Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžk/13/2020

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: SWAN Mobile, a.s., IČO: 35 680 202, Landererova 12, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: BORLOKOVA & ASSOCIATES s.r.o., IČO: 47 243 805, Jakubovo nám. 19, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií, Továrenská 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia zo 6. novembra 2018 č. -173, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -133 z 27. augusta 2019 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Postup žalovaného a konanie pred správnym súdom 1. Žalovaný výzvou z 21. júna 2018 predložil na tzv. verejnú konzultáciu návrh zmeny prílohy k plánu využitia frekvenčného spektra pre úsek 1 710 - 1 880 MHz pod označením FP/MS-02/rev.5. Zároveň vyzval dotknuté subjekty, aby predložili svoje pripomienky do 30 dní od zverejnenia. Vo výzve ozrejmil, že účinné znenie tejto prílohy obmedzuje frekvenčný rozsah, ktorý možno prideliť jednému podniku elektronických komunikácií, na 2 x 20 MHz (tzv. „frekvenčný strop“). Skúsenosti žalovaného však ukázali, že toto obmedzenie možno obísť. Trh mobilných elektronických komunikácií považoval za dostatočne otvorený a konkurenčný a zostávajúce frekvencie neumožňujú vybudovať novú celoplošnú elektronickú komunikačnú sieť. V dôsledku toho navrhol toto obmedzenie zrušiť. Popri tom navrhol vykonať aj ďalšie zmeny, najmä definovať podmienky využitia frekvenčného úseku 1785 až 1805 MHz (duplexná medzera).

2. Vo verejnej konzultácii sa v prospech zrušenia frekvenčného stropu vyslovili spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a O2 Slovakia, s.r.o. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., žiadala tento návrh bližšie zdôvodniť. Žalobca v obsiahlom stanovisku vyjadril presvedčenie, že tento strop je efektívnym nástrojom na podporu trhového prostredia, čomu nasvedčujú doterajšie skúsenosti. Bol významným faktorom, ktorý umožnil vstup štvrtého operátora na trh. Podľa žalobcu je frekvenčné pásmo 1800 MHz univerzálne využiteľné a má význam pre rozvoj hospodárskej súťaže. Namietol, že napríklad spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o., ani svoj súčasný prídel nevyužíva efektívne, no navrhovaná zmena jej umožní získať ďalšie frekvencie. Okrem toho je spektrum nerovnomerne rozdelené, lebo O2 Slovakia, s.r.o., Slovak Telekom, a.s., a Orange Slovensko, a.s., už disponujú veľkými prídelmi a navrhované zrušenie im umožní vo výberovom konaní preplatiť aj zaujímavejšie frekvencie. Žalobca tak považoval návrh žalovaného za neodôvodnený.

3. Vo vyhodnotení verejnej konzultácie zo 6. augusta 2018 sa žalovaný nestotožnil s námietkami žalobcu. Nesúhlasil s tým, že by zrušenie frekvenčného stropu bránilo rozvoju hospodárskej súťaže.

Nerovnomerné rozdelenie frekvencií je dôsledkom rozhodnutia žalobcu, ktorý v roku 2013 prejavil záujem len o ich malú časť, žalovaný však vyjadril presvedčenie, že svoje frekvenčné panely bude rozširovať. V nadväznosti na to žalovaný 7. augusta 2018 schválil navrhované znenie prílohy a uverejnil ju na svojej internetovej stránke. Zároveň určil, že táto príloha nadobúda účinnosť 13. augusta 2018. Samotná znenie prílohy tvorí prílohu písomného vyhotovenia tohto uznesenia.

4. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia tejto prílohy, ktorú považoval za opatrenie podľa . Konanie o nej viedol správny súd pod sp.zn. a uznesením z 19. decembra 2019 ju podľa odmietol ako neprípustnú.

