Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a JUDr. Daniela Ilavského a v právnej veci žalobcu: R. G., nar. XX. V. XXXX, trvale pobytom I. XX, O., zastúpeného splnomocnencom: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36264750, proti žalovanej: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36062235, zastúpenej advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 8.181,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 13. augusta 2020 č.k. -138 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 3.621,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20. októbra 2018 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.560,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.560,- eur od 20. októbra 2018 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil vecne tak, že vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany sp. zn. z 9. februára 2017, výpisom z obchodného registra, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, správou ošetrujúceho lekára, prepúšťacou správou, znaleckým posudkom č. 36/2016, výpisom o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla a o poisťovateľovi, sprievodným listom Groupama poisťovne, vyrozumením Kooperativy poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group z 18. júna 2018, vyjadreniami strán sporu mal za preukázané, že V. W., nar. XX W. XXXX dňa 22. apríla 2016 v čase asi o 16,40 hod. po ceste prvej triedy č. 61 v smere od mesta Piešťany na obec Drahovce viedol osobné motorové vozidlo značky Rover 400, EČV: PB - 013 BP, pričom v kilometri 78,5 dostal mikrospánok, následkom čoho zišiel mimo cestu na pravú stranu, kde narazil do stromu, odkiaľ ho odrazilo do poľa, v dôsledku čoho došlo k zraneniu žalobcu ako spolujazdca, ktorý utrpel pri dopravnej nehode zlomeninu dolnej časti vretennej kosti vpravo v oblasti zápästia s posunutím úlomkov, dve tržné rany pravého predlaktia, tržnú ranu spodnej pery, zlomeninu pravého členka v oblasti dolného konca píšťaly, kde došlo k zlomenine vnútornej a zadnej časti píšťaly bez posunutia úlomkov, vykĺbenie pravej nohy v strednej časti, zlomenine tela piatej predpriehlavkovej kosti s posunutím úlomkov, celkovou dobou liečenia 160 dní. Zranenia utrpeli aj spolujazdkyňa maloletá N. W. a spolujazdec maloletý X. W.. V. W. týmto skutkom porušil povinnosť vyplývajúcu mu z a z.č. o cestnej premávke, za ktorý skutok bol trestným rozkazom uznaný vinným,

