Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Sžfk-3-2021.pdf
PDF · 69.7 KB
Case nature
Subarea
10Sžfk/3/2021
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO, s. r. o., so sídlom Lieskovská cesta 23, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpeného advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI, s. r. o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 73, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102496756/2018 zo 6. decembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/29/2019-167 z 24. novembra 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/29/2019-167 z 24. novembra 2020 s a z r u š u j e .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania
1. Proti žalobcovi je vedené daňové exekučné konanie. Dňa 24. augusta 2018 Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vydal proti žalobcovi daňovú exekučnú výzvu pod č. 101662081/2018 na podklade vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov toho istého úradu pod č. 101542262/2018 z 9. augusta 2018. Rozhodnutím č. 102496756/2018 zo 6. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti tejto daňovej exekučnej výzve.
2. Dňa 18. februára 2019 podal žalobca proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu.
3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením prerušil správne súdne konanie a to s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), nakoľko musí z dôvodu obdobnosti riešenej právnej otázky vyčkať na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci vedenej pod C-186/20.
4. Žalovaný podal 4. decembra 2020 proti napadnutému uzneseniu kasačnú sťažnosť.
II. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
5. Sťažovateľ zakladá svoju kasačnú sťažnosť na jedinom dôvode a to na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP].
6. Argumentuje, že v iných žalobách žalobcu, ktorých predmetom je posudzovanie otázok daňového exekučného konania, iné senáty Krajského súdu v Bratislave vo veci rozhodli bez prerušenia konania, pričom prejudiciálne otázky boli položené v kasačnom konaní v inej veci, ako je vec práve rozhodovaná. Preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
7. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
8. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 11. januára 2021 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 10Sžfk/3/2021. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným spôsobom pridelená 18. augusta 2021 do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) konajúci ako súd kasačný konštatuje, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti uzneseniu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP). Kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo viazanúc dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP v spojení s § 441 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
10. V prvom rade kasačný súd poukazuje na to, že v predmetnom správnom súdnom konaní krajský súd rozhoduje o správnej žalobe, predmetom ktorej je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vo veci daňovej exekučnej výzvy na podklade vykonateľného exekučného titulu, ktorým je výkaz daňových nedoplatkov žalobcu, pričom predmetom rozhodovania Súdneho dvora vo veci Hydina SK vedenej pod sp.zn. C-186/20 je v podstate posúdenie následkov prekročenia rôznych lehôt ustanovených v nariadení Rady (EÚ) 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) v znení neskorších predpisov.
11. Zo súdneho spisu ani z napadnutého uznesenia nie je kasačnému súdu vôbec zrejmé, ako súvisí postup podľa už citovaného nariadenia Rady EÚ s konaním podľa štvrtej hlavy štvrtej časti zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda s daňovým exekučným konaním, či s vydávaním výkazu daňových nedoplatkov, a či je vôbec takýto postup v uvedených konaniach možný, a či bol práve v rozhodovanej veci v daňovom exekučnom konaní alebo pri vydávaní výkazu daňových nedoplatkov využitý, pričom ani žalobca neuvádza žiadne žalobné body vo vzťahu k postupu podľa už uvedeného nariadenia Rady EÚ. A napokon je zrejmé, že sa daňové konanie, ktorého je žalobca účastníkom, nachádza vo vykonávacej fáze, ktorej podkladom ako exekučný titul je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov s tým, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ bude mať celkom zrejme dopad na iné fázy správy daní, a to na daňovú kontrolu.
12. K rovnakým záverom dospel v obdobnej veci tých istých účastníkov konania aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 8 Sžfk 3/2021 z 28. apríla 2021, ktorý v bode 13 skonštatoval, že: „podľa názoru kasačného súdu zodpovedanie otázok týkajúcich sa povahy lehôt stanovených právom Európskej únie na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej pomoci, následkom ich nedodržania a v tomto svetle zákonnosťou daňovej kontroly, nemôže mať žiaden podstatný význam pre prerušené konanie na prvý pohľad už len preto, že sa týkajú iného štádia správy daní - daňovej kontroly, a nie daňovej exekúcie. Kasačnému súdu však ani pri bližšom skúmaní žalobných bodov a argumentácie žalobkyne nie je zrejmé, akým spôsobom môže mať zodpovedanie prejudiciálnych otázok relevantný význam pre rozhodnutie správneho súdu, nakoľko žalobné námietky žalobkyne v prerušenom konaní sa nijakým spôsobom nezákonnosti daňovej kontroly nedotýkajú.“
13. Záverom kasačný súd už len dodáva, že Súdny dvor EÚ vo veci Hydina SK vedenej pod sp.zn. C-186/20 dňa 30. septembra 2021 rozhodol.
14. S poukazom na vyššie uvedené, Najvyšší správny súd kasačnej sťažnosti vyhovel a napadnuté uznesenie postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil, pričom nepovažoval za potrebné vec vracať späť
krajskému súdu na ďalšie konanie, nakoľko momentom právoplatného zrušenia uznesenia o prerušení konania prerušenie zanikne, a krajský súd bude vo veci automaticky ďalej konať.
15. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd v rámci konečného rozhodnutia vo veci samej a to s poukazom na ustanovenie § 467 ods. 3 SSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.