Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/34/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci medzičasom plnoletého dieťaťa: K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., S. XXX/XX, v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., S. XXX/XX, dieťa rodičov: matky T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, a otca Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., S. XXX/XX, o zvýšenie výživného na medzičasom plnoleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24. novembra 2020, č.k. -265, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zvýšil výživné matke pre maloletého K. zo sumy 30 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne s účinnosťou od 29.04.2019, dlh na splatnom výživnom vo výške 1.525,20 eur za obdobie od 29.04.2019 do 30.11.2020 uložil matke splácať do rúk otca popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 42,37 eur až do úplného vyrovnania dlhu vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. -137, zo dňa 09.03.2016 v časti výšky výživného určeného matke pre maloletého K.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 36 ods. 1, § 62 ods. 2, ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh otca na zvýšenie výživného na maloletého K. je čiastočne dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že výška výživného určená matke pre mal. K. naposledy rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. -137 z 09.03.2016, kedy bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 30 eur mesačne, už nezodpovedá zmeneným pomerom. Od posledného rozhodnutia, kedy mal K. takmer 12 rokov a bol žiakom 6. triedy ZŠ, uplynula dlhšia doba, pričom za podstatnú zmenu pomerov možno v zmysle konštantnej judikatúry považovať už obdobie 3 rokov. Zároveň má otec zvýšené náklady na stravu maloletého vo výške 150 - 200 eur mesačne pretože maloletý veľmi vyrástol (vo veku 16 rokov má takmer dva metre a váži 119 kg), čím vzrástli aj výdavky na jeho ošatenie a obuv. Zvýšili sa náklady aj v súvislosti s jeho vzdelávaním, keďže v čase podania návrhu v šk. r. 2018/2019 navštevoval už 2. ročník bilingválneho gymnázia, pričom za podstatnú zmenu pomerov v tomto smere možno v zmysle konštantnej judikatúry považovať aj prestup zo základnej školy na strednú školu. V čase jeho návštevy základnej školy mal výdavky iba na stravu, krúžok výtvarnej a hudobnej výchovy, ktoré platili rodičia striedavo, zatiaľ čo v súčasnosti otcovi vznikajú oveľa vyššie výdavky (na začiatku školského roka

ZRPŠ vo výške 35,- eur, približne 100,- eur na nákup školských pomôcok, 30,- eur cestovné, ďalej výdavky 500,- eur na školský výlet do Talianska, za lyžovačku 35,- eur a 350,- eur za lyžiarsku výstroj, vreckové 100,- eur, ďalšie výdavky na čistiace prostriedky, študentský preukaz, divadelné predstavenia, triedne výlety a školské zájazdy, kurz ochrany života a zdravia), otec mu tiež uhradil dňa 03.01.2020 sumu 599 eur na vodičský kurz skupiny B a platí mu poistku a sporenie vo výške 43,70 eur mesačne. Matka mala už v čase posledného rozhodnutia o výživnom okrem vyživovacej povinnosti k synovi K. aj vyživovaciu povinnosť k mal. Z., nar. XX.XX.XXXX, otec inú vyživovaciu povinnosť nemal, následne sa mu narodila XX.XX.XXXX dcéra P., čím na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov. Čo sa týka zárobkových a majetkových pomerov matky, táto v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 200 eur a prídavky na dve deti 47,04 eur mesačne, s priateľom a ich synom bývali v prenajatom byte, za ktorý uhrádzala 540 eur mesačne, v súčasnosti je zamestnaná na 10 hodín týždenne s čistým mesačným príjmom 207 eur a poberá prídavok na mal. Z., okrem toho je ( spolu s ďalšou osobou) spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti T., s.r.o. s účinnosťou od 03.03.2020, zatiaľ príjem z tohto podnikania nemá. Príjem priateľa je 1.500

- 2.000 eur mesačne, z čoho uhrádza úvery 2 hypotekárne úvery a stavebné sporenie vo výške 700 eur mesačne. Majetok výraznejšej hodnoty matka žiaden nevlastní. Z uvedeného vyplýva, že na strane matky nedošlo k akejkoľvek podstatnej zmene pomerov. Pokiaľ ide o otca, tento v čase posledného rozhodnutia o výživnom mal príjem 500 eur mesačne z podnikateľskej činnosti, býval so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome, na bývanie a stravu im prispieval mesačne 250 eur, splácal im dlhy po 130 eur mesačne. Teraz je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.000 eur, čiže jeho príjem sa zvýšil o sumu 500 eur mesačne, čo predstavuje podstatnú zmenu pomerov na jeho strane. Otec býva s manželkou, so synom K. a dcérou P. v 4-izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky a manželky, náklady na bývanie predstavujú približne 145,- eur mesačne (elektrina, voda, vývoz septiku, internet a televízia). Príjem jeho manželky od augusta 2018 do apríla 2019 činil 1 189 eur, od mája 2019 jej je vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 220 eur mesačne.

