Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-70-2021.pdf
PDF · 122.94 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/70/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu eurotrucks, s.r.o. so sídlom Račianska 88B, Bratislava, IČO 44 823 291, zastúpeného advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín, IČO 47 256 907 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100836652/2021 zo dňa 14. mája 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 100836652/2021 zo dňa 14. mája 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101752219/2020 zo dňa 18. novembra 2020 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 20.05.2019 Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2016 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 21.11.2016. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 06.07.2017 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101423619/2017 zo dňa 26.06.2017 žalobcovi s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 15 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol určený rozdiel v sume 45 360 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016, nadmerný odpočet v sume 1 939,24 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 43 420,76 eur. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami zo dňa 19.07.2017 a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole dňa 10.10.2017 Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne, v poradí prvým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 102210189/2017 zo dňa 18.10.2017 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 45 360 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016, nadmerný odpočet v sume 1 939,24 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 43 420,76 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom v sume 45 360 eur z faktúr od dodávateľa OFN s.r.o., so sídlom Rožňavská 7, Bratislava, IČO 47 491 426 nasledovne:
- faktúra č. FV20160087 zo dňa 28.07.2016, predmet: VECIO ML 12 E 18 VIN: J. Hydraulická ruka ATLAS, základ dane 45 800 eur, 20 % DPH 9 160 eur,
- faktúra č. FV20160084 zo dňa 08.08.2016, predmet: Renault Kerax520 VIN: Z., základ dane 61 500 eur, 20 % DPH 12 300 eur,
- faktúra č. FV20160090 zo dňa 16.08.2016, predmet: Volkswagen Crafter 2,5 VIN: H., základ dane 18 500 eur, 20 % DPH 3 700 eur,
- faktúra č. FV20160089 zo dňa 10.08.2016, predmet: Mercedes-Benz-1229L VIN: H., základ dane 51 000 eur, 20 % DPH 10 200 eur,
- faktúra č. FV20160091 zo dňa 16.08.2016, predmet: NA DAF FA CF 72.250 VIN: X., základ dane 30 000 eur, 20 % DPH 6 000 eur,
- faktúra č. FV20160092 zo dňa 16.08.2016, predmet: Mercedes-Benz 818 Atego VIN: H., základ dane 20 000 eur, 20 % DPH 4 000 eur.
2. Voči rozhodnutiu správcu dane č. 102210189/2017 zo dňa 18.10.2017 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100176100/2018 zo dňa 18.01.2018 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 102210189/2017 zo dňa 18.10.2017 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že správca dane nepostupoval v súlade s procesnou zásadou materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie správcu dane musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stravu veci. Žalovaný vytkol správcovi dane, že pri rozhodovaní predčasne uzavrel skutkový stav veci, keď nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH zo sporných faktúr, a preto odvolacie námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav, vyhodnotil žalovaný ako dôvodné. Žalovaný taktiež skonštatoval, že správcom dane prijaté závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a