcu (na č. l. 102 a nasl. spisu), keď zároveň dospel k záveru, že k debetu na účte žalovaného došlo už pred dátumom 26.11.2019, keď na námietku premlčania žalovaného v zmysle práva prihliadal, je správny.
6. Podľa teórie dôkazného bremena v kontradiktórnom civilnom súdnom konaní, základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj "non liquet" (nie je jasné), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru, či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze (porovnaj Karel Svoboda, Dokazování, str. 37 a nasl.). Ide v podstate
o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macúr Jozef, Důkazní břemeno v Civilním soudním řízením, 1. vydaní Brno, Masarykova univerzita v Brně, 1995).
7. V zmysle § 191 ods. 1 CSP súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
8. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalobca na základe dôkaznej iniciatívy a predložených dôkazov v konaní jednoznačne nepreukázal, akým spôsobom a za akých podmienok zúčtoval vykonávané jednotlivé transakcie, pričom len listinný dôkaz spočívajúci v poukázaní na platobnú históriu pohybov na účte žalovaného, uvedené skutočnosť nepotvrdzuje.
9. Odvolacie námietky žalobcu, že splatnosť dlhu nastala na základe výzvy zo dňa 23.01.2018 v zmysle podmienok § 563 Občianskeho zákonníka, skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie nezodpovedá. Z obsahu tejto výzvy nemožno vyvodiť, že by o takéto uplatnenie práva zo strany postupcu sa jednalo, keďže z obsahového znenia tejto výzvy vyplýva, že výzva na plnenie sa viaže na uplatnenie práva v súvislosti s postúpením pohľadávky tretej osobe. Takéto tvrdenia žalobca neprodukoval ani v skutkových tvrdeniach uvádzaných v podanej žalobe a vo svojom vyjadrení zo 17.12.2021, v zmysle ktorých výzvu zo dňa 23.01.2018 viazal na naplnenie podmienok riadneho postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8. zákona o bankách, pričom rozdiel v debetných a kreditných operáciách, ktoré mali nastať ku dňu 24.03.2017 viaže „ku dňu nadobudnutia účinnosti vypovedania zmluvy/vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlžného zostatku“, ktoré aj podľa tvrdení žalobcu v podanom odvolaní, takéto okolnosti nenastali.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie všetky skutkové zistenia vyhodnotil spôsobom podľa § 191 ods. 1 CSP, pričom pokiaľ tento dospel k záveru, že žalobca dôvodnosť uplatneného nároku v konaní nepreukázal, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)