Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/71/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne) v právnej veci žalobcu: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. P.. XX, XXXX T., Maďarská republika, proti žalovanému: Okresný úrad Liptovský Mikuláš, so sídlom Nám. osloboditeľov 61/1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 30 851 483, 2/ Lesný komposesorát pozemkové spoločenstvo v Partizánskej Ľupči, so sídlom 032 15 Partizánska Ľupča č. 663, IČO: 14 224 143, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. C 21/2015 zo dňa 30.09.2015, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu odmieta.

Žalobca, žalovaný a ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ nemaj ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 17.4.2020 a následne uznesením postúpenou Krajskému súdu v Žiline ako súdu vecne a miestne príslušnému domáhal vyslovenia neplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš číslo: C 21/2015 zo dňa 30.09.2015, právoplatného dňa 21.10.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Z obsahu žaloby a jej príloh vyplýva, že uvedeným rozhodnutím žalovaný podľa , a o niektorých opatreniach na usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“) a podľa o správnom konaní (ďalej len „“) vo vtedy účinnom znení vyhovel námietke Lesného komposesorátu pozemkové spoločenstvo v Partizánskej Ľupči podanej voči zapísanému registru obnovenej evidencie pôdy (ďalej len „ROEP“) v katastrálnom území (ďalej len „kat. úz.“) B. G. a zmenil zápis vlastníka - K. Y. r. K. (ženatý s Q. Z.), nar. XX.XX.XXXX - evidovaného pod B 639 a 671 na listoch vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX a XXXX a pod B 638 a 670 na LV č. XXXX a XXXX v kat. úz. B. G. na Slovenskú republiku - Slovenský pozemkový fond; ako titul nadobudnutia boli uvedené: PKV 1387 pod B19, PKV 1402 pod B11- čd.724/49, Výmer č. 611-20/6-1949-IX/3 zo dňa 22.06.1949. Správnou žalobou žalobca žiadal vysloviť neplatnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo doručované, bolo doručované len Slovenskému pozemkovému fondu (ďalej len „SPF“), ktorý vykonával správu za neznámeho vlastníka, napriek tomu, že už dňa 7.9.2015 bolo vydané osvedčenie o dedičstve sp. zn. , ktoré v ten istý deň nadobudlo právoplatnosť. Podľa uvedeného osvedčenia o dedičstve sa dedičmi po Y. K. stali štyri fyzické osoby, vrátane žalobcu. Na základe uvedeného osvedčenia o dedičstve došlo k zápisu spoluvlastníckych podielov dedičov na vyššie uvedených LV (plus na LV č. XXXX), čím vznikla duplicita vlastníctva. Žalobca o priebehu administratívneho konania uviedol, že námietka bola prerokovaná na zasadnutí komisie dňa 3.9.2015, teda už v dobe, keď už bol podaný návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, pričom zápisnica komisie sa údajne nezachovala. Žalobca mal za to, že dôvodom pre tak rýchle konanie žalovaného bolo aj to, že rozhodnutie bolo potrebné vyhotoviť v dobe, keď za neznámeho

vlastníka správu vykonával SPF, pretože rozhodnutie bolo doručované SPF a nie už známym dedičom - budúcim vlastníkom. Prevzatie rozhodnutia na SPF je zaznamenané na doručenke s dátumom prevzatia 2.10.2015, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať v lehote 15 dní na Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, ale zo strany SPF na odvolanie nebol dôvod. Žalobca tiež poukázal na to, že Okresným národným výborom Liptovský Mikuláš bol dňa 22.6.1949 vydaný Výmer značka 611-20/6-1949-IX/3, ktorým štát vykúpil nehnuteľnosti vo vlastníctve Y. K. vo výmere 125,7222 ha v kat. úz. B. G.. V tomto výmere sa konštatuje, že o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne. O náhrade však vôbec rozhodnuté nebolo a tak po ROEP bol zapísaný pôvodný vlastník Y. K.. V závere žaloby žalobca opisuje neúspešné kroky, ktoré vykonal smerom k mimosúdnej dohode so SPF smerujúcej k zrušeniu duplicitného vlastníctva.

2. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa veta druhá , správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania a napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým uplynuli viac ako tri roky.