5. Žalobca však zároveň proti tejto prílohe podal u žalovaného rozklad. Vyšiel z názoru, že na vydávanie prílohy sa podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31. augusta 2018 vzťahoval o správnom konaní (správny poriadok). Podľa správneho poriadku žalobcovi podľa jeho tvrdenia patrilo v tomto konaní postavenie účastníka. Proti samotnej napadnutej prílohe vzniesol štyri okruhy námietok: 1. Nesprávne právne posúdenie veci, keďže žalovaný vraj nerešpektoval povinnosti, ktoré mu boli uložené v rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra. Žalovaný sám pri verejnej konzultácii uznal pozitívny vplyv frekvenčného stropu na hospodársku súťaž, ale k jeho zrušeniu pristúpil bez vecných dôvodov. Nadmerné sústredenie frekvencií totiž podľa žalobcu vedie k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže. Žalovaný tak konal v rozpore s , a a zákona o elektronických komunikáciách. 2. Nedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže žalovaný nedostatočne analyzoval vplyv opatrenia a nezistil skutočný stav hospodárskej súťaže. Opatrenie je v rozpore s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Žalobca zopakoval svoje stanovisko, že frekvenčné spektrum v SR je rozdelené nerovnomerne, pričom frekvenčný strop môže byť vhodným vyrovnávacím nástrojom. Žalovaný to však podrobnejšie neskúmal, neuvažoval o zavedení iných rozvojových kritérií, neskúmal skúsenosti z iných krajín alebo Európskej komisie. 3. Rozpor opatrenia s administratívnymi spismi, keďže podľa žalobcu je žalovanému známe, že spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o., nevyužíva efektívne ani svoje pridelené frekvencie, pokúsila sa však získať ďalšie. Kvôli snahe o obídenie frekvenčného stropu však žalovaný nemôže rezignovať na ochranu súťaže. 4. Podstatné porušenie ustanovení o konaní, keďže sa žalovaný podľa žalobcu nedostatočne vyrovnal s pripomienkami vznesenými v procese verejnej konzultácie a napriek výhradám navrhovanú zmenu bližšie neodôvodnil. Tým vraj porušil , 18, 32 a 33 správneho poriadku.

6. Žalovaný prerokoval podanie žalobcu v osobitnej (rozkladovej) komisii a odpovedal mu naň prípisom zo 6. novembra 2018 č. -173. V ňom ho informoval, že plán využívania frekvenčného spektra je prostriedkom správy frekvenčného spektra, no nijako nemení, nezakladá, nezrušuje ani nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti konkrétneho subjektu. Preto jeho vydávanie nie je konaním, v ktorom by sa aplikovali ustanovenia správneho poriadku.

7. Žalobca podal správnu žalobu aj proti tomuto listu žalovaného, ktorý považoval za rozhodnutie. Vo veci samej v podstate doslovne zopakoval argumentáciu uvedenú v rozklade (odsek 5 tohto odôvodnenia). Doplnil, že zmena frekvenčného plánu mení aj podmienky individuálnych licencií, v dôsledku čoho sa na jeho vydávanie podľa § 74 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách musí vzťahovať správny poriadok. V petite správnej žaloby však žalobca žiadal zrušiť len zmenu plánu frekvenčného spektra, ktorú na účely správneho súdnictva považoval za opatrenie podľa .

8. Žalovaný navrhol správnu žalobu odmietnuť, pretože je zhodná so žalobou vedenou pod sp. zn. . Príloha k plánu nemení, nezakladá, neruší ani nedeklaruje práva ani povinnosti žalobcu, takže nemôže ísť o opatrenie. Žalobca v správnej žalobe ani netvrdí, do akého subjektívneho práva sa mu tvrdeným opatrením zasahuje. Zmena prílohy k frekvenčnému plánu žalobcovi, ako aj ďalším podnikom elektronických komunikácií dovoľuje získať viac než dve frekvencie.

9. Žalobca v replike zdôraznil, že v tu prerokúvanej veci sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného zo 6. novembra 2018 č. -173, teda iného aktu než v konaní sp. zn. . K otázke prípustnosti poukázal žalobca na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej všetky rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú práv a slobôd, musia byť preskúmateľné v správnom súdnictve (napr. všeobecné povolenie podľa zákona o poštových službách).

