Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/53/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. Č.H., narodeného 23.11.2004, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov: Ľ. Č., narodenej XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXA, X. O. Z. a X. Č., narodeného XX.XX.XXXX, bytom F.. L. XXXX/E, X. O. Z. v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranou nad Topľou č.k. - 42 zo dňa 18.08.2020 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného zo strany otca pre maloletého L.. Návrh podala matka a žiadala zvýšiť výživné zo strany otca zo sumy 34.- Eur na sumu 180.- Eur mesačne, ktoré je povinný otec platiť k jej rukám. Návrh bol podaný 24.06.2020. Matka návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného, ktorá sa realizovala v roku 2009 prešla pomerne dlhá doba a pomery dieťaťa sa podstatným spôsobom navýšili. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranou nad Topľou ako súd prvej inštancie ( ďalej len súd) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „ M e n í sa výživné určené rozsudkom Okresného súdu vo Vranove n.T. č.k. -14 zo dňa 13.01.2009 a to tak, že sa zvyšuje výživné na mal. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 34,-- Eur na sumu 80,-- Eur mesačne, začínajúc dňom 01.06.2020, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Do dlžného výživného za obdobie od 01.06.2020 do 31.07.2020 súd z a p o č í t a v a otcovi sumu 12,-- Eur.

Dlžné výživné na mal. dieťa od 01.06.2020 do 31.07.2020 v sume 80,-- Eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 31.12.2020.

V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa správy kolízneho opatrovníka bude maloletý L. od septembra 2020 študentom D. R. vo X. O. Z.. V septembri bude matka riešiť kúpu školských pomôcok. Syn je zdravý, nosí okuliare. Mimo úhrady výživného otec nad rámec matke neprispieva, ani počas sviatkov. Zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa. Matka s dvomi maloletými deťmi žije sama v mestskom nájomnom byte. Je nezamestnaná od marca 2020, kedy prerušila živnosť v E.. Poberá dávku v hmotnej núdzi 77,- Eur mesačne, prídavok na dieťa 49,95 Eur mesačne, výživné na syna U. 180,- Eur a na syna L. 40,- Eur mesačne. Za byt uhradí 207,-Eur na mesiac. TV a internet 30,- Eur mesačne, mobilný telefón 25,- Eur, komunálny odpad 32,- Eur štvrťročne. Podľa internetovej stránky minimalnamzda.sk je minimálna mzda pre rok 2020 580,- Eur. Po odrátaní odvodov a dane je výška minimálnej mzdy cca 476,- Eur. Vzhľadom k otcovmu vzdelaniu je voľná ponuka pracovných miest napríklad v okrese Č., Y. F., P.. Priemerný plat v profesii opravár poľnohospodárskych strojov sa pohybuje vo výške cca 600,- Eur. Súd dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne oprávnený. Výživné na maloleté dieťa bolo naposledy upravené a to znížené rozsudkom v roku 2011, kedy maloletý L. končil predškolskú prípravu. V tom čase bol otec nezamestnaný. Od uvedenej úpravy uplynulo 11 rokov a od septembra sa maloletý stane žiakom 1. ročníka strednej školy. Doterajšie výživné pre maloleté dieťa, vzhľadom na odstup času, vek, plnenie školských povinností nepostačuje a nezohľadňuje zvýšené životné náklady.

4. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , , , , Zákona o rodine.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniam

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec a to proti výrokom, ktorým súd zvýšil výživné na maloletého syna L.. V odvolaní uvádza, že súd nesprávne vyhodnotil jeho možnosti a schopnosti, keďže je nezamestnaný, poberá len dávku v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie a aktivačný príspevok. Celkový jeho príjem je 191,40 Eur z toho platí byt, výživné, náklady na stravu, hygienu, komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti. Zostane mu stravu a hygienu 53.- Eur. Z tejto sumy je ochotný dať na výživné pre syna sumu 50.- Eur a môže sa u neho stravovať. Ďalej namieta náklady syna, ktoré uviedla matka pokiaľ ide internet, televíziu, mobil.

