Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/152/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v právnom spore žalobcu: Slovenské národné múzeum, Bratislava, Vajanského nábrežie 2, IČO: 00 164 721, zastúpeného ALTER IURIS, s.r.o., Bratislava, Tolstého 9, IČO: 36 708 771, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Martin Kucbel, proti žalovanému: I. R., E., Y. X, O.. XX.X.XXXX, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.

- 79 zo 14. júla 2021

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v rámci konania o ochranu dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b o. z., ktorým sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť dočasne sa zdržať vydávania, predaja, distribúcie, rozširovania, rozmnožovania, zverejňovania a prekladu knihy Prvých osem rokov (požiar na hrade Krásna Hôrka a pokusy o revitalizáciu) do všetkých cudzích jazykov, a to v rozsahu tak celej knihy vydanej vydavateľstvom DenisArt prod., I. vydanie, rok vydania 2021, ISBN 978-80-570-2782-9, ako aj v rozsahu jej jednotlivých kapitol, strán, textov a úryvkov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vo veci samej žalobca sa domáha ochrany dobrej povesti právnickej osoby vo forme uloženia zákazu žalovanému vydávať, predávať, distribuovať, rozširovať, rozmnožovať, zverejňovať knihu Prvých osem rokov (požiar na hrade Krásna Hôrka a pokusy o revitalizáciu) rovnako v rozsahu celej knihy a zároveň aj v rozsahu jej jednotlivých kapitol, strán, textov a úryvkov a ďalej túto prekladať do všetkých cudzích jazykov, to všetko počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vo veci samej, ďalej sa domáha verejného ospravedlnenia sa žalobcovi za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu dobrej povesti zverejnením žalobcom skoncipovaného viditeľného, ničím neprekrytého textu ospravedlnenia v slovenčine veľkými tlačenými písmenami vo veľkosti písma 13 s titulkom „Ospravedlnenie Slovenskému národnému múzeu“ textom ospravedlnenia vo veľkosti písma 7 mm v aktuálnom vydaní denníka SME do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež na internetovej stránke www.facebook.com, konkrétne na facebookovom účte Fanny / Franciska, www.slovenskehrady.sk <http://www.slovenskehrady.sk>, Krasznahorkaváránakmegmaradásáért, Várlexikon - mindenami vár, KST Volovec Rožňava do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku v znení textu žalobcom uvedeného v petite žaloby, týkajúcom sa konkrétnych nepravdivých tvrdení uvedených na str. 38, 40, 86 a 123 danej knihy, ktoré žalobca v texte ospravedlnenia konkrétne cituje.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca skutkovo odôvodňuje tým, že v uvedenom prípade je nutné bezodkladne upraviť pomery strán, nakoľko žalovaný aj v súčasnosti podniká kroky spočívajúce v ďalšom vydávaní, predaji a distribúcii knihy, ktorá obsahuje nepravdivé tvrdenia špecifikované v článku V. žaloby, ktorými žalovaný zasahuje do dobrej povesti žalobcu a ktorými už