Podľa , správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa písm. , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak a) o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté, b) o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie, c) bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, d) bola podaná oneskorene, e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, f) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa alebo , je neprípustná, tak ustanoví tento zákon.

3. v obsahuje výpočet vecí, ktoré sú vylúčené z prieskumu zákonnosti správnych súdov. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v zo súdneho prieskumu zákonnosti sú predovšetkým procesného charakteru; ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach účastníkov konania alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.

4. Medzi typické prejavy zásady subsidiarity správneho súdnictva, založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom zákonnosti, patrí povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok. Riadnym opravným prostriedkom sa rozumie opravný prostriedok, ktorý sa podáva proti neprávoplatnému rozhodnutiu. Subjektom, ktorý má povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok, je vždy fyzická alebo právnická osoba ako účastník administratívneho konania alebo zainteresovaná verejnosť, ak má v administratívnom konaní

oprávnenie na podanie riadneho opravného prostriedku. Vyčerpanie riadneho opravného prostriedku v administratívnom konaní je teda procesnou podmienkou preskúmateľnosti konkrétneho správneho rozhodnutia v správnom súdnictve, nesplnenie ktorej vedie k odmietnutiu žaloby ako neprípustnej podľa .

5. Skúmanie procesných podmienok, za splnenia ktorých správny súd môže konať, sa riadi zásadou oficiality a správny súd k nemu pristupuje z úradnej povinnosti, a to nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania. Pri skúmaní podmienky vyčerpania riadneho opravného prostriedku bola pre pomery prejednávanej veci relevantná právna úprava týkajúca sa rozhodnutí a opravných prostriedkov v administratívnom konaní podľa

6. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy, okrem postupov pri zostavovaní zjednodušeného registra.

7. Keďže , podľa ktorého rozhodoval žalovaný správny orgán, neobsahoval (v čase vydania rozhodnutia) špeciálnu právnu úpravu doručovania rozhodnutia a opravného prostriedku vo vzťahu k rozhodnutiu vydanému podľa cit. zákona, ohľadom týchto inštitútov bolo potrebné aplikovať subsidiárne ustanovenia o správnom konaní (ďalej len „“).

8. Podľa § 51 ods. 1 Správneho poriadku (v znení účinnom od 1.9.2015 do 30.6.2016, teda v čase rozhodovania žalovaného), rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.

Podľa § 53 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdala.

Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 14 Správneho poriadku:

- ods.1: Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

- ods. 2 Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

9. V danej veci bolo potrebné ustáliť druh žaloby, akou sa žalobca domáha prieskumu napadnutého rozhodnutia. Keďže žalobca tvrdí, že mu napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo riadne doručené, bolo by možné z jeho strany domáhať sa nápravy (doručenia rozhodnutia) v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka podľa vyššie citovaného ust. . Správny súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či žalobca má aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka. Takúto žalobu môže totiž podať len fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa kumulatívne nasledovné podmienky: ide o účastníka administratívneho konania, orgán verejnej správy však s ním ako s účastníkom administratívneho konania nekonal a v administratívnom konaní už vydal meritórne (resp. konečné) rozhodnutie. Za účastníka administratívneho konania sa pritom považuje ten, koho zákon za účastníka označuje, a to buď vo vzťahu k dotyku na jeho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, alebo uvedením jeho právneho postavenia, prípadne jeho výslovným pomenovaním. Pretože , podľa ktorého rozhodoval žalovaný správny orgán, neobsahoval (v čase vydania rozhodnutia) špeciálnu právnu úpravu účastníkov konania, pri subsidiárnej aplikácii Správneho poriadku sa za účastníka administratívneho konania v tejto veci považuje podľa cit. ustanovenia ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Keďže napadnutým rozhodnutím došlo k oprave zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastníkom

sa žalobca stal na základe osvedčenie o dedičstve sp. zn. právoplatného dňa 7.9.2015 (teda pred vydaním napadnutého rozhodnutia) je celkom zrejmé, že rozhodnutím žalovaného boli jeho práva priamo dotknuté. Z časových súvislostí vydania napadnutého rozhodnutia a vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve a jeho následného zápisu do katastra nehnuteľností sa javí ako právne relevantná námietka, že žalovaný nekonal so všetkými účastníkmi konania, resp. nemal konať iba so Slovenským pozemkovým fondom, ale aj dedičmi po zomrelom Y. K.. Žalobca teda mal byť účastníkom uvedeného administratívneho konania, a preto mu svedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby opomenutého účastníka.