3. Súd prvej inštancie pri zvýšení výživného vychádzal zo skutočnosti, že príjem matky je síce len vo výške 207 eur, avšak v zmysle § 75 Zákona o rodine je v možnostiach a schopnostiach matky vzhľadom na vzdelanie (gymnázium s maturitou) a prax ( administratívny pracovník, personálny manažér) mať vyšší príjem, nakoľko z verejne dostupnej internetovej stránky spoločnosti Y. z 23.11.2020 vyplýva, že sú ponuky práce na pozíciu zodpovedajúcu vzdelaniu a doterajšej praxi, ako aj terajšiemu zamestnaniu matky s platom vo výške 700 - 1 000 eur brutto, teda sú voľné pracovné miesta, na ktorých by mohla dosahovať vyšší príjem ako 207 eur netto, ktorý dosahuje teraz. Súd poukázal na to, že v zmysle rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave výživné povinnému rodičovi možno určiť ako 20%

- 30% z príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacie povinnosti, pričom matka by mohla dosahovať príjem 560 - 770 eur mesačne v čistom. Súd vychádzal tiež zo skutočnosti, že u mal. K. došlo k podstatnej zmene pomerov nástupom na strednú školu, ako aj zvýšením výdavkov na stravu a ošatenie a tým k podstatnému nárastu výdavkov, otcovi navyše pribudla od posledného rozhodnutia o výživnom ďalšia vyživovacia povinnosť narodením dcéry P., hoci došlo tiež k zvýšeniu jeho príjmu. Súd preto matke zvýšil výživné pre mal. K. na sumu 110 eur mesačne s účinnosťou od 29.04.2019, t.j. odo dňa podania návrhu na súd majúc za to, že táto výška je primeraná zistenej zmene pomerov. Matka má síce ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Z., je však vo veku 5 rokov, teda výdavky na neho sú neporovnateľne nižšie ako na K. a príjem priateľa matky je vo výške 1.500 - 2.000 eur mesačne, zatiaľ čo príjmom manželky otca je iba rodičovský príspevok. V neposlednom rade súd prihliadol na skutočnosť, že matka si nehľadá zamestnanie zodpovedajúce jej vzdelaniu a praxi, ale naopak, má výdavky na podnikateľskú činnosť, ktorá nie je zisková. Výživné je pritom prednostnou pohľadávkou, keď plnenie si vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu kladie Zákon o rodine pred potreby rodiča. Súd uzavrel, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane otca boli natoľko priaznivé, že by tento mohol zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, táto skutočnosť by matku nezbavovala platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Návrhu otca, ktorý žiadal výživné zvýšiť na 150,- eur mesačne, súd vo zvyšku už nevyhovel s prihliadnutím na skutočnosť, že matka sa so synom pravidelne stretáva, počas mimoriadnej situácie kvôli pandémii striedavo s otcom zabezpečovali starostlivosť o maloletého a okrem platenia výživného vo výške 30 eur mesačne prispieva na výživu maloletého aj vecne. Zvýšením výživného od 29.04.2019 vznikol matke dlh na splatnom výživnom, ktorý jej súd povolil splácať mesačnými splátkami po 42,37 eur spolu s bežným výživným pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade neuhradenia splatnej splátky. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa .

