Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/88/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, zast. JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo 414, proti žalovanej: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O. 9, zast. JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou, so sídlom Svätoplukova 28, Rimavská Sobota, o zaplatenie sumy 3 285,- eur s prísl., o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti žalobcu zo dňa 02.03.2020 voči uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -189 zo dňa 13.02.2020, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 25. augusta 2020, č. k. - 214, takto

rozhodol:

Odvolanie o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol: „Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania o sťažnosti v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.“

2. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že osobitne neupravuje trovy konania o sťažnosti, ako konania, ktoré nasleduje po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Konanie o sťažnosti však vykazuje základné prvky civilného sporového konania, preto je možné aj na tento špecifický druh konania (cez výkladové pravidlo ), ktorý prebieha po právoplatnom skončení konania vo veci samej použiť príslušné ustanovenia , ktoré sú určené pre konanie vo veci samej (a ktoré sa priam vyžadujú napr. zaslanie vyjadrenia sťažnosti protistrane) a to aj v rozsahu nároku o náhrade trov konania. Z uvedeného dôvodu súd pristúpil k aplikácii vyššie cit. ustanovení na uvedené konanie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

3. Proti uzneseniu súdu zo dňa 25.08.2020 č. k. -214, ktorým sudca okresného súdu rozhodol „o nároku“ na náhradu trov vzniknutých „v súvislosti s rozhodovaním sudcu o sťažnosti“ podal žalobca odvolanie. Namietal, že rozhodnutie nie je náležite odôvodnené. Cituje z rozhodnutí NS SR - sp. zn. zo dňa 16.04.2014, sp. zn. zo dňa 30.04.2013, poukazuje na č. 46 ods. 1 SR, čím sleduje podporu svojho názoru, že z uznesenia o náhrade trov sťažnostného konania nevyplýva - preukázanosť, odôvodnenosť, účelnosť, vynaloženie výdavkov, ktorých náhradu súd žalovanej priznal odvolávajúc sa na ust. , podľa ktorého trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Žiadne trovy konania žalovanej neprináležia, žiada aby súd rozhodol o trovách vo výške 0,00 eur. Žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, toto súd opomenul zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania.

4. Žalovaná navrhla, aby súd odvolanie žalobcu proti uzneseniu o trovách konania o sťažnosti zamietol. V súdnom konaní súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k sťažnosti podanej žalobcom voči rozhodnutiu súdu (VSÚ) o výške trov konania. Toto vyjadrenie žalovanej predstavuje ďalší úkon vo veci. Súd správne rozhodol keď žalovanej priznal nárok na trovy sťažnostného konania .

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a odvolanie podľa odmietol.

6. účinný od 01.07.20216 je koncipovaný tak, že taxatívne vypočítava prípady, resp. stanovuje výslovne, proti ktorým rozhodnutiam súdu prvej inštancie je odvolanie prípustné (, ). A contrario platí, že v ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je.

7. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd v Rimavskej Sobote v súlade s procesným postupom upraveným v ust. , t. j. samostatným uznesením č. k. -189 zo dňa 13.02.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, rozhodol „o výške“ trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania). Ide o uznesenie, ktoré bolo vydané v nadväznosti na rozhodnutie okresného súdu (rozsudok vo veci samej) č. k. -143 zo dňa 23.04.2018, ktorým okresný súd zároveň v zmysle rozhodol „o nároku“ na náhradu trov prvostupňového konania (priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu trov v rozsahu 100 %) a v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu (potvrdzujúci rozsudok okresného súdu vo veci samej), ktorým odvolací súd zároveň rozhodol o „nároku“ na náhradu trov odvolacieho konania (priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %). Proti uzneseniu „o výške“ náhrady trov konania zo dňa 13.02.2020 podal žalobca sťažnosť dňa 02.03.2020, o tejto sťažnosti v súlade s ust. , podľa ktorého o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie - rozhodoval sudca okresného súdu. Keďže sudca okresného súdu rozhodoval o opravnom prostriedku - o sťažnosti - proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania, potom takéto rozhodnutie sudcu je rozhodnutím „vyššej inštancie“ vo vzťahu k rozhodnutiu súdneho úradníka (nižšej inštancie). Sudca okresného súdu o sťažnosti rozhodol tak, že sťažnosť žalobcu zamietol uznesením č. k. -209 zo dňa 02.04.2020 ako nedôvodnú (v dôsledku toho uznesenie okresného súdu č. k. -189 zo dňa 13.02.2020 „o výške“ trov konania vydané vyšším súdnym úradníkom v spojení s uznesením sudcu zo dňa 02.04.2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2020). A samostatným uznesením č. k. -214 zo dňa 25.08.2020 sudca okresného súdu rozhodol „o nároku“ na náhradu trov konania, t. j. „ďalších trov“ vzniknutých v súvislosti s rozhodovaním a „konaním o samotnej sťažnosti“ žalobcu. Teda výlučne v spojitosti so sudcom vydaným uznesením okresného súdu č. k. -209 zo dňa 02.04.2020 o zamietnutí sťažnosti, o ktorých trovách bolo treba podľa názoru okresného súdu tiež rozhodnúť, a to z dôvodov, ktoré okresný súd vysvetlil v odôvodnení napadnutého uznesenia zo dňa 25.08.2020 (viď. bod 8). V prípade konania o samotnej sťažnosti žalobcu išlo o špecifický druh konania o trovách, resp. štádia konania, ktoré prebiehalo po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Totiž v tomto špecifickom konaní po právoplatnom skončení konania vo veci samej žalovanej vznikli ešte trovy - ako uviedla vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k sťažnosti podanej žalobcom voči rozhodnutiu súdu (VSÚ) o výške trov konania, potom toto vyjadrenie žalovanej predstavuje ďalší úkon vo veci.

10. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že o trovách konania o samotnej sťažnosti (sťažnostného konania) podanej proti uzneseniu o výške trov konania vydaného vyšším súdnym úradníkom rozhoduje: a to „o nároku“ na náhradu týchto trov konania rozhodne sudca okresného súdu v uznesení, ktorým rozhodne o samotnej sťažnosti ( ) a o ich výške rozhodne opäť vyšší súdny úradník samostatným uznesením ( ).

11. V posudzovanom prípade, ide o takú procesnú situáciu, kedy sudca okresného súdu o nároku na trovy konania o sťažnosti vôbec nerozhodoval v uznesení, ktorým rozhodol o samotnej sťažnosti

(keď sťažnosť zamietol), ale toto rozhodovanie o trovách sťažnostného konania si vymienil na samostatné rozhodnutie, resp. rozhodol „o nároku“ na tieto trovy samostatným uznesením. Odvolací súd konštatuje, že ide o postup zákonom dovolený. Zároveň je treba mať na zreteli skutočnosť, že napadnuté uznesenie o nároku na náhradu trov sťažnostného konania vydané sudcom okresného súdu dňa 25.08.2020 bolo vydané výlučne a jedine v súvislosti s rozhodnutím toho istého sudcu okresného súdu o zamietnutí sťažnosti (tieto, aj keď samostatne vyhotovené uznesenia tvoria jeden celok - rozhodnutie: vo veci + o trovách konania, resp. o nároku na trovy konania). Niet pochýb o tom, že sudca okresného súdu pri rozhodovaní o prípustnom riadnom opravnom prostriedku, t. j. sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka ( ) vec prejednal a rozhodoval ako „vyššia inštancia “ vo vzťahu k rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čo vyplýva aj z ust. , podľa ktorého o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Teda ide o rozhodnutie konečné. Potom aj rozhodnutie sudcu okresného súdu o nároku na trovy sťažnostného konania (ako neoddeliteľnej súčasti uznesenia o zamietnutí sťažnosti) predstavuje rozhodnutie vyššej inštancie (analogicky ako rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania v odvolacom konaní) a voči tomuto rozhodnutiu už odvolanie (riadny opravný prostriedok) nie je prípustné. Súd I. inštancie rozhodne o sťažnosti, a teda aj o trovách sťažnostného konania - uvedené je treba vyvodiť výkladom e ratione legis (argumentácia zmyslom, rozumom, účelom) z ust. .

12. Okresný súd nesprávne poučil strany konania o možnosti podať riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie voči výroku, ktorým v sťažnostnom konaní sudca okresného súdu rozhodol o nároku na náhradu trov tohto konania. Žalobca sa zjavne riadil nesprávnym poučením súdu, keď odvolanie podal. Odvolací súd však vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolanie odmietol podľa , bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).