nevyplývajú zo spisu. Ide o závery, že predmetné obchody (sporné faktúry) nemajú ekonomické opodstatnenie, a ich účelom je uplatnenie možnosti odpočítania DPH u žalobcu a tým zníženie jeho vlastnej daňovej povinnosti, že tovar prijatý žalobcom mal cez deklarovaného dodávateľa prechádzať len fakturačne, pričom deklarovaný dodávateľ bol účelovo včlenený do obchodného reťazca medzi dodávateľa z iného členského štátu EÚ a žalobcu, ktorý bol podľa správcu dane skutočným nadobúdateľom predmetných motorových vozidiel. Žalovaný poukázal na to, že z dokladov jednoznačne vyplýva, že deklarovaný dodávateľ (OFN s.r.o.) je označený ako odberateľ na subdodávateľských faktúrach, subdodávateľské faktúry boli hradené z účtu OFN s.r.o., na odborných posudkoch o kontrole originality je OFN s.r.o. označená ako prevádzkovateľ predmetných obchodovaných vozidiel, vodičom týchto vozidiel bol C. I., ktorý nie je zamestnancom žalobcu ale spoločnosti OFN s.r.o., emisnú a technickú kontrolu obchodovaných vozidiel zabezpečovala taktiež spoločnosť OFN s.r.o. Navyše, zo subdodávateľských faktúr (pre spoločnosť OFN s.r.o.) a nadväzujúcich odberateľských faktúr (pre žalobcu) jednoznačne vyplýva, že spoločnosť OFN s.r.o. fakturovala nadobudnuté vozidlá žalobcovi s výrazným ziskom. S uvedenými skutočnosťami sa podľa názoru žalovaného správca dane vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalovaný uložil správcovi dane v ďalšom konaní preveriť splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Za týmto účelom vypočuje V. C. (prokuristku deklarovaného dodávateľa) a E. I. (konateľa Premium Trading s.r.o. - právneho nástupcu deklarovaného dodávateľa). Taktiež správca dane v ďalšom konaní cez MVI preverí skutočnosti týkajúce sa zdaniteľných obchodov žalobcovho dodávateľa a jeho subdodávateľov (subdodávateľské faktúry) z iných členských štátov EÚ, vrátane skutočností o preprave jednotlivých vozidiel, objednávok a komunikácie s tým, že správca dane v rámci MVI preverí, či subdodávatelia z iných členských štátov realizovali dodávky vozidiel pre OFN s.r.o. v rámci intrakomunitárneho dodania alebo sa jednalo o uplatnenie osobitného režimu podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalovaný poukázal na to, že v prípade, že správca dane, v závislosti od zistených a preukázaných skutočností a získaných dôkazov prijme záver, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak, ako bol deklarovaný, potom môže žalobcovi nepriznať právo na odpočet DPH z tohto obchodu (pri splnení ostatných zákonných podmienok a materiálnej existencii obchodovaného tovaru) prakticky len z dôvodu zneužitia práva, akým je napr. neoprávnené získanie daňovej výhody, alebo z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode. Zneužitie práva, ako hlavný účel skúmanej transakcie, musí byť žalobcovi preukázané, keďže dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje výlučne správcu dane a ak správca dane takéto podozrenie nadobudne, musí ho potvrdiť vykonanými dôkazmi.
3. Následne, v poradí druhým rozhodnutím č. 100044892/2019 zo dňa 07.01.2019 správca dane rozhodol totožne ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, keď žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 45 360 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016, nadmerný odpočet v sume 1 939,24 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v
sume 43 420,76 eur, keď správca dane opätovne neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom v sume 45 360 eur z faktúr od dodávateľa OFN s.r.o. (ide o faktúry popísané v bode 1 tohto rozsudku).