v súčasnosti žalobcovi spôsobuje ujmu na dobrej povesti. Kniha sa konaním žalovaného dostáva do povedomia širokého, presne neurčiteľného okruhu ľudí (čitateľov knihy), čím aj v súčasnosti dochádza k tomu, že u širokej verejnosti je vyvolávaný dojem o neodbornosti, nekompetentnosti žalobcu a jeho zamestnancov a o nedostatočnej starostlivosti o národné kultúrne pamiatky vo vlastníctve štátu, čím dochádza k znižovaniu spoločenskej vážnosti žalobcu a dôvery spoločnosti v jeho odbornú spôsobilosť. Žalobcovi je tak zo strany žalovaného spôsobovaná ujma na dobrej povesti a tá mu bude spôsobovaná až do momentu, pokiaľ súd nerozhodne o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému zakáže vydávanie, predaj, distribúciu, zverejňovanie a akékoľvek ďalšie nakladanie s knihou. Poukázal tiež na to, že pokiaľ súd nevydá neodkladné opatrenie, žalovaný bude pokračovať vo vyššie uvedených neoprávnených zásahoch, pričom žalobcovi bude naďalej spôsobovaná ujma, ktorej vážnosť sa bude plynutím času zvyšovať.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a nasl. o neodkladných opatreniach a uzavrel, že predmetnému návrhu žalobcu nebolo možné vyhovieť, pretože žalobca neosvedčil, že bez poskytnutia okamžitej súdnej ochrany by došlo k ohrozeniu jeho nároku, k bezprostrednej ujme. Konštatoval, že v predmetnej veci absentovali skutočnosti osvedčujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu vzhľadom na to, že z obsahu žaloby a jej príloh (screenshot z č. l. 33 spisu) vyplynulo, že kniha, ktorej jediným a výlučným autorom má byť žalovaný, už v čase doručenia návrhu žalobcu na súd bola jej autorom vydaná a uvedená do distribúcie, resp. predaja (od 16.4.2021) a vzhľadom na to, že od tej doby ubehlo už niekoľko mesiacov a čitatelia knihy si ju mali možnosť zakúpiť a oboznámiť sa s ňou, ako aj s názormi jej autora v nej uvedenými, súd za tejto procesnej situácie nevidel potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v predmetnom spore. Žalobca neuviedol pritom iné skutočnosti, pre ktoré by tvrdená potreba ochrany jeho subjektívnych práv nezniesla odklad a musela byť prioritne posúdená právnym inštitútom neodkladného opatrenia. Naopak, žalobca len zjednodušene konštatoval, že žalovaný aj v súčasnosti podniká kroky spočívajúce v ďalšom vydávaní, predaji a distribúcii knihy, ktorá podľa názoru žalobcu obsahuje nepravdivé tvrdenia, ktorými zasahuje do jeho dobrej povesti, avšak tieto kroky žalovaného bližšie nešpecifikoval, neuviedol, prečo je potrebné upraviť pomery bezodkladne ešte pred samotným rozhodnutím súdu vo veci samej. Vyslovil, že pokiaľ nebolo potrebné naliehavo upraviť právne vzťahy zo strany žalobcu v predmetnej veci ešte pred vydaním, distribúciou alebo predajom knihy, kedy by bolo možné ešte posúdiť potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov, považoval za zrejmé, že za daného právneho stavu už nemôže byť naplnená podstatná esenciálna náležitosť inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba neodkladnej úpravy pomerov súdom formou neodkladného opatrenia.

4. Okrem toho súd mal na zreteli, že predpokladom zásahu do práva na slobodu prejavu žalovaného z dôvodu, že jeho vykonávaním dochádza k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti, je požiadavka, aby v dobe uplatnenia nároku takéto konanie žalovaného trvalo alebo reálne hrozilo jeho budúce opakovanie a súčasne aby požadované zakazovacie/zdržovacie konanie nepresiahlo účel ochrany dobrej povesti právnickej osoby, teda nesmie nadmerne obmedzovať pôvodcu zásahu nad rámec sledovaného účelu. Žalobcom žiadané neodkladné opatrenie, aby sa žalovaný zdržal vydávania, predaja, distribúcie, rozširovania, rozmnožovania, zverejňovania a prekladu knihy, podľa súdu predstavuje pritom absolútne obmedzenie slobody prejavu žalovaného, ktorého opodstatnenie a primeranosť žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil. Konštatoval pritom, že tak ako ochrana základného ľudského práva na zachovanie osobnej cti, dobrej povesti a ochranu dobrého mena požíva ústavnú ochranu ( SR), rovnako ho požíva aj právo na slobodu prejavu a informácie zakotvené v SR, pričom pri kolízii týchto dvoch rovnocenných ústavných práv je nevyhnutné vychádzať z testu proporcionality a významu každého z posudzovaných práv v okolnostiach posudzovanej veci. Žalobcom požadovaný absolútny zákaz výkonu práva na slobodu prejavu vo vzťahu medzi stranami sporu súd prvej inštancie potom považoval za vybočenie zo zmienených zásad zdôrazniac, že takýto zásah bez splnenia podmienok vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia nezodpovedá testu proporcionality proti sebe stojacich práv a zjavne prekračuje prípustnú mieru.

