Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_6Co-148-2019.pdf
PDF · 102.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/148/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: M. U., J.. X. X. XXXX, G. E. XXXX/X, N., S.. S. Y., advokát so sídlom: Študentská 17, Trnava proti žalovanej: I. Ú. G., M..N.., S. J. X, G., F.: XX XXX XXX, právne zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o zapl. 685,07 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 4. decembra 2018 č. k. 19Csp/18/2017- 183, takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia 685,07 eur s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaná ako veriteľ uzavreli dňa 23.12.2008 Zmluvu o vydaní a používaní G. R. Č.. XXXXXXXXXX, na základe žiadosti žalobkyne o aktiváciu G. R. zo dňa 29.12.2008, v ktorej žalobkyňa požiadala o poskytnutie úverového rámca vo výške 15 000,- Sk (497,91 eur) s pevnou mesačnou splátkou vo výške 500,- Sk (16,60 eur). Z bodu VI 4. zmluvy vyplýva vyhlásenie žalobkyne, že pred podpisom žiadosti sa oboznámil s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, Cenníkom, Štandardnou a Sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol písomne doručený a prevzal ho. Z predloženej zmluvy súd prvej inštancie ďalej zistil, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty I. M..N., vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. Obchodné podmienky a Cenník sú súčasťou žiadosti/zmluvy. Zmluva obsahuje indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V bode VI.36 Obchodných podmienok výpočet úrokov: a) dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou; b) v prípade úhrady sumy nižšej ako výška povinnej splátky alebo omeškania s jej úhradou, alebo jej časti sa denne úročí časť dlžného zostatku ktorá je v omeškaní sankčnou úrokovou sadzbou a časť dlžného zostatku ktorá nie je v omeškaní štandardnou úrokovou sadzbou, alebo zvýšenou úrokovou sadzbou podľa bodu 34 obchodných podmienok. Pri výpočte úrokov sa vychádza z počtu 365 dní,
úrokové sadzby sú uvedené v Cenníku. V Cenníku I. M..N.. platného od 1.8.2007 sú uvedené poplatky spojené so bankomatkami, poplatky za úkony ku kreditným kartám, indikatívny výpočet RPMN a príklad výpočtu RPMN pre bankomatky. V Schválení žiadosti o G. R. (Potvrdzujúci list) zo dňa 29.12.2008 bolo žalobkyni oznámené schválenie jej žiadosti o poskytnutie úverového rámca 15 000,-Sk, s výškou mesačnej splátky 500,- Sk, s aktuálnou mesačnou úrokovou sadzbou vo výške 1,90%, s termínmi splátok 1. - 15. deň v kalendárnom mesiaci (presný termín splátky je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise žalobcu ). Z výpisov z G. R. vyplynulo, že žalobkyňa čerpala finančné prostriedky vo výške 3199,42 eur v období od 1.1.2009 do 18.1.2017 a žalovanej vrátila sumu 2277,80 eur.
3. Z takto zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na § 52 ods. 1,2,3,4, § 100, ods. 1,2, § 101, § 107 ods. 1,2 § 451 ods. 1,2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) , b), d), § 4 ods. 1, 2 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej žalovaná poskytol žalobkyni kreditnú kartu, prostredníctvom ktorej čerpala finančné prostriedky. Poukázal na to, že žalovaná vzniesla námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke vo vzťahu k všetkým úhradám vykonaným žalobkyňou pred 9.3.2015 a preto súd prvej inštancie prv skúmal, či si žalobkyňa uplatnila svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia včas. Skonštatoval, že bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu (ak právny dôvod nejestvoval od počiatku) vzniká už samotným poskytnutím plnenia, zaplatením splátok úveru žalovanej, od ktorého začne plynúť subjektívna premlčacia doba. Vyslovil názor, že žalobkyňa mala možnosť sa oboznámiť s právnymi predpismi, s obsahom zmluvy o poskytnutí pôžičky, z právneho hľadiska ide o zásadu, ktorá znamená, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie, ide teda o právnu fikciu, že každý je oboznámený s platnými a účinnými právnymi predpismi a je si vedomý svojich práv a povinností. Ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nemožno ju chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti (Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol. Občianský zákonník komentár, C.H. Beck 2008). Ak mala žalobkyňa za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nedovolené úroky a poplatky nemusela zaplatiť žalovanej. Skutkovou okolnosťou, od ktorej sa odvíja plynutie subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia je zaplatenie splátok žalovanej. Ozrejmil, že vzhľadom na uvedené prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovanou, ktorú považoval za právne opodstatnenú, a z ktorého dôvodu premlčané právo žalobkyni za úhrady splátok úroku vykonaných v období od 1.1.2009 do 8.3.2015 nepriznal, nakoľko žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 9.3.2017 po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej doby, teda oneskorene. Z tohto dôvodu žalobu v časti žalobkyňou uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia v sume 210,07 eur zamietol. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že na daný prípad nebolo možné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu pre úmyselné bezdôvodné obohatenie. Poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaná mala úmysel bezdôvodne sa obohatiť vo vzťahu k plneniu, a že by tento úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia, a to ani v prípade ak by zmluva o poskytnutí pôžičky neobsahovala zákonom stanovené náležitosti. Existencia úmyselného bezdôvodného obohatenie teda predpokladá úmysel vo vzťahu ku konkrétnemu bezdôvodného obohateniu a nie všeobecný predpoklad o tom, že by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.