6. Matka podala písomné vyjadrenie. Uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Sumu 50.- Eur považuje za nedostatočnú. Je vylúčené aj stravovanie, pretože je si istá, že by to nefungovalo kvôli jeho nezodpovednosti a nespoľahlivosti. Súd rozhodol naposledy o výživnom pred 11 rokmi. Navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

7. Otec k vyjadreniu matky podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že sa snažil o intenzívne nadviazanie vzťahu so synom, pritom exmanželka mu v tomto styku bránila. Má pocit, že mu ukradla 9 rokov z jeho života. Nedovoľuje mu aktuálna situácia platiť sumu ani 80.- Eur mesačne, ktoré stanovil súd.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej len „“) v spojení s ust. (ďalej aj ako „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje

odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

10. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania otec nesúhlasí so stanovenou výškou výživného. Má za to, že nová výška výživného nezodpovedá jeho reálnym schopnostiam a možnostiam .

11. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa , je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Podľa ust. , o rodine (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ustanovenia , o rodine (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného je potrebné vyhodnotenie existencie dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku v zmysle a a to z hľadiska zmeny pomerov na strane povinného rodiča a na strane oprávneného. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného

dieťaťa, ako aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

13. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Naposledy o výške výživného pre maloletého L. zo strany otca bolo rozhodnuté súdom a to v konaní pred Okresným súdom Vranou nad Topľou sp. zn. . Súd v danom konaní znížil výživné zo sumy 3000,- SK na sumu 34.- Eur mesačne od 01.01.2009. V čase pôvodného rozhodovania bola matka na materskej dovolenke s mladším synom a poberala rodičovský príspevok. Maloletý L. navštevoval materskú škôlku a mal bežné výdaje spojené so stravou, hygienou, návštevou materskej škôlky, nosil okuliare, mal problémy so zrakom. Z tejto súvislosti boli zvýšené náklady. Otec bol v tom čase evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 60,41 Eur. V súčasnosti je maloletý L. vo veku 17 rokov. Maloletý L. je žiakom strednej školy podľa tvrdenia matky č.l. 40 súdneho spisu. K nárokom maloletého matka uviedla, že sú to náklady spojené s oblečením, obuvou, hygienou, kozmetikou, so snahou spoločensky žiť. Finančná situácia jej nedovoľuje pokrývať všetky náklady na strane maloletého syna. Na strane otca súd zistil, že nie je zamestnaný. Poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie vo výške 191.- Eur. Má bežné výdaje, ktoré súvisia s nákladmi na stravu, ubytovanie, platí výživné v sume 40.- Eur mesačne. Otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.10.2016.

14. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatuje zmenu pomerov na strane oprávneného L. a povinného rodiča, porovnáva ju so zmenou v čase pôvodného rozhodnutia. V bode 28 svojho rozhodnutia uvádza, že od poslednej úpravy uplynulo 11 rokov a z maloletého L. sa stal žiak 1. ročníka strednej školy. Výživné doposiaľ stanovené nepostačuje a nezohľadňuje zvýšené životné náklady. Matkou deklarované výdavky na stravu, zdravotný stav a hygienické potreby považoval za dôvodné. Pri stanovení schopnosti a možnosti otca vychádzal z potencionality príjmu a z minimálnej mzdy po odrátaní daní a odvodov vo výške 476.- Eur, takže 20% z jeho príjmu by predstavovalo 95.- Eur. Ďalej poukázal na to, že otec mal finančné prostriedky získané z dedičstva, tie využil pre nové bývanie ako svoju výlučnú potrebu. Ďalej poukázal na to, že v odbore aké má otec vzdelanie je voľná ponuka pracovných miest napr. v okrese Č., Y. F. R. P.. Priemerný plat profesii opravár sa pohybuje okolo 600.- Eur mesačne.