4. Voči rozhodnutiu správcu dane č. 100044892/2019 zo dňa 07.01.2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100814833/2019 zo dňa 08.04.2019 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 100044892/2019 zo dňa 07.01.2019 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku znovu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na požiadavku zákonnosti dokazovania je neprijateľné, aby správca dane svoje rozhodnutie odôvodňoval tvrdeniami o svojich pochybnostiach, ktoré však nemajú oporu v predložených dôkazoch, teda, že nevyplývajú z vykonaného dokazovania, ale len z teoretických predpokladov a domnienok správcu dane. Žalovaný zopakoval, že správca dane môže žalobcovi nepriznať právo na odpočet DPH (pri splnení ostatných zákonných podmienok a materiálnej existencie obchodovaného tovaru) len z dôvodu zneužitia práva, akým je napr. neoprávnené získanie daňovej výhody, alebo z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode. Zneužitie práva, ako hlavný účel skúmanej transakcie, musí byť žalobcovi preukázané, keďže dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje výlučne správcu dane a ak správca dane takéto podozrenie nadobudne, musí ho potvrdiť vykonanými dôkazmi. V tejto súvislosti žalovaný uložil správcovi dane v novom rozhodnutí podrobne a dostatočne odôvodniť prípadný právny záver o zneužívajúcom konaní prostredníctvom neoprávneného získania daňovej výhody žalobcu, a to najmä v nadväznosti na skutočnosť, že dodávateľ OFN s.r.o. fakturoval vozidlá nadobudnuté z iného členského štátu EÚ žalobcovi s výrazným ziskom a podľa názoru správcu dane by bolo nadobudnutie predmetných vozidiel žalobcom priamo z iného členského štátu neporovnateľné výhodnejšie, ako ich kúpa prostredníctvom dodávateľa OFN s.r.o. Žalovaný ďalej skonštatoval, že v posudzovanom prípade je zrejmé, že dodávky fakturovaných vozidiel boli vykonané v rámci intrakomunitárneho dodania, teda bol použitý bežný režim zdanenia (nepostupovalo sa podľa § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.). Žalovaný ďalej skonštatoval, že správca dane nepopiera existenciu dovezených automobilov, ani ich dovoz z iných štátov EÚ a ani ich následný predaj, správca dane popiera len ich dodanie žalobcovi dodávateľom OFN s.r.o. K dodávateľovi OFN s.r.o. žalovaný uviedol, že slovenská legislatíva umožňuje zriadenie virtuálneho sídla, nejde o nezákonnosť, ani o skutočnosť brániacu odpočet DPH na vstupe z faktúr od dodávateľa, ktorý má takéto virtuálne sídlo. Rovnako nemôže byť na ťarchu žalobcu, že v čase vykonávania daňovej kontroly jeho dodávateľ zanikol zlúčením. Žalovaný poukázal na záver správcu dane, že k podvodnému konaniu nedošlo u dodávateľa OFN s.r.o., ale ak došlo k podvodnému konaniu, tak u žalobcu. K uvedenému záveru žalovaný vytkol správcovi dane, že nedostatočne vyhodnotil dôvody, na základe ktorých k tomuto záveru dospel, neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by v priamej súvislosti prisvedčili tomuto záveru. Žalovaný opakovane poukázal na rozdielnosti medzi zneužitím práva a účasťou na podvodnom reťazci. O zneužitie práva (najznámejší je rozsudok vo veci C - 255/02 Halifax) sa jedná v prípade, ak predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu zákonných podmienok viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným zákonnými ustanoveniami s tým, že zo všetkých objektívnych skutočností musí vyplývať, že hlavný cieľ je získať daňovú výhodu. Od zneužitia práva, ako ďalšieho dôvodu na nepriznanie nároku na odpočet DPH na vstupe, je potrebné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je rovnako nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu dochádza vtedy, ak jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu DPH a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného zvýhodnenia. Právo na odpočet DPH na vstupe nemôže byť ovplyvnený tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom na DPH (C - 439/04 a C - 440/04 v spojených veciach Axel Kittel a Recolta Recykling). Uplatnenie nároku na odpočet DPH na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý (C - 354/03 vo veci Optigen Ltd., C - 353/03 Fulcrum Electronics Ltd., c
- 484/03 Bond Housde Systems Ltd., C - 80/11, C - 142/11 vo veci Mahagében kft. a Péter Dávid). V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný ďalej vytkol správcovi dane, že zistený skutkový stav nevytvára podklad pre záver, že žalobca vedel, alebo mohol vedieť, že sa stal súčasťou obchodnej transakcie, ktorej hlavným cieľom bolo neoprávnené zníženie daňového zaťaženia, teda či skutočne ide o daňový podvod. Žalovaný uložil správcovi dane, aby v ďalšom rozhodnutí jednoznačne určil, či ide v danej veci o zneužitie práva, alebo účasť žalobcu na daňovom podvode s tým, že správca dane musí mať na zreteli, že žalobca si môže zorganizovať svoje podnikanie tak, aby si znížil svoju daňovú povinnosť.
