Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Sa-4-2021.pdf
PDF · 88.79 KB
Case nature
Subarea
16Sa/4/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: X. D. M., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., B. republika, zastúpenej zástupcom: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, so sídlom Štúrova 2078, 022 01 Čadca, o žalobe (opomenutého účastníka) v sociálnych veciach na preskúmanie rozhodnutia žalovaného Číslo: 47305-1/2013-CA zo dňa 21. októbra 2013
rozhodol:
Krajský súd žalobu žalobkyne o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 20. októbra 2016 opomenutého účastníka, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 24.10.2016 domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej Číslo: 47305-1/2013-CA zo dňa 21. októbra 2013, ktorá podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla, že pani X. D. D., nar. XX.XX.XXXX nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.07.2012 podľa slovenskej legislatívy. Namietala, že rozhodnutie nie je správne, je nezákonné, žalovaný nepresne a neúplne zistil skutočný stav veci, nevysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím porušil ust. § 195 zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobkyne žalovaný konal v rozpore s čl. 13 ods. 3 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len ,,základné nariadenie“) v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009, ak sa len formálne vysporiadal so zistením skutočného stavu veci a dospel k záveru, že osoba nevykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, ktorú skutočnosť je potrené posudzovať individuálne. Žalovaný bol povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu. Zároveň namietala procesnú vadu konania žalovaného spočívajúcu v tom, že nedoručila svoje rozhodnutie riadne žalobkyni, v dôsledku čoho bola žalobkyni odňatá možnosť uplatniť si svoje právo - podať opravný prostriedok (v zmysle § 214 a nasl. zákona o sociálnom poistení voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca, čím došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu. Zároveň poukázala na ust. § 212 ods. 1, 3 zákona o sociálnom poistení. Mala za to, že sa na jej situáciu vzťahuje úprava inštitútu tzv. „opomenutého účastníka“ v zmysle § 179 SSP, ktoré prelamuje dôsledky § 181 ods. 1 SSP. Žiadala, aby v rámci šetrenia predbežnej otázky bolo uložené Sociálnej poisťovni, pobočke Čadca doručiť rozhodnutie žalobkyni, odložiť vykonateľnosť rozhodnutia. Žiadala z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2016 uviedla, že z predloženého spisového materiálu, ktorý eviduje, vyplýva, že účastník konania a žalobkyňa X. D. M. neuplatnila voči rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, nepodala v zákonnej lehote odvolanie. Z dôvodu nedodržania inštančného
postupu nie sú dané zákonné predpoklady pre úspešné podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, a z tohto dôvodu žiadala konanie zastaviť. Ďalej uviedla, že žalovaným v danom konaní môže byť len Sociálna poisťovňa, ústredie, nakoľko len voči druhostupňovému rozhodnutiu je prípustná žaloba podľa § 219 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 180 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Zároveň poukázala na to, že poľský poštový poriadok nepozná doručovanie do vlastných rúk. Doporučená zásielka do vlastných rúk môže byť podľa poľského poštového poriadku doručená osobe, ktorá sa v mieste bydliska zdržiava.
3. V následnom vyjadrení v podaní zo dňa 7. novembra 2016 žalovaná poukázala na to, že rozhodnutím Číslo: 47305-1/2013-CA zo dňa 21. októbra 2013 rozhodla, že pani X. D. M., rod. D. ako zamestnancovi zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 1. júla 2012 podľa slovenskej legislatívy. Proti uvedenému rozhodnutiu nepodali v zákonom ustanovenej lehote žalobkyňa ani zamestnávateľ odvolanie. Na základe uvedeného rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca nadobudlo právoplatnosť. S poukazom na ust. § 212 ods. 1, 3 zákona o sociálnom poistení žalovaná mala za zrejmé, že rozhodnutie o vzniku, resp. nevzniku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 47305-1/2013- CA zo dňa 21. októbra 2013 bolo doporučenou zásielkou doručované na adresu žalobcu, ktorá bola zaevidovaná v systéme Sociálnej poisťovne - B. XX, XXX XX B., B. republika ako aj zamestnávateľovi na adresu miesta podnikania zamestnávateľa. Uvedené rozhodnutie bolo doručené žalobkyni dňa 24. januára 2014, napriek tomu, že predmetné rozhodnutie prevzala osoba žijúca v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Hoci zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni rozhodnutia o vzniku, resp. zániku poistenia doručovať do vlastných rúk, Sociálna poisťovňa sa aj napriek tomu pokúšala rozhodnutia doručiť adresátovi do vlastných rúk, Sociálna poisťovňa sa rozhodnutia v mnohých iných prípadoch snažila doručiť aj doručenkou pre medzinárodný styk, ako to bolo v prípade druhostupňového rozhodnutia. V Poľskej republike však inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený, a tak iný spôsob doručovania, ako zvolila Sociálna poisťovňa, ani nebol možný. Ďalej zvýraznila, že žalovaný v danom konaní môže byť len Sociálna poisťovňa, ústredie, nakoľko len voči druhostupňovému rozhodnutiu je prípustná žaloba na krajský súd podľa § 219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Dala do pozornosti rozsudky Krajského súdu v Žiline ako i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžso/22/2015. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná oneskorene, smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu, navrhla konanie zastaviť.
4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 25Sa/77/2016-62 zo dňa 16. januára 2017 vec postúpil príslušnému správnemu súdu - Krajskému súdu v Bratislave. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 7Nds/2/2021 zo dňa 26. mája 2021 konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením rozhodol tak, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný. Miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Krajský súd v Žiline. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2021.
5. Následne, po predložení veci, je vec vedená pod sp.zn. 16Sa/4/2021.
6. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 181 ods. l SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“).
Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
7. Z vyššie uvedených ustanovení SSP vyplýva, že na to, aby sa mohla fyzická osoba, resp. právnická osoba úspešne domáhať ochrany svojich práv v zmysle príslušných ustanovení SSP, je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky. Jednou zo základných podmienok v zmysle ust. § 7 písm. a) SSP je, že žalobou možnou napadnúť len také rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktorých použite umožňuje osobitný predpis, nadobudlo právoplatnosť. Musí teda v zásade ísť o také rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku.
8. Z obsahu podanej správnej žaloby zo dňa 20. októbra 2016, tam uvedených dôvodov, vyplýva, že žalobkyňa ako opomenutý účastník správneho konania podľa § 179 ods. 1 SSP žiada uložiť žalovanej doručiť mu rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a súčasne v petite žaloby žiadala toto rozhodnutie zrušiť.
9. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (v znení k dátumu vydania rozhodnutia, ďalej len ,, zákon č. 461/2003 Z.z.“) na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
Podľa § 212 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou ,,do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania e) o zastavení konania.
Podľa § 215 ods. 1 veta prvá, ods. 2, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1
písm. a) ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. V súvislosti s takto formulovanou žalobou správny súd konštatuje neexistenciu procesno-právnych podmienok pre žalobkyňou navrhovaný postup podľa § 179 ods. 1 SSP. Posudzujúc charakter rozhodnutia, ktorého preskúmania žalobou sa žalobkyňa domáhala správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. vo veci žalobkyne tak, že jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnankyni zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. od 1. júla 2012 podľa slovenskej legislatívy. Z prílohovej obálky na č.l. 50 spisu, a to originálu rozhodnutia žalovaného Číslo: 47305-1/2013-CA zo dňa 21. októbra 2013 s pripojenými originálmi doručeniek bolo preukazateľne zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca so žalobkyňou konala ako s účastníkom administratívneho konania a rozhodnutie bolo doručované žalobkyni na známu adresu do zahraničia. Z obsahu doručenky pre medzinárodný poštový styk boli zistené údaje: adresát zásielky „X. D. D., jej bydlisko B. XX, XXX XX B., B.“, v časti ,,Vyššie uvedená zásielka bola riadne dodaná“ sa nachádza údaj ,,D. L.“, ďalej ,,Dátum: 24.01.21014“ a podpis. Predmetné rozhodnutie bolo doručované aj zamestnávateľovi WEBUNG, s.r.o., a to podľa údajov na doručenke v časti „Potvrdzujem príjem tejto písomnosti dňa 16.1.2014“ a nečitateľný podpis.
11. Ak žalobkyňa tvrdila, že je opomenutou účastníčkou konania podľa § 179 ods. 1 SSP, keďže jej nebolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, tak krajský súd uvádza, že skutkové okolnosti vyplývajúce z obsahu spisu a z vyjadrení účastníkov konania preukázali, že právnou otázkou, ktorú riešilo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, Číslo 47305-1/2013-CA zo dňa 21. októbra 2013 bola existencia či neexistencia poistného vzťahu, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Košice podľa § 178 zákona č. 461/2003 Z.z. zaradenej do tretej časti štvrtej hlavy zákona. Zákon o sociálnom poistení pri rozhodnutí o vzniku, prerušení konania a zániku sociálneho poistenia doručovanie do vlastných rúk nevyžaduje. Z doručenky, na ktorú v žalobe poukazuje aj sama žalobkyňa, možno konštatovať, že osoba, ktorá rozhodnutie za žalobkyňu prevzala, bola ochotná ho prevziať a odovzdať adresátovi.
12. Krajský súd zvýrazňuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pozná doručovanie do vlastných rúk a tzv. „obyčajné“ doručovanie. Pre rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia zákon o sociálnom poistení doručovanie do vlastných rúk nevyžaduje. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca bolo doručené žalobkyni na známu adresu v cudzine. Rozhodnutie za žalobkyňu prevzala iná osoba, ktorá bola ochotná ho prevziať a odovzdať adresátovi. Pokiaľ aj rozhodnutie žalovaného bolo doručené osobe na uvedenej adrese žalobkyne, toto bolo doručené zákonne, keďže zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nevyžaduje pri rozhodnutí o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia doručovanie do vlastných rúk.
13. Krajský súd mal z vyššie popísaného stavu za preukázané, že žalobkyni ako účastníkovi konania bolo doručené žalobou napadnuté rozhodnutie zákonným spôsobom a žalobkyňa nesplnila podmienky podľa § 179 ods. 1 SSP, nebola opomenutou účastníčkou správneho konania, pretože sa s ňou konalo. Žalobkyni bolo žalobou napadnuté rozhodnutie účinne oznámené, teda mala ho k dispozícii. Z uvedeného sa preto správny súd s námietkou žalobkyne ohľadom právneho posúdenia účinnosti doručenia predmetného rozhodnutia v zmysle § 179 ods. 7 SSP nestotožnil.
14. Vo vzťahu k navrhovanému petitu žalobkyne, ktorým sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a navrhla toto rozhodnutie zrušiť, tak krajský súd zvýrazňuje, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať žalobu. V prípade, ak žalobkyňa toto právo nevyužila a napriek tomu sa domnievala, že bola ukrátená na svojich subjektívnych právach spôsobilým opatrením orgánu verejnej správy na súdny prieskum, jej názor nie je správny.
15. Z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je neprípustná, ak smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré za daných okolností nie je spôsobilé na súdny prieskum, a preto ju odmietol podľa ust. § 98 písm. g) SSP za použitia § 7 písm. a) SSP.
16. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.