15. Zo zisteného skutočného stavu zatiaľ možno uzavrieť, že vo vzťahu k oprávneným zvýšeným nákladom oprávneného maloletého dieťaťa je možné konštatovať, že od poslednej úpravy pomerov uplynula pomerne dlhá doba. Už len prirodzeným vývojom maloletého sa navýšili jeho potreby bez akýchkoľvek pochybností. Výživné doposiaľ platené otcom nepostačuje na pokrytie jeho všetkých základných ako potrieb, ktoré by maloletý mal ako to tvrdí matka len nie je možné ju uspokojovať. Otázna však naďalej ostáva výška primeraného výživného, ktorá by rovnako zodpovedala možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča.

16. V prejednávanej veci vychádzajúc z pomerov v čas pôvodného a súčasného na strane otca je potrebné zhodnotiť, že pomery na strane otca sa závažným spôsobom nezmenili, pretože aj v čase pôvodného rozhodovania otec bol bez príjmu z pracovného pomeru a bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Aj v súčasnosti je otec naďalej evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pracuje na určitý počet hodín a poberá dávku v hmotnej núdzi. Súdu otec doposiaľ neozrejmil aké dôvody na jeho strane mu bránia dosahovať iný príjem , než je dávka , ktorú poberá. Súd vychádzal z jeho možného potencionálneho príjmu a to z výšky minimálnej mzdy, ktorá je stanovená na území SR poukazujúc na vzdelanie otca a možné pracovné ponuky v iných okresoch ako je Vranou nad Topľou.

17. Odvolací súd v zásade súhlasí s možnosťou aplikácie potencionality príjmu na strane otca ako osoby povinnej platiť výživné. Je však potrebné pre realizáciu tohto princípu vykonať dokazovanie a zistiť náležitým spôsobom otázku reálnych možností otca vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosť dosiahnutého vzdelania a možnosti dopytu na trhu práce, ustáliť jeho potencionálny príjem. Nepostačuje prijatý záver súdu, že je možné vychádzať len z minimálnej mzdy, je potrebné zistiť či v regióne, kde otec žije sú pracovné príležitosti, ktoré zodpovedajú vzdelaniu otca a možnosti pre jeho zamestnanie a aké finančné možnosti z toho plynú. Zatiaľ žiadne relevantné dôvody preukazujúce neschopnosť otca sa zamestnať neboli otcom tvrdené ani preukázané. Je potrebné aby otec deklaroval súdu svoju aktivitu pri hľadaní zamestnania sa. Úvahy súdu o potencionalite príjmu otca je potrebné odôvodniť a zistiť jeho schopnosti, prijať pracovné ponuky tak, že reálne môže dosahovať určitý príjem z ktorého je potom možné pri stanovení výživného vychádzať tak, aby bol zohľadnený záujem maloletého dieťaťa Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie vo vzťahu k skutkovým záverom

o schopnostiach a možnostiach otca ako povinného rodiča, konštatuje odvolací súd nedostatočné zistenie skutočného stavu veci pre vyhodnotenie zákonných kritérií rozhodných pre stanovenie rozsahu výživného.

18. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný vždy prihliadať na pomery rodičov, pričom berie v úvahu nielen fakticky dosahované príjmy rodičov, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive povinnej, prihliadol na celkovú hodnotu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj i spôsob života. V podstate to znamená, že povinný by v takejto situácií mal začať hľadať lepšiu zárobkovú činnosť, než tú, ktorú deklaroval pre to rozhodné obdobie.

19. Náležitým spôsobom je potrebné sa vyrovnať aj s otázkou posúdenia majetkovej situácie otca a finančných hotovostí, ktoré mal získať z dedičstva. Súd na ne poukazuje vo svojom rozhodnutí, avšak dôkazy o týchto záverov v súdnom spise absentujú.