Voľba žalobcu medzi oslobodenými a zdaniteľnými plneniami môže byť založená na množstve faktorov, vrátane daňového hľadiska. Neexistuje žiadna povinnosť žalobcu podnikať takým spôsobom, aby sa zvýšil daňový príjem štátu. Ku skutkovým zisteniam žalovaný uviedol, že subdodávateľské spoločnosti z iných členských štátov EÚ (Belgicka, Holandska a Nemecka) potvrdili dodanie automobilov tuzemskej spoločnosti OFN s.r.o., automobily odovzdali osobe oprávnenej konať za túto dodávateľskú spoločnosť a potvrdili aj platby od spoločnosti OFN s.r.o. Bolo taktiež preukázané, že dodávateľ OFN s.r.o. fyzicky dodal automobily na Slovensku žalobcovi, a to priamo v jeho sídle, deklarovaný dodávateľ OFN s.r.o. potvrdil úhrady za automobily od žalobcu a následne boli automobily žalobcom predané jeho odberateľom.
5. Následne, v poradí tretím rozhodnutím č. 102674000/2019 zo dňa 19.11.2019 správca dane rozhodol totožne ako vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, keď žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 45 360 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016, nadmerný odpočet v sume 1 939,24 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 43 420,76 eur, keď správca dane opätovne neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom v sume 45 360 eur z faktúr od dodávateľa OFN s.r.o. (ide o faktúry popísané v bode 1 tohto rozsudku).
6. Voči rozhodnutiu správcu dane č. 102674000/2019 zo dňa 19.11.2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100618993/2020 zo dňa 05.03.2020 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 102674000/2019 zo dňa 19.11.2019 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku opätovne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že správca dane svojím postupom zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nedostatok dôvodov. Správca dane výsledky vykonaného dokazovania kvalifikoval ako zneužite práva a neoprávnené získanie daňovej výhody zo strany žalobcu. Takéto tvrdenie správcu dane však podľa žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
7. Následne, v poradí už štvrtým rozhodnutím č. 101752219/2020 zo dňa 18. novembra 2020 správca dane rozhodol totožne ako vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, keď žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 45 360 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016, nadmerný odpočet v sume 1 939,24 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 43 420,76 eur, keď správca dane opätovne neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom v sume 45 360 eur z faktúr od dodávateľa OFN s.r.o. (ide o faktúry popísané v bode 1 tohto rozsudku).
8. Voči rozhodnutiu správcu dane č. 101752219/2020 zo dňa 18. novembra 2020 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100836652/2021 zo dňa 14. mája 2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 101752219/2020 zo dňa 18. novembra 2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacích konaniach postupoval v súlade s príslušnými procesnými a hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona a svoje závery vyhodnotil aj v nadväznosti na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora EÚ. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Svoje dokazovanie viedol správca dane v súčinnosti so žalobcom, pričom žalobcovi bolo umožnené vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacích konaniach a žalobca svoje procesné práva v plnej miere uplatnil. Správca dane vo vydanom rozhodnutí svoje zistenia podrobne odôvodnil, uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, vyhodnotil vykonané dôkazy a uviedol úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu.
9. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom ako ho zistil správca dane a taktiež sa stotožnil i so závermi, aké správca dane z neho ustálil. V prejednávanej veci teda podľa žalovaného nie je sporná materiálna existencia obchodovaného tovaru, t.j. motorových vozidiel a taktiež nie je sporné, že tieto si žalobca obstaral od dodávateľa OFN s.r.o. s tým, že motorové vozidlá boli na Slovensko dovážané z iného členského štátu EÚ. Taktiež nie je sporné, že tieto vozidlá žalobca ďalej predal svojim odberateľom. Rovnako nie je spornou ani skutočnosť, že dodávateľ OFN s.r.o. predal predmetné vozidlá žalobcovi neporovnateľne s vyšším ziskom ako žalobca svojim odberateľom, z čoho je zrejmé, že priamym nákupom od zahraničných subjektov by mal žalobca náklady na obstaranie motorových vozidiel nižšie ako sú vykazované náklady na obstaranie vozidiel cez dodávateľa OFN s.r.o. Nakoniec za nespornú skutočnosť považuje žalovaný i to, že žalobca mal vedomosť o zahraničných subdodávateľoch skôr, ako mal zadať požiadavku a objednávku spoločnosti
OFN s.r.o. Tieto skutočnosti aj podľa žalovaného nasvedčujú zneužívajúcemu konaniu žalobcu, ktoré spočíva v tom, že žalobca do reťazca obchodných partnerov účelovo zaradil nerentabilného dodávateľa OFN s.r.o. a znížil si tak daňovú povinnosť voči štátu, keďže sa vyhol „samozdaneniu“, ktoré zaťažilo práve dodávateľa OFN s.r.o.
II.
Žalobné body a vyjadrenia účastníkov 10. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 14.07.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 19.05.2021 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 100836652/2021 zo dňa 14. mája 2021. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správcom dane, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise. 11. Žalobca namieta, že obstarávanie vozidiel prostredníctvom dodávateľov, ktorí sa zaoberajú dovozom vozidiel z iných členských štátov EÚ je v rámci európskeho spoločenstva neoddeliteľnou súčasťou trhového mechanizmu. Žalobca zdôraznil, že požadované vozidlá zaobstaral v inom členskom štáte EÚ dodávateľ OFN s.r.o. vo svojom mene a na svoj účet, čo potvrdili zahraniční dodávatelia a svedkovia, ktorí sa na obchode zúčastnili a potvrdil to aj sám dodávateľ. Nešlo teda o účelové zaradenie spoločnosti OFN s.r.o. do obchodného reťazca, ako tvrdí žalovaný. Takouto hypotézou o možnom spôsobe podnikania v oblasti dovozu motorových vozidiel žalovaný porušuje voľný trhový mechanizmus fungovania podnikania. 12. K vysvetleniu obchodných vzťahov žalobca uviedol, že je bežnou obchodnou praxou, že odberateľ si prostredníctvom centrálnych stránok vyhľadá požadované motorové vozidlo, v danom prípade napr. prostredníctvom portálu www.mobile.de <http://www.mobile.de>, ktorá zastrešuje ponuky v rámci celej EÚ. Po vybratí požadovaného vozidla sa spustí celý proces preverovania tzn., či je vozidlo v pôvodnom stave, či bolo upravované, či spĺňa aktuálne technické normy (DEKRA), či nie je zaťažené právnou ťarchou a pod. Takáto komunikácia prebieha prostredníctvom elektronickej komunikácie (mailom) a po zistení požadovaných informácií a odsúhlasení cenovej ponuky (náklady na prepravu, prihlásenie a pod.) žalobca zasiela požiadavku na prepravu a dovoz predmetného vozidla z iného členského štátu EÚ na svojho dodávateľa (OFN s.r.o), ktorý bezprostredne zabezpečí jeho nadobudnutie a samotnú prepravu vykoná vo svojom mene a na svoj účet. Po dovezení vozidla je dodávateľovi prevedená finančná čiastka, ktorá vyplýva z vystavenej faktúry a ktorá zahŕňa prepravné náklady a cenu za samotné vozidlo, faktúra je vystavená s DPH, ktorú žalobca musí uhradiť. Spôsob, ktorým žalobca realizuje obstaranie vozidiel je pre žalobcu logický a ekonomicky opodstatnený, nakoľko nie je potrebné na vlastné náklady zabezpečovať osoby, ktoré prepravu realizujú a s tým spojené mzdové a odvodové náklady. Ďalej žalobca nemusí zabezpečovať logistiku, mýtne poplatky a platiť daň z motorových vozidiel. Hypotetická predstava žalovaného a správcu dane o nadobudnutiach motorových vozidiel z iného členského štátu „napriamo z EÚ“ je pre žalobcu nerentabilná, komplikovaná a nelogická. 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal uviedol, že naďalej v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí.