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Považovala rozsudok za nepreskúmateľný, poukázala na SR, na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a základných ľudských slobôd, ako aj článok 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, uviedla, že súd zvýšil výživné matke takmer štvornásobne bez toho, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, čím bolo porušené právo účastníkov na spravodlivý proces, navyše rozhodnutie vychádza z nesprávnych a nedostatočných zistení ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Odvolateľka uviedla, že súd mal posudzovať nielen potreby maloletého ale aj reálne možnosti a schopnosti matky i majetkové pomery na strane otca a vysporiadať sa s otázkou množstva času, ktorý maloletý trávi v starostlivosti toho ktorého rodiča a brať do úvahy, v akej miere sa matka osobne o maloletého stará a zohľadniť aj vyživovaciu povinnosť matky k mal. Z.. Namiesto toho súd vychádzal z potenciálneho ničím nepodloženého a nepreukázaného príjmu, stroho konštatoval, že matka by mohla dosahovať príjem 560 až 770 eur mesačne v čistom a poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave. Hypotetický príjem, z ktorého súd stanovil výšku výživného, žiadnym spôsobom neodôvodnil, neuviedol o akú prácu sa jedná, s akou kvalifikáciou, pracovnou náplňou, s akým pracovným časom a pod. a či by bolo v schopnostiach a možnostiach matky takúto prácu vykonávať, pričom u povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Matka nesúhlasí ani s konštatovaním súdu, že si nehľadá zodpovedajúce zamestnania, ale naopak, má výdavky na podnikateľskú činnosť, ktorá nie je zisková. Pri výsluchu matka uviedla, že v minulosti pracovala ako administratívny pracovník, takto zarobila minimálnu mzdu, ku ktorej však mala určité benefity, ako auto, pohonné hmoty, mobilný telefón a túto prácu vykonávala pred narodením maloletého Z., kedy sa mohla prispôsobiť akejkoľvek pracovnej dobe, takúto prácu by však už popri starostlivosti o maloletého vykonávať nemohla, keďže dieťa každé ráno vodí do materskej školy a po obede ho z nej vyzdvihuje, pričom jej nemá kto pomôcť, pretože otec maloletého Z. pracuje ako kamionista. Ak by pracovala od 08.00 hod. do 16.30 hod., ako je bežná pracovná doba na plný úväzok, nemal by kto vodenie dieťaťa do škôlky zastať. Matka sa pokúšala, ale márne, nájsť si vhodné zamestnanie, ktoré by dokázala skĺbiť so starostlivosťou o maloletého Z. a preto sa rozhodla zamestnať s príjmom 207 eur mesačne, kde vykonáva prípravné práce pre účtovníčku a vie si pracovný čas prispôsobiť maloletému. Navyše v roku 2019 sa rozhodla realizovať svoj podnikateľský plán, pri ktorom bude tiež schopná si pracovný čas prispôsobiť potrebám dieťaťa a popri svojom pracovnom úväzku sa prihlásila na masérske kurzy, prenajala priestory, zúčastnila sa viacerých kurzov masáže v júni 2019, v lete 2020 a v novembri 2020, potom sa stala spoločníčkou a konateľnou spoločnosti T., s.r.o. našla vhodné priestory, zakúpila vybavenie, to všetko za účelom realizovania podnikateľskej činnosti a dosahovania vyšších príjmov, pričom v roku 2019 a 2020 nemohla tušiť, že na Slovensku sa rozšíri pandémia koronavírusu, ktorá výrazne obmedzí podnikateľskú činnosť. V roku 2020 tak matka bola bez vlastnej viny značne obmedzená vo vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti a jej činnosť zatiaľ nie je zisková. Nie je však ani stratová a pokrýva zatiaľ aspoň náklady, pričom je predpoklad, že po zlepšení situácie spôsobenej koronavírusom sa jej príjmy z podnikateľskej činnosti zvýšia. Súd preto pochybil, keď vychádzal z hypotetického príjmu matky namiesto jej skutočného príjmu, keďže matka využíva všetky svoje možnosti a schopnosti, aby dosahovala čo najlepší príjem. Matka tiež súdu vytkla, že nedostatočne prihliadal na vysokú mieru jej osobnej starostlivosti o K., keď v roku 2020 sa o syna starala približne v rovnakej miere ako otec, syn bol striedavo v starostlivosti jedného a druhého rodiča v intervaloch 2 - 3 týždne a to až do nástupu do školy v septembri 2020 a po opätovnom zhoršení pandémie bol syn opäť u matky tri týždne od polovice októbra do začiatku novembra 2020, čiže fakticky bol v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Navyše sa matka okrem výživného podieľa na výžive dieťaťa aj nákupom ošatenia a obuvi, dáva synovi pravidelne vreckové a dobíja mu kredit na mobilný telefón. Súd nemal zohľadniť pokladničné doklady z nákupov oblečenia a obuvi predložené otcom, pretože väčšina nákupov je určená pre batoľatá, prípadne ide o dámsku konfekciu. Napokon matka uviedla, že na konci novembra 2020 bolo K. diagnostikované onkologické ochorenie a preto musí podstupovať chemoterapie v stanovených cykloch, kedy je hospitalizovaný na v Bratislave na Kramároch, pričom rodičia sa dohodli, že kvôli imunite je syn v čase domácej starostlivosti vždy 10 dní v domácnosti otca, aby sa neoslaboval presúvaním a cestovaním k matke a vždy počas pobytu v nemocnici s ním bude pri hospitalizácii prítomná matka. Tieto skutočnosti výrazne zasiahli do pomerov maloletého i do pomerov matky, ktorá z dôvodu osobnej prítomnosti pri hospitalizácii, má značne obmedzené zárobkové možnosti a schopnosti. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné zo sumy 30 eur na sumu 70 eur mesačne, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnuté rozhodnutie za správne a navrhol ho potvrdiť. Tvrdenia matky uvádzané v odvolaní sú podľa neho účelové, nepravdivé, skreslené, s úmyslom vyhnúť sa plateniu vyššieho výživného. Súd neurčil výšku matkinho príjmu hypoteticky ale vychádzal z potenciálneho príjmu, tiež sa vysporiadal aj s ďalšou vyživovacou povinnosťou matky voči maloletému Z.. Otec sa stotožňuje aj s tvrdením, že matka si nehľadá zodpovedajúce zamestnanie, čo potvrdila aj ona samotná. Tvrdenia matky o tom, že nemôže pracovať na plný úväzok, nakoľko by sa nemal kto postarať o vodenie jej maloletého syna Z. do a z materskej školy, je absurdné a nelogické, keď jedným z dôvodov existencie materských škôl je práve možnosť vykonávania zárobkovej činnosti rodičov a neexistuje dôvod, pre ktorý by matka nemohla pred prácou zaniesť maloletého do škôlky a po práci ho vyzdvihnúť rovnako, ako to robia ostatní rodičia maloletých detí žijúcich v SR. Matka nevyužila svoje možnosti na dosiahnutie príjmov, práve naopak, finančné prostriedky investovala do svojich podnikateľských zámerov vrátane kurzu v novembri 2020, kedy už mohla vedieť, že poskytovanie služieb je z dôvodu súčasnej pandémie sťažené. Navyše rodičia matky žijú v M., čo je cca 25 km od jej bydliska a rodičia otca žijú v R., čo je cca 8 km, čiže nejde o žiadnu veľkú vzdialenosť, takže neobstojí argument, že nemá s maloletým Z. koho žiadať o výpomoc, nakoľko starí rodičia bývajú ďaleko. Nepravdivé je aj tvrdenie matky, že maloletý bol fakticky v striedavej starostlivosti oboch rodičov, pretože u matky bol jedine cca 2 týždne počas letných prázdnin, čo bolo v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia a následne na prelome októbra a novembra, aj to z dôvodu, že matka sa s maloletým počas roka 2020 nestretávala ani v rozsahu stanovenom súdom a preto následne z dôvodu pandémie a teda aby styk neprebiehal v krátkych intervaloch a boli dodržiavané opatrenia, strávil u matky cca 2 týždne. V mesiaci november a december 2020 bol maloletý hospitalizovaný a matka s ním v tomto období v nemocnici nestrávila žiaden čas. Následne prebehli jednotlivé cykly chemoterapie, kedy s ním matka strávila pobyt v nemocnici v rozsahu 5 dní, potom bol v domácej starostlivosti otca cca 2 týždne, čo sa zopakovalo zo strany matky počas troch cyklov zo štyroch. Odo dňa prepustenia z nemocnice je syn výlučne v otcovej starostlivosti, ktorý zároveň odo dňa diagnostikovania ochorenia zabezpečuje účasť na všetkých jeho vyšetreniach či kontrolách, a choroba maloletého nijakým spôsobom matku neobmedzuje v zárobkových možnostiach.

