Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/41/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Daši Kontríkovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v spore v žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ N. W., narodený X. F. XXXX, trvalý pobyt D. - N. D., 2/ Z. X., narodený XX. O. XXXX, trvalý pobyt U. XX/XX, A. Q., o zaplatenie 1.256,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 28. mája 2020, č. k. -97, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 1.256,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11. decembra 2016 do zaplatenia a v časti o nároku na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 % p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil solidárnu povinnosť žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 1.256,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.256,20 eur od 11. decembra 2016 do zaplatenia (I.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Rozhodnutie odôvodnil ust. , , , O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a PZP ( o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení zákona v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že žalovaný 1/ ako držiteľ motorového vozidla Škoda EČV: DS118EP a žalovaný 2/ ako vodič uvedeného motorového vozidla, zodpovedajú za škodu spôsobenú predmetným vozidlom pri dopravnej nehode, na motorovom vozidle spoločnosti PleasePlan Slovakia, s.r.o. (motorové vozidlo Škoda EČV: BL895CM). Z dôvodu, že k vozidlu žalovaných nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( PZP), žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca tak poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 1.381,82 eur dňa 8. novembra 2016, pričom delegačný poplatok 125,62 eur (z vyplateného poistného plnenia) si žalobkyňa nenárokovala. Listom z 10. novembra 2016 boli žalovaní 1/, 2/ vyzvaní na zaplatenie dlhu, bezvýsledne. Žalovaným 1/, 2/ bola preto uložená solidárna povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.256,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 11. decembra 2016. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. ( č. v znení neskorších predpisov) v spojení s , keď žalobcovi, ktorý bol

v konaní úspešný prislúchal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 2/ navrhujúc jeho zrušenie, z dôvodu vznesenej námietky premlčania. V odvolacom konaní žalovaný 2/ namietal tvrdenia žalobcu, že písomnosti nevedeli doručiť, keď mali dostatok informácií, súdny exekútor má otvorený systém. Keďže sa tak nestalo, v zmysle žalovaný 2/ namietal premlčanie dlhu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na potrebu posudzovania uplatňovaného nároku ako osobitného druhu, na ktorý nie je možné aplikovať ustanovenia o premlčaní pri náhrade škody (§ 106 ods. 1, 2 O. z.). Vzťah medzi žalobcom a žalovanými je upravený v ust. § 24 ods. 7 PZP, v zmysle ktorého je žalobca oprávnený požadovať od žalovaných to čo za nich plnil, na základe skutočností uvedených v zákone. Regulatívny rámec práva žalobcu tvoria ust. § 24 ods. 7, ods. 2 písm. b/ a § 3 ods. 1 PZP. Žalobca má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ PZP. Ide o originárny nárok, ktorého vznik sa viaže na jeho výplatu z poistného garančného fondu žalobcom poškodenému. Dátum výplaty plnenia z fondu je rozhodujúcim pre začatie plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 O. z., ktoré nemôže preto začínať s plynutím premlčacej doby poškodeného subjektu. Je to regresný nárok na náhradu toho čo za žalovaných plnil žalobca poškodenému subjektu. Naviac žalobca nie je poškodeným, ktorému vznikla škoda, preto nemožno uvažovať o subjektívnych a objektívnych premlčacích dobách v súvislosti s právom na náhradu škody. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. . Až vyplatením náhrady poistného plnenia poškodenému s poistného garančného fondu, vznikol právny vzťah žalobcu k žalovaným ako k škodcom. Ustanovenie PZP je lex specialis k ustanoveniam (právo kancelárie na náhradu poistného plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia z poistného garančného fondu). Premlčacia doba nemohla začať plynúť pred poskytnutím tohto plnenia. Vzhľadom na dátum vyplatenia poistného plnenia z poistného garančného fondu žalobcom dňa 8. novembra 2016, premlčacia doba by uplynula až 9. novembra 2019, avšak žalobca si uplatnil svoj nárok žalobou už dňa 5. februára 2018. Žalovaný 2/ tak neuviedol žiadne relevantné skutočnosti spochybňujúce nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.

4. Žalovaný 2/ sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.

6. Podľa prostriedky procesnej obrany (ku ktorým patrí aj hmotnoprávna námietka premlčania podľa ), ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( až d/ ), čo nebol daný prípad. Z uvedeného dôvodu námietku v odvolaní nebolo možné uplatniť.

7. Vzhľadom však na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného 2/ k vznesenej námietke premlčania, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť námietky premlčania.

8. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

9. Podľa § 24 ods. 7 veta prvá PZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila.

10. Podľa § 24c PZP právo kancelárie na náhradu poistného plnenia alebo náhradného poistného plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu podľa § 24, 24a a 24b sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia alebo náhradného poistného plnenia z poistného garančného fondu.

11. Premlčanie práva Slovenskej kancelárie poisťovateľov na náhradu poistného plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu podľa § 24 (v danom prípade § 24 ods. 2/ písm. b/ PZP) je upravené v ustanovení § 24c PZP, stanovením trojročnej premlčacej doby, ktorej počiatok plynutia bol určený dňom vyplatenia poistného plnenia z poistného garančného fondu, v danom prípade 8. novembra 2016 vo výške 1.381,82 eur (časť vo výške 125,62 eur predstavujúca delegačný poplatok žalobcom v danom spore uplatňovaná nebola).

12. Vzhľadom na dátum podania žaloby žalobcom na súd prvej inštancie 5. februára 2018, žaloba bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby (8. novembra 2019), v dôsledku čoho pohľadávku žalobcu nemožno považovať za premlčanú.

13. Iné odvolacie námietky žalovaným 2/ v odvolaní vznesené neboli.

14. Odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 1.256,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11. decembra 2016 do zaplatenia a v časti nároku na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 %, ako vecne správne potvrdil. Žalobca bol v spore v plnom rozsahu úspešný ( ), preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v spore neúspešnému.

15. Z dôvodu, že žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa a v spojení s vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca má preto voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa .

16. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.