Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/124/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - F. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX/XX, XXX XX N., v zastúpení právne - Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, proti žalovanému - T. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K H. XXX/XX, XXX XX N. - Q., v zastúpení právne - Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, o zaplatenie 33.807,06 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -1298 zo dňa 3.7.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 33.807,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 33.807,06 eur od 25.8.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o jej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Štátu - Slovenskej republike priznal okresný súd voči žalovanému nárok na náhradu nákladov spojených s vykonávaním dokazovania a to v rozsahu 100% s tým, že tiež o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Žalobca v skutkovom vymedzení žaloby argumentoval tým, že ako pristupujúci dlžník v rade 2) dňa 29.1.2010 uzatvoril so X. X., a.s. Dohodu o pristúpení k záväzku ktorej účelom bolo splatenie pohľadávky banky vo výške 35.000 eur spolu s príslušenstvom vzniklej zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29.1.2010 medzi bankou a pôvodným dlžníkom ETM SK, s.r.o. Dňa 29.1.2010 uzatvoril Dohodu o pristúpení k záväzku so X. X. aj žalovaný ako pristupujúci dlžník v rade 1) s rovnakými zmluvnými ustanoveniami. Keďže pôvodný dlžník nesplnil svoju povinnosť dohodnutú v zmluve, neuhradil ani jednu splátku a neplatil poplatky z nej vyplývajúce, žalobca ako pristupujúci dlžník uhradil banke dlžnú pohľadávku, pričom celkový dlh pôvodného dlžníka predstavoval 67.614,11 eur. Žalobca trval na tom, že splatením ním ( ako pristupujúcim dlžníkom ) celého dlhu pôvodného dlžníka má právo požadovať splatenie celého dlhu od pôvodného, ale aj od pristupujúceho dlžníka v rade 1) a za stavu, že pôvodný dlžník ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 31.8.2011 a nemôže svoj podiel splniť, požaduje od žalovaného ( ako pristupujúceho dlžníka v rade 1 ) zaplatenie 1 z celkovej uhradenej sumy, t.j. 33.807,06 eur, z tejto sumy totiž žalovaný mu ani po výzve zo dňa 16.8.2013 neuhradil ani časť.

3. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil uzatvorenie Zmluvy o splátkovom úvere dňa 29.1.2010 medzi X. X., a.s. a spoločnosťou ETM SK, s.r.o. ako dlžníkom, ktorú zmluvu podpisoval žalovaný. Predmetom uvádzanej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 35.000 eur s úrokom z omeškania 10% s dohodnutou konečnou splatnosťou úveru na 20.1.2013 a povinnosťou pôvodného dlžníka splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 973 eur vždy ku 20.dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.2.2010. Žalovaný ako pristupujúci dlžník 1/ a žalobca ako pristupujúci dlžník 2/ uzatvorili Dohodu o pristúpení k záväzku dlžníka vyplývajúcemu zo zmluvy o splátkovom úvere, čo potvrdili aj v závere predmetnej zmluvy o úvere (odkazuje súd na čl. 10 a čl. 7 spisu). Úver bol čerpaný vo výške sumy 35.000 eur, čo vyplynulo i z príkazu na čerpanie splátkového úveru zo dňa 29.1.2010, jeho účelom bolo splatenie pohľadávky banky, ktorá vznikla poskytnutím povoleného prečerpania podľa zmluvy o povolenom prečerpaní č. 424119785/2009. Žalovaný požiadal dňa 30.3.2010 ohľadom účtu XXXXXXXXXX o zabezpečenie zmeny, deklaroval záujem vyplatiť úver vo výške 35.000 eur z došlých platieb spoločnosti v priebehu apríl, máj r. 2010 a následne zadal i príkaz 31.3.2010 na úhradu sumy 35.000 eur na uvádzaný účet, k realizácii príkazu ale nedošlo. Pôvodný dlžník zo zmluvy o splátkovom úvere - spoločnosť ETM SK, s.r.o., bola zrušená 7.6.2011 rozhodnutím konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku podľa a následne z obchodného registra vymazaná dňa 31.8.2011, táto skutočnosť vyplynula nielen z výpisu z obchodného registra, ale aj z Obchodného vestníka (odkazuje okresný súd na listiny na č.l. 42 a 43 spisu). Zo žalobcom predložených listín súd považoval za nepochybne zistené, že dlh X. X. zaplatil žalobca : dňa 15.11.2011 vo výške 1.500 eur, 10.1.2012 vo výške 1.500 eur, 28.2.2012 v sume 1.500 eur, dňa 4.4.2012 v sume 1.500 eur, 28.6.2012 v sume 1.500 eur, 21.2.2013 v sume 46.000 eur, 12.6.2013 v sume 12.500 eur, 13.6.2013 v sume 1.614,11 eur (odkaz súdu na dôkazy na čl. 142 a nasl. spisu). X. X. a.s. dňa 5.1.2015 súdu oznámila, že úver č. 0425162320/0900 poskytnutý dňa 29.1.2010 vo výške 35.000 eur bol splatený až v roku 2013 ( dňa 30.6.2013 ) ako bezhotovostný vklad z účtu s názvom S. F., ako aj z účtu s názvom B. X., X.., a boli predložené aj výpisy o splácaní úveru ( odkazuje súd na listinného dôkazy na čl. 274 až 287 spisu). Hoc úver bol splácaný aj z účtu s názvom B. X. X.., a bol splatený až v roku 2013, spol. ETM SK, s.r.o. podľa názoru okresného súdu nemohla dlh v roku 2013 splácať, keďže bola z obchodného registra vymazaná ešte dňa 31.8.2011, následne z uvedeného vyplýva, že sa jednalo len o názov účtu a nie o skutočný subjekt, ktorý platil. Splátkam v roku 2013 predchádzajúce úhrady a to od 11/2011 tiež nemohli byť vykonané spoločnosťou ETM SK, s.r.o., obdobne z dôvodu, že bola z obchodného registra vymazaná ešte dňa 31.8.2011, teda táto spoločnosť už od uvádzanej doby neexistovala, preto nemožno hovoriť ani o jej majetku, či finančných prostriedkoch. Navyše je nepochybnou skutočnosťou, že na spoločnosť bol vyhlásený konkurz, zrušený z dôvodu nedostatku majetku a aj z obsahu znaleckých posudkov (vykonané ako dôkazy v spore) vyplynulo, že spoločnosť skutočne nebola v dobrej finančnej situácii.