7. Matka v odvolacej replike uviedla, že podľa priloženej komunikácie s maloletým K. je zrejmé, že s ním strávila čas tak, ako uviedla v odvolaní. Do marca 2020 k matke chodil podľa dohody každý víkend, od 12.03.2020, kedy bola v dôsledku pandémie na 2 týždne zavretá škola, matka chcela, aby bol u nej, avšak to jej bolo odopreté. Následne bol syn u nej od 17.04. do 10.05.2020 teda 3 týždne, od 24.05. do 07.06.2020 teda 2 týždne, od 26.06. do 28.06.2020 na víkend, od 08.07. do 22.07.2020 na 2 týždne, od 16.08. do 23.08.2020 bol u matky na týždeň, od 04.09. do 06.09. 2020 na víkend, od 18.09. do 20.09.2020 na víkend, od 25.09. do 27.09.2020 na víkend, od 09.10. do 11.10.2020 na víkend, ďalej bol u nej od 16.10.2020 až do 05.11.2020, kedy nastúpil zo zdravotných dôvodov do nemocnice a bol tam až do 20.12.2020 a po návrate z nemocnice až do 30.12.2020 bol syn u otca, pričom matka bola s ním na Vianoce 24.12.2020. Dňa 30.12.2020 nastúpil do nemocnice a matka za ním 04.01.2021 prišla, absolvoval druhú chemoterapiu a matka s ním bola až do ukončenia liečby do 10.01.2021. Vzhľadom k jeho chorobe a aktuálnej pandemickej situácii sa rodičia dohodli, že syn bude u otca mimo liečby, aby nebol vystavený riziku a matka s ním bude počas liečby. Matka na liečbu do Bratislavy a späť zabezpečila odvoz, rovnako sa podieľala na kúpe liekov po ukončení liečby v nemocnici, pričom po druhej liečbe stáli lieky 55,29 eur, o čom predkladá dôkaz, po tretej chemoterapii v sume cca 20 eur, k čomu už nedisponuje dokladom a tiež zabezpečovala týždňový nákup potravín a drogérie, ktorú používali v nemocnici, každý bol v sume okolo 40 eur. Nie je pravdivé vyjadrenie otca, že pokiaľ ide o liečbu po hospitalizácii K., výlučnú starostlivosť zabezpečuje otec a matka sa na nej nepodieľa. Matka prikladá komunikáciu s maloletým, kde je uvedené, že mu pravidelne nosila veci, potraviny, oblečenie do nemocnice do Trnavy aj do Bratislavy, brala veci z nemocnici domov oprať. Tiež nie je pravdivé tvrdenie otca, že s ním strávila pobyt v nemocnici len v rozsahu 5 dní. Liečba, ktorú syn bral, trvala vždy 6 - 7 dní, čo vyplýva z prepúšťacích správ z posledných dvoch chemoterapií, pričom matka bola s maloletým v nemocnici v čase od 04.01. do 10.01.2021, od 25.01. do 31.01.2021 a od 15.02. do 20.02.2021. Je síce pravda, že v novembri a decembri so synom netrávila čas, bolo to však z dôvodu, že bol v nemocnici a kvôli Covid opatreniam nebolo možné byť s ním na izbe, keďže sa zároveň počas hospitalizácie nakazil týmto ochorením. Po ukončení liečby sa rodičia dohodli, že nejaký čas bude len v otcovej starostlivosti. Nie je pravdou, že by syn s matkou nestrávil žiaden čas od polovice februára, keďže spolu boli od 15.02. do 20.02.2021 v nemocnici a dňa 26.02. mu spravila narodeninovú oslavu, čo tiež vyplýva z ich komunikácie. Dňa 12.03. bol syn u matky na víkend a v nedeľu 14.03. ho zaviezla do Bratislavy na plánovaný zákrok. Ďalej bol u matky cez víkend od 26.03. do 28.03., od 02.04. do 04.04. a aj posledný

