Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-79-2020.pdf
PDF · 123.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne V. N., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Z. A. XXX, právne zastúpenej JUDr. Kristínou Cellengovou, advokátkou, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 6, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej M. Z., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom 991 25 Príbelce 171, právne zastúpenej JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, so sídlom Pod Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/4/2019-209 z 30. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 30. 06. 2020 žalobu zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 % (II. výrok). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre obec a katastrálne územie Z. A., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra E, parc. č. XXX, orná pôda o výmere X XXX m2, parcela č. XXX, orná pôda o výmere X XXX m2, parcela č. XXX, orná pôda o výmere XX XXX mX (ďalej aj ,,nehnuteľnosti“), prikázania nehnuteľností v celosti do jej výlučného vlastníctva a uloženia jej povinnosti vyplatiť žalovanej za odstupujúce podiely sumu X XXX,XX I., resp. X XXX,XX Eur. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu boli v čase podania žaloby podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, a to žalobkyňa v 1-ici a žalovaná v 1-ici. Žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla kúpnou zmluvou V-XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a kúpnou zmluvou V-XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Žalovaná nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX. Z pripojeného spisu Okresného úradu, katastrálneho odboru S. G. sp. zn. V XXX/XX vyplynulo, že dňa XX. XX. XXXX bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovanou M. Z. ako predávajúcou a spoločnosťou Y. J. s.r.o., so sídlom Z. A. XXX, IČO: 36 691 313, ako kupujúcim (ďalej aj ,,Y. J. s.r.o.“). Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti vedené Okresným úradom, katastrálnym odborom S. G., pre obec a kat. územie Z. A. na LV č. XXXX
ako parcely registra „E,“ a to parc. č. XXX orná pôda o výmere X XXX m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere X XXX mX a parc. č. XXX orná pôda o výmere XX XXX mX pod B2 v 1-ici k celku, pôvodne vo vlastníctve žalovanej. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom, katastrálnym odborom S. G. pod V XXX/XXXX dňa XX. XX. 2019. Podľa Výpisu z Listu vlastníctva č. X XXX zo dňa XX. XX. XXXX, vedeného Okresným úradom, katastrálnym odborom S. G., pre obec a kat. územie Stredné A. ako parcely registra „E“ parc. č. XXX orná pôda o výmere X XXX m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere X XXX mX a par. č. XXX orná pôda o výmere XX XXX m2, sú podielovými spoluvlastníkmi žalobkyňa v 1-ici a Y. J. s.r.o. v 1-ici. Súd prvej inštancie po citácii ustanovení § 40a, § 140, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) uviedol, že predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. území Z. A. na LV č. XXXX z dôvodu, že medzi podielovými spoluvlastníčkami nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. P. zákonník v ustanovení § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, ktoré prichádza do úvahy iba vtedy, keď je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný a jeho rozdelenie sa potom uskutočňuje na základe geometrického plánu. Druhým spôsobom, ktorý prichádza do úvahy v prípade, ak rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom súd prihliada na účelné využitie veci. V prípade, že žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, nastupuje tretí spôsob a to nariadenie predaja spoločnej veci, kedy sa výťažok z predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Stranami sporu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku (§ 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku; ďalej aj ,,CSP“). Ide o nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 77 CSP) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa je aj ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie spoluvlastníčkou nehnuteľností v 1-ici. V čase podania žaloby na súd prvej inštancie (dňa 06. 02. 