10. Správny súd tu napadnutým uznesením č. k. -133 správnu žalobu žalobcu odmietol jednak podľa v časti, v ktorej sa domáhal preskúmania samotnej prílohy k plánu frekvenčného spektra (výrok I), jednak podľa v časti, v ktorej sa domáhal preskúmania prípisu žalovaného zo 6. novembra 2018 (výrok II). Vyšiel z názoru, že preskúmania zmeny plánu sa žalobca domáha tak v konaní sp. zn. , ako aj v tomto konaní, ktoré sa začalo neskôr. Preto v tejto časti konaniu o jeho správnej žalobe bráni prekážka litispendencie. Vo vzťahu k výroku II sa stotožnil so žalovaným, že na vydanie zmeny plánu frekvenčného spektra sa nevzťahuje o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pretože nejde o rozhodnutie ani rozhodovaciu činnosť, takže nespadá pod vecný rozsah správneho poriadku. Preto proti nemu nebolo možné podať rozklad podľa správneho poriadku.

II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 11. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Predovšetkým namietol, že zmena prílohy plánu využitia frekvenčného spektra priamo zakladala, menila alebo zrušovala práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu. Žalobca zopakoval, že v predošlej verzii tejto prílohy pod č. FM/MS-02/rev.4 z 27. augusta 2013 bol obsiahnutý frekvenčný strop, ktorého pozitívny vplyv žalovaný sám uznal. Tu opatrenie žalovaného z 13. augusta 2018 tento plán mení, čím zasahuje do práv každého subjektu, ktorý sa uchádza o pridelenie frekvencií. Na plán využívania frekvenčného spektra odkazuje aj licencia vydaná žalobcovi a ďalším podnikom, takže žalovaný zmenil aj tieto licencie. Hromadením frekvencií dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Na ilustráciu žalobca opísal skúsenosti z výberového konania na pridelenie frekvencií z apríla 2018. Z plánu využívania frekvenčného spektra vychádza žalovaný pri udeľovaní povolení. Podľa žalobcu sa na vydávanie opatrenia z 13. augusta 2018 vzťahoval správny poriadok podľa § 74 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, keďže nejde o žiadnu z výnimiek v odseku 2 toho istého paragrafu. Zopakoval, že materiálne predstavuje prípis žalovaného a zmena prílohy rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasiahlo do práv žalobcu. Správny súd teda má právomoc na jeho preskúmanie a nemohol správnu žalobu odmietnuť. Nesúhlasil ani s názorom, že konaniu bránila prekážka litispendencie, lebo žalobca sa v tomto konaní domáhal preskúmania prílohy k plánu len v spojení s prípisom zo 6. novembra 2018.

12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III.

Posúdenie veci kasačným súdom 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ), na ktorý prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu ( ), ako aj predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) v medziach uplatnených kasačných bodov ( ).

III.A Prekážka litispendencie

14. Svoj záver o existencii prekážky litispendencie založil správny súd na zistení, že predmetom prieskumu tak v prerokúvanej veci, ako aj vo veci sp. zn. je správny akt - zmena plánu využívania frekvenčného spektra z 13. augusta 2018, ktorý žalobca považuje za opatrenie. K záveru, že predmet konania je totožný, zvádza aj formulácia samotnej žaloby. Žalobca sa predovšetkým dopustil

- podľa kasačného súdu zjavne pisárskej - chyby v petite tu prerokúvanej správnej žaloby, v ktorom vôbec neuvádza prípis žalovaného zo 6. novembra 2018. Okrem toho však žalobca pre obe konania použil žalobu v takmer totožnom znení. Neuvedomil si však, že takto formulovaná žaloba proti prípisu žalovaného zo 6. novembra 2018 nemá logickú súvislosť s tým, čo je jej predmetom.