20. Pri vyhodnocovaní kritérií rozhodných pre stanovenie výživného musí súd prihliadnuť aj na okolnosť, že maloletý Ján žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá hradí všetky náklady súvisiace s jeho bývaním, s nákladmi na komunálny odpad, náklady na internet, poplatky za televíziu a podobne, teda tie výdaje, ktoré súvisia s bývaním, pričom pomerná časť týchto nákladov sa započítava medzi oprávnené náklady maloletého. Je treba uviesť, že maloletý je vo veku blížiacom sa dospelosti a samostatnosť maloletého L. je výrazne iná ako v čase poslednej úpravy, nemôžem ju však opomínať ak žije Ján v spoločnej domácnosti s matkou, nemožno konštatovať jeho osamostatnenie ani nezávislosť.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude kompenzovať starostlivosť matky vyčíslením napr. percentuálneho podielu na komplexných výdavkoch oprávneného L. prihliadnuc aj na náklady na bývanie a poplatky za odpad a podobne, ktoré platí matka. Ustáliť pomer akým sa majú rodičia podieľať na úhrade výdavkoch maloletého L. zohľadňujúc ich príjmové pomery, ich životnú úroveň a celkové majetkové pomery. Povinnosťou súdu je rovnako tak ustáliť oprávnené potreby maloletého L., ktoré sú základné, bežné, nevyhnutné a zároveň aj potreby, ktoré má maloletý L., ktoré však nie je možné uspokojiť vzhľadom na celkové schopnosti a možnosti oboch jeho rodičov. Zistí v akom rozsahu sa otec podieľa na starostlivosti o syna svojou osobnou starostlivosťou.

22. Súd overí otázku štúdia maloletého L., z obsahu spisu nie je zrejmé, kde študuje a zároveň na novo vyhodnotí jeho oprávnené potreby. Prihliadne aj na objektívny nárast životných nákladov.

23. Súd musí zistiť schopnosti a možnosti povinného rodiča zistí či mu bola ponúkaná príslušným úradom práce práca na výkon ktorej má kvalifikáciu a ktorej schopnosti a možnosti mu dovoľujú vykonávať prácu. Zistiť možnosti a uplatnenia otca a priemerného príjmu so zreteľom na jeho kvalifikáciu, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného rodiča. Dôkazné bremeno má súd bez ohľadu na skutočnosť, či konanie začalo ex offo alebo na návrh. Je teda povinnosťou súdu zvážiť, či je potrebné vykonať aj iné dôkazy keď je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Rozhodovanie o výživnom je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne a prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu.

24. Odvolací súd len zdôrazňuje, že zabezpečenie oprávnených potrieb dieťaťa zostáva po rozpade rodiny, po rozvode základnou povinnosťou rodičov, k čomu musia vynakladať všetko úsilie a to aj na úkor svojich rýdzo vlastných záujmov. Nie je totiž možné, aby rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti žil vlastný život bez ohľadu celkom na rodičovské povinnosti a práve z tohto dôvodu zákon pri stanovení výživného umožňuje prihliadnuť nielen k súčasnej majetkovej situácie rodiča, ale aj k jeho majetkovej potencionalite a v tejto súvislosti v danom prípade i k dôvodom, pre ktoré nevykonáva pracovnú činnosť.

25. Základným dôkazným prostriedkom aj v tomto konaní je predovšetkým podrobný výsluch účastníkov konania, pretože pri týchto úkonoch musí súd zistiť údaje, ktoré sú najdôležitejšie pre zistenie

skutočného stavu a prípadne následne tieto údaje je potrebné potvrdiť ešte inými dôkaznými prostriedkami.

26. Úlohou súdu prvej inštancie je teda nanovo rozhodnúť o nároku na zvýšenie výživného, zistiť skutočný stav, z ktorého vyplynú predovšetkým reálne možnosti a schopnosti povinného rodiča , oprávnené výdaje maloletého dieťaťa a súd vyhodnotí zákonné kritériá pre stanovenie rozsahu nového výživného.

27. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených odvolacím súdom. Na základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).