víkend predchádzajúci tomuto písomnému vyjadreniu matky, teda od 09.04. do 11.04.2021. Matka v prílohách zaslala aj komunikáciu a denník hovorov s otcom maloletého, z ktorých vyplýva, že počas liečby, kým bol u otca, sa matka pravidelne informovala o jeho zdravotnom stave, rovnako ako sa otec informoval, kým matka bola so synom v nemocnici. Matka sa podieľa aj na kúpe oblečenia maloletému, kúpe kreditu a iných bežných potrieb a liekov, ako vyplýva tiež z predložených dôkazov, a tiež synovi počas jeho hospitalizácie v nemocnici zabezpečila finančnú výpomoc prostredníctvom nadácie Dobrý anjel, ktorá mu od marca posielala sumu okolo 150 eur.

8. V priebehu odvolacieho konania maloletý K. dosiahol plnoletosť a v plnom rozsahu s pripojil k návrhu jeho otca na zvýšenie výživného, ako aj k jeho doterajším vyjadreniam, zároveň otcovi udelil plnú moc na zastupovanie v tomto konaní.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zvýšenie výživného na v tom čase maloletého K., ktorého sa domáhal otec návrhom zo dňa 29.04.2019. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného súdu, ktoré viedli k zvýšeniu výživného na sumu 110 eur od 29.04.2019 pri súčasnom uložení povinnosti zaplatiť aj nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1.525,20 eur v mesačných splátkach.

11. Úvodom odvolací súd uvádza, že nezistil vadu rozhodnutia vytýkanú odvolateľkou, ktorá mala spočívať v jeho nepreskúmateľnosti. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami účastníkov. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd sa riadil vyššie danými kritériami a preto nemožno dať odvolateľke za pravdu. Napadnuté rozhodnutie obsahuje úvahy súdu vedúce k vydanému rozhodnutiu, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje dôvody podstatné pre rozhodnutie vo veci, pričom argumentácia súdu obsiahnutá v odôvodnení je vnútorne konzistentná a dostatočne presvedčivá.

12. V ďalšom odvolacia argumentácia matky bola založená na tvrdení o nesprávnom posúdení možností a schopností rodičov, v dôsledku čoho matka považuje výšku výživného určenú prvoinštančným súdom za príliš vysokú, nezohľadňujúcu jej reálne možnosti a schopnosti a tiež jej podiel na osobnej starostlivosti o syna. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné zo sumy 30 eur na sumu 70 eur mesačne.