5. Vzhľadom na to, že žalobca vo svojom návrhu nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, a teda neosvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy a vzhľadom na účel a charakter neodkladného opatrenia ako výnimočného prostriedku súdnej ochrany, súd za daného stavu nepovažoval za potrebné neodkladným opatrením zasiahnuť do úpravy práv medzi žalobcom a žalovaným bez vykonania ďalšieho potrebného dokazovania. Mal zato, že žalobca

nepreukázal žiadnu okolnosť, z ktorej by vyplývalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda neosvedčil, že by bolo jeho právo ohrozené do takej miery, že by bola daná potreba dočasne upraviť pomery strán sporu tak, ako to neodkladným opatrením žalobca navrhoval. Poznamenal pritom, že to, či skutočnosti žalovaným ako autorom uvádzané v knihe (ne)boli pravdivé a či tieto (ne)majú difamačný charakter voči žalobcovi a jeho zamestnancom, t. j. či (nie) sú objektívne spôsobilé žalobcovi spôsobiť ujmu na jeho dobrej povesti, bude následne predmetom dokazovania a právneho posúdenia súdom vo veci samej za účasti oboch strán sporu a po zaujatí ich stanovísk. Až následne bude preto možné zo strany súdu zaujať procesné stanovisko k predmetu tohto sporu. V tejto fáze konania súd však nemá za osvedčené skutočnosti tvrdené žalobcom, ktoré mali odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia súdom na základe jeho návrhu.

6. Proti tomuto uzneseniu žalobca podáva odvolanie, v ktorom zhrnul skutkové okolnosti obsiahnuté už v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia so zdôraznením, že súdnej ochrany formou nariadenia neodkladného opatrenia sa domáha z dôvodu, aby súd zabránil ďalšiemu vydávaniu, šíreniu a predaju knihy, nakoľko za súčasného stavu žalovanému nič nebráni v tom, aby ďalej vydával, predával a šíril knihu obsahujúcu nepravdivé tvrdenia, ktorými zasahuje (poškodzuje) do dobrého mena žalobcu a tak dochádza k zvyšovaniu ujmy žalobcu a vzniku ďalších negatívnych následkov na jeho dobrom mene. Súdu vytýka, že žiadnym spôsobom neprihliadol na to, že v danom prípade je nutné bezodkladne upraviť pomery strán aj preto, že ponuka na zakúpenie spornej knihy je naďalej zverejnená na internetovej stránke www.facebook.com na facebookovom účte fanny/franciska, ktorého správcom je žalovaný, ako aj na ďalších facebookových účtoch uvádzaných v žalobe, z čoho je zrejmé, že užívatelia týchto stránok sa môžu naďalej informovať o možnosti zakúpiť si predmetnú knihu a následne po jej zakúpení oboznamovať sa s jej obsahom, ktorý podľa žalobcu obsahuje nepravdivé tvrdenia spôsobujúce mu ujmu na jeho dobrom mene, tak ako to uvádza v žalobe. Okruh týchto ľudí pritom sa plynutím času neustále zväčšuje, čím sa priamo úmerne zväčšuje aj ujma žalobcu na jeho dobrom mene a pokiaľ sa bude dopyt po danej knihe zvyšovať, bude dochádzať k jej ďalšiemu vydávaniu, čomu je podľa názoru žalobcu nutné zabrániť aspoň do času, kým súd nerozhodne o merite veci. Odvolateľ poukazuje aj na obsah príspevkov zverejnených žalovaným až po podaní návrhu a žaloby v tejto veci, ktorými žalobca logicky nemohol argumentovať v čase podania návrhu. Uvedené podľa odvolateľa však preukazuje potrebu bezodkladne upraviť pomery, nakoľko žalovaný naďalej zverejňuje informácie o knihe, ktorá obsahuje nepravdivé tvrdenia o žalobcovi, vo svojich príspevkoch ju propaguje, čím zvyšuje záujem užívateľov internetovej stránky www.facebook.com o zakúpenie predmetnej knihy. Vzhľadom na uverejnenie týchto ďalších príspevkov o knihe žalovaného podľa odvolateľa neobstojí záver súdu, že nie je naplnená požiadavka bezodkladnosti úpravy pomerov.

