Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/16/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Rybník nad Hronom, so sídlom Rybník 189, zastúpeného Petruška & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Nitra, Kupecká 18, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, o vydanie nehnuteľností, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 2. októbra 2020, č. k. -427, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd konanie zastavil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a (ďalej len „“) a konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal navrátenia vlastníctva k nehnuteľnosti a v priebehu konania obe strany navrhli prerušenie konania, preto konanie prerušil podľa uznesením č. k. -419 zo dňa 05. 02. 2020, právoplatným dňa 03. 03. 2020. Keďže sporové strany nepodali do šiestich mesiacov od prerušenia konania návrh na pokračovanie v konaní, konanie v zmysle citovaného ustanovenia zastavil.

3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne oprel o ust. a uviedol, že zastavenie konania procesne zavinili obe strany sporu nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní v zákonnej lehote, preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca domáhajúc sa jeho zmeny a pokračovania v konaní. Tvrdil, že ani jedna zo strán sporu v priebehu konania nenavrhla jeho prerušenie a ani odročenie pojednávania, preto neboli splnené podmienky na prerušenie konania a súd prvej inštancie konanie prerušiť nemohol. Zvýraznil, že na pojednávanie za ospravedlnil len žalovaný e- mailom dňa 05. 02. 2020 a toto ospravedlnenie vzal len na vedomie e-mailovým podaním a oznámil, že sa pojednávania nezúčastní. Tvrdil, že dňa 31. 08. 2020 e-mailovým podaním súdu oznámil, že žiada pokračovať v konaní, ktoré podanie zaslal súdu prvej inštancie elektronicky. Následne toto elektronické podanie doplnil písomným podaním dňa 03. 09. 2020, ktoré súdu odoslal prvou triedou. Vzhľadom na uvedené mal za to, že v stanovenej lehote podal návrh na pokračovanie v konaní.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním, v ktorom uviedol, že žalobca dňa 05. 02. 2020 požiadal zhodne so žalovaným o odročenie pojednávania, preto boli splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle ust. . Uviedol, že nemá vedomosť o e-mailovom podaní

žalobcu zo dňa 31. 08. 2020 a o jeho listinnom podaní zo dňa 03. 09. 2020. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote ( ), a že spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. a potvrdil.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

11. Podľa , ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

12. Podľa , ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

13. Spočívanie konania predstavuje možnosť prerušiť konanie, pokiaľ smerom k tomuto procesnému postupu vyvinú sporové strany aktivitu a dajú dostatočne najavo, že nemajú záujem, aby súd pokračoval v konaní, v prejednávaní a v rozhodnutí veci. Prvou možnosťou pre rozhodnutie súdu o spočívaní konania je dispozičný úkon strán sporu vychádzajúci z komisívneho konania strán sporu. Komisívne konanie sporových strán predstavuje ich zhodný návrh smerujúci k prerušeniu konania. Návrh na prerušenie konania môže byť urobený písomne, a to buď na pojednávaní, alebo mimo neho. Druhou možnosťou, keď môže konanie spočívať, je komisívne správanie, keď sporové strany zhodne navrhnú odročenie pojednávania. V súlade so zákonnou dikciou tak musia byť v žiadosti o odročenie termínu pojednávania uvedené dôvody. Možno preto konštatovať, že k prerušeniu konania v súlade s príde vtedy, pokiaľ sporové strany v žiadosti o odročenie termínu pojednávania zhodne ako dôvod uvedú snahu o mimosúdne vyriešenie veci. Súd tak v tomto prípade tým, že preruší konanie a poskytne sporovým stranám lehotu nie kratšiu ako tri mesiace, vytvorí dostatočný priestor na mimosúdne riešenie veci. Práve predmetný inštitút slúži na to, aby v lehote, počas ktorej bude konanie spočívať, dosiahli mimosúdne riešenie sporu. Týmto sa má zároveň zabrániť, aby súd opakovane odročoval pojednávania, hoci aj na návrh oboch sporových strán, keďže pokiaľ by súd opakovane vychádzal v ústrety takýmto návrhom na odročenie pojednávaní sporových strán, a to bez toho, že by rozhodol súčasne o prerušení konania, mohol by byť takýto procesný postup vyhodnotený ako prieťahy v konaní a nesprávny úradný postup (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR, z 24. februára 2011, sp. zn. ). Sporové strany v prípade prerušenia konania tak majú k dispozícií lehotu na mimosúdne rokovania,

ktorá vyplýva z uznesenia o prerušení konania a nie je kratšia ako tri mesiace a zároveň aspoň šesť mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa . Právoplatnosťou uznesenia o prerušení konania začína plynúť lehota, počas ktorej konanie spočíva. Pokiaľ súd preruší konanie z dôvodu podľa , môže v ňom pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán. Návrh na pokračovanie v konaní môže jedna zo sporových strán podať aj pred uplynutím trojmesačnej lehoty, ktorá plynie od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, a to z dôvodu, že predpokladom pre spočívanie konania je existencia konsenzu oboch sporových strán, pričom tento predpoklad odpadá, ak jedna zo sporových strán prejaví vôľu v konaní pokračovať. Najneskôr môže návrh na pokračovanie v konaní podať do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania podľa . V prípade, ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný šesť mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. Uznesenie o zastavení konania je potrebné doručiť. Proti uzneseniu o zastavení konania je v súlade s ustanovením prípustné odvolanie.