13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú nepochybne splnené podmienky na zvýšenie výživného, pretože suma 30 eur určená pôvodným rozsudkom z marca 2016, už nezodpovedá zmeneným pomerom. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu a vec aj správne právne posúdil, keď dospel k správnemu záveru pokiaľ ide o výšku výživného zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam povinnej osoby. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, a považuje za správne ustálenú výšku výživného v sume 110 eur. Iba na zdôraznenie správnosti a reagujúc na odvolacie námietky matky uvádza nasledovné:

14. Predovšetkým treba zopakovať, že v zmysle ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, s tým, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

15. Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (por. Zákona o rodine a ). V zmysle záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného, dôvodom na zmenu rozhodnutia však sú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Nie je totiž žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. Zmenu pomerov treba chápať ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Porovnaním a vyhodnotením okolností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného na maloletého K. v čase posledného rozhodovania súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že od marca 2016, odkedy sa matka rodičovskou dohodou zaviazala prispievať na jeho výživu sumou 30 eur došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Okolnosti, ktoré túto podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa spôsobili ( uplynutie času, postúpenie zo základnej školy na strednú školu, nárast nákladov na stravu, ošatenie, ako i potreby vo sfére kultúrnej či športovej), prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku podrobne vysvetlil, žiadny z rodičov jeho závery v tomto smere nespochybnil a rovnako aj odvolací súd ich považuje za správne. Matka v odvolaní však predovšetkým namietala spôsob, akým súd ustálil jej zárobkové schopnosti a možnosti, z ktorých potom pri určení výživného vychádzal, keď súd podľa nej nemal brať do úvahy nejaký hypotetický príjem, ktorý by bola schopná dosahovať a mal vziať do úvahy jej reálne príjmy. Odvolací súd túto jej odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže naopak, takýto postup bol plne súladný so zákonom.

16. Treba dať do pozornosti, že schopnosti a možnosti povinného rodiča nemožno zamieňať s výškou ich dosahovaných príjmov, táto totiž nemusí vždy zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Podľa Zákona o rodine na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho skutočné príjmy, ale najmä na jeho reálne schopnosti, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate na zárobku či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli, rovnako súd postupuje vtedy, ak povinný nevyužíva z iných dôvodov lepšie platené zamestnanie alebo nedosahuje príjem, ktorý by vzhľadom k svojim schopnostiam dosahovať mohol. Súd potom postupuje v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie musel konštatovať, že matka nevyužíva svoje schopnosti a možnosti, preto okresný súd správne postupoval, keď bez ďalšieho nevzal do úvahy iba jej faktické príjmy, ktoré vyplynuli z predložených listinných dôkazov, ale vychádzal u nej z príjmov potenciálnych, teda takých, ktoré by mohla dosahovať, pokiaľ by svoje schopnosti a možnosti riadne využívala. Je pravda, že matka má aj mladšieho syna Z., nar. XX.XX.XXXX, tento však už navštevuje materskú školu. Matka napriek tomu stále riadne nepracuje a od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v marci 2016 deklaruje príjem prakticky v nezmenenej výške ( 207 eur) ako v čase, kedy bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok ( 200,- eur). Na rozdiel od minulosti, kedy takýto nízky príjem bol dôsledkom objektívnych príčin ( celodenná starostlivosť o dieťa počas materskej, resp. rodičovskej dovolenky), v súčasnosti už takéto objektívne dôvody neexistujú a nevyužívanie zárobkového potenciálu treba pripísať na vrub matke. Nedá sa nesúhlasiť s vyjadrením otca, že jedným z dôvodov existencie materských škôl je práve možnosť vykonávania zárobkovej činnosti rodičov a neexistuje dôvod, pre ktorý by matka nemohla pred prácou zaniesť maloletého do škôlky a po práci ho vyzdvihnúť, tak ako to robia ostatní rodičia maloletých detí žijúcich v SR. Odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným považoval preto za účelové tvrdenia matky o nemožnosti obstarať si prácu na plný úväzok z dôvodu, že by nemal kto vodiť maloletého do škôlky a späť, pretože predškolské zariadenia sú svojimi otváracími hodinami prispôsobené bežnému pracovnému času rodičov na plný úväzok.