4. Žalovaný v rámci svojej obrany dôvodil zamietnutie žaloby :

- námietkou výšky pohľadávky tvrdiac, že nemá povinnosť zaplatiť 1 celkového dlhu, keďže pôvodný dlžník svoj podiel rovnajúci sa 1/3 takmer v celej výške splatil,

- podaním z 24.11.2015 vznesenou námietkou započítania pohľadávky voči žalobcovi vo výške 180.698 eur titulom bezdôvodného obohatenia, podľa tvrdení žalovaného za neoprávnene prisvojené finančné prostriedky v celkovej výške 361.397,29 eur, ktoré patrili bývalej spoločnosti ETM SK, napokon túto námietku požadoval posúdiť ako námietku kompenzačnú.

5. Žalobca nesúhlasil s horeuvedenými námietkami žalovaného, predkladal dôkazy nimi argumentujúc, že nie je osobou, ktorá sa obohatila neoprávnene na úkor spoločnosti ETM SK, s.r.o., ale práve naopak je osobou, ktorá z vlastných súkromných finančných prostriedkov, ktoré neboli tvorené ziskom z podnikania vyššie uvedenej spoločnosti, ale z inej činnosti žalobcu, doslova dotovala činnosť spoločnosti ETM SK, s.r.o., napokon spoločnosť bola zrušená v dôsledku nedostatku majetku potrebného na vyhlásenie konkurzu a následne bola vymazaná z obchodného registra. Žalobca tvrdil, že počas existencie spoločnosti ETM SK, s.r.o. až do jej výmazu z obchodného registra z jeho účtu sumu 400.344,27 eur ani len z časti nepoužil na iné účely ako v prospech spoločnosti ETM SK, s.r.o., uvedené tvrdenie preukazoval aj listinnými dôkazmi (príjmové pokladničné doklady, faktúry, účtovné uzávierky, daňové priznania spoločnosti ETM SK, s.r.o, za rok 2009 a 2010).

6. Okresný súd z listinných dôkazov predložených žalobcom vyvodil, že z platieb, ktoré žalobca prijímal na súkromný účet a ktoré platby patrili spoločnosti ETM SK, s.r.o. si neponechal ani len časť, všetky boli vynaložené spätne do spoločnosti a z nich boli hradené náklady, ktoré spoločnosti pri podnikaní vznikli. Aj z listinného dôkazu predloženého žalobcom č. 2/2016 vyplynulo, že spoločnosť bola vo veľmi zlej finančnej situácii, nehospodárila rentabilne, bola v zadĺžení. Dokazovanie preukázalo aj správne vedenie účtovníctva spoločnosti, ďalej i tú skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré boli firemné, nikdy neboli žalobcom použité na akýkoľvek jeho súkromný účel, vždy boli evidentne vložené do pokladne spoločnosti a z nich boli splácané krátkodobé splatné záväzky spoločnosti, a to nielen mzdy ale aj rôzne exekúcie zamestnancov a dodávateľské faktúry.

7. V znaleckom posudku č. 8/2017 vypracovanom znalkyňou Ing. Ivetou Sedlákovou PhD.. sa uvádza tiež, že faktúry spoločnosti ETM SK a s nimi súvisiace platby, uhrádzané na súkromný účet F. S. sú položkovite spracované , celkovo bolo za r. 2010 uhradené na účet 400.341,17 eur. Vo väčšine prípadov mala byť platba realizovaná na číslo účtu spoločnosti v S., v 8 prípadoch na účet F. S. v J. W.. Platby, ktoré prišli na súkromný účet F. S. boli znalkyňou analyzované položkovite a v zmysle predložených dokladov boli tieto platby z účtu vybrané a následne vložené do pokladne. Znalecký posudok analyzuje správnosť vedenia účtovníctva, evidovania platieb, faktúr, prehľad na účte spoločnosti, čo bolo predmetom účtovníctva, pritom nesúlad vo vedení účtovníctva spoločnosti znalecký posudok nezistil.

8. Okresný súd hodnotením znaleckých posudkov zdôraznil zhodné konštatácie znalcov o tom, že žalobca nerealizoval z peňazí spoločnosti ETM SK svoje vlastné výdavky, že žalobca mal dostatok finančných prostriedkov na realizáciu vlastných výdavkov, dotoval z vlastných finančných prostriedkov danú spoločnosť. Navyše, znalkyňa Ing. Danka Poláková v posudku č. 2/2016 uviedla, že ani jeden deň na svojom osobnom súkromnom účte nešiel konateľ F. S. do mínusu, čo nasvedčuje tomu, že keby tieto firemné peniaze neboli pripísané na jeho osobný účet, vôbec by mu nechýbali. Žalobca v konaní preukázal podľa názoru súdu, že všetky peniaze B. X. použil na účely tejto spoločnosti a neexistujú žiadne ďalšie finančné prostriedky tejto spoločnosti, ktoré by mohol použiť žalobca napr. na zaplatenie svojho peňažného trestu uloženého mu ešte v konaní .

9. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ Žilina zo dňa 23.3.2018 pod. sp.zn. ČVS: ORP-269/3-VYS-ZA-2018 bolo aj trestné oznámenie žalovaného vo veci podozrenia žalobcu zo spáchania prečinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku odmietnuté pre nedôvodnosť začatia trestného stíhania alebo postupu podľa . Podľa odôvodnenia predmetného uznesenia „ pokiaľ je T. Q. v občiansko-právnej veci vedenej na Okresnom súde v Žiline v dôkaznej núdzi a potrebuje si cestou orgánov činných v trestnom konaní na náklady štátu zabezpečiť dôkazy a dôkazné informácie, ktoré podliehajú vo všeobecnosti daňovému, bankovému, obchodnému, telekomunikačnému, poštovému a inému tajomstvu s cieľom, aby bol v tomto súdnom spore úspešný, bolo nutné zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní musia pri svojej činnosti sa riadiť výlučne zákonom a právom, pretože pre trestné právo je potrebné striktne dodržať trestno- právnu zásadu, žiadny trestný čin bez zákona, žiadny trest bez zákona“. Hoc proti predmetnému uzneseniu žalovaný podal sťažnosť, ktorej bolo vyhovené, ďalším rozhodnutím - uznesením OR PZ Žilina zo dňa 29.1.2019 bolo trestné oznámenie žalovaného odmietnuté ( uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.2.2019), podľa odôvodnenia uznesenia žiadny vykonaný dôkazný prostriedok vierohodne nepreukazuje tvrdenie oznamovateľa, že výdavkové pokladničné doklady predložené žalobcom do konania by boli sfalšované alebo pozmenené. Tvrdenie oznamovateľa o sfalšovaní, resp. pozmenení uvedených dôkazných prostriedkov je založené iba na jeho subjektívnych vyjadreniach bez priameho potvrdenia akýmkoľvek objektívnym dôkazným prostriedkom.

10. Procesnú obranu žalovaného, že by sa mal žalobca na jeho úkor obohatiť, prípadne na úkor spoločnosti B. X. nemal súd vykonanými dôkazmi (ani svedeckými výpoveďami, ani opakovaným znaleckým dokazovaním a ani výsledkom právoplatne skončeného trestného konania) preukázanú. Kompenzačná námietka bola uplatnená žalovaným z dôvodu, že sa domnieval, že on sám ako fyzická osoba má voči žalobcovi nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý vyvodzoval práve z prijatých platieb na súkromný účet žalobcu, o ktorých v konaní tvrdil, že tieto žalobca nepoužil na účely spoločnosti ETM SK, ale na svoje vlastné. Následne mal žalovaný za to, že on ako jeden z dvoch spoločníkov spoločnosti ETM SK má voči nemu nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia a chcel tento nárok v časti zhodujúcej sa so žalovanou sumou započítať s nárokom žalobcu, ktorý voči nemu žalobca uplatňuje v tomto konaní.

11. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia je podľa názoru okresného súdu nedôvodná. Takáto pohľadávka neexistuje, nevznikla, nakoľko výsledok dokazovania preukázal, že všetky prostriedky spoločnosti ETM SK prijaté na súkromný účet žalobcu boli vynaložené výlučne len na účely spoločnosti ETM SK, a to prioritne na mzdy a odvody a následne na ostatné platby tak, ako to bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi a znaleckým dokazovaním. Teda žalovaný nepreukázal existenciu svojej pohľadávky, ktorú by bolo možné započítať s nárokom uplatneným žalobcom v tomto konaní

12. Pokiaľ žalovaný odôvodňoval splácanie úveru žalobcom dohodou medzi ním takú dohodu žalovaný nepreukázal. Navyše, takáto dohoda z ničoho nevyplýva a žalobca to poprel. Je podľa názoru súdu nelogické, ak žalovaný napriek tvrdeniu o existencii takejto dohody, dva mesiace po uzavretí zmluvy o úvere a jeden mesiac od poskytnutia úveru zadal príkaz X. X. na splatenie úveru vo výške, v akej bol poskytnutý, teda bez príslušenstva a nie v splátkach.

13. Obranu žalovaného, že žalobca voči nemu má nárok na rozsah úhrady dlhu v 1/3 súd neuznal, v tejto súvislosti argumentujúc, že veriteľ sa mohol domáhať splatenia dlhu voči všetkým dlžníkom a pôvodný dlžník už neexistoval. Veriteľ voči dlžníkom ale mal nárok na splatenie celého úveru, ku ktorému pristúpil aj žalovaný, aj žalobca. Úver splatil žalobca preto s poukazom na ust. oprávnene a opodstatnene si uplatňuje alikvótnu časť ( v rozsahu 1) splateného dlhu voči žalovanému. Keďže pôvodný dlžník spol. ETM SK, s.r.o. z dôvodu jeho neexistencie dlh nemôže splniť, tak sa podiel rozvrhne na všetkých ostatných, v tomto prípade medzi žalobcu a žalovaného, teda každý v 1/2 a vo vzťahu k žalovanému práve tomuto rozsahu zodpovedá žalovaná istina.

14. Aj námietku premlčania vznesenú žalovaným voči žalobou uplatnenému nároku vyhodnotil okresný súd za nedôvodnú, navyše aj za účelovú. Vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov už výzvou zo dňa 16.8.2013 v lehote do 3 dní od jej doručenia. Doručenie tejto výzvy bolo riadne preukázané ( spochybnené nebolo ) ďalej i to, že žalovaný na výzvu nereagoval. Prvú splátku dlhu žalobca splatil dňa 15.11.2011 a žalobu podal 26.8.2013, stalo sa tak včas.

15. Pokiaľ žalovaný dňa 30.3.2010 dal príkaz na úhradu sumy 35.000 eur prezentujúc svoju snahu splatiť úver, tento jeho postup, konanie hodnotí okresný súd za nelogické, keďže dňa 29.1.2010 uzavrel práve žalovaný za spoločnosť ETM SK, s.r.o. zmluvu o úvere so splatnosťou dňa 20.1.2013 s mesačnými splátkami 973 eur vždy ku 20.dňu v mesiaci, pričom úver nebol bezúročný. Pokiaľ by aj žalovaný chcel splatiť úver dva mesiace po jeho uzavretí, musel si byť vedomý, že nestačí splatiť iba poskytnutý úver, ale treba ho zaplatiť i s úrokmi, s príslušenstvom a teda by nešlo iba o sumu 35.000 eur. Naviac, na jednej strane žalovaný tvrdil, že chcel splatiť úver, na druhej strane nesplatil žiadnu splátku ani ako pristupujúci dlžník.

16. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu v lehote určenej vo výzve žalobcu zo dňa 16.8.2013, dostal sa do omeškania s plnením dlhu od 25.8.2013, preto od uvedeného dňa žalobcovi patria podľa , aj úroky z omeškania v žalobou uplatnenej výške súladnej s právnou úpravou ( Nariadenia vlády SR č. ).

17. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania sa okresný súd riadil zásadou úspechu/ neúspechu strán v spore a podľa úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18. V súvislosti s vykonaným dokazovaním vznikli štátu náklady s tým spojené, na dokazovanie totiž nepostačovali preddavky. Okresný súd nárok na náhradu vynaložených nákladov súvisiacich s dokazovaním v rozsahu 100 % priznal štátu voči v spore neúspešnému žalovanému.

19. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalovaný. Potvrdil, že obaja so žalobcom boli spoločníkmi spoločnosti ETM SK, s.r.o., ktorá brala v rozhodnom čase úver zo X. X., na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29.1.2010, ku ktorému záväzku pristúpili aj on, aj žalobca ako fyzické osoby.

20. Dokazovaním bolo podľa názoru žalovaného preukázané, že po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku OS Žilina začiatkom januára 2010 za daňovú trestnú činnosť, kedy žalobcovi začala plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia, žalobca ho prakticky odstavil od akejkoľvek činnosti v spoločnosti ETM SK, o všetkom v spoločnosti, vrátane nakladania s finančnými prostriedkami rozhodoval a konal výlučne žalobca, čo i sám potvrdil v žalobe a aj vo svojich ďalších vyjadreniach. Žalovaný/ odvolateľ tvrdí, že žalobca si protiprávne nechal poukazovať všetky tržby spoločnosti ETM SK z jednotlivých faktúr na svoj osobný účet a to za rok 2010 až vo výške 400.341,17 eur, údajne motívom mala byť podľa tvrdenia žalobcu, ochrana pred ich výberom zo strany jeho/žalovaného, ktorý týmto spôsobom v minulosti s prostriedkami spoločnosti nakladal v rozpore s platným právom. Týmto spôsobom v minulosti boli prevody zo dňa 7.4.2010 zo strany jeho žalovaného vo výške 9.500 eur a výber v hotovosti vo výške 1.200 eur dňa 5.8.2010 teda nebolo to v minulosti, ako to tvrdil žalovaný, ale bolo to v rozhodnom období roku 2010, kedy ho žalobca prakticky odstavil z tejto spoločnosti. Tieto peniaze z jeho strany boli použité na právneho zástupcu spoločnosti, advokáta JUDr. Šturíka, časť bola vyplatená ako záloha zamestnancovi na výplatu a časť použitá na úhradu mzdy jeho/žalovaného z titulu pracovnej zmluvy, ktoré tvorili náklady na pohonné hmoty. Zo správy predbežného správcu Mgr. Birku nebolo zistené, že by majetok dlžníka/ spoločnosti ETM SK presahovalo hodnotu 6.638 eur, z ktorého dôvodu odporučil konkurznému súdu, aby uznesením zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku. Z uvedeného postupu v konkurznom konaní a najmä z dôvodov jeho následného zastavenia pre nedostatok majetku je zrejmé, že žiadna pohľadávka spoločnosti a voči nemu/žalovanému neexistovala ako to účelovo tvrdil žalobca, pretože, ak by aj existovala pohľadávka voči spoločnosti z jeho/ žalovaného strany vo výške viac ako 10.000 eur, predbežný správca o tom musel podať správu a navrhnúť, aby súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka spoločnosti ETM SK. Keďže však dlžník spol. ETM SK nedisponoval sumou presahujúcou 6.638 eur, čo je podmienkou na vyhlásenie konkurzu, konkurz bol pre nemajetnosť zastavený.