teda že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví podľa , za čo bol vodič odsúdený a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 1. marca 2017, žalobca bol so svojim nárokom odkázaný na civilný proces. Ďalej dôvodil, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode vážne poranenia, pričom bol hospitalizovaný a dočasne práceneschopný od 22. apríla 2016 do 28. septembra 2016 a znalec MUDr. Ľuboš Kliment z odboru zdravotníctva a farmácie z odvetia ortopédie vyhotovil znalecký posudok, kde ako príčinu poranení skonštatoval vysmerovanie vozidlo mimo vozovku a náraz do stromu a zranenia charakterizoval ako stredne ťažké, bolestné určil podľa bodového hodnotenia 205 bodmi po 17,66 eura/bod, celkom 3.621,- eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia určil 250 bodmi po 18,24 eura/bod, celkom 4.560,- eur. Žalobca ako poškodený mal právo domáhať sa náhrady škody proti pôvodcovi, teda vodičovi V. W., ktorý bol prevádzkovateľom osobného motorového vozidla v čase nehody, ktorý je objektívne zodpovedný za škodu podľa z.č. 40/1964 (ďalej len „“), t.j. bez ohľadu na zavinenie alebo proti poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia podľa z.č. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (ďalej len „“), prípadne proti žalovanej podľa , ktorá je povinná plniť v prípade, že nie je povinný plniť poisťovateľ. Žalobný nárok je priamym nárokom žalobcu ako poškodeného proti žalovanej ako subjektu, ktorý je zo zákona povinný plniť namiesto poisťovateľa v prípade, že nebolo na vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda uzavreté povinné zmluvné poistenie a teda žalobný nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale osobitným nárokom žalobcu na plnenie vyplývajúcim z ZoPZP v spojení s ZoPZP. Súd prvej inštancie považoval žalovanú napriek jej námietke za pasívne legitimovanú, keď existencia povinného zmluvného poistenia vo vzťahu k motorovému vozidlu v čase predmetnej dopravnej nehody nebola preukázaná poistnou zmluvou, žalovaná nepredložila ani neoznačila relevantný dôkaz za účelom preukázania, že poistná zmluva existovala a že bola platná, keďže z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v čase nehody nebolo na predmetné motorové vozidlo uzavreté platné povinné zmluvné poisteni. Žalovaná vzniesla i námietku premlčania, túto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, majúc za to, že premlčacia doba začala podľa až rok po dopravnej nehode, t.j. až 25. apríla 2017 a dĺžka premlčacej doby náhrady škody na zdraví sa riadi a je dvojročnou subjektívnou lehotou, pričom trojročná objektívna premlčacia doba sa nevzťahuje na uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví. Žaloba bola doručená súdu 6. júna 2018 a dvojročná subjektívna premlčacia doba v dĺžke podľa začala plynúť 25. apríla 2017 a žaloba bola preto podaná včas a žalobný nárok nie je premlčaný. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žalovaná nedôvodne odmietla akceptovať znalecký posudok predložený žalobcom ako predčasný z dôvodu, že nebol urobený rok po úraze, keď znalec v znaleckom posudku pri SSU výslovne uviedol, že ide iba o predpoklad, že ten sa môže zmeniť a znalecký posudok bol vyhotovený na účely trestného konania. Výška žalobného nároku nebola žalovanou stranou riadne a včas spochybnená, súd ju považoval preto za nespornú. Taktiež sa vyjadril v odôvodnení rozsudku i k námietke žalovanej, že predmetné plnenie nie je poistným plnením. Súd prvej inštancie zdôraznil, že osobitným predpisom, ktorý upravuje priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi na plnenie z poistenia zo zodpovednosti za škodu poisteného je ustanovenie , ktorý priamo v poznámke 20 odkazuje na ustanovenie , podľa ktorého náhradu škody platí poistiteľ poškodenému. Právo poisteného z povinného zmluvného poistenia, aby za neho žalovaná nahradila žalobcovi škodu, vyplýva z ustanovenia v spojení s . Náhrada škody poškodenému za škodcu z povinného zmluvného poistenia je plnením z poistenia a niet preto dôvodu, aby začiatok plynutia premlčacej doby rovnako ako pri iných plneniach z poistenia sa neposunul na rok po poistnej udalosti. O trovách konania rozhodol v zmysle a z.č. (ďalej len „“) a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila, že odvolanie podáva v súlade s a odôvodňuje ho v intenciách ustanovenia , a . Uviedla, že zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, pričom odôvodnenie je nepresvedčivé, keď sa v ňom konajúci súd nedokázal vyporiadať so všetkými námietkami žalovaného. Konajúci súd akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcu bez toho, aby ich konfrontoval s argumentmi žalovaného, vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal so zásadnými skutočnosťami a to vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania a v posúdení náležitosti predloženého znaleckého posudku žalobcom. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody na zdraví nie je možné prijať záver o aplikácii ustanovenia §

104 , v zmysle ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Tento záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je neudržateľný, keď na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Nie je preto dôvodné aplikovať . Pre plynutie premlčacej doby čo do jej začatia a dĺžky sú rozhodujúce ustanovenia , pričom subjektívna premlčacia doba má osobitný význam vo vzťahu ku škode na zdraví, pri ktorej neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba. Aj v týchto prípadoch je začiatok plynutia premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa poškodený dozvedel, aká škoda na zdraví mu vznikla. V zmysle uvedeného je nesporné, že objektívne bolo možné urobiť bodové ohodnotenie uplatnených nárokov na náhradu škody už v čase vyžiadania znaleckého posudku č. 36/2016 predloženého žalobcom, t.j. k dátumu 19. mája 2016. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 6. júna 2018, žalobca si neuplatnil svoje právo v premlčacej dobe, t.j. včas. Konajúci súd sa s uvedeným pre konanie rozhodnými skutočnosťami opomenul vyporiadať. V tomto kontexte poukázala na rozsudok NS ČR z 29. novembra 2006 sp. zn. , v zmysle ktorého nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah škody presne, ale v zmysle sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Dôvodila, že súd sa nestotožnil s posúdením a konštatovaním súdu prvej inštancie, že súd neprihliadol na prostriedky procesnej obrany, keď išlo podľa názoru žalovaného o právne posúdenie prejednávanej veci a vyjadrenie k priebehu a výsledkom dokazovania. Súd bol povinný sa právnou kvalifikáciou zaoberať ex offo, pričom zo strany žalovaného nešlo o skutkové tvrdenia, ale o poukázanie na právne otázky. Znalecký posudok je dôkazom, ktorý pomáha súdu nájsť objektívnu pravdu o relevantných skutkových okolnostiach sporu a to za pomoci odborných znalostí znalca. Ak konkrétny znalecký posudok nespĺňa základný účel a to prispieť k zisteniu objektívneho skutkového stavu, je vo svojej podstate zbytočný a súd by naň ako dôkaz nemal prihliadať. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktoré nie sú náležite odôvodnené, preskúmateľné, dostatočne doložené, relevantné v posudzovanej veci a nezodpovedajú pravidlám logického uvažovania. Došlo k nesprávnostiam v procese zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností, vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania a priznania skutkových záverov. Konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie a to odňatie konať pred súdom vzhľadom na nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR , , , a rozhodnutie NS SR sp. zn. . Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu voči žalovanej zamietol a priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania v celom