4. Predmetom sporu, vzhľadom na vyššie uvedené, zostalo uplatnené právo žalobkyne na zaplatenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia žalovanej za obdobie od 9.3.2015 do 9.3.2017 vo výške 475 eur. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa výšku zaplatených úrokov nekonkretizovala, a to ani podľa jednotlivých mesiacov. Ozrejmil, že v konkrétnom prípade sa jedná o úver revolvingový, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžníkovi umožňuje čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku, pričom splátka dlžníka sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou pozostáva z viacerých dokumentov, čo žiadnym spôsobom zákonu neodporuje. Zo samotného textu žiadosti o aktiváciu G.M. R. vyplýva, že sa žalobkyňa pred jej podpisom
oboznámila s Obchodnými podmienkami, Cenníkom, Štandardnou, Sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, ktoré jej boli písomne doručené a prevzala ich. Svojím podpisom potvrdila, že tieto boli súčasťou žiadosti o aktiváciu bankomatky a uzavretím zmluvy sa stali jej neoddeliteľnou súčasťou. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že v zmluve a jej neoddeliteľných súčastiach sú uvedené všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Čo sa týka absencie náležitosti uvedenia počtu splátok v zmluve súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že tento údaj nie je možné objektívne určiť, keďže revolvingový úver sa poskytuje na neurčitý čas, obnovuje sa vždy každou uhradenou splátkou a rozsah jeho čerpania tak nie je možné predpokladať. Preto uzavrel, že z uvedeného dôvodu nie je objektívne možné uviesť ani konečnú splatnosť úveru a celkové náklady úveru. S námietku žalobkyne, že v predmetnej Zmluve nebol uvedený údaj o RPMN súd prvej inštancie vyhodnotil ako neopodstatnenú. Uviedol, že keďže pri konkrétnom revolvingovom type úveru nie je možné údaj o RPMN s presnosťou uviesť, pretože sa úver čerpá a dopĺňa po neurčitý čas v dôsledku čoho sa tak menia údaje relevantné pre jeho výpočet, žalovaný ako veriteľ v žiadosti/zmluve o úvere uviedol výšku úverového limitu, ročnej úrokovej sadzby a poplatkov ako aj indikatívny výpočet RPMN, ktorý nachádza aj v Cenníku, ktorý je súčasťou úverovej zmluvy. Vo vzťahu k namietanému rozpisu splátok uviedol, že eurokonformný výklad daného ustanovenia zákona možno dohľadať v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/1 02/EHS (ďalej len „Smernica 2008/48"), a to konkrétne v čl. 10 ods. 2 písm. h), v zmysle ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nevyplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48 členské štáty nesmú zacitovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Zastal názor, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru v zmluve o úvere; nevyžaduje ich osobitné rozčlenenie na ich jednotlivé zložky (istina, úroky...). Navyše, uvedené predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu, kedy členské štáty nesmú za účelom zachovania vnútorného trhu zachovávať (a to ani súdnym výkladom vnútroštátnych noriem) prísnejšie pravidlá - tento záver potvrdzuje napr. recitál (4) Smernice 2008/48, v zmysle ktorého „skutočná situácia a situácia podľa práva, ktorá vyplýva z týchto vnútroštátnych rozdielov, vedie v niektorých prípadoch k narušeniam hospodárskej súťaže medzi veriteľmi v Spoločenstve a vytvára prekážky na vnútornom trhu v prípadoch, ak členské štát y prijali rozdielne záväzné ustanovenia, ktoré sú prísnejšie ako ustanovenia smernice 871102/EHS. V súvislosti s takouto úvahou súd dáva navyše do pozornosti neskorší odklon judikatúry a rozhodovacej činnosti ostatných všeobecných súdov v nadväznosti na aktuálnu judikatúru súdov vyššieho stupňa (Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), v zmysle ktorej už nie je legitímny a zákonný výklad zákona, ktorý prijala skoršia rozhodovacia prax, a podľa ktorého súdy požadovali od veriteľov uvádzanie ako obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere rozpísanie mesačnej splátky osobitne pre istinu úveru, osobitne pre úroky a osobitne pre prípadné ďalšie poplatky, ktoré sa splácajú v pravidelnej mesačnej anuitnej splátke a to priamo v texte zmluvy o úvere. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje aj stanovisko Súdneho dvora EÚ obsiahnuté v zodpovedaní zadaných prejudiciálnych otázkach vo veci C- 42/15 vo veci E. U. N. M..N.. proti A.. J.., ktorý v rozsudku zo dňa 9. novembra 2016 (okrem iných záverov) vyslovil, že : „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave." S poukazom na neskoršiu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ako aj s poukazom na stanovisko Súdneho dvora EÚ, potom súd je súd toho názoru, že nie je nevyhnutné trvať na detailnom rozpise každej jednej splátky úveru v spotrebiteľskej zmluve na splátku osobitne istiny, osobitne úroku a osobitne na ostatné poplatky spojené s úverom. Ďalej skonštatoval, že Zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou pozostáva z viacerých dokumentov, čo žiadnym spôsobom zákonom neodporuje. Zo samotného textu žiadosti o aktiváciu G. R. vyplýva, že sa žalobkyňa pred jej podpisom oboznámila s Obchodnými podmienkami, Cenníkom, Štandardnou, Sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára, ktoré mu boli písomne doručené a prevzala ich. Svojím podpisom potvrdila, že tieto boli súčasťou žiadosti o aktiváciu bankomatky a uzavretím zmluvy sa stali jej neoddeliteľnou súčasťou. Doplnil, že vzhľadom na to, že zmluva bola uzatváraná na diaľku, žalobkyňa mala možnosť a tiež dostatočný časový priestor sa so zmluvou ako aj jej prílohami dôkladne oboznámiť, v prípade nejasností mala možnosť sa obrátiť na žalovanú alebo inú osobu znalú problematiky, čo neučinila. Vzhľadom na uvedené skonštatoval, že v zmluve a jej
neoddeliteľných súčastiach sú uvedené všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy a preto ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov a preto žalobu vo zvyšku nepremlčaného nároku žalobcu zamietol.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
6. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že sporná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a tieto závery považovala za právne neudržateľné a v rozpore so skutkovými zisteniami, či vykonaným dokazovaním. Argumentovala, že súd prvej inštancie sa odklonil od všeobecnej rozhodovacej praxe iných súdov v podobných veciach a opomenul konštantnú judikatúru. Namietala, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol jej posledné vyjadrenie zo dňa 3.12.2018, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Žalobkyni sa odvolaním nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
10. K odvolacej argumentácii žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v ods. 46. až 58. odôvodnenia napadnutého rozsudku veľmi podrobne a presvedčivo vysvetlil, prečo je toho názoru, že predmetná Zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, v dôsledku čoho predmetný úver nie je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa v odvolaní argumentáciu súdu prvej inštancie nevyvrátila, ale v podstate zotrvala na svojich názoroch prezentovaných počas prvoinštančného konania, nesprávnosť ktorých súd prvej inštancie už vysvetlil v dôvodoch svojho rozsudku. Ťažko pochopiteľná je odvolacia argumentácia žalobkyne spochybňujúca závery, ku ktorým dospel Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 146/2017. Z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu okrem iného vyplýva, že za použitia eurokomformného výkladu treba záver o tom, že od dodávateľov nemožno vyžadovať, aby v zmluvách uzatváraných podľa zák. č. 129/2010 Z.z. uvádzali presný rozpis splátok úveru po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky), vztiahnuť i na predchádzajúcu právnu úpravu, teda na zmluvy uzatvárané podľa zák. č. 258/2001 Z.z.
11. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty s možnosťou opakovaného čerpania, teda ako revolvingový úver. Z predloženej listiny označenej ako Žiadosť o aktiváciu G. R. vyvodil správny záver o uzavretí zmluvy v znení navrhovanom v písomnej žiadosti žalobkyne z 18.12.2008, a to prijatím tohto návrhu žalovanou jeho podpisom 23.12.2008. Pri tejto forme úveru je stanovený len tzv. úverový rámec, teda suma, do výšky ktorej spotrebiteľ úver môže čerpať. Skutočná výška čerpaných prostriedkov a od nej sa odvíjajúci počet splátok, prípadne spôsob čerpania (pravidelnosť, výška atď.) sú v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Nakoľko tieto údaje sú podkladom pre určenie RPMN, nemožno údaj o reálnej výške RPMN pre daný, ešte len budúci úver v čase uzatvorenia úverovej zmluvy určiť na celé obdobie trvania zmluvného vzťahu. Odvolací súd poukazuje na znenie zmluvy o aktivácii G. R. uzavretej medzi právnym predchodcom žalovanej a žalobkyňou ako aj na Schválenie žiadosti o Pôžičkovú kartu R. ( Potvrdzujúci list), z ktorých vyplýva okrem identifikačných údajov účastníkov zmluvy predschválený úverový rámec vo výške 15 000,- Sk (497,91 eura), štandardná mesačná splátka 500,- Sk (16,60 eura), aktuálna mesačná úroková sadzba 1,90% mesačne, aktuálna ročná úroková sadzba 22,80% ročne, indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov - RPMN. Tomuto postupu právneho predchodcu žalovaného pri vzniku zmluvného
vzťahu so žalobcom, ktorým stanovil spôsob výpočtu RPMN (tzv. indikatívny výpočet) nie je možné nič vytknúť a preto nie je možné predmetnú zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
12. Z uvedených dôvodov je správny záver súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva je platná, nemôže byť bezúročná a bez poplatkov a preto plnenie žalobkyne na jej základe nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1, 2 Obč. zák.).
13. Odvolací súd teda dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
14 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).