10. Žaloba zo strany žalobcu však bola podaná 17.04.2020, t. j. po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty, ktorá plynie od vydania napadnutého rozhodnutia (30.09.2015). Táto lehota je prekluzívna a správny súd k jej uplynutiu musí prihliadať z úradnej moci. V prípade vyhodnotenia, že ide o správnu žalobu opomenutého účastníka a so žalobcom sa malo v administratívnom konaní konať a doručovať mu napadnuté rozhodnutie, by správny súd nemohol takejto správnej žalobe vyhovieť a musel by konanie pre uplynutie uvedenej lehoty zastaviť. Na druhej strane však žalobca v správnej žalobe formuluje argumenty ohľadom zachovania vlastníctva Y. K., t. j. vecné argumenty smerujúce ku zrušeniu napadnutého rozhodnutia a v tomto smere aj formuloval konečný žalobný návrh - vyslovenie jeho neplatnosti. Z uvedených dôvodov správny súd nakoniec ustálil, že žalobca sa domáha súdneho prieskumu podľa ustanovení a nasl. o všeobecnej správnej žalobe.

11. V nadväznosti na to sa správny súd zaoberal tým, či zo strany žalobcu došlo k vyčerpaniu riadneho opravného voči napadnutému rozhodnutiu. Z obsahu spisu jasne vyplýva, že žalovaný so žalobcom nekonal ako s účastníkom administratívneho konania o námietke Lesného komposesorátu pozemkové spoločenstvo v Partizánskej Ľupči, a preto mu ani nedoručoval napadnuté rozhodnutie. Z tohto dôvodu žalobca voči napadnutému rozhodnutiu, ktoré je rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ani nepodával odvolanie a toto tak nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2015. V predmetnom konaní žalovaný konal ako s účastníkmi administratívneho konania len s uvedeným pozemkovým spoločenstvom ako navrhovateľom a so SPF, ktorý v zmysle a , ale aj s poukazom na zastupuje nezistených vlastníkov (o ktorých neexistujú žiadne údaje o vlastníctve v pozemkovoknižnej vložke ani v katastri nehnuteľností), resp. neznámych vlastníkov (meno a dátum narodenia sú známe, ale miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe). SPF v administratívnom konaní zastupoval účastníka konania Y. K., nar. v roku XXXX, resp. jeho neznámych dedičov, prípadne aj Slovenskú republiku, v prospech ktorej bola oprava vykonaná a riadny opravný prostriedok voči napadnutému rozhodnutiu nepodal.

12. Aktívnu žalobnú legitimáciu má však v konaní o všeobecnej správnej žalobe len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Všeobecnú správnu žalobu môže podať teda len účastník administratívneho konania, ktorému bolo rozhodnutie doručené a súčasne, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.

13. Žaloba smeruje teda proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu na základe všeobecnej správnej žaloby, pretože pred jeho právoplatnosťou účastník konania nevyčerpal riadny opravný prostriedok, ktorého použitie umožňuje osobitný predpis. V nadväznosti na to správny súd podľa v spojení s žalobu ako neprípustnú odmietol.

14. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v konaní o predmetnej správnej žalobe zistil aj ďalší nedostatok podmienok konania, a to nedostatok právneho zastúpenia na strane žalobcu. V predmetnej veci totiž nie je daná výnimka z povinného právneho zastúpenia v zmysle , a teda žalobca bol povinný preukázať správnemu súdu splnomocnenie udelené advokátovi už v čase podania správnej žaloby. Táto vada je inak považovaná za odstrániteľnú, avšak k odmietnutiu správnej žaloby došlo z iného primárne skúmaného dôvodu zakladajúceho neprípustnosť žaloby. Zároveň však osobitným uznesením zastúpenie splnomocnencom R.. O. W., ktorý nie je advokátom, správny súd nepripustil.

15. Podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá

16. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v súlade s citovaným ustanovením tak, že žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože žaloba bola odmietnutá.

17. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.