15. Kasačný súd po dôkladnom uvážení obsahu ( ) správnej žaloby, ako aj repliky žalobcu a kasačnej sťažnosti dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu smeruje v prvom rade proti prípisu žalovaného zo 6. novembra 2018, ktorý žalobca považuje za rozhodnutie. Je to zrejmé už z úvodnej časti žaloby, v ktorej to výslovne uvádza, ako aj z väčšiny textu, kde dôsledne hovorí o žalobe proti „Rozhodnutiu a Opatreniu“. Pokiaľ žalobca neoznačil uvedený prípis aj v petite, ide zjavne o

administratívne pochybenie. Zrušenia samotnej zmeny plánu frekvenčného spektra sa žalobca domáha ako zrušenia rozhodnutia nižšieho stupňa. Žalobca v žalobe konzekventne zastáva názor, že na vydanie zmeny plánu sa mal použiť správny poriadok, takže proti nemu malo byť prípustné odvolanie (rozklad). Konanie predsedu žalovaného je tak - sledujúc logiku argumentov žalobcu - konanie druhostupňového (odvolacieho) orgánu a samotný plán je v zásade rozhodnutím, resp. opatrením prvostupňovým. Podľa môže správny súd na návrh žalobcu súčasne so zrušením rozhodnutia orgánu verejnej správy vyššieho stupňa zrušiť aj rozhodnutie alebo opatrenie správneho orgánu nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Žalobca teda zrušenie prílohy k plánu uplatňuje ako návrh podľa citovaného ustanovenia, nie ako samostatný predmet správnej žaloby.

16. Taký návrh je vo výsledku nelogický. Žalovaný totiž vo svojom prípise zo 6. novembra 2018 odmietol vybaviť podanie žalobcu ako rozklad, teda nezaoberal sa meritom veci ani žiadnou z vecných námietok žalobcu. Potom ale tento akt žalobcu nateraz mohol ukrátiť len na jeho subjektívnom práve v prístupe k odvolaciemu (rozkladovému) orgánu, teda na to, aby sa rozkladový orgán jeho vecou zaoberal. Len ochrany tohto práva sa tak žalobca mohol nateraz domáhať. Nezákonnosť prípisu žalovaného zo 6. novembra 2018 by mohla nateraz spočívať len v tom, že sa rozkladom žalovaného nezaoberal vecne, hoci tak urobiť mal. Napriek tomu žalobca vo svojej správnej žalobe, ktorú smeruje proti prípisu zo 6. novembra 2018, opakuje celú svoju argumentáciu, prečo považuje za vecne nesprávnu zmenu plánu využívania frekvenčného spektra. Napadnutý prípis sa však týmito otázkami vôbec nezaoberal, v dôsledku čoho by sa nimi nemohol zaoberať ani správny súd (porov. v tomto smere rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž-o-KS 102/05, judikát R 54/2007).

17. Logicky tak v prejednávanej veci neprichádzalo do úvahy, aby správny súd podľa rozhodol o zrušení zmeny plánu využívania frekvenčného spektra, aj keby zrušil napadnutý prípis žalovaného zo 6. novembra 2018. Dôvody zrušenia tohto prípisu by totiž museli byť úplne odlišné od tých, ktoré by vôbec mohli opodstatňovať zrušenie zmeny plánu. Napriek tomu však nie je úlohou správneho súdu, ale ani kasačného súdu posudzovať prekážku prebiehajúceho konania na základe toho, či je obsah žaloby logický alebo nelogický. Podstatné je, že správna žaloba žalobcu smerovala len proti prípisu žalovaného zo 6. novembra 2018 a zrušenie zmeny plánu bolo navrhované len ako súčasné rozhodnutie podľa . Tu prerokúvaná vec teda nie je tou istou vecou v zmysle , o akú ide v konaní správneho súdu sp. zn. , a preto nebol dôvod na odmietnutie správnej žaloby v tejto časti podľa .

