Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/212/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 7.473,03EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -238 zo dňa 28.7.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -238 zo dňa 28.7.2020 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.473,03EUR, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 17.1.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalovanú istinu. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že dňa 26.1.2016 došlo na 297,5 km cestnej komunikácie D1 k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: C. XXXPG, ktorého prevádzateľ mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, a pri ktorej došlo k poškodeniu zvodidiel, zábradlia a pletiva. Medzi stranami rovnako nebola sporná otázka, že cestná komunikácia D1, na ktorej došlo k dopravnej nehode bola v správe žalobcu, a teda žalobca ako správca komunikácie bol povinný odstrániť poškodenie a uviesť poškodené časti cesty do pôvodného stavu. Nebolo sporné, že poškodenie zvodidiel a ich súčastí bolo spôsobené okolnosťami, ktoré mali pôvod v prevádzke motorového vozidla EČV: C. XXXPG povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Náklady, ktoré žalobca vynaložil na odstraňovanie škôd spôsobených pri predmetnej dopravnej nehode si žalobca vyčíslil na sumu 22.481,16 EUR, z ktorej mu žalovaný priznal náhradu vo výške 15.008,13 EUR a nepriznal žalobcovi dopravné náklady vo výške 12,73 EUR a odpočítal amortizáciu vo výške 7.460,30 EUR. Žalobca si teda žalobou uplatnil nárok na doplatenie náhrady vo výške 7.473,03 EUR pozostávajúcej zo žalovaným nepriznaných dopravných nákladov a amortizácie. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal, že vo vzťahu k žalobcom uplatneným dopravným nákladom došlo zo strany žalobcu v sume 12,73 EUR k matematicky nepresnému výpočtu. Vo vzťahu k odpočtu za zhodnotenie žalovaný namietal, že zohľadnil vstupný vek poškodených zvodidiel a hodnotu zvodidiel a ich súčastí, kde celkový odpis v percentuálnom prepočte odpovedal hodnote 46,93%, čo zodpovedá žalovaným odpočítanej amortizácii.

Žalovaný ďalej sporoval dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania, nakoľko mal za to, že si splnil svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 Zákona o PZP, pričom poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

3. Súd prvej inštancie sa po vykonanom dokazovaní s procesnou obranou žalovaného nestotožnil. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na zaplatenie odpočítaného zhodnotenia (amortizácie) súd zhodne so žalobcom poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa náhrada škody neuplatňuje v režime a nasl. , ale v režime , cestného zákona. Uvedené ustanovenie cestného zákona je vo vzťahu k úprave obsiahnutej v a nasl. , ktorá predstavuje lex generalis, úpravou lex specialis. Osobitné ustanovenie špeciálneho cestného zákona potom ruší účinnosť všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v a vylučuje použitie jeho dotknutých všeobecných ustanovení vo vzťahu k náhrade škody. Z ustanovenia , cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že tieto náklady boli žalobcom preukázané listinnými dôkazmi, a to najmä faktúrou č. 44017040 vystavenou na sumu 17.989,70 EUR, ktorú žalobca preukázateľne uhradil dňa 15.6.2017, ako aj vyčíslením dopravných nákladov a nákladov na mzdy zamestnancov, ktorí sa na odstraňovaní poškodenia spôsobeného prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného podieľali, a ktoré žalobca reálne vynaložil. Odhliadnuc od uvedeného, odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu nebolo možné inak, len za požitia nových častí poškodených zvodidiel, keďže zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel. Predmetná oprava teda nemohla byť prevedená iným spôsobom, ako za použitia nových náhradných dielov, pričom v konaní nebolo preukázané, že by boli použité diely kvalitnejšie alebo nadštandardné alebo diely, ktoré by pre uvedenie komunikácie do pôvodného stavu neboli nevyhnutné. Súd zdôraznil, že zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma a poukázal na to, že vynútenou opravou poškodených častí diaľnice nedošlo k zjavnému prínosu pre žalobcu ako poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel a ostatných poškodených častí cestnej komunikácie nezvýšila ich úžitkové vlastnosti, a to bez ohľadu na vek poškodených zvodidiel v čase dopravnej nehody a ich hodnotu. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie, resp. zvodidiel do pôvodného stavu, a teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcemu ich charakteru, predstavovalo povinnosť žalobcu a žalobca týmto konaním nezískal žiadny prospech, nezväčšil ani nezhodnotil svoj majetok, preto nie je možné pripustiť zníženie náhrady o amortizáciu.