7. Odvolateľ má tiež za to, že napadnutým uznesením súdu nedošlo k rozhodnutiu o celom návrhu, a to najmä v časti II. petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zdržať sa prekladu knihy do všetkých svetových jazykov), z ktorého dôvodu odôvodnenie napadnutého uznesenia v tomto rozsahu je arbitrárne. Pokiaľ však žalobca aj vo vzťahu k výroku II. petitu návrhu by chcel aplikovať právne závery súdu prvej inštancie prijaté vo vzťahu k prvému výroku petitu, tak žalobca sa domnieva, že vo vzťahu k II. časti petitu návrhu súd neodkladné opatrenie mal práveže nariadiť, nakoľko k prekladu knihy do maďarského jazyka ešte nedošlo, a teda vznik ujmy na strane žalobcu naďalej len hrozí. Žalovaný vyjadril svoj zámer preložiť knihu do maďarského jazyka aj na internetovej stránke www.facebook.com, pričom pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje hrozba spôsobenia ujmy žalobcovi na jeho dobrom mene aj v zahraničí, čo v uvedenom prípade splnené bolo.

8. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie vykonaný test proporcionality, odvolateľ nesúhlasí ani s názorom súdu, že vyhovením návrhu by šlo o neprimeraný zásah do práva žalovaného na slobodu prejavu. Podľa odvolateľa tým, že neodkladné opatrenie je vopred časovo ohraničené (limitované), dochádza k vyvažovaniu akejkoľvek prípadnej ujmy žalovanému spôsobnej obmedzovaním jeho práva na slobodu prejavu. Proti záverom súdu, že ide o absolútny zásah do práva žalovaného na slobodu prejavu odvolateľ argumentuje, že on petit svojho návrhu naformuloval v presnom znení, presne vymedzil konanie, ktorého žalovaný sa má zdržať, a tvrdí preto, že on žalovaného z dispozície s knihou úplne nevylúčil, navyše, petit návrhu nie je formulovaný ako zákaz, ale je formulovaný výlučne vo forme zdržania sa konania, z čoho vyplýva, že toto obmedzenie bude časovo ohraničené. Má preto za to, že zásah do práva žalovaného na slobodu prejavu, ktorého sa návrhom domáha, je odôvodnený, primeraný sledovanému účelu a proporcionálny aj s ohľadom na to, že sa poskytuje ochrana dobrému menu žalobcu, čo má dopad na

jeho zamestnancov, ako aj na Slovenskú republiku, ktorá je vlastníkom kultúrnych pamiatok, ktoré sú v správe žalobcu.

9. Z týchto dôvodov odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie tým, že nerozhodol o návrhu žalobcu v celom rozsahu a tiež tým, že nenariadil neodkladné opatrenie, znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko súd pri posudzovaní návrhu musí posúdiť aj to, či budúce rozhodnutie vo veci samej nebude takpovediac vydané oneskorene, keď ujma spôsobená žalobcovi bude natoľko závažná, že konečné rozhodnutie už nezmierni následky spôsobené nevydaním uznesenia o neodkladnom opatrení.

10. Zo všetkých týchto dôvodov odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie v zmysle petitu návrhu.

11. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, v zmysle umožnil protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré mu za týmto účelom doručil. Dané listiny žalovanému boli doručené 6.9.2021, vecné vyjadrenie k nim však nepodal. Súdu písomne oznámil, že bol ním oslovený vo veci, kde „o dobrej povesti hovorí osoba, ktorá je podozrievaná zo spáchania zločinu, ktorý preveruje NAKA a v súčasnosti sa radí s prokurátorom o podaní trestného oznámenia. „Doterajšie konania“, pričom nekonkretizuje, o ktoré ide, „boli prevedené na základe klamlivých podaní Slovenského národného múzea a ich pracovníkov napr. Z. U.Á..