III.B Prípustnosť správnej žaloby proti prípisu zo 6. novembra 2018

18. Žalobca sa v prerokúvanej veci bránil predovšetkým proti správnemu aktu - prípisu žalovaného zo 6. novembra 2018, ktorým žalovaný vybavil jeho podanie, žalobcom považované za rozklad podľa § 61 Správneho poriadku. Tento rozklad smeroval proti aktu, ktorým žalovaný zmenil prílohu k plánu využívania frekvenčného spektra pre frekvenčný úsek 1710 až 1880 MHz takým spôsobom, že zrušil obmedzenie, podľa ktorého jeden podnik mohol získať frekvenčný rozsah najviac v rozsahu 2 x 20 MHz.

19. Podľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku môže rozklad smerovať len proti rozhodnutiu (ústredného) orgánu štátnej správy. Postavenie a konanie žalovaného však upravuje aj zákon o elektronických komunikáciách. Podľa § 74 ods. 1 cit. zák. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje správny poriadok, ak zákon neustanovuje inak. Odlišné ustanovenia sú obsiahnuté v odseku 2 citovaného paragrafu, ktorý vymenúva postupy žalovaného, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Podľa § 74 ods. 3 cit. zák. možno proti rozhodnutiu podľa § 74 ods. 1 podať rozklad, o ktorom rozhodne predseda žalovaného na základe ním zriadenej osobitnej komisie. Zo všetkých citovaných ustanovení vyplýva, že rozklad je prípustný len proti rozhodnutiu žalovaného v zmysle § 46 a 47 správneho poriadku. Správny súd sa tak správne najskôr zaoberal otázkou, či na vydávanie plánu využívania frekvenčného spektra a jeho príloh, ako aj ich zmien sa vôbec vzťahuje správny poriadok. Ustanovenie § 74 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách pritom odkazuje na správny poriadok, samo však rozsah jeho aplikácie nijako nerozširuje. V dôsledku toho treba predovšetkým skúmať, či vydávanie tohto aktu je takým postupom žalovaného, ktorý spadá pod vecný rozsah použitia správneho poriadku v zmysle jeho § 1.

20. Podľa § 1 ods. 1 správneho poriadku sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Táto definícia má zreteľne viacero spoločných prvkov s definíciou

rozhodnutia podľa . Správnym orgánom je okrem iného štátny orgán (). Nie je sporné, že žalovaný je podľa zákona o elektronických komunikáciách orgánom štátnej správy, teda správnym orgánom v zmysle správneho poriadku. Takisto nie je sporné, že žalovaný vydáva plán využívania frekvenčného spektra a jeho zmeny v rámci výkonu jednej zo zložiek verejnej správy - štátnej správy frekvenčného spektra podľa zákona o elektronických komunikáciách. Zostáva teda posúdiť, či sa týmto aktom rozhoduje o právach, právom chránených záujmy alebo povinnostiach určitých osôb.

21. Rozhodnutím sa rozhoduje o práve určitej osoby vtedy, ak sa jej určité právo dáva, zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto práva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorým sa rozhoduje o povinnosti. Problematickejšie je vymedzenie pojmu „právom chránené záujmy“, keďže pojmovo musí ísť o niečo iné než právo alebo povinnosť. Podľa obvyklej definície nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu (napríklad Sobihard, J. Správny poriadok. Komentár. IURA EDITION : Bratislava 2004, s. 16 a 17). Ide teda o situácie, kedy právo výslovne poskytuje ochranu záujmu určitej osoby, hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe. Rozhodnutie je rozhodnutím o právom chránenom záujme, ak sa ním tento právom chránený záujem uznáva, odníma, prípadne dovoľuje či nedovoľuje sa na jeho základe uplatňovať určitý vplyv na práva a povinnosti iných osôb.