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Dôvodil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa zákonné náležitosti podľa . K namietanému nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci, keď pokladom pre skutkové zistenia bol znalecký posudok, ktorého závery nie sú náležite odôvodnené, preskúmateľné, dostatočne doložené a relevantné. Uviedol, že argumentácia žalovanej je rozporná, keď na jednej strane uvádza, že v čase vyhotovenia predmetného znaleckého posudku bolo možné vykonať objektívne hodnotenie, na druhej strane namieta, že závery nie sú odôvodnené, preskúmateľné a relevantné, neuvádza však v čom. Vo vzťahu k uvedenému dodal, že na vykonanie bodového hodnotenia SSU nie je potrebné uplynutie doby jedného roka, čo vyjadruje slovíčko spravidla. Pokiaľ teda žalovaná v tvrdení, že zdravotný stav žalobcu bol v danom čase ustálený a bolo možné vykonať jeho bodové hodnotenie, nie je celkom zrejmé, prečo takto vykonané bodové hodnotenie znaleckým posudkom neakceptuje. Žalovaná nenamietala, že predmetné bodové hodnotenie bolo vykonané nesprávne, rovnako nenamietala žiadnu položku poškodenia zdravia žalobcu a napokon sama bola subjektom oprávneným v zmysle zákona požiadať o vydanie znaleckého posudku v prípade, ak by mala pochybnosti o jeho správnosti. Dodal, že vo veci uniesol dôkazné bremeno, výšku bolestného aj sťaženia spoločenského uplatnenia preukázal zákonom ustanoveným spôsobom znaleckým posudkom. Bolo na žalovanej, aby namietala, že žalobcovi ním tvrdené poškodenie zdravia nevzniklo a mala uviesť, voči ktorým položkám namieta a prípadne aj uniesť dôkazné bremeno. Namietal, že vznesená námietka premlčania žalovanou je nedôvodná, keď žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že prišlo k premlčaniu nároku. Žalovaná pokiaľ tvrdila premlčanie mala preukázať, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za ňu zodpovedá, v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla, nakoľko obe podmienky pre premlčanie práva podľa musia byť splnené kumulatívne a teda aj to, kedy sa poškodený o škode dozvedel a aj kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za ňu zodpovedá. Zároveň je potrebné, aby prišlo k splneniu kumulatívnej podmienky a teda že právo na náhradu škody na zdraví, hoc je možné

objektívne vykonať bodové hodnotenie poškodenia zdravia sa nepremlčí skôr, ako po uplynutí dvoch rokov od okamihu vedomosti poškodeného o tom, kto za túto škodu zodpovedá. Žalovaná tvrdila, že žalobca sa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel v čase nehody vozidla, v ktorom bol spolujazdcom a to dňa 22. apríla 2014. Uvedené skutkové tvrdenia ale nepreukázala. Žalobca sa o skutočnosti, že za škodu zodpovedá žalovaná, t.j. o tom, že predmetné vozidlo nemalo v čase nehody platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dozvedel až listinou z 30. apríla 2018. Žalovaná nepreukázala ňou tvrdenú skutočnosť o tom, kedy sa žalobca mal dozvedieť o tom, že žalovaná zodpovedá za škodu. Žalovaná túto skutočnosť nepreukázala, naopak vykonaným dokazovaným dokazovaním bolo preukázané, že až listinou z 30. apríla 2018 bolo žalobcovi oznámené, že predmetné motorové vozidlo nemá uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Teda ani prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko žalovaná nepreukázala dôvodnosť ňou vznesenej námietky premlčania, t.j. skutočnosť, kedy žalovaný nadobudol vedomosť o tom, že za škodu zodpovedá žalovaná a že tomu tak bolo už 22. apríla 2016 ako tvrdila. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny a aby priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ).