4. Súd vo vzťahu k žalobcom uplatnenej procesnej obrane ohľadom nesprávneho výpočtu nákladov na dopravné prostriedky v sume 12,73 EUR opätovne zdôraznil, že zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zabezpečiť, aby bola poškodenému v plnej miere kompenzovaná majetková ujma, teda v danom prípade v plnej miere a bez akýchkoľvek obmedzení žalobcovi ako správcovi komunikácie uhradené náklady skutočne vynaložené a spojené s odstránením poškodenia, a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Z predložených listinných dôkazov, a to z vyčíslenia dopravných nákladov žalobcu, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s odstraňovaním škody spôsobenej pri dopravnej nehode dňa 26.1.2016 a uvedením cestnej komunikácie do pôvodného stavu, ako aj z denných záznamov o výkonoch konkrétnych vozidiel a mechanizmov použitých pri odstraňovaní spôsobeného poškodenia cestnej komunikácie, vo vzájomnej súvislosti s internou smernicou žalobcu č. SMER/2015/0014/50000 mal súd preukázané, že žalobca skutočne vynaložil náklady na dopravné prostriedky a mechanizmy v sume 2.817,63 EUR a vo vzťahu k dvom namietaným položkám žalovaným (strana 1, tabuľka 4 a strana 2, tabuľka 2) sa nejedná o nesprávny výpočet žalobcu pri určení vyčíslených nákladov vo vzťahu k vozidlám EČV: C. XXXPI a EČV: C. XXXME, nakoľko žalobca v zmysle interného predpisu vynaložil náklady za každú začatú štvrťhodinu trvania presunu a výkonu dopravného prostriedku. Súd uviedol, že náklady na dopravné prostriedky a mechanizmy možno považovať za náklady, ktoré vznikli v bezprostrednej súvislosti s odstraňovaním následkov vzniknutej škody, pričom žalobca tieto náklady riadne preukázal listinnými dôkazmi, a to dennými záznamami o výkonoch vozidiel a mechanizmov, ako aj výpočtom vyčíslenej škody vo vzťahu k dopravným nákladom žalobcu. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca je pri odstraňovaní následkov škodových udalostí viazaný aj technickými predpismi, v zmysle ktorých žalobca postupuje pri zabezpečení pracovného miesta a v súlade s daným technickým predpisom vysiela na pracovné miesto predpísaný, a v zmysle bezpečnostných požiadaviek potrebný počet dopravných mechanizmov. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nemožno preto prisvedčiť argumentácii žalovaného,

že by výpočet dopravných nákladov žalobcu v žalovaným nepriznanej časti bol nepreukázaný. Súd zdôraznil, že rozsah náhrady škody je v zmysle cestného zákona obmedzený len skutočnou výškou nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Náklady uplatnené žalobcom boli výlučne v súvislosti s opravou poškodených zvodidiel a ich súčasti, tak vo vzťahu k vykonaným prácam a použitým materiálom, ako aj k aktívnemu a pasívnemu výkonu dopravných mechanizmov, ktoré sa na oprave poškodenia zúčastňovali. Ide teda v plnom rozsahu o priame náklady v zmysle § 9 ods. 6, cestného zákona, ktoré žalobca v konaní riadne a dostatočne preukázal listinnými dôkazmi a na náhradu ktorých má žalobca nárok. V zmysle uvedeného mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie celej ním uplatnenej škody po odpočítaní zisku z odovzdania kovových zvyškov, teda vynaložených nákladov, ktorých výšku žalobca riadne preukázal, a to aj v časti nevyplatenej poisťovňou. Súd preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 7.473,03 EUR za preukázaný a dôvodný v celom rozsahu.

5. Súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalovaného týkajúcu sa dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania a mal za to, že ustanovenie § 11 ods. 8, zákona o PZP sa týka výlučne povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca v jasne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný platiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ktorým je . Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa , zákona o PZP, z dikcie ktorého je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2018, sp. zn. ). Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný si splnil povinnosť ustanovenú , zákona o PZP. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil listom zo dňa 24.7.2017 u Slovenskej kancelárie poisťovateľov a následne už žalovaný ako poisťovateľ škodcu listom zo dňa 6.10.2