12. Rovnopis vyjadrenia žalovaného zástupcovi žalobcu bol doručený 12.10.2021, pričom žalobca nevyužil svoje právo a repliku k tomuto vyjadreniu nepodal. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci nepodala.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie ( a 355 a nasl. o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

14. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu je vecne správne a jeho vecnú správnosť nie sú spôsobilé spochybniť ani odvolacie námietky žalobcu. Odvolací súd v plnej miere sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keďže ani len netvrdil, nieto aspoň osvedčil, existenciu takých okolností, ktoré by mohli vyústiť do záveru o neodkladnosti potreby dočasnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením a tiež neosvedčil, že by nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby jeho súdna ochrana bola prípadne poskytnutá až meritórnym rozhodnutím vo veci samej, čo ako správne uviedol okresný súd je základnou podmienkou pre aplikáciu procesného inštitútu neodkladného opatrenia v prospech jeho navrhovateľa. Je totiž na žalobcovi ako navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v procesnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označil také skutočnosti a okolnosti, ktoré sú spôsobilé aspoň osvedčiť tvrdenú naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež zrejme uviesť, akého neodkladného opatrenia sa domáha, prečo práve proti označenému žalovanému jeho právo je dané a aby k návrhu pripojil listiny osvedčujúce ním tvrdené skutočnosti. V rámci posudzovania návrhu z hľadiska jeho opodstatnenosti je potom na súde posúdiť, či navrhovateľom neodkladného opatrenia uvádzané skutočnosti (ne)odôvodňujú súdnu ochranu vo forme ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Ak súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietne, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Pre neodkladné opatrenie je pritom rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

15. Vzhľadom na to, že žalobca navrhovanej dočasnej úpravy prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia tvrdiac bližšie nekonkretizovanú existenciu neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov strán pre porušenie jeho práv, sa domáha po viac ako dvoch mesiacoch od trvania podľa neho

nezákonného stavu (od vydania knihy 16.4.2021), správne sú závery súdu prvej inštancie, že za tejto procesnej situácie niet potreby bezodkladnej úpravy pomerov v predmetnom spore navrhovaným neodkladným opatrením, a to vzhľadom na už vyvolané následky šírením žalobcom vytýkaných informácií o žalobcovi obsiahnutých v knihe. Ak v knihe obsiahnuté tvrdenia žalovaného na adresu žalobcu nemajú vecný podklad a sú nepravdivé a spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, v tom prípade tento zásah nepriaznivé následky na dobrej povesti žalobcu už aj vyvolal, a preto žalobcom navrhované neodkladné opatrenie neprinesie nápravu, pokiaľ by súd návrhu žalobcu aj vyhovel. Ani pre žalobcu vyhovujúce uznesenie súdu o nariadení ním navrhovaného neodkladného opatrenia nezabráni totiž tomu, aby ľudia, ktorí si knihu už zakúpili, alebo o nej a o informáciách o žalobcovi v nej obsiahnutých vedia inak, ju (tieto) nešírili medzi sebou, pokiaľ tak budú chcieť konať. V dnešnej dobe všeobecnej dostupnosti internetu ani navrhovaným neodkladným opatrením ukladajúcim povinnosť žalovanému s odstupom troch mesiacov po jej vydaní a distribuovaní (čas rozhodovania súdu prvej inštancie) nemožno preto zabrániť šíreniu informácií z knihy o žalobcovi, a to ani tých, ktoré prípadne aj sú spôsobilým zásahom do jeho dobrej povesti. Správne sú závery súdu prvej inštancie aj v tom smere, že z dôvodu, že žalobca ani nešpecifikoval ďalšie kroky žalovaného, ktoré tento údajne podniká a ktoré spočívajú v ďalšom vydávaní, predaji a distribúcii predmetnej knihy, v podstate ani neuviedol, prečo je potrebné pomery strán upraviť bezodkladne ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej a prečo s úpravou týchto pomerov strán nie je možné vyčkať do ich konečnej úpravy poskytnutej právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Z týchto dôvodov časový moment vydania knihy je podstatný a ex post už nie je možné dosiahnuť súdnu ochranu neodkladným opatrením.