2019), bola aj žalovaná spoluvlastníčkou nehnuteľností v 1-ici. Po začatí konania však žalovaná M. Z. kúpnou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX previedla svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiach, ku ktorým sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, na spoločnosť Y. J. s. r. o. v 1-ici. Vzhľadom na to, že žalovaná M. Z. nie je už spoluvlastníkom nehnuteľností, ku ktorým sa žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, stratila pasívnu vecnú legitimáciu a súd prvej inštancie nemal inú možnosť, ako žalobu žalobkyne zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej. Žalobkyňa mohla tejto situácii predísť postupom podľa § 80 ods. CSP a mohla navrhnúť, aby do konania na miesto žalovanej M. Z. vstúpil ten, na koho boli jej práva prevedené, a to spoločnosť Y. J. s. r. o.. Žalobkyňa na pojednávaní tvrdila, že sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluvy zo dňa 22. 03. 2019, uzatvorenej medzi žalovanou M. Z. ako predávajúcou a spoločnosťou Y. J. s.r.o. ako kupujúcim a navrhla, aby si súd prvej inštancie ako otázku predbežnú vyriešil otázku platnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie nemohol v predmetnom spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyriešiť otázku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy ako otázku predbežnú so zreteľom na to, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaná M. Z. nebola v spore pasívne vecne legitimovaná. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho
úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Podľa názoru súdu prvej inštancie v predmetnom spore nebol daný okruh strán sporu, voči ktorým by sa žalobkyňa mohla domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobkyňa však mohla navrhnúť, aby súd prvej inštancie v zmysle § 79 CSP pripustil, aby do konania pristúpil ako ďalší subjekt na strane žalovanej (Y. J. s. r. o.), prípadne mohla podať návrh na zmenu žaloby podľa § 140 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalovaná mala v spore plný úspech, nakoľko súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, preto jej súd prvej inštancie priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa podala včas odvolania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zrušil jej podielové spoluvlastníctvo a žalovanej k nehnuteľnostiam a nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného vlastníctva s tým, že je povinná žalovanej vyplatiť za odstupujúce podiely sumu X XXX,XX I. (resp. X XXX,XX Eur). Zároveň navrhla, aby jej odvolací súd priznal voči žalovanej náhradu trov konania. Podľa jej názoru je rozsudok súdu prvej inštancie nesprávny a nezákonný, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odvolaní uviedla, že svojím podaním zo dňa 24. 06. 2020 oznámila súdu prvej inštancie, že sa mimosúdne dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX. XX. XXXX medzi žalovanou ako predávajúcou a kupujúcim (Y. J. s. r. o.) a taktiež aj na pojednávaní dňa 30. 06. 2020 vysvetlila súdu prvej inštancie, z akého dôvodu považuje kúpnu zmluvu za relatívne neplatnú, keďže žalovaná (povinná zo zákonného predkupného práva) v skutočnosti previedla svoj podiel k nehnuteľnostiam za výhodnejších podmienok, t.j. za nižšiu cenu, než za ktorú jej ponúkla svoj podiel (oprávnenej z predkupného práva), a tým sa žalovaná dopustila porušenia svojich povinností zo zákonného predkupného práva a porušenia §140 OZ. Zároveň poukázala na jej list zo dňa 28. 05. 2020 adresovaný žalovanej i kupujúcemu, obsahujúci uplatnenie jej námietky relatívnej neplatnosti, ktorý bol doručený žalovanej dňa 02. 06. 2020 a Y. J. s. r. o. najneskôr dňa XX. XX. XXXX, kedy uplynul posledný deň 18 dňovej odbernej (úložnej) lehoty, počas ktorej bol jej list s námietkou relatívnej neplatnosti adresovaný spoločnosti Y. J. s. r. o. uložený na pošte, resp. dňa XX. XX. XXXX, kedy jej bol doručený naspäť jej list s námietkou relatívnej neplatnosti adresovaný Y. J. s. r. o., pretože Y. J. s. r. o. si tento list žalobkyne obsahujúci námietku relatívnej neplatnosti neprevzala v odbernej (úložnej) lehote a táto lehota jej uplynula, čo sa považuje za doručenie (§ 45 ods. 1 OZ). Zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 08. 2010, sp.zn. 5Cdo 211/2009. Podľa jej názoru k tomu, aby nastali účinky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a Y. J. s. r. o., stačí aj mimosúdne dovolanie sa neplatnosti a nevyžaduje sa výrok o neplatnosti rozsudkom súdu. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná a spoločnosť Y. J. s. r. o. popierali v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dôvodnosť, zákonnosť, platnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti; žalovaná ani Y. J. s. r. o. neboli súdom prvej inštancie k tejto skutočnosti vypočuté a nedošlo k vykonaniu ani iných dôkazov (doloženie výpisu z účtu žalovanej a účtovné doklady spoločnosti Y. J. s. r. o.), ktoré by preukazovali skutočnú sumu zaplatenú na kúpnej cene za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a Y. J. s. r. o., a to napriek tomu, že vykonanie všetkých týchto dôkazov navrhla súdu prvej inštancie a na týchto trvala aj v záverečnej reči. Z listinných dôkazov je zrejmé, že sa dovolala mimosúdne svojím listom zo dňa XX. XX. XXXX neplatnosti kúpnej zmluvy voči všetkým účastníkom kúpnej zmluvy ešte pred prvým pojednávaním v tomto spore. Dôsledkom dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy z jej strany je to, že kúpna zmluva je neplatná od svojho začiatku (ex tunc). Tým, že jej dovolanie sa neplatnosti bolo doručené aj žalovanej, aj spoločnosti Y. J. s. r.o., a v konaní nebolo preukázané, že by dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo zo strany žalovanej a Y. J. s.r.o. odporované, skončila sa relatívna neplatnosť kúpnej zmluvy a nastala neplatnosť tejto danej kúpnej zmluvy, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zo zákona ex offo je teda opäť žalovaná pasívne vecne legitimovaná v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a teda potrebný okruh strán sporu (všetci spoluvlastníci) je splnený. Súd prvej inštancie nesprávne vychádzal pri posudzovaní pasívnej legitimácie výlučne z toho, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník nehnuteľností momentálne zapísaná Y. J. s.r.o.. Ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 10. 2000, sp. zn. 2 Cdo 67/2000 (R 86/2001), z ktorého vyplýva: ,,pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa súd aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehmuteľností," preto sa súd prvej inštancie v tomto konaní mal odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľnosti, a to vzhľadom na listinné dôkazy o dovolaní sa neplatnosti kúpnej zmluvy a nevysloviť záver, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná, kým nevykonal dôkazy navrhované ňou v podaní zo dňa 24. 06. 2020 a na pojednávaní dňa 30. 06. 2020. Mala za to, že ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie už stav katastra (zápis) nezodpovedal skutočnému právnemu stavu, a to v dôsledku dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie mal zaoberať otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy a vyhodnocovať platnosť, dôvodnosť, dôvodnosť, účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ku ktorému došlo mimosúdnou cestou, preto mal vykonať výsluch žalovanej k otázke skutočnej výšky zaplatenej kúpnej ceny a prípadného namietania dovolania sa neplatnosti, zadovážiť výpis z účtu žalovanej a účtovných dokladov Y. J. s. r. o. preukazujúcich skutočne zaplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosti, pričom bez vykonania ňou navrhnutých dôkazov nemohol súd prvej inštancie zákonne a právne správne rozhodnúť a nemohol vyvodiť záver, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie mal vziať do úvahy, že sa nedomáhala vyslovenia výroku o relatívnej (resp. absolútnej) neplatnosti kúpnej zmluvy a nebol podaný žalobný návrh v tomto smere. Opakovane zdôraznila, že listom pred prvým pojedávaním vo veci sa dovolala relatívnej neplatnosti, čo mal súd prvej inštancie na základe návrhov a predložených dôkazov hodnotiť a skúmať, t.j. či je dovolanie neplatnosti platné, dôvodné a s akými účinkami na platnosť kúpnej zmluvy, čo súd prvej inštancie mal a mohol skúmať ako otázky predbežné a aby mohol posúdiť, či kúpna zmluva je platná a či je žalovaná pasívne legitimovaná alebo nie. Až po vyriešení daných otázok by vznikol priestor na to, aby pripadne zvážila návrhy na pristúpenie ďalšieho žalovaného, resp. zmenu žaloby. Nedostatočný okruh strán sporu by mohol brániť riešeniu platnosti, dôvodnosti a účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti a riešeniu platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy len v prípade, že by musel súd prvej inštancie rozhodovať o platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy výrokom, teda že by bol podaný žalobný návrh o určenie platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy. V danom prípade tomu tak nebolo, žalobný návrh o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy neexistuje, pričom sa domáhala riešenia daných otázok len ako predbežných vzhľadom na to, že neplatnosti kúpnej zmluvy sa dovolala mimosúdne a v dôsledku toho považuje kúpnu zmluvu za neplatnú ex tunc, V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 679/2001 a rozhodnutie R 61/1965. Podľa jej názoru súd prvej inštancie mal a mohol otázky platnosti, dôvodnosti a účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti a otázku platnosti/ neplatnosti kúpnej zmluvy riešiť ako predbežné bez ohľadu na okruh strán sporu, nakoľko ich posúdenie súdom prvej inštancie by sa prejavilo len v odôvodnení jeho rozhodnutia, a teda nemusia byť stranami sporu všetci účastníci kúpnej zmluvy, ktorej platnosť / neplatnosť si súd vyhodnocuje ako otázku predbežnú. Tento názor umocňuje aj znenie ustanovenia §36a ods. 3 zák.