18. Matka ďalej argumentovala, že jej nemožno vyčítať, že realizovala svoj podnikateľský plán, získala potrebnú kvalifikáciu a chcela si zarábať vykonávaním masáží, nakoľko týmto neukrátila svoje deti, práve naopak, chcela im zarobiť peňažné prostriedky, zvýšiť svoje príjmy, aby mohla deťom dopriať to, čo potrebujú. K tomuto sa žiada uviesť, že matka si v prvom rade musí uvedomiť, že je rodičom maloletých detí a jej prvoradou povinnosťou je zabezpečiť ich pravidelnú a sústavnú výživu, čiže obstarávať každodenné potreby svojich detí, pretože sú výživou na otca a matku plne odkázané. Za takej situácie nie je namieste, aby sa výživou povinný rodič, ktorého povinnosťou je vynakladať maximálne úsilie na zabezpečovanie pravidelného príjmu primeraného jeho schopnostiam, pustil do realizovania podnikateľského projektu ( ktorého príprava vyžaduje vzdelávanie, hľadanie priestorov, obstarávanie vybavenia a v neposlednom rade financie na založenie spoločnosti ) bez toho, aby súčasne v tomto prípravnom období mal takýto rodič zabezpečený pravidelný a dostatočný, t.j. primeraný príjem na sústavné uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa až dovtedy, kým zamýšľaný podnikateľský zámer nezačne prinášať zisky v rozsahu, ktorý by prekračoval alebo aspoň sa vyrovnal príjmu, ktorý by inak tento rodič dosahoval v zamestnaní pri využití svojho vzdelania a praxe, a opodstatňoval tak jeho zanechanie v prospech výkonu podnikania. Dieťaťu, odkázanému na rodiča výživou, nemôže byť na ujmu, ak sa rodič správa finančne nezodpovedne a ľahkovážne. Za takéto treba považovať aj správanie matky K., ktorá namiesto riadneho zamestnania na plný úväzok, ktorému po nastúpení mal. Z. do predškolského zariadenia nič nebránilo, sa uspokojila s prácou na štvrtinový úväzok a investovala čas a finančné prostriedky do budovania podnikateľského zámeru. Matka v konaní uviedla, že má stredoškolské vzdelanie - gymnázium s maturitou a v minulosti pracovala ako administratívny pracovník, personálny manažér a potom office manažér, je teda nepochybne schopná s touto praxou nájsť si primerané zamestnanie, v ktorom by svoje vzdelanie a skúsenosti využila a to za príjem podstatne vyšší, než dosahuje ako administratívna pracovníčka zamestnaná u svojho priateľa na 10 hodín týždenne. Skutočnosť, že by si matka zodpovedne a bezvýsledne hľadala takéto primerané zamestnanie matka ničím nepreukázala.

19. Správne preto postupoval prvoinštančný súd, keď vzal do úvahy priemerný príjem, ktorého sa matka vzdala nevyužitím pracovných možností ponúkaných na trhu práce, zodpovedajúcich jej kvalifikácii, resp. praxi. Matka namietala v odvolaní, že súd žiadnym spôsobom neodôvodnil hypotetický príjem, z ktorého stanovil výšku výživného, neuviedol o akú prácu sa jedná, s akou kvalifikáciou a pracovnou náplňou či s akým pracovným časom a pod. a či by bolo v schopnostiach a možnostiach matky takúto prácu vykonávať. V odôvodnení rozsudku sa však jasne uvádza, že súd vychádzal z verejne dostupnej internetovej stránky Y. <. z 23.11.2020, z ktorej vyplýva, že sú ponuky práce na pozíciu zodpovedajúcu vzdelaniu a doterajšej praxi ako aj terajšiemu zamestnaniu matky s platom vo výške 700- 1000 eur v hrubom. Zároveň z obsahu spisu ( čl. 242 - 258 spisu) vyplýva, ktoré konkrétne pracovné ponuky súd vzal za dôkazy a tiež to, že uvedené dôkazy - konkrétne ponuky práce, boli na pojednávaní oboznamované ( viď obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 24.11.2020 na čl. 259 - 262 spisu ), pričom išlo o príklady pracovných ponúk, z ktorých je zrejmé, že v prípade záujmu o prácu si uchádzači so stredoškolským vzdelaním s maturitou môžu vyberať z rozmanitých pracovných pozícií ( napr. operátor interného call centra, HR koordinátor, ekonóm, obchodný zástupca, klientsky poradca). Odvolací súd k výhradám matky dopĺňa, že uvedené predstavuje iba malú vzorku reálnej ponuky práce na trhu, ktoré je v skutočnosti oveľa širšia, a je na matke aby si vybrala takú z pozícií, ktorá jej bude najlepšie vyhovovať z hľadiska pracovného času, náplne práce, vzdialenosti od miesta bydliska a ďalších jej požiadaviek. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť v tomto smere žiadne pochybenie a jeho postup, pri ktorom vychádzal u matky z potenciálneho príjmu stanoveného na základe príjmov, ktoré mohla podľa uvedených zverejnených ponúk dosahovať t.j. od 700 do 1000 eur brutto ( od 560 do 770 eur netto) bol správny.