16. Správne sú závery súdu prvej inštancie aj v tom smere, že žalobcom navrhovanou úpravou pomerov strán by došlo k absolútnemu obmedzeniu ústavného práva žalovaného na slobodu prejavu, a to za situácie, keď žalobca opodstatnenosť a primeranosť ním navrhovaného neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neodôvodnil. Správne súd pri kolízii dvoch rovnocenných ústavných práv proti sebe stojacich sporových strán nevyhnutne vychádzal z testu proporcionality a z významu každého z posudzovaných práv v okolnostiach posudzovanej veci, pričom dospel aj k správnemu záveru, že vo vzťahu medzi stranami sporu ide o vybočenie zo zmienených zásad vzhľadom na to, že žalobcom požadovaný zásah do práva žalovaného na slobodu prejavu by mal byť poskytnutý v situácii, keď nie sú splnené podmienky zákonom vyžadované pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše žalobcom formulovaný petit jeho návrhu, ktorý bezpochyby je zásahom do práva žalovaného na slobodu prejavu, je absolútnym a neodôvodneným zásahom do práva na slobodu jeho prejavu už aj len vzhľadom na to, že napriek názvu knihy nie celý jej obsah je o požiari na hrade Krásna Hôrka a o prvých ôsmich rokoch po jeho vzniku, pričom žalobca žiada, aby žalovaný sa zdržal svojho ústavného práva v rozsahu celej knihy, t. j. aj tých jej častí, ktoré sa žalobcu netýkajú. Odvolací súd aj z týchto dôvodov v celom rozsahu sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, že za danej procesnej situácie žalobcom požadovaný zásah do ústavného práva žalovaného na slobodu prejavu by nezodpovedal testu proporcionality proti sebe stojacich práv a zjavne by prekročil prípustnú mieru. Vzhľadom na to súd prvej inštancie správne uzavrel, že bez vykonania ďalšieho potrebného dokazovania v danom štádiu nie je možné žalobcovi poskytnúť výnimočný prostriedok súdnej ochrany vo forme navrhovaného neodkladného opatrenia. Posúdenie charakteru a pravdivosti tvrdení žalovaného obsiahnutých v predmetnej knihe bude pritom predmetom dokazovania vo veci samej.

17. Pokiaľ žalobca súdu vytýka, že napadnutým uznesením nerozhodol o návrhu žalobcu v celom rozsahu, táto jeho námietka neobstojí. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako celok, pričom dôvody jeho zamietavého rozhodnutia sa vzťahujú nielen na povinnosť zdržať sa vydávania, predaja, distribúcie, rozširovania, rozmnožovania a zverejňovania knihy Prvých osem rokov (požiar na hrade Krásna Hôrka a pokusy o revitalizáciu), ale aj jej prekladu. V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca sa domáhal, aby žalovanému navrhovaným neodkladným opatrením bola uložená povinnosť zdržať sa prekladu predmetnej knihy do všetkých cudzích jazykov, z obsahu ním predložených listinných dôkazov nevyplynulo, že by žalovaný bol prejavil takýto zámer, žeby žalobcovi hrozilo, že žalovaný predmetnú knihu dá preložiť do všetkých cudzích jazykov. Jeho návrh aj z týchto dôvodov v danom rozsahu je nedôvodný, keďže sa ním domáha súdnej ochrany aj pred takým konaním, o ktorom ani sám žalobca netvrdil, že by hrozilo.

18. Pokiaľ odvolateľ opodstatnenosť ním navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňuje ďalšími zásahmi do práva na ochranu jeho dobrej povesti zo strany žalovaného, ku ktorým došlo po podaní samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ide o skutočnosti, ku ktorým odvolací súd

nemohol prihliadnuť vzhľadom na to, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže preto prihliadnuť ku žalobcom namietaným skutočnostiam, ktoré nastali po vydaní odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

19. Z uvedených dôvodov odvolacie dôvody žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, s dôvodmi ktorého odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňuje a na tieto poukazuje a napadnuté uznesenie ako vecne správne preto potvrdil ( ).

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).