III.
Konanie na správnom súde 14. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda
žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§137 ods. 2 v spojení s § 116 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu a vec vracia I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p. v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 S.s.p.). 15. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 16. Rozhodnutie je zavŕšením činnosti správcu dane a žalovaného a len rozhodnutím možno ukladať daňovému subjektu povinnosti. Preto sú na rozhodnutie kladené nároky, nielen po formálnej, ale najmä po obsahovej stránke. Je samozrejmé, že rozhodnutie musí vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu. Rovnako je však dôležité, aby rozhodnutie bolo presvedčivé a takéto je vtedy, ak správny orgán vyčerpávajúcim spôsobom reaguje, a následne vyhodnotí a zodpovie na všetky vo veci relevantné skutočnosti a to aj s prihliadnutím na aplikačnú prax a judikatúru nielen vnútroštátnych súdov, ale i Súdneho dvora EÚ. Preto je v citovanom ustanovení § 63 ods. 5 Daňového poriadku orgánu vydávajúcemu rozhodnutie uložená povinnosť, aby v odôvodnení uviedol úvahy, ktoré ho viedli pri vydaní rozhodnutia. 17. Správny súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím musí konštatovať, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonným ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a teda správny súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobné námietky žalobcu v tomto smere sú dôvodné. Z vykonaného dokazovania správcu dane, ktoré možno považovať za rozsiahle jednoznačne vyplynulo, že subjekty zúčastnené na predmetnom obchodnom reťazci potvrdili reálne dodanie predmetu zdaniteľného plnenia a všetky subjekty (vrátane dodávateľa OFN s.r.o.) boli v tomto reťazci aktívne, teda vykonali konkrétnu činnosť, ktorou boli v rámci obchodného reťazca poverené. Ani správca dane a žalovaný nemali pochybnosti o reálnej existencii predmetu zdaniteľného plnenia. Napriek uvedenému však žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH z faktúr, ktoré mu vystavil jeho dodávateľ. Ako dôvod je uvedené, že spoločnosť OFN s.r.o. nemala v obchodnom reťazci ekonomické opodstatnenie, jednoducho povedané, bola v reťazci z ekonomického pohľadu zbytočná a vložená doň len ako tzv. „nárazník“, aby žalobca mohol získať daňové zvýhodnenie, a teda žalobca sa podľa názoru správcu dane a žalovaného dopustil zneužívajúceho konania. Takýto záver je však podľa správneho súdu predčasný a nevyplýva zo žiadnych doposiaľ vykonaných dôkazov. Skutočnosťou nasvedčujúcou, že sa žalobca dopustil zneužívajúceho konania nemôže byť podľa správneho súdu to, že dodávateľ OFN s.r.o. predal predmetné vozidlá žalobcovi neporovnateľne s vyšším ziskom ako žalobca svojim odberateľom, z čoho je podľa správcu dane a žalovaného zrejmé, že priamym nákupom od zahraničných subjektov by mal žalobca náklady na obstaranie motorových vozidiel nižšie ako sú vykazované náklady na obstaranie vozidiel cez dodávateľa OFN s.r.o. Takouto skutočnosťou nemôže byť ani to, že žalobca mal vedomosť o zahraničných subdodávateľoch skôr, ako mal zadať požiadavku a objednávku spoločnosti OFN s.r.o. A už vôbec nemôže byť skutočnosťou nasvedčujúcou zneužívajúcemu konaniu žalobcu to, že tzv. „samozdanenie“ vďaka vloženiu spoločnosti OFN s.r.o. do reťazca nebude zaťažovať žalobcu. 18. Správny súd poznamenáva, že pod zneužívajúcim konaním je potrebné chápať plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Spoločenstva (bod 69 a 70 vo veci C-255/02 Halifax). Obchodné transakcie, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu sa však z bežných obchodných transakcií nevymykajú, nakoľko podľa názoru správneho súdu je úplne bežné, keď sa dovoz ojazdených áut z iných členských štátov na Slovensko realizuje cez viacero článkov obchodného reťazca. Či medzi sebou jednotlivé články reťazca komunikujú, akým spôsobom, a aké je navýšenie kúpnej ceny na jednotlivých článkoch, to je ich internou záležitosťou. Zo skutočnosti, že priamym nákupom od zahraničných subjektov by mal žalobca náklady na obstaranie motorových vozidiel nižšie ako pri ich obstaraní cez dodávateľa OFN s.r.o., a ani zo skutočnosti, že žalobca mal vedomosť o zahraničných subdodávateľoch skôr, ako mal zadať objednávku spoločnosti OFN s.r.o. nie je podľa názoru správneho súdu možné bez ďalšieho ustáliť, že jediným cieľom existencie tohto obchodného reťazca bolo zneužitie práva a získanie nenáležitej výhody. Dodávateľ OFN s.r.o. bol v reťazci aktívny, plnil v ňom reálne úlohy pri dovoze predmetných áut, jeho účasť v reťazci bola z tohto pohľadu opodstatnená. Bolo len na zvážení žalobcu, či sa rozhodne, možno aj pri vyšších nákladoch, realizovať dovoz áut cez spoločnosť OFN s.r.o. I keď zaradením spoločnosti OFN s.r.o. do reťazca došlo k zníženiu daňovej povinnosti na strane žalobcu, je potrebné mať na pamäti, že keď platiteľ dane má výber medzi dvoma plneniami, šiesta smernica mu neukladá vybrať si to, ktoré
implikuje platbu najvyššieho DPH. Naopak, platiteľ má právo vybrať si štruktúru svojej činnosti tak, aby obmedzil svoj daňový dlh (bod 73 vo veci C-255/02 Halifax). 19. Pokiaľ správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že sa žalobca dopustil zneužívajúceho konania, a k tomuto záveru dospeli na základe skutočnosti, že žalobca akceptoval to, že dodávateľ OFN s.r.o. predal predmetné vozidlá žalobcovi neporovnateľne s vyšším ziskom ako žalobca svojim odberateľom, a teda, že priamym nákupom od zahraničných subjektov by mal žalobca náklady na obstaranie motorových vozidiel nižšie ako pri ich obstaraní cez dodávateľa OFN s.r.o., a že žalobca mal vedomosť o zahraničných subdodávateľoch skôr, ako mal zadať objednávku spoločnosti OFN s.r.o., správny súd sa s týmto záverom nestotožňuje a považuje ho za predčasný, nakoľko pre takýto záver nebol dostatok dôvodov. 20. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 21. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) S.s.p., ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 22. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. 23. Ako už bolo uvedené v bodoch 17 až 19 tohto rozsudku, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a správca dane vo veci rozhodli predčasne, keď pre záver o zneužívajúcom konaní žalobcu ako dôvode nepriznania nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr, nemali dostatok dôvodov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutie správcu dane, prečo žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr, je teda nedostatočné. Takýmto postupom zaťažil žalovaný a aj správca dane svoje rozhodnutia vadou nezákonnosti spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 24. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa sú nezákonné pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a teda že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a rovnako na návrh žalobcu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ktoré taktiež trpelo vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie. 25. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného a správneho orgánu I. stupňa opätovne vec posúdiť, a to v súlade s aplikačnou praxou a judikatúrou nielen vnútroštátnych súdov, ale i Súdneho dvora EÚ, vo veci opätovne rozhodnú a svoje rozhodnutia náležitým spôsobom zdôvodnia. 26. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).