20. Aj v ďalšom sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý správne poukázal na to, že v zmysle rozhodovacej praxe tunajšieho súdu vo veciach výživného sa vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je tu povinnosť druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením súm určeného výživného, pričom výška jeho vyživovacej povinnosti (ktorou sa podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností) určenej súdom sa pohybuje obvykle v rozmedzí od 20% do 30% čistého mesačného príjmu zamestnaného rodiča, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu, a v danom prípade ustálil u matky pri zistenom potenciálnom príjme ako primerané výživné vo výške 110 eur. Uvedená suma je podľa názoru odvolacieho súdu stanovená správne. Za týmto účelom mala podstatný význam otázka

podielu na osobnej starostlivosti o dieťa a ďalšie plnenia poskytované nad rámec výživného stanoveného súdom, pričom nemožno dať odvolateľke za pravdu, že by uvedené okolnosti neboli brané do úvahy, práve naopak. Pokiaľ by uvedené okolnosti neboli zohľadnené, bolo by stanovené výživné vyššie.

21. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje, rozširuje sa pole jeho aktivít a záujmov (pribúdajú školské a voľnočasové aktivity) a tým prirodzene narastajú aj jeho výdavky. Náklady na výživu stredoškoláka (resp. vysokoškoláka) sú preto v zásade vyššie než náklady na výživu žiaka základnej školy, ktorého náklady sú však zase vyššie v porovnaní s dieťaťom predškolského veku. Zároveň ich náklady na výživu ovplyvňujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré môžu vyvolávať potrebu zvýšených nákladov (napr. zdravotný stav). V zmysle uvedeného je nutné preto pristupovať aj k otázke určovania primeraného výživného v prípade matkiných dvoch synov, staršieho K., ktorého náklady na výživu sú prirodzene vyššie ako mladšieho Z. (matka netvrdila ani nepreukázala, že by mal. Z. mal osobitne zvýšené náklady na výživu z nejakých špeciálnych dôvodov). Do úvahy bolo treba vziať aj významnú skutočnosť, že zatiaľ čo o mal. Z. sa matka osobne stará, o mal. K. sa stará menšou mierou, keďže tento bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Z uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní výšky výživného, ktorým by matka mala prispievať na oboch svojich synov (zo sumy do úvahy prichádzajúceho podielu na príjme matky, určeného na výživu jej detí), nemožno uvažovať o rovnakej sume u oboch detí, keďže celkom nepochybne prislúcha staršiemu K. pri zohľadnení uvádzaných skutočností podstatne vyššia suma výživného ako jeho mladšiemu nevlastnému bratovi Z..

22. Súd prvej inštancie však správne vzal do úvahy zistenia, ktoré vyplynuli z obsahu spisu a síce, že matka sa na výžive K. bežne podieľala ( a ďalej podieľa) aj vecnými plneniami, kupuje mu ošatenie, obuv, lieky, dobíja kredit, dáva mu vreckové a zároveň matka preukázala, že sa významným spôsobom podieľa ( a doposiaľ podieľala) na osobnej starostlivosti o K. a to v rozsahu presahujúcom aj osobnú starostlivosť predpokladanú rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. -137, ktorým súd okrem iného schválil aj rodičovskú dohodu o úprave styku matky s mal. K. ( i tam nadštandardne široko upravenú) ktorú skutočnosť musel súd rovnako zohľadniť a nebol tak dôvod pohybovať sa pri určení výživného v hornej hranici rozmedzia do úvahy prichádzajúceho výživného. Posudzujúc všetky uvedené kritériá odvolací súd mal za to, že výsledky vykonaného dokazovania podporujú záver, že dôvodným bolo zvýšenie výživného na sumu 110 eur mesačne, ako ho určil súd prvej inštancie, čo predstavuje 16,50% z potenciálneho príjmu matky 665 eur ( vypočítaného ako priemer zistených minimálnych a maximálnych možných príjmov, t.j. 560 +770 : 2), ktorú sumu je matka vzhľadom na jej schopnosti a možnosti schopná platiť bez rizika existenčných problémov i bez ohrozenia plnenia jej zákonnej vyživovacej povinnosti voči druhému synovi, pričom zároveň sú rešpektované zásady pre určenie výživného, ktoré sú rozvedené vyššie.

23. Na základe uvedeného odvolací súd považoval rozhodnutie čo do výšky výživného, ako aj počiatku jeho zvýšenia za správne ( keďže dôvody na zvýšenie výživného tu existovali už v čase podania návrhu na súd) a rovnako správne postupoval súd prvej inštancie pri výpočte vzniknutého nedoplatku ( ktorý ani nebol odvolaním osobitne napádaný) a tento tiež matke správne povolil splácať v mesačných splátkach zohľadňujúcich jednak majetkové pomery matky ako aj ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej dlžné výživné by malo byť splatené najneskôr do troch rokov.

24. Odvolacie námietky matky preto odvolací súd nepovažoval za spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil spolu s vecne správnym výrokom o náhrade trov prvoinštančného konania. Súčasne bolo rozhodnuté podľa v spojení s o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

25. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti .