Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/135/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: BIOKON spol. s.r.o., IČO: 36 470 325, Južná trieda 74, Košice zastúpený: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Períne, IČO: 00 194 000, Perín - Chym 044 74, zastúpený: ŠIMČÁK, advokátska kancelária s.r.o., IČO 52 082 709, Floriánska 19, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, o uplatnenie nároku z predkupného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, zo dňa 10. júna 2019, č.k. - 94 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8. júla 2019, č.k. - 100 a zo dňa 29. júna 2020, č.k.

- 137, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd opravuje výrok rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, zo dňa 10. júna 2019, č.k. - 94 v časti označenia výmery parcely č. XXX/X - trvalé trávne porasty, evidovanej na LV č. XXX, k.ú. Vyšný Lánec tak, že správna výmera je: „6629 m2“ a v časti označenia výmery parcely č. XXX - orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, k.ú. Vyšný Lánec tak, že správna výmera je: „6081 m2“.

II. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, zo dňa 10. júna 2019, č.k. - 94 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8. júla 2019, č.k. - 100 a zo dňa 29. júna 2020, č.k. - 137 v napadnutom I. a II. výroku.

III. Mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, zo dňa 10. júna 2019, č.k. - 94 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8. júla 2019, č.k. - 100 a zo dňa 29. júna 2020, č.k. - 137 v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 56,24 %.

IV. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom rozhodol tak, že nahradil prejav vôle žalovaného povinnosťou ponúknuť žalobcovi na predaj spoluvlastnícky podiel k parcelám a v podiele špecifikovaných v prvom výroku, tak, ako ich žalovaný nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka vkladom vlastníckeho práva pod č. V831/13 do katastra nehnuteľností a to za kúpnu cenu, rovnajúcu sa cene, za ktorú žalovaný tieto spoluvlastnícke podiely nadobudol; druhým výrokom v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a tretím výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,12 %.

2. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 8.7.2019 rozhodol tak, že opravil vo výroku napadnutého rozsudku nesprávne označenie katastrálneho územia Perín - Chým na LV č. XXX tak, že toto má správne znieť Vyšný Lánec.

3. V poradí ďalším opravným uznesením zo dňa 29.6.2020 rozhodol súd prvej inštancie tak, že opravil v záhlaví napadnutého rozsudku nesprávne označenie IČO žalovaného tak, že toto má správne znieť IČO: 00 194 000 a nesprávne označenie IČO právneho zástupcu žalovaného tak, že toto má správne znieť IČO: 52 082 709.

4. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu žalobou doručenou dňa 5.5.2015 sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného na predaj spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, špecifikovaných v žalobe, ktoré žalovaný nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka vkladom vlastníckeho práva V 831/13 do katastra nehnuteľností, a to za kúpu cenu rovnajúcu sa kúpnej cene, za ktorú žalovaný spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudol. Uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom zistil, že predchádzajúci spoluvlastník previedol kúpnou zmluvou vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na predmetných nehnuteľnostiach na žalovaného, titulom vkladu vlastníckeho práva pod č. V 831/2013. Poukázal, že predchádzajúci spoluvlastník pri prevode svojich podielov nesplnil svoju zákonnú povinnosť ponúknuť svoje podiely na odkúpenie právnemu predchodcovi žalobcovi, čím porušil jeho predkupné právo. Preto navrhol, aby súd podľa (vtedy platného procesného predpisu) nahradil prejav vôle nadobúdateľa rozhodnutím súdu. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 3.3.2015 uplatnil nárok z predkupného práva a vyzval žalovaného, aby mu v lehote 30 dní ponúkol vec na predaj za rovnakých podmienok.

5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu neurčitosti žalobného petitu. Namietal, že žalobcovi nesvedčí uplatnený nárok z dôvodu, že ostatní spoluvlastníci si vo vzťahu k žalovanému svoje predkupné právo ponechali aj naďalej.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § a 603 ods. 3 , upravujúce predkupné právo a následky jeho porušenia. Ďalej podľa , účinného do 30.6.2016 a , účinného od 1.7.2016, ktoré upravujú rozsudky zaväzujúce procesnú stranu na prejavenie vôle.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom na predmetných nehnuteľnostiach. Zároveň nebolo sporné, že žalovaný jednotlivé podiely nadobudol na základe kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 16.8.2013 medzi ním ako kupujúcim a pôvodným spoluvlastníkom, pričom pred uzavretím kúpnej zmluvy neboli spoluvlastnícke podiely prevádzajúcim spoluvlastníkom ponúknuté ostatným spoluvlastníkom, teda ani žalobcovi na odkúpenie. Ak chce spoluvlastník svoj podiel previesť, musí rešpektovať zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov (prvá veta §-u 140 ). Zákonné predkupné právo majú všetci spoluvlastníci a ak ich je viac, je nevyhnutné, aby sa dohodli na výkone predkupného práva (veta druhá §-u 140). Nič preto nebráni tomu, aby sa dohodli, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich. V prípade ale, ak sa nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne, t.j. iba podľa veľkosti svojich podielov.

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zo strany pôvodného spoluvlastníka nebola urobená ponuka voči ostatným spoluvlastníkom na kúpu podielu, preto došlo k porušeniu povinnosti zo zákonného predkupného práva žalobcu. Ak jeden z podielových spoluvlastníkov previedol svoj spoluvlastnícky podiel bez toho, aby ho ponúkol ostatným podielovým spoluvlastníkom, majú títo spoluvlastníci možnosť domáhať sa od nadobúdateľa, aby im spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu ( ), bez toho, aby sa museli dovolávať relatívnej neplatnosti zmluvy, na základe ktorej nadobúdateľ získal spoluvlastnícky podiel. Ak tak tretia osoba neurobí, môžu sa žalujúci spoluvlastníci žalobou domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi podielu na veci povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode podielu za rovnakých podmienok, za ktorých žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel ( ).

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca žiadal, aby mu žalovaný ponúkol na predaj celý podiel, ktorý od predchádzajúceho spoluvlastníka nadobudol. Z výsluchu štatutárneho orgánu žalobu pritom

vyplynulo, že žalobca nebol v žiadnom kontakte s ostatnými spoluvlastníkmi, vec riešil výlučne vo vlastnej réžii. S ostatnými spoluvlastníkmi nejednal a ani k žiadnej dohode medzi žalobcom a týmito spoluvlastníkmi nedošlo.

10. Súd prvej inštancie poukázal, že z jednotlivých listov vlastníctva, na ktorých sú dotknuté nehnuteľnosti zapísané, podiely presahujúce súčet podielov žalobcu a žalovaného sú zapísané na mená iných osôb, odlišných od strán sporu. Bolo pritom preukázané, že medzi žalobcom a týmito inými osobami nikdy nedošlo k žiadnej dohode o možnosti vykúpenia celého podielu žalovaného a preto si mohol žalobca nárokovať iba na taký podiel z podielu žalovaného, v akom sám žalobca participuje na veci ako celku, teda v prípade LV č. XXX v podiele, kde má žalobca podiel 5/24 v pomere k celku, mu patrí tento podiel z podielu žalovaného 5/36ín (t.j. 25/864ín z celku), čo predstavuje 20,83 %; LV č. XXX v podiele, kde má žalobca podiel 30/144 v pomere k celku, mu patrí tento podiel z podielu žalovaného 32/144-ín (t.j. 15/324-ín z celku), čo predstavuje 20,83 %; LV č. XXX v podiele, kde má žalobca podiel 11/48 v pomere k celku, mu patrí tento podiel z podielu žalovaného 132/864ín (t.j. 363/10368-ín z celku), čo predstavuje 22,92 % a LV č. XXX v podiele, kde má žalobca podiel 11/48 v pomere k celku, mu patrí tento podiel z podielu žalovaného 11/72ín (t.j. 121/3456ín z celku), čo predstavuje 22,92 %.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo ponukové právo iba na takú výšku podielu z podielu žalovaného, akým sám participuje na veci ako celku s tým, že vo zvyšku žalobu zamietol.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu podľa , čo predstavuje 78, %, keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti 21, % a žalobu zamietol v časti 78, %.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností / /; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a po doplnení dokazovania oboznámením sa s kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený katastrom nehnuteľností pod V 831/13, nahradil prejav vôle žalovaného v súlade so žalobou, za kúpnu cenu rovnajúcu sa kúpnej cene za ktorú žalovaný spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudol. Uviedol, že účel z ktorého právna úprava predkupného práva vychádza (opatrenia proti drobeniu majetku) sa nemôže dosiahnuť takým výkladom, že (opomenutý) podielový spoluvlastník nemôže žiadať celý podiel od nadobúdateľa, ale len jeho pomernú časť. Výsledok je potom taký stav, o ktorý nemal záujem žiaden z účastníkov. Kupujúci (žalovaný) chcel nadobudnúť celý podiel, nie len jeho pomernú časť. Žalobca chcel aby celý majetok zostal pôvodným spoluvlastníkom a nie aby k nim pristúpil ďalší spoluvlastník, hoc s menším podielom a majetok sa ďalej drobil. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR a to rozhodnutie sp.zn. a sp.zn. , podľa ktorej predkupné právo spoluvlastníkov, ktorí podiel (resp. jeho ideálnu časť, ktorá by na nich pripadala, keby zákonné predkupné právo uplatnili) vykúpiť nechcú, prirastie ostatným spoluvlastníkom. To platí aj v prípade, že predávajúci spoluvlastník poruší predkupné právo viacerých spoluvlastníkov a niektorí z nich dajú najavo, že nárok z porušenia predkupného práva uplatniť nechcú. Pritom nie je potrebné, aby bola o neuplatnení uzatvorená výslovná dohoda, postačí ak spoluvlastník dá zreteľne, hoci aj konkludentne najavo, že predkupné právo uplatniť nechce.

14. Spoluvlastnícke predkupné právo je zároveň motivované aj snahou o to, aby spoluvlastníci mohli zabrániť tretej osobe vstúpiť do ich okruhu. Je bez pochýb, že ak spoluvlastník chce previesť svoj podiel na inú osobu a splní si svoju ponukovú povinnosť, má záujem sa zbaviť celého svojho podielu a nie len jeho časti. Je vo svojej podstate jedno, či predkupné právo využije jeden, resp. viacerí spoluvlastníci. Je otázne, prečo má byť žalobca trestaný formou získania menšinového podielu z podielu, ak už raz bol ukrátený na svojich právach a to porušením zákona vo forme porušenia jeho predkupného práva. Pri uplatnení nárokov z predkupného práva je potrebné zároveň zohľadniť premlčaciu lehotu, ktorá je 3 ročná. Žalobca v žalobe navrhol vykonanie dôkazu kúpnou zmluvou z katastra nehnuteľností, čo súd prvej inštancie nevykonal, preto nie je možné určiť začiatok plynutia premlčacej doby a ani sumu, za ktorú sa nehnuteľnosti žalobcovi zo strany žalovaného ponúkajú. Z dátumu povolenia vkladu dňa 16.8.2013 je možné usúdiť, že premlčacia doba na uplatnenie nárokov z predkupného práva uplynula najneskôr dňa 16.8.2013 (správne dňa 16.8.2016, poznámka odvolacieho súdu), teda premlčacia doba

na uplatnenie predkupného práva ostaným spoluvlastníkom už uplynula, teda žiaden z nich sa nemôže domáhať nárokov voči žalovanému. Preto má žalobca nárok na celý podiel, ktorý nadobudol žalovaný. V opačnom prípade ostáva spoluvlastníkom aj žalovaný, ktorý by nebol vôbec spoluvlastníkom , keby nedošlo k porušeniu predkupného práva.

15. Ďalej žalovaný poukázal, že v napádanom rozsudku je nesprávne uvedená výmera parciel na LV č. XXX a to p.č. 206/1 - trvalé trávne porasty o výmere 6621 m2 (správne má byť 6629 m2) a p.č. XXX - orná pôda o výmere 681 m2 (správne má byť 6081 m2).

16. Napokon žalobca namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol správne ani o trovách konania, keď pomer úspechu strán v konaní je potrebný vypočítať ako rozdiel medzi úspechom žalovaného a žalobcu, teda rozdiel 78,12 % - 21,88 %, čo predstavuje 56,24 % úspech žalovaného.

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal, že postavenie žalobcu, ako podielového spoluvlastníka nehnuteľností, žiadnym spôsobom neutrpelo ujmu. Žalobca je naďalej podielovým spoluvlastníkom potencionálne disponujúcim navyše väčším podielom ako pred vzniknutým skutkovým stavom. V dôsledku vstupu žalovaného do okruhu podielových spoluvlastníkov nebolo žiadnym spôsobom ohrozené predkupné právo žalobcu. Žalovaný zároveň nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že právna úprava zákonného predkupného práva pri podielovom spoluvlastníctve bola prijatá za účelom, aby spoluvlastníci mohli zabrániť tretej osobe vstúpiť do ich okruhu. Zákonné predkupné právo každého podielového spoluvlastníka je spojené výlučne s jeho spoluvlastníckym podielom, pričom v prípade, ak spoluvlastníci neuzavrú akúkoľvek dohodu, je len na spoluvlastníkovi, ako využije svoje predkupné právo. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, obídený podielový spoluvlastník pri porušení jeho predkupného práva má, okrem iného možnosť „naďalej si ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť odteraz voči budúcemu nadobúdateľovi podielu ( in fine ).“ Z uvedeného jasne vyplýva, že zákonodarca pripúšťa možnosť, že do okruhu podielových spoluvlastníkov vstúpi ďalší subjekt, hoc aj po porušení predkupného práva. Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky na ktorú poukázal žalobca vychádza z odlišného skutkového stavu, keďže išlo o uplatnenie nároku z predkupného práva po ponuke, ktorú spoluvlastník, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel scudzoval, učinil ostatným spoluvlastníkom. V posudzovanom spore však k ponuke právnych predchodcov žalovaného nedošlo. Žalovaný zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. , podľa ktorého „mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku má právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí by sa prevodu nedomáhali. ....Dohodu, na ktorú navrhovateľka poukazuje, uzavretá s právnou nástupkyňou druhého z obídených spoluvlastníkov nemožno považovať za dohodu v zmysle o výkone predkupného práva, pretože takúto dohodu mohli spoluvlastníci uzavrieť iba po splnení ponukovej povinnosti (ku ktorej v danom prípade nedošlo) v súlade s . V tejto súvislosti je správne konštatovanie odvolacieho súdu, že predkupné právo, vrátane zákonného, je osobným právom (nie právom majetkovým), keď zákon vylučuje možnosť prevodu predkupného práva na inú osobu, či už postúpením alebo iným prevodom a zaniká smrťou oprávneného, takže neprechádza na dedičov.“ Závery súdu prvej inštancie, že žalobca si v konaní mohol uplatniť iba pomernú časť pripadajúcu na jeho podiel k podielu sú preto správne.

18. Ďalej žalovaný dôvodil, že žalobca mal povinnosť pripojiť k podanej žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez vlastnej viny. Žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností nič nebránilo v tom, aby v súlade s ustanoveniami a až 3 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) nahliadol do katastrálneho operátu týkajúceho sa sporných nehnuteľností a urobil si fotokópie dokumentov, vrátane kúpnej zmluvy. Námietka žalobcu o nevykonaní dôkazu kúpnou zmluvou je irelevantná a to z dôvodu, že žalobca si sám nesplnil svoju povinnosť dôkaz zabezpečiť a preto nemôže namietať nevykonanie takéhoto dôkazu. Súd prvej inštancie správne postupoval v konaní, ak navrhovaný dôkaz nevykonal a to v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania.

19. Napokon žalovaný uviedol, že nie je daná súvislosť medzi uplynutím premlčacej lehoty a predmetom sporu. Nekonanie ostatných spoluvlastníkov vo veci uplatnenia nárokov z porušenia predkupného práva je tiež prejavením vôle, a to takej, že nemajú námietky voči nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu žalovaným. Uplynutím premlčacej doby právo ostatných spoluvlastníkov nezaniklo, iba sa oslabilo.

Žalobca v odvolaní neuviedol relevantný argument, z ktorého by vyplývala kumuláciu podielov v jeho osobe z dôvodu neuplatnenia nárokov z predkupného práva inými spoluvlastníkmi v premlčacej lehote spôsobom rovnakým ako žalobca. Žalobca iba zmätočne uvádza tvrdenia, ktoré účelovo majú vytvárať dojem nespravodlivosti napadnutého rozhodnutia, pričom tieto nemajú oporu v zákone a nesúvisia s meritom veci.

20. Žalobca v odvolacej replike zotrval na odvolaní a v podstate zopakoval dôvody uvádzané v podanom odvolaní. Zároveň konštatoval, že jednoznačne stanovuje povinnosť spoluvlastníka v prípade ak chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na ďalšiu osobu ponúknuť tento najskôr ostaným spoluvlastníkom na predaj. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok porušenie zákonného predkupného práva. Zákonodarca síce pripúšťa možnosť, že do okruhu podielových spoluvlastníkov vstúpi ďalší subjekt, hoc aj po porušení predkupného práva ale iba za splnenia ďalšej podmienky a to, že žiaden zo spoluvlastníkov si svoje predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi neuplatní v premlčacej lehote 3 rokov. Ak čo i len jeden zo spoluvlastníkov uplatní voči novému spoluvlastníkovi svoje zákonné predkupné právo, nie je možné tvrdiť, že zákonodarca pripúšťa možnosť novému spoluvlastníkovi ponechať si časť nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu. Žalobca zároveň namietal, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. nie je v spore aplikovateľné, keďže je založené na iných skutkových základoch. Účelom predkupného práva spoluvlastníkov je ochrana oprávneného spoluvlastníka pre prípad, že by sa mal zmeniť okruh spoluvlastníkov, keďže pre spoluvlastníka môže byť dôležité, aby ostal rovnaký okruh spoluvlastníkov k veci, resp. aby ostal zachovaný pomer podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Predkupné právo slúži oprávnenému spoluvlastníkovi, aby mal možnosť zabrániť prípadnej zmene veľkosti podielov medzi spoluvlastníkmi, resp. vylúčiť tretiu osobu zo spoluvlastníctva.

21. Žalovaný v odvolacej duplike, zotrval na svojej doterajšej argumentácii v priebehu konania. Konštatoval, že z ustanovení a vyplýva, že zákon predvída situáciu, kedy môže vstúpiť do okruhu podielových spoluvlastníkov ďalší subjekt a nepodmieňuje ju neuplatnením nároku z predkupného práva zo strany každého spoluvlastníka. Je vylúčená možnosť, aby si žalobca uplatňoval nárok na celý spoluvlastnícky podiel žalovaného. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia NS SR pod sp.zn. , kde bol riešený totožný skutkový stav, keď došlo k porušeniu predkupného práva bez uzavretia dohody o jeho výkone a preto mal podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené nárok iba na pomernú časť zo spoluvlastníckeho podielu nadobúdateľa. Ak by mal žalobca záujem na tom, aby zabránil vstupu ďalšieho subjektu do okruhu spoluvlastníkov, domáhal by sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný spoluvlastnícke podiely nadobudol. Žalobca sa však v konaní usiluje o zvýšenie svojho spoluvlastníckeho podielu, čo má za následok zmenu pomeru podielov jednotlivých spoluvlastníkov, čo odporuje žalobcom uvádzanému údajnému účelu predkupného práva.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné iba čiastočne.

23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

25. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,

než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.

26. Predmetom sporu je zákonné predkupné právo upravené ustanovením , podľa ktorého ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osoby (§, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

27. Pretože ustanovenia o spoluvlastníctve neobsahujú podrobnejšiu úpravu práv a povinností zo zákonného predkupného právneho vzťahu, ktorý má vecno-právny charakter, vychádza sa z analogickej aplikácie právnej úpravy predkupného práva, a to z ustanovení o zmluvnom predkupnom práve, ktoré sú obsahom a účelom najbližšie predkupnému právnemu vzťahu spoluvlastníkov.

28. So svojim spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená opätovným zakotvením predkupného práva () do (s účinnosťou od 1.1.1992). Z neho vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich). Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone predkupného práva (napr. aj tak, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich), sú oprávnení vykúpiť podiel pomerne, podľa veľkosti podielov.

29. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (229 ). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.

30. Vychádzajúc z ustanovenia vety druhej sa každý spoluvlastník môže domáhať uplatnenia vybraného nároku výlučne v rozsahu takej veľkosti, ktorá pripadá pomerne na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. To znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckemu podielu), musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci, inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Ak takejto dohody medzi dotknutými spoluvlastníkmi niet, nároky z porušenia predkupného práva sú determinované veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, t. j. každý spoluvlastník pri porušení predkupného práva môže uplatňovať svoje nároky iba v rozsahu veľkosti svojho podielu, inak by neprípustným spôsobom zasiahol do práv, resp. právom chránených záujmov ostatných spoluvlastníkov.

31. V prejednávanom spore porušil podielový spoluvlastník povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel (podiely) ku kúpe ostatným spoluvlastníkom a tieto previedol na tretiu osobu - žalovaného, ktorý nie osobu blízku. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného ponúknuť žalobcovi na predaj prevedené podiely, na základe ktorého žalovaný ponúkne na predaj žalobcovi celý podiel, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený do katastra nehnuteľností pod V 831/13 na žalobcu za kúpnu cenu, rovnajúcu sa cene za ktorú žalovaný tieto spoluvlastnícke podiely nadobudol.

32. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktoré poukazoval i žalovaný v priebehu konania, za nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich

práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k dielom ostatných spoluvlastníkov.

33. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovi patrí ponukové právo iba na takú výšku podielu z podielu žalovaného, akým sám participuje na veci ako celku. Odvolací súd udáva, že dotknutí podieloví spoluvlastníci sa musia v každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia. To znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu) musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel.

34. Z vykonaného dokazovania a to výsluchu štatutárneho orgánu žalobcu jednoznačne vyplynulo, že žalobca s ďalšími obídenými spoluvlastníkmi ohľadne nadobudnutia celého prevedeného podielu ani len nekomunikoval, preto nie je možné dospieť k záveru, že ostatní obídení spoluvlastníci vyslovili súhlas so záujmom žalobcu o celý prevedený podiel, teda že nárok z porušeného predkupného práva nechceli uplatniť a to ani konkludentne, napr. nepodaním žaloby. V občianskom práve totiž neplatí zásada, kto mlčí, ten súhlasí s určitým postupom.

35. K námietkam žalobcu týkajúcich sa neakceptovania záverov rozsudku NS ČR sp. zn. a sp. zn. odvolací súd poznamenáva, že v podmienkach právneho poriadku platného v SR nezávislé a nestranné súdy rozhodujúce spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv nie sú viazané rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR, keď viazanosť všeobecného súdu inými rozhodnutiami je vymedzená v Podľa SR sú sudcovia pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa SR. Okrem takto vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu SR obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu. Na uvedenom základe potom nebolo možné priznať uvedenej námietke žalobcu úspech.

36. Napokon odvolací súd udáva, že citované rozhodnutia NS ČR vychádzajú z iného skutkového stavu než bol zistený súdom prvej inštancie v prejednávanom spore. Aj z uvedeného dôvodu na nich odvolací súd neprihliadal.

37. Ďalšie názory žalobcu uvádzané v konaní na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní sú právne neudržateľné vzhľadom na odôvodenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

38. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

39. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca síce pôvodne navrhol na zistenie výšky kúpnej ceny prevádzaných podielov vykonanie dôkazu kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V-831/13, ktorú si mal podľa žalobcu vyžiadať súd prvej inštancie z príslušného katastra nehnuteľností, no na pojednávaní dňa 10.6.2019 právni zástupcovia strán sporu zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na

doplnenie dokazovania, z čoho nepochybne vyplýva, že žalobca netrval na vykonaní tohto dôkazu, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

40. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom rozsahu, teda vo výroku I. a v prevyšujúcom zamietajúcom rozsahu, teda vo výroku II., ako vecne správny.

41. Odvolanie žalobcu však bolo dôvodné proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,12 %.

42. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Žalobca uplatnil žalobou proti žalovanému nárok na predkupné právo na celý prevádzaný podiel, súd prvej inštancie mu vyhovel iba v časti podielu z podielu žalovaného, v akom sám žalobca participuje na veci ako celku, teda v rozsahu 21,88 % a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Úspech žalobcu bol teda 21,88 % a úspech žalovaného bol 78,12 %. Pomer úspechu žalobcu podľa teda predstavuje 56, % (78, % - 21, %).

44. Súd prvej inštancie nesprávne určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu, preto neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého tretieho výroku rozsudku - výroku o náhrade trov konania, ale neboli splnené podmienky ani pre jeho zrušenie, preto odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 56,24 %.

45. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní vo vzťahu k namietanej výške spoluvlastníckeho podielu plný úspech, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

46. Záverom odvolací súd dodáva, že vo výroku napadnutého rozsudku súd prvej inštancie chybne označil výmery parcely č. 206/1 - trvalé trávne porasty, evidovanej na LV č. XXX, k.ú. Vyšný Lánec: „6621 m2“ namiesto správnej výmery „6629 m2“ a v časti označenia výmery parcely č. XXX - orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, k.ú. Vyšný Lánec: 681 m2 namiesto správnej výmery „6081 m2“. Nakoľko teda v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku došlo k chybe v písaní spočívajúcej v nesprávnom označení výmery parciel, odvolací súd predmetnú chybu opravil v súlade s v spojení s tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).