21. Žalovaný/ odvolateľ opakovane poukazuje na tú skutočnosť, že do banky X. X. zadal v marci 2010 príkaz na úhradu celého úveru poskytnutého bankou v januári 2010 v sume 35.000 eur z dôvodu svojej ochrany, pretože žalobca ho prakticky odstavil od spoločnosti, on vedel, že úver sa riadne nespláca a bol si vedomý, že k tomuto záväzku pristúpil ako fyzická osoba. Žalobca ale splatenie úveru zmaril tým, že presmeroval prichádzajúce platby do inej banky - S., a.s., aby na účte v X. X. nebol dostatočný objem peňazí na zaplatenie úveru. Z dôvodu takéhoto zmarenia splatenia celého úveru zo strany žalobcu narástol tento o úroky z omeškania a sankcie až na dvojnásobok poskytnutej sumy. Žalobca podľa názoru žalovaného tak zavinil, že úver v X. X. nebol spoločnosťou ETM SK zaplatený vôbec, a to ani čiastočne, hoc spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami na splácanie tohto úveru tak ako to konštatovala vo svojom znaleckom posudku č. 8/2017 i znalkyňa Ing. Sedláková. Finančnými prostriedkami spoločnosti v roku 2010 disponoval výlučne žalobca, ktorý sám rozhodoval o tom, ktoré záväzky spoločnosti uspokojí a ktoré nie. Ak by žalobca postupoval v súlade s právnymi predpismi a ako to tvrdí v čase, kedy neboli peniaze na úhradu všetkých záväzkov, mal postupovať tak, že záväzky veriteľov mal uspokojiť pomerne a nie tak, že banke nebola zaplatená ani jediná splátka úveru od jeho poskytnutia. Práve naopak, on preukázal, že zadal do X. X. v marci 2010 príkaz na úhradu celého úveru a túto úhradu žalobca zmaril tým, že presmeroval prichádzajúce platby do inej banky, do S., aby na účte v X. X. nebol dostatočný objem peňazí na zaplatenie úveru. Žalobca v súvislosti s prijatými tržbami spoločnosti ETM SK na svoj osobný účet až vo výške 400.344 eur sa bránil tým, že túto sumu vložil nazad v hotovosti do pokladne spoločnosti a spoločnosť následne použila túto sumu na plnenie svojich záväzkov, avšak bez akejkoľvek čo len čiastočnej úhrady poskytnutého úveru od X. X.. Odvolateľ poukazuje na príjmové a výdavkové doklady spoločnosti ETM SK, tabuľkové prehľady hotovostných platieb. Podľa nich zamestnancom mala byť vyplatená v hotovosti celkovo suma 348.242 eur, suma 163.570 eur v priebehu ich registrácie v Sociálnej poisťovni, suma 171.774 eur mimo registrácie zamestnancov v Sociálnej poisťovni, t.j. mimo pracovného pomeru a suma 12.897 eur mala byť vyplatená osobám, ktoré nikdy ani neboli registrované v Sociálnej poisťovni ako zamestnanci spoločnosti ETM SK. Pokiaľ žalobca tvrdil a preukazoval, že zamestnancom sa po skončení pracovného pomeru vyplácali cestovné náhrady, ktoré im neboli vyplatené riadne a včas, je zrejmé, že v hotovosti mali byť vyplácané aj pre osoby, ktoré vôbec nikdy neboli zamestnancami ETM SK, a to sa týka ostatných hotovostných platieb, podstatná časť týchto platieb je ako účel na pokladničných dokladoch označená ako preddavok, pričom cestovné náhrady tvrdené žalobcom nie sú uvedené ako účel na dokladoch vôbec. Výsluchom svedkov na pojednávaní F. O., F. O., U. O. bolo podľa žalovaného preukázané, že peniaze zamestnancom neboli zo strany spoločnosti ETM SK vyplácané v hotovosti nikdy, ale vždy len bezhotovostne, na ich bankový účet, čo je v rozpore s tým, že žalobca predložil

výdavkové pokladničné doklady podľa ktorých mali aj títo zamestnanci prevziať platby od spoločnosti ETM SK v hotovosti. Uvedené preukazuje aj to, že za rok 2009 neboli predložené žalobcom, čo sa týka účtovníctva, žiadne výdavkové pokladničné doklady súvisiace s vyplácaním nejakej hotovosti zamestnancom a čo sa týka zostatku dlhu, svedkovia uviedli dokonca, že tento im bol zaplatený už novou spoločnosťou, a to spoločnosťou REEM, s.r.o. Žalobca prakticky vytuneloval pôvodnú spoločnosť ETM SK prostredníctvom konkurzu a prostredníctvom novej spoločnosti REEM, s.r.o., kde už on/žalovaný nefiguroval. Žalobca uhrádzal takto dlžné záväzky zamestnancom, s ktorými zrejme ďalej spolupracoval aj v novej spoločnosti.

22. Žalovaný odkazuje aj na odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. zo dňa 19.1.2010, ním žalobca bol uznaný vinným zo zločinu skrátenia dane a poistného, teda daňového trestného činu, kde úmyselným konaním nezahrnul do výnosov všetky ním vystavené faktúry. Neopodstatnene si zahrnul do základu dane náklady a nepriznal sumy dane z pridanej hodnoty, čím skrátil daň vo veľkom rozsahu 153.596 eur na úkor štátneho rozpočtu SR. Na základe tohto odsudzujúceho rozsudku možno vyvodiť záver, že žalobca má sklony k páchaniu daňovej trestnej činnosti vrátane neopodstatnene zahrnutých nákladov do základu dane, za čo bol týmto rozsudkom aj právoplatne odsúdený. Uvedené preukazuje a smeruje aj na predložené účtovníctvo zo strany žalobcu, ktoré sa ukázalo ako neúplné. V ňom sú uvádzané fotokópie dokladov. Žalobca nepredložil ich originál. Z tohto dôvodu nemohol byť vykonaný ani znalecký posudok na overenie pravosti podpisu, ktorý on navrhoval v konaní, v ktorých malo byť preukázané, že žalovaný žiaden výdavkový pokladničný doklad na základe ktorého žalobca tiež preukazoval vyplácanie finančných prostriedkov v spoločnosti ETM SK v hotovosti nepodpísal. Aj znalkyňa Ing. Sedláková v posudku k hodnovernosti a pravdivosti a pravdivého obrazu o skutočnostiach, ktoré majú byť predmetom účtovníctva uviedla, že za rok 2010 neboli predložené zo strany žalobcu všetky účtovné a daňové doklady a vzhľadom na uvedené nie je možné zodpovedať otázku, či účtovníctvo a podané daňové priznania za rok 2009 a 2010 poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že žalobca ako osoba, ktorá v roku 2010 výlučne rozhodovala a konala v mene spol. ETM SK, nepostupoval a nekonal s odbornou starostlivosťou a tým zavinil to, že úver v X. X. nebolo spoločnosťou ETM SK zaplatený vôbec, a to ani čiastočne, a to priamym a úmyselným konaním žalobcu, hoc spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami na splácanie tohto úveru ako to konštatovala vo svojom znaleckom posudku č. 8/2017 znalkyňa Ing. Sedláková.

23. Na základe horeuvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, v rámci nej žalobu zamietol v celom rozsahu a jemu žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnej výške.

24. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku z dôvodu vecnej správnosti a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Prioritne poukazuje na rozsiahle dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, pričom ani jedným z vykonaných dôkazov sa nepotvrdila procesná obrana žalovaného. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že z podnetu žalovaného bolo začaté aj trestné konanie (pre ktoré súd prerušil konanie v tejto civilnej právnej veci), ktorého predmetom bolo podozrenie, že on/žalobca nakladá s prostriedkami spoločnosti ETM SK, s.r.o. inak, ako na účely spoločnosti, čím sa snažil žalovaný v tomto konaní preukázať, že úver, z ktorého splatenia vyvodzuje svoj nárok, nebol splatený výlučne zo súkromných prostriedkov žalobcu ale z prostriedkov spoločnosti ETM SK - teda pôvodného dlžníka. Hoc v trestnom konaní bolo vypočutých množstvo osôb a orgány činné v trestnom konaní skúmali detailne účel použitia finančných prostriedkov spol. ETM SK ním/ samotným žalobcom, nebolo ani v trestnej veci preukázané, že by použil čo i len časť týchto peňazí na iný účel, než na účet samotnej spoločnosti - platil z nich výhradne záväzky spoločnosti. To isté bolo preukázané aj výsledkom dokazovania v tomto sporovom konaní, keď súd nezistil, že by čo i len časť peňazí spol. ETM SK bola zo strany žalobcu využitá inak, ako na splatenie záväzkov tejto spoločnosti.

25. Tvrdenie žalovaného, že dal príkaz na úhradu dlhu z marca 2019 čo svedčí o jeho vážnej vôli splatiť úver v X. X., pričom toto jeho konanie smerujúce k splateniu úveru bolo zmarené konaním jeho/ žalobcu,

- je nepreukázaným tvrdením. Prvotne je nutné uviesť, že samotný príkaz na úhradu, na ktorý poukazuje žalovaný, nespĺňal ani formálne náležitosti na jeho realizáciu. Žalovaný už len účelovo dnes tvrdí, že bol odstavený od vedenia spoločnosti a preto nemohol realizovať splatenie úveru. V rozhodnom období žalovaný nadmerne požíval alkoholické nápoje (potvrdené aj výpoveďami svedkov) a najmä z tohto dôvodu spoločnosti nebol schopný sa venovať, pričom je nutné uviesť, že sa o jej vedenie, ani o jej

záväzky a o jej celkové fungovanie nezaujímal, nie ale z dôvodu, že by mu v tom on/ žalobca alebo ktokoľvek iný bránil. Jednalo sa o slobodné rozhodnutie žalovaného, ktorého okrem toho aké peniaze prišli na účet spoločnosti (z ktorých neoprávnene čerpal) nezaujímalo ohľadom chodu spoločnosti nič iné, dôsledkom čoho boli aj viaceré nevýhodné zákazky a pod. Tento stav celkového nezáujmu žalovaného o spoločnosť ETM SK nebol len v roku 2010, ale už i skôr, preto ho on/žalobca od ničoho neodstavil. Žalovaný nakladal neoprávnene s prostriedkami spoločnosti, na tom on ako žalobca trvá, čo však nebolo zo strany OČTK postihnuté ako trestný čin sprenevery, ale len na tom právnom základe, že žalovaný bol v rozhodnom období konateľ a spoločník spoločnosti, teda mal právo s finančnými prostriedkami spoločnosti nakladať. Relevantným je ale to, že pokiaľ sa žalovaný cítil poškodzovaný ako spoločník a konateľ spoločnosti, mal na svoju ochranu v tom čase vykonať potrebné právne kroky, čo neurobil. V tomto smere sa jeho procesná obrana javí ako účelová v snahe navodiť dojem, že hoc bol konateľom a spoločníkom, nemohol v dôsledku protiprávneho konania jeho/žalobcu realizovať úkony týkajúce sa spoločnosti a úhrady jej splatných záväzkov.

26. Ako druhý spoločník/žalobca a konateľ splácal z peňazí, ktoré spoločnosť obdŕžala, v prvom rade mzdy a záväzky voči zamestnancom spoločnosti, následne odvodové povinnosti a záväzky voči dodávateľom, bez ktorých by spoločnosť nemohla realizovať jednotlivé zákazky a teda by nebola mala žiaden príjem. Po ich splatení neostali spoločnosti žiadne finančné prostriedky z ktorých by bolo možné uhradiť záväzky z úveru voči X. X., a to ani sčasti. On zdokladoval účtovnými dokladmi použitie všetkých peňazí, ktoré prijala spoločnosť na svoj účet, a to doslova do posledného centu. Hoc znalkyňa aj konštatovala v istých obdobiach existenciu finančných prostriedkov v pokladni spoločnosti, z ktorej by vraj mohli byť podľa žalovaného použité prostriedky aj na splatenie úveru, je nutné nevytrhať z kontextu podaného znaleckého posudku tieto závery, ale čítať ich spolu s ostatnými závermi, z ktorých nepochybne vyplýva, že všetky peniaze, ktoré on/žalobca prijal na svoj súkromný účet, boli následne prevedené do pokladne spoločnosti a z nich uhradené výlučne záväzky tejto spoločnosti. Ani časť z týchto peňazí nebola použití na súkromné účely jeho/žalobcu, či akejkoľvek tretej osoby a on si ani časť týchto peňazí neponechal. Ani z výpovede svedkov, ktorých uvádza žalovaný nevyplynulo, že by peniaze za dlžné mzdy dostali od spol. REEM s.r.o., ale len to, že im boli niektoré dlžoby doplatené už v čase, keď pracovali v REEM s.r.o., čo časovo sedí aj s dokladmi, ktoré on/žalobca v konaní predložil.

27. Hoc sa snaží žalovaný v tomto konaní vykresliť jeho osobu ako daňového podvodníka, opak je pravdou. On aj napriek tomu, že spoločnosť ETM SK nemala dostatok financií, dofinancoval aj zo svojho súkromného majetku mzdy bývalých zamestnancov. Bol to teda on/žalobca na rozdiel od žalovaného, ktorý sa snažil vysporiadať a za použitia svojich vlastných financií (nakoľko spol. ETM ich nemala dosť) všetky záväzky tejto spoločnosti, medzi inými aj záväzok voči X. X. z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Takéto jeho správanie sa je v priamom rozpore s tvrdeniami žalovaného o tom, že on/žalobca mal sklony páchať trestnú činnosť a tou sa obohacovať.

28. Tvrdenia žalovaného o tom, že má sklony páchať daňovú trestnú činnosť považuje aj za nehorázne obvinenie. Žalovaný zjavne nepozná skutkové okolnosti trestnej veci, ktorá bola voči nemu vedená, kde bol napokon odsúdený za konanie svojho partnera v podnikaní, za ktoré žiaľ niesol zodpovednosť. Jedná sa o jednu z ďalších obvinení zo strany žalovaného voči jeho osobe, ktoré sa vykonaným dokazovaním ako ani v trestnom konaní vedenom z podnetu žalovaného voči osobe jeho/žalobcu nepotvrdili.

29. Rozsiahle dokazovanie preukazovalo podľa názoru žalobcu relevantné skutočnosti svedčiace o právnom základe nároku spočívajúceho v zmluve o splátkovom úvere a v okolnostiach jeho splatenia po zániku pôvodného dlžníka. Žalovaný v odvolaní neuviedol jediný relevantný dôvod pre ktorý by bolo možné spochybniť právne závery okresného súdu. V podstate len zopakoval svoje nepreukázané tvrdenia a skúmania pred súdom prvej inštancie. Odvolanie je plné argumentov vytrhnutých z kontextu a nezodpovedajú skutočnému obsahu súdneho spisu a dôkazom v ňom. Kompenzačnú námietku, ktorú v konaní vzniesol samotný žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, už žalovaný v odvolaní neuvádzal vôbec čo je tiež dôkazom toho, že žalovaný považoval jeho nárok/žalobcu za existentný a až dodatočne po zmene právneho zástupcu začal v konaní tvrdiť, že tento nárok daný nie je.

30. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc

v intenciách ust. v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti podľa .

31. Odvolaniu žalovaného krajský súd vyhovieť nemohol.

32. V tejto občiansko-právnej veci okresný súd vykonal dokazovanie rozsiahle, z vykonaného dokazovania zistil riadne aj skutkový stav veci a žalobou uplatnený nárok posúdil v súlade s hmotným právom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia okresný súd podrobne vyargumentoval svoje skutkové a právne závery, vysporiadal sa so všetkými námietkami, ktoré vo svojej obrane voči žalobou uplatnenému nároku vzniesol žalovaný, rozviedol z akých dôvodov ich nebolo možné akceptovať a zodpovedal relevantným spôsobom všetky vecné súvislosti, ktoré ho viedli k záveru o opodstatnenosti žaloby.

33. V súdenej veci ide o tzv. sporové konanie, v takomto type konania strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. To znamená, že strany sporu majú tzv. bremeno tvrdenia a preukazovania ako to ukladá procesno-právna norma - v v spojení s . Označený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, aktivita pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu.

34. V súdenej veci je nesporná skutočnosť, že žalovaný uzatvoril ( v rozhodnej dobe v pozícii spoločníka a konateľa ) za spoločnosť ETM SK s.r.o. so X. X. dňa 29.1.2010 zmluvu o splátkovom úvere na základe ktorej bol spoločnosti poskytnutý úver vo výške 35.000 eur, s úrokom z úveru ( výška úrokovej sadzby - referenčná sadzba Base Rate BP + úroková marža 1,0 % p.a. ), s úrokom z omeškania 10 % s dohodnutou konečnou splatnosťou úveru na 20.1.2013, s povinnosťou splácania dlhu v splátkach vo výške 973 eur mesačne. Tento splátkový úver mal slúžil na splatenie pohľadávky banky, ktorá spoločnosti vznikla poskytnutím povoleného prečerpania podľa zmluvy o povolenom prečerpaní č. 424119785/2009. Ďalšou nespornou skutočnosťou je, že úver spoločnosti bol bankou aj reálne v dohodnutej výške poskytnutý a žalovaný v zmluvnej pozícii spoludlžníka v rade 1 uzatvorením dohody dňa 29.1.2010 pristúpil k dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, dohodu o pristúpení k dlhu dňa 29.1.2010 uzatvoril v pozícii spoludlžníka v rade 2 aj žalobca. Pôvodný dlžník - spoločnosť ETM SK s.r.o. bola zrušená 7.6.2011 rozhodnutím konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku a z obchodného registra dňa 31.8.2011 bola aj vymazaná - tým táto spoločnosť podľa práva zanikla. Prejavy strán sporu preukazujú spornosť v ich vzťahu pri vedení, riadení spoločnosti, podľa názoru odvolacieho súdu ale vzhľadom na žalobou uplatnený nárok je právne významná skutočnosť, že pôvodný dlžník svoj dlh zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 29.1.2010 voči veriteľovi - X. X. a.s. vôbec nesplnil, pôvodný dlžník zanikol a dlh pôvodného dlžníka úplne, čo do istiny i jej príslušenstva predstavujúci sumu 67.614,11 eur bol zaplatený/ uhradený prakticky v dobe už po zániku, po výmaze pôvodného dlžníka ETM SK s.r.o. z obchodného registra.

35. inštitút pristúpenia k záväzku/ dlhu upravuje v ust. tak, že kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Vo svojej podstatne ide o pristúpenie k záväzku ( dlhu ) ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane dlžníka. Tým dochádza k zabezpečeniu pohľadávky, pretože vzniká nový záväzkový vzťah medzi veriteľom a ďalším dlžníkom, ktorý pristupuje k existujúcemu záväzku. Tým, že k pôvodnému dlžníkovi pristúpi ďalší dlžník ( dlžníci ), ktorý sa veriteľovi zaviaže, že za dlžníka splní jeho peňažný záväzok/ dlh, dochádza k zmene

počtu dlžníkov. Pristúpiť možno iba k peňažnému záväzku pri ktorom predmetom plnenia je určitá suma peňazí. Pristupujúci dlžník je zaviazaný, pokiaľ nebolo dojednané niečo iné, v takom rozsahu, v akom bol v dobe pristúpenia k záväzku zaviazaný i pôvodný dlžník. Splnením záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k zániku zabezpečeného záväzku.

36. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných ( viď ust. ). V druhej vete uvádzanej právnej normy je riešená situácia, ak jeden so spoludlžníkov nemôže z akéhokoľvek dôvodu splniť svoj podiel na dlhu. V takomto prípade môže dlžník, ktorý splnil veriteľovi celý dlh, požadovať od ostatných spoludlžníkov i príslušnú časť dlhu, ktorá pripadá na tzv. insolventného dlžníka. Pri rozdelení dlhu tohto spoludlžníka už ale neplatí hľadisko veľkosti podielov jednotlivých dlžníkov, ale na každého z nich pripadá rovnaký diel dlhu insolventného dlžníka.

37. V súdenom prípade v pozícii dlžníkov voči veriteľovi - X. X. a.s. boli ETM SK s.r.o, žalobca a žalovaný. Dlh i s príslušenstvom žalobca tvrdí, že veriteľovi uhradil on zo svojich súkromných prostriedkov - v pozícii jedného zo spoludlžníkov ( tým dlh ostatných dlžníkov voči veriteľovi zanikol ) za tejto situácie má právo požadovať od ostatných spoludlžníkov príslušnú časť dlhu. Z dôvodu ale, že jeden z dlžníkov ( pôvodný dlžník ) ETM SK, s.r.o. zanikol bez tohto aby veriteľovi plnil, už neplatí hľadisko veľkosti podielov jednotlivých dlžníkov ( pri existencii spoločnosti ETM SK s.r.o. by na každého pripadla 1/3 dlhu ) ale na každého zo zostávajúcich dlžníkov ( na žalobcu a na žalovaného ) pripadá rovnaký diel dlhu insolventného dlžníka, následne tak žalobca oprávnene požaduje od žalovaného zaplatenie 1 toho, čo veriteľovi zaplatil. Vo svojej podstatne je v aktuálnej sporovej veci zásadného významu, že pôvodný dlžník nesplnil záväzok veriteľovi vôbec - nie je ale právne významné prečo sa tak stalo, z tohto pohľadu potom je argumentácia žalovaného, či mal alebo nemal byť zastavený konkurz pre nemajetnosť dlžníka nie je v tomto spore významná.

38. Krajský súd musel konštatovať, že hodnotením vykonaného dokazovania ( každý dôkaz jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti) žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v spore na svoje tvrdenie, že by mal žalobca finančné prostriedky na zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy v celkovej výške 67.614,11 eur zaplatiť z finančných prostriedkov patriacich pôvodnému dlžníkovi ( ETM SK, s.r.o. ). Práve na uvedené podstatné skutkové tvrdenie súd vykonal rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého ( vrátane hodnotenia záverov znaleckých posudkov ) sa žalovanému nepodarilo preukázať, že by žalobca mal dlh zaplatiť z prostriedkov patriacich spoločnosti ETM SK, s.r.o. teda, že dlh nezaplatil zo svojich výlučných/ súkromných finančných prostriedkov.

39. Na základe horeuvedených súvislostí potom odvolací súd považoval za preukázané základ žalobou uplatneného nároku, jeho výšku, čo do istiny ako aj jej príslušenstva. Žalovaný - ako pristupujúci dlžník v rade 1) nezaplatil veriteľovi na dlh ani jednu splátku a žalobcovi po jeho písomnej výzve ( obdržanie takejto výzvy žalovaný nenamietal ) tiež ani čiastočne neplnil. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že výška pôvodného dlhu sa zdvojnásobil tvrdiac, že sa tak stalo výslovne zavinením žalobcu - jeho konaním, pretože on/ žalovaný ešte v mesiaci marec 2010 zadal príkaz na úhradu sumy 35.000 eur/ čo žalobca mal zmariť pretože príjmy spoločnosti presmeroval na iné účty, uvedené tvrdenie odvolateľa hodnotí odvolací súd za účelové. Jednak nenamietal, že príkaz na úhradu nebol realizovaný pre nedostatok formálnych náležitostí, navyše v odvolaní sám uviedol, že realizoval úhrady z účtu spoločnosti ( v mesiaci apríl, máj 2010 ) pritom sa nejednalo o nízke sumy, teda nič mu v tom nebránilo, aby prioritne ( ak mal opravdivý záujem) zaplatil hoc iba časť dlhu, navyše dlh sa mal splácať v dohodnutých splátkach a žalovaný ani v ďalšom období na dlh nezaplatil ako spoludlžník ani jednu splátku.

40. Voči žalobcovi v minulosti vedené trestné konanie ( právoplatne ukončené - viď. konanie 3 ) skutkovú súvislosť s aktuálnym sporom nemá. Pokiaľ žalovaný podal trestné oznámenie na žalobcu vo veci podozrenia ho zo spáchania prečinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku - uznesením OR PZ Žilina zo dňa 29.1.2019 ( právoplatnosť 5.2.2019 ) - predmetom preverenia boli okolnosti skutkovo súvisiace aj s týmto občiansko-právnym sporom, avšak trestné oznámenie bolo odmietnuté a dôvody odmietnutia trestného oznámenia ( výsledok konania ) tiež svedčia podľa názoru odvolacieho súdu v prospech žalobcu a nie v prospech žalovaného v tomto spore.

41. Na základe konštatovaných všetkých úvah a súvislostí odvolací súd musel konštatovať vecnú správnosť rozhodovania okresného súdu v merite veci.

42. V súvisiacich výrokoch, či už o náhrade trov konania strán sporu, v otázke náhrady trov konania štátu, súd prvej inštancie správne premietol do rozhodovania zásadu úspechu/ neúspechu a predmetné nároky procesného charakteru uzavrel v medziach práva.

43. Podľa v spojení s odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, žalovaný totiž v odvolacom konaní bol plne neúspešný.

44. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Podľa dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa neplatí v prípadoch vymedzených v .