14. V predmetnej veci bolo konanie s poukazom na prerušené uznesením zo dňa 05. 02. 2020 č. k. -419. V rámci odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca písomne dňa 05. 02. 2020 navrhol odročiť pojednávanie vytýčené na deň 05. 02. 2020 z dôvodu, že medzi stranami sporu prebiehajú mimosúdne rokovania. Žalovaný tiež písomne navrhol odročiť pojednávanie, pretože so žalobcom rokujú o mimosúdnom ukončení sporu dohodou. Zároveň v odôvodnení uviedol, že ak návrh na pokračovanie v konaní nebude podaný do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, konanie zastaví. Proti tomuto uzneseniu ani jedna zo strán odvolanie nepodala a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 03. 2020. Zákonná šesťmesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uplynula 03. 09. 2020. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania napadnutým uznesením dňa 02. 10. 2020, nakoľko takýto návrh podaný nebol. Žalobca vo svojom odvolaní tvrdil, že dňa 31. 08. 2020 e-mailovým podaním súdu prvej inštancie oznámil, že žiada pokračovať v konaní, ktoré podanie zaslal súdu prvej inštancie elektronicky, kópiu doložil na č. l. 436 spisu. Následne toto elektronické podanie doplnil písomným podaním dňa 03. 09. 2020, ktoré súdu odoslal prvou triedou a kópiu podacieho lístka doložil na č. l. 435 spisu. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že uvedené z obsahu listinného i elektronického súdneho spisu nevyplýva. Súd prvej inštancie zisťoval, či elektronické i listinné podania žalobcu mu boli doručované. Z úradného záznamu na č. l. 439 spisu vyplýva, že na základe lustrácie e-mailovej adresy podateľňaOSLV@justice.sk sa nenachádza e-mail žalobcu z č. l. 436 spisu, z úradného záznamu na č. l. 440 vyplýva, že e-mail z č. l. 436 sa nenachádza v doručenej pošte, z úradného záznamu na č. l. 441 vyplýva, že podania žalobcu z č. l. 435 a 436 sa nenachádzajú v podateľni súdu v listinnej podobe. Následne súd prvej inštancie prípisom zo dňa 19. 11. 2020 vyzval žalobcu, aby doložil súdu do 10 dní od doručenia výzvy potvrdenie o prijatí ním podanej elektronickej správy, ktoré sa automaticky posiela odosielateľovi po prijatí správy na súde. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval podaním, v ktorom uviedol, že ani nikdy v minulosti po využití e-mailovej adresy podateľne akéhokoľvek súdu v Slovenskej republike mu nebolo žiadne potvrdenie o prijatí zo strany súdu zaslané. K uvedenému podaniu podal stanovisko pracovník oddelenia informatiky súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že potvrdenie o prijatí sa generuje v prípade, ak sa posiela e-mail s prílohou dokumentu, čo je aj uvedený prípad. V prípade, že žalobca toto potvrdenie nemá, jeho e-mail nespĺňal požiadavky o elektronickom podaní v zmysle Inštrukcie č. 13/2012 MSSR.

15. Podľa čl. 3 ods. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 29. marca 2012 č. 17594/2012-110 o postupe pri prijímaní, overovaní a evidencii elektronických podaní na súdy podpísaných zaručeným elektronickým podpisom (ďalej len „inštrukcia“), po prijatí elektronického podania podľa čl. 2 ods. 3 písm. a) systém elektronickej podateľne pre dokumenty e-mailu vyhovujúce formátu zaručeného elektronického podpisu automaticky odošle e-mailom osobe realizujúcej podanie potvrdenie o prijatí podania. Kópia tohto e-mailu sa automaticky odošle aj zodpovedným osobám.

16. Podľa čl. 4 ods. 1 Inštrukcie, overenie elektronického podania podľa čl. 2 ods. 3 písm. a) vykoná elektronická podateľňa automaticky.

17. Vo svetle zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že návrh žalobcu na pokračovanie v konaní podaný v zákonnej lehote 6 mesiacov podaný nebol. Ak takýto návrh aj žalobca e-mailom podal, bol povinný v zmysle ust. svoje elektronické podanie bez autorizácie dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, s tým, že ak

ho dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie súd neprihliada a na dodatočné doručenie podania súd nevyzýva. Je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie prerušil konanie uznesením zo dňa 05. 02. 2020 č. k. -419, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 03. 2020 a pre absenciu návrhu na pokračovanie v konaní, ktoré bolo prerušené podľa , po uplynutí lehoty 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd prvej inštancie správne postupoval a konanie zastavil napadnutým uznesením podľa . V konaniach prerušených podľa je pokračovanie v konaní viazané na dispozičný úkon strany sporu, ktorý ale v preskúmavanej veci v zákonom stanovenej lehote urobený nebol, návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podaný taktiež nebol. Odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov, prípadne i návrhov ako v predmetnej veci (porov. i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Teda, ak žalobca tvrdí, že nenavrhol odročenie pojednávania súhlasne so žalovaným a nesúhlasil s prerušením konania, mohol sa brániť už voči takémuto rozhodnutiu o prerušení konania podaním odvolania, alebo kedykoľvek v lehote 6 mesiacov od jeho právoplatnosti preukázateľne podať návrh na pokračovanie v konaní.

18. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími námietkami nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

19. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému podľa v spojení s . V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).