22. Postup žalovaného pri vydávaní plánu využívania frekvenčného spektra a jeho zmien upravuje zákon o elektronických komunikáciách. Z ustanovenia § 7 ods. 3 písm. c) tohto zákona vyplýva, že žalovaný v rámci svojich úloh vykonáva okrem iného správu frekvenčného spektra. V rámci toho je žalovaný podľa § 11 ods. 3 písm. c) cit. zák. povinný podporovať efektívnu hospodársku súťaž najmä tým, že presadzuje efektívne využívanie frekvenčného spektra. Podrobnosti o správe frekvenčného spektra upravuje § 30 cit. zák. takto: Podľa odseku 1 písm. b) a c) výkonom tejto správy je zostavovanie plánu využívania frekvenčného spektra a prideľovanie frekvencií a určovanie podmienok, za ktorých ich možno používať. Národnú tabuľku frekvenčného spektra, ktorá obsahuje jednotlivé frekvenčné pásma pre jednotlivé rádiokomunikačné služby, ustanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením (odsek 3). Do 31. decembra 2018 išlo a tabuľka bola jeho prílohou. Žalovaný na základe tejto tabuľky vydáva plán využívania frekvenčného spektra s prihliadnutím na potrebu európskej harmonizácie, stupeň technického rozvoja a poskytovania služieb v konkrétnom frekvenčnom pásme a dosiahnutie výhod pre koncových užívateľov, a zverejní ho na svojom webovom sídle (odsek 4). Žalovaný pritom môže určiť primerané a nediskriminačné obmedzenia pre niektoré druhy rádiových sietí za ustanovených podmienok (odsek 5). Raz za tri roky musí žalovaný nevyhnutnosť týchto obmedzení preskúmať (odsek 8).

23. Samotný plán využívania frekvenčného spektra, ktorý bol v pôvodnej podobe vydaný ešte 4. augusta 2006, je uverejnený na webovom sídle žalovaného https://www.teleoff.gov.sk/plan-vyuzivania- frekvencneho-spektra/. Čl. 1 tohto plánu vymedzuje jeho predmet a základ a v čl. 2 sú vymedzené používané pojmy a skratky. Podľa čl. 3 sa plán skladá zo spoločnej časti, ktorá obsahuje spoločné pravidlá využívania frekvenčného spektra, a z príloh, v ktorých sú ustanovené špecifické podmienky pre úseky frekvenčného spektra. V čl. 4 sú potom vysvetlené niektoré zásady delenia frekvenčného spektra a prideľovania frekvencií. K plánu sú pripojené prílohy a ich neskoršie zmeny, medzi nimi aj tu napadnutá príloha FP/MS - 02/rev.5.

24. Podľa § 32 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách možno frekvencie používať len na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií alebo individuálneho povolenia. Individuálnym povolením sa prideľuje frekvencia a určujú podmienky jej používania. Podľa odseku 2 citovaného paragrafu sa individuálne povolenia vydávajú podľa plánu využívania frekvenčného spektra. Podľa odseku 9 písm. b) a e) môže individuálne povolenie obsahovať požiadavky na pokrytie a kvalitu, ak takéto povinnosti ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra alebo plán využívania frekvenčného spektra, a aj lehotu platnosti individuálneho povolenia s výhradou zmien v národnej tabuľke frekvenčného spektra. Všeobecné povolenie na používanie frekvencií podľa § 36 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách určuje podmienky, za ktorých je možné používať frekvencie, na ktoré nie je potrebné individuálne povolenie.