č. 162/1995 Z.z., ktorý predpokladá aj také súdne rozhodnutia, ktoré nie sú záväzné pre osoby zapísané v katastri. Pretože žaloba nemala byť zamietnutá, namietala aj priznanie náhrady trov žalovanej. Použitie zásady úspechu podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP považuje za nesprávne právne posúdenie. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, čo do formy vyporiadania. Z podaní a správania sa žalovanej v priebehu konania nevyplynulo, že by žalovaná namietala zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tým, že žalovaná uskutočnila úkon, ktorým previedla svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam, prejavila svoju vôľu nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Z konania žalovanej je zrejmé, že mala záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva, resp. na tom, aby nebola spoluvlastníkom nehnuteľností. To, že žalovaná až po podaní žaloby zo strany žalobkyne uskutočnila úkon, ktorým previedla svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nemá byť pripisované na jej ťarchu.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania.
Poukázala na to, že po začatí konania došlo k významnej právnej skutočnosti a síce, že došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22. 03. 2019, vklad ktorej bol povolený dňa 28. 06. 2019 pod číslom V XXX/XXXX, k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby zo žalovanej na Y. J. s.r.o.. Uviedla, že ona stratila pasívnu legitimáciu v spore, pričom žalobkyňa neuplatnila postup v zmysle § 80 CSP, t.j. nenavrhla, aby do konania namiesto nej (žalovanej) vstúpil ten, na koho boli jej práva prevedené, resp. nenavrhla ani, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalovanej, t.j. nový podielový spoluvlastník nehnuteľností (Y. J. s.r.o.) v zmysle ustanovenia § 79 CSP a ani nepodala návrh na zmenu žaloby (§ 140 ods. 1 CSP), pričom preukázateľne nebol naplnený zákonom požadovaný okruh strán sporu, voči ktorým by sa mohla domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že trvá na odvolaní. Považuje záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej za predčasný. Súd prvej inštancie mal o neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodovať ako o predbežnej otázke, preto neboli splnené podmienky a dôvody ani na postup podľa § 79, resp. § 140 CSP.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobkyne v odvolaní.
9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobkyne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.
10. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1, 2 OZ, Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
11. Osobitný spôsob zániku spoluvlastníctva predstavuje dohoda medzi spoluvlastníkmi o zrušení spoluvlastníctva, resp. zrušenie spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. V oboch prípadoch je so zrušením spoluvlastníctva spojené vzájomné vyporiadanie. Spoluvlastníci majú kedykoľvek možnosť
dohodou zrušiť svoje spoluvlastníctvo. Táto možnosť vyplýva z princípu dobrovoľnosti spoluvlastníckeho vzťahu. Zákon totiž nikoho nenúti, aby zotrval v spoluvlastníckom pomere s inými spoluvlastníkmi. Ak sa spoluvlastníci dohodnú o zrušení spoluvlastníctva, musia sa súčasne dohodnúť aj o vzájomnom vyporiadaní.
12. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Súd postupuje pritom podľa zásad stanovených v ustanovení § 142 OZ.
13. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.
14. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že stranami sporu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, pretože výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku.
15. ,,V občianskom súdnom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci; rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkom by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 91 ods. 2 CSP).“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo 6/2003; Zo súdnej praxe 50/2004)
16. Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci žalovaná v priebehu prvoinštančného konania previedla kúpnou zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na tretiu osobu - Y. J. s. r. o., so sídlom Z. A. XXX, L.: XX XXX XXX, v 1-ici. Pretože žalovaná nie je už podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ku ktorým sa žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd prvej inštancie žalobu žalobkyne správne zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej.
17. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne odvolací súd poukazuje na listinný dôkaz predložený žalobkyňou, a to ,,Stanovisko k uplatnenej relatívnej námietke neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX odvkladovanej pod V XXX/XXXX zo dňa XX. 6. XXXX“ Y. J. s. r. o. adresované žalobkyni zo dňa XX. XX. XXXX, v ktorom je okrem iných uvedené: ,,Vaše dohady a domnienky ohľadne vyplatenia nižšej kúpnej ceny ako bola dohodnutá v kúpnej zmluve vychádzajú z nesprávneho posúdenia danej veci, kúpna cena 2 Eurá za 1 m2 bola dohodnutá aj v samotnej kúpnej zmluve, ktorá sa nachádza v archíve Okresného úradu odbor katastrálny S. G. a na ktorej úhrade sa zmluvné strany kúpnej zmluvy aj dohodli. Poukazujem na tú skutočnosť, že ste mali možnosť využiť svoje predkupné právo a odkúpiť podiel k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle zaslaného návrhu p. Z., čo ste však nevyužili. Vzhľadom k neakceptácii kúpnej ceny z vašej strany, došlo k zákonnému legálnemu prevodu nehnuteľnosti na 3. osobu- na spoločnosť Y. J s. r. o. Z týchto dôvodov považuje spoločnosť Y. J. s.r.o, vašu zaslanú námietku relatívnej námietky neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX. 3. XXXX odvkladovanej pod V XXX/XXXX zo dňa XX. 6. XXXX za neopodstatnenú a v rozpore s reálnym stavom.“ (viď č.l. XXX spisu)
18. Odvolací súd konštatuje, že Y. J. s. r. o. poprela žalobkyňou uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu listom zo dňa 04. 06. 2020, preto sa žalobkyňa mylne domnieva, že v konaní nebolo preukázané, že by Y. J s. r. o. poprela v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dôvodnosť, zákonnosť, platnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.
19. Z., že Y. J. s. r. o. poprela žalobkyňou uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu listom zo dňa 04. 06. 2020, je kardinálnou skutočnosťou, nakoľko
popretím žalobkyňou uplatneného dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu spoločnosť Y. J. s. r. o. vyvolala spor medzi ňou a žalobkyňou, preto bolo namieste, aby sa žalobkyňa dovolala súdnej ochrany ohľadne relatívnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), pričom bolo potrebné, aby žaloba smerovala voči všetkým účastníkom právneho úkonu, ktorej relatívnej neplatnosti sa dovoláva, t.j. voči žalovanej a Y. J. s. r. o. (viď judikát publikovaný pod R 50/1985).
20. Odvolací súd konštatuje, že ak samotný účastník právneho úkonu neakceptuje namietanú relatívnu neplatnosť právneho úkonu, dochádza k sporu a o spore môže rozhodnúť jedine súd.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu sa riešenie otázky neplatnosti právneho úkonu týka nielen žalobkyne, žalovanej, ale aj Y. J. s. r. o., ktorá je aktuálne evidovaná v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, a teda sa jedná hlavne o jej práva a povinnosti k nehnuteľnostiam, preto účasť Y. J. s. r. o. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z pohľadu jeho výsledku bola potrebná (nevyhnutná).
22. Odvolací súd taktiež súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v posudzovanej veci nebol oprávnený riešiť ako predbežnú otázku dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) zo strany žalobkyne, keďže stranou v tomto konaní nie je Y. J. s. r. o., ktorá ako to vyplynulo zo žalobkyňou predloženého listinného dôkazu, poprela žalobkyňou uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej podľa ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
24. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z titulu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, a teda nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo v zmysle žalobného návrhu žalobkyne, preto žalovaná bola tou stranou, ktorá bola v spore úspešná a má nárok na náhradu trov konania proti strane, ktorá úspech v konaní nemala (žalobkyni). Skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania uzatvorila kúpnu zmluvu, v dôsledku čoho previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nie je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, ktorej prihliadnutie v zmysle ustanovenia § 257 CSP vedie k prelomeniu zásady úspechu - zásady zodpovednosti za výsledok v konaní.
25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni.
26. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).