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a rozhodnutia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovanej s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov. Vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnil v zmysle . Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových, či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala, vykonanie žiadnych konkrétnych dôkazov v prvoinštančnom konaní nenavrhla. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

8. Prioritne sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalovanej (v prípade jej preukázania vedúcej k zrušeniu rozsudku a vráteniu veci na ďalšie konanie), že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný.

9. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa , čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania (strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny, resp. nedostatočne odôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 28. februára 2006). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis vs. Grécko z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija vs. Španielsko z roku 1994, Kraska vs. Švajčiarsko z 29.04.1993). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v , vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Občiansko-právne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa (odňatie možnosti konať pred súdom).

12. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s názorom odvolateľky, že odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom na zmätočnosť a nejasnosť dôvodov. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.

13. K druhej odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenie otázky premlčania nárokov žalobcu odvolací súd uvádza, že s výhradami žalovanej sa už počas konania súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal a v tomto rozsahu odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bodoch 70 a 74.

14. Pre úplnosť odvolací súd len dodáva, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej vodičom a prevádzateľom osobného motorového vozidla značky Rover 400. Zodpovednosť vodiča ako i prevádzateľa za škodu nebola krytá povinným zmluvným poistením v zmysle a preto si žalobca správne uplatnil nárok voči žalovanej. Žalovaná je povinná plniť namiesto poisťovateľa. Námietka nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej je nedôvodná ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Žalovaná nepreukázala, že by na predmetné motorové vozidlo bolo v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Žalobný návrh žalobcu ako poškodeného proti žalovanej ako subjektu, ktorý je zo zákona povinný plniť namiesto poisťovateľa keďže na vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie je nepochybne nárokom na poistné plnenie. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by pri možnosti uplatnenia priameho nároku poškodeného na náhradu škody voči žalovanej bránil súdu v otázke premlčania postupovať v zmysle v súvislosti s .

15. Analogicky odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý v konaní o náhradu škody z povinného zmluvného poistenia riešil otázku vzťahu medzi poisteným škodcom a poisťovateľom, voči ktorému má pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodený priamy nárok na náhradu škody. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vyslovil názor, že aj keď na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi sa vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku voči škodcovi, ide o dva nároky na náhradu škody, ktoré však nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, avšak proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody proti jeho poisťovateľovi, teda ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecným záväzným právnym predpisom ( ). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka ručiteľa voči veriteľovi, t. j. že ide síce o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát. Poškodený si môže uplatniť svoj nárok na náhradu škody buď voči škodcovi alebo jeho poisťovateľovi príp. aj od oboch naraz, ale Najvyšší súd SR zdôraznil, že pokiaľ ide o plynutie premlčacej doby, táto sa u každého zo zodpovedných posudzuje osobitne.

16. Odvolací súd podporne poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . Voči škodcovi ide o nárok na náhradu škody a voči poisťovateľovi o originálny nárok na plnenie založený osobitným právnym predpisom. Zhodný právny záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ktorý bol publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek č. 9, ročník 2008, pod č. 93.

17. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovanej o nerealizovaní ex offo právnej kvalifikácie v súvislosti so znaleckým posudkom, ktorý nespĺňa základný účel a súd na neho nemal prihliadať. Táto námietka bola neurčitá, nejasná. Súd prvej inštancie v bode 64 odôvodnenia správne vyhodnotil obsah znaleckého posudku a správne vychádzal z bodového ohodnotenia bolestného i sťaženia spoločenského uplatnenia vyčísleného v znaleckom posudku MUDr. Ľuboša Klementa.

18. Odvolateľka nárok žalobcu vo vzťahu k jeho výške nespochybnila. Odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný, výšku priznaného poistného plnenia neskúmal.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil.

20. Odvolací súd potvrdil i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, nakoľko okresný súd postupoval vecne správne, ak o náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s , ktorú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo odvolaním napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu, teda

v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).