25. Z uvedených noriem, ako aj obsahu plánu využívania frekvenčného spektra je aj podľa kasačného súdu zrejmé, že tento plán nezakladá, nezrušuje ani nemení žiadne konkrétne práva ani povinnosti, ani žiadne konkrétne právom chránené záujmy žiadnej osoby. Plán totiž podľa cit. § 32 ods. 2 a § 36 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách predstavuje len základ pre vydanie individuálneho povolenia a všeobecného povolenia na používanie frekvencií. Konkrétne práva a povinnosti sa konkrétnym podnikom určujú práve v týchto povoleniach. Z cit. § 32 ods. 9 písm. b) cit. zák. jasne vyplýva, že individuálne povolenie musí dokonca výslovne prevziať určité časti z plánu využívania frekvenčného spektra. Na vydávanie individuálnych povolení (licencií) sa potom správny poriadok vzťahuje bez ďalšieho, na vydávanie všeobecného povolenia sa nevzťahuje len preto, že to výslovne vylučuje § 74 ods. 2 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách. Aj to podľa kasačného súdu potvrdzuje, že samotný plán nemá nezakladá, nezrušuje ani nemení práva, povinnosti ani právom chránené záujmy žiadnych osôb. Aby boli tieto povinnosti voči konkrétnym osobám vynútiteľné, musí ich ustanoviť príslušné povolenie. V kontraste s tým § 32 ods. 9 písm. e) dovoľuje, aby obsah individuálneho povolenia (dĺžka platnosti) bol zmenený priamo národnou tabuľkou frekvenčného spektra, teda nariadením vlády (pozri vyššie), nie však plánom využívania frekvenčného spektra. Týmto záverom nasvedčuje aj znenie podstatných ustanovení plánu, ktoré priamo neustanovujú práva a povinnosti osôb, ale obsahujú len pravidlá, podľa ktorých sa má postupovať pri prideľovaní a používaní frekvencií.

26. Postup žalovaného pri vydávaní správneho aktu z 13. augusta 2018 č. FP/MS-02/rev.5 (zmena „Prílohy k plánu využitia frekvenčného spektra pre úsek 1 710 - 1 880 MHz“) tak nepredstavoval rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétnych osôb v zmysle § 1 ods. 1 správneho poriadku. V dôsledku toho sa na postup žalovaného pri jeho vydaní správny poriadok nevzťahoval. Nemožno ho teda považovať ani za rozhodnutie, proti ktorému by bol prípustný rozklad podľa § 61 ods. 1 správneho poriadku a § 74 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách. Právny záver, ku ktorému v tomto smere dospel správny súd, bol teda správny.

27. To by však samo osebe ešte nepostačovalo na odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť. Otázka, či žalovaný správne odpovedal žalobcovi na jeho rozklad prípisom, lebo je neprípustný, alebo mal rozklad vecne prejednať, je totiž v zásade meritórna otázka zákonnosti zvolenej formy a obsahu správneho aktu žalovaného. Prípis orgánu verejnej správy, ktorým oznámi účastníkovi, že jeho opravný prostriedok je neprípustný, oneskorený alebo že nie sú splnené iné podmienky na jeho vecné vybavenie, totiž môže byť opatrením v zmysle . O zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy sa však rozhoduje zásadne rozsudkom vo veci samej (, a 191 ). Dôvod, prečo bolo správnu žalobu žalobcu potrebné odmietnuť, však spočíval v niečom inom.

28. Podľa sa v správnom súdnictve poskytuje ochrana právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa odseku 2 toho istého paragrafu sa môže tejto ochrany domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené určitými aktami orgánu verejnej správy. Na uvedené ustanovenia nadväzuje , podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú správne akty, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach určitej osoby. Ďalej podľa platí, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho práva. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že správne súdnictvo má slúžiť na ochranu subjektívnych práv, na ktorých bol žalobca podľa svojho tvrdenia ukrátený. Toto ukrátenie musí byť v žalobe vyjadrené a musí byť aspoň potenciálne možné. Žalobca je teda povinný v žalobe opísať svoje subjektívne právo a vysvetliť, akým spôsobom doň bolo zasiahnuté (porov. podobne uznesenie NS SR sp.zn. , judikát R 21/2020). Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v a je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý žalobcu na tomto subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, nemôže doň byť ani teoreticky zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná.

29. Subjektívne právo v zmysle citovaných ustanovení je spravidla hmotné právo, ktoré žalobcovi vyplýva z hmotnoprávnych noriem upravujúcich oblasť verejnej správy (porov. citovaný ). Subjektívnym právom, ktorého ochrany sa žalobca môže domáhať správnou žalobou, však môže byť rovnako aj procesné právo, napríklad právo na to, aby sa orgán verejnej správy vecne zaoberal určitou žiadosťou, návrhom alebo opravným prostriedkom účastníka, resp. aby na základe tohto návrhu vydal rozhodnutie, opatrenie alebo iný správny akt určitého obsahu, prípadne

aby vykonal určité konanie a dodržal v ňom určité pravidlá [napr. základné zásady trestného konania v konaniach uvedených v ]. Ak právny poriadok takéto subjektívne právo v oblasti verejnej správy aspoň vo všeobecnej rovine priznáva, potom sa jeho ochrany žalobca môže domáhať správnou žalobou. Samotnú otázku, či toto subjektívne právo žalobcovi v konkrétnej veci aj skutočne patrilo, teda či naplnil všetky znaky hypotézy právnej normy, ktorá toto subjektívne právo zakladá, správny súd posudzuje v konaní vo veci samej; ak dospeje k záveru, že žalobcovi nepatrilo, jeho správnu žalobu zamietne. Ak však správny súd zistí, že žalobcom tvrdené subjektívne právo mu právny poriadok ani vo všeobecnosti nepriznáva, jeho správna žaloba nevyhovuje základnej podmienke uvedenej v citovaných a , a to, že sa ňou žalobca domáha ochrany subjektívneho práva.

30. Ako už bolo uvedené, žalovaný prípisom zo 6. novembra 2018 reagoval na podanie, ktoré žalobca považoval za rozklad podľa správneho poriadku. Z podaného výkladu (odseky 18 až 26) však vyplýva, že na postup žalovaného pri vydávaní zmeny plánu využívania frekvenčného spektra z 13. augusta 2018 sa nevzťahoval správny poriadok. V dôsledku nepoužiteľnosti správneho poriadku tak zákon podniku elektronických komunikácií ani vo všeobecnosti nepriznáva subjektívne právo podať proti tomuto aktu rozklad. Preto mu nepriznáva ani subjektívne právo na to, aby žalovaný o takomto rozklade vecne konal a akokoľvek zmenil alebo upravil obsah plánu frekvenčného spektra, ani na to, aby nariadil takéto zmeny alebo úpravy vykonať podriadenému orgánu.

31. Na základe uvedeného tak kasačný súd uzatvára, že žalobca celkom zjavne nemal žiadne subjektívne právo na to, aby žalovaný ako rozkladový orgán na základe jeho podania z 22. augusta 2018 preskúmal správnosť zmeny v pláne využívania frekvenčného spektra z 13. augusta 2018. Žalovaný na toto podanie síce napadnutým prípisom zo 6. novembra 2018 odpovedal, ale nebol povinný na tomto základe robiť akékoľvek ďalšie opatrenia. Žalobcovi tak nepatrilo žiadne subjektívne právo, do ktorého uvedený prípis mohol zasiahnuť a ktorého ochrany by sa mohol domáhať v správnom súdnictve v zmysle a . Správna žaloba žalobcu tak bola neprípustná z tohto dôvodu a správny súd rozhodol zákonne, keď ju napadnutým uznesením podľa odmietol.

IV.

Záver

32. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že správny súd rozhodol správne, ak napadnutým uznesením odmietol správnu žalobu žalobcu. Na tejto správnosti nič nemení to, že v jednej časti odmietnutie nesprávne založil na . Návrh žalobcu na zrušenie zmeny plánu využívania frekvenčného spektra totiž nebol samostatným predmetom konania, ale len návrhom podľa , obsiahnutým v správnej žalobe proti prípisu zo 6. novembra 2018. Správne mal správny súd celú správnu žalobu odmietnuť ako neprípustnú v zmysle . Kasačná sťažnosť žalobcu tak vo výsledku nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa zamietol.

33. O trovách bolo rozhodnuté podľa a v spojení s , keď žalovaný mala síce vo veci úspech, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby mu nárok na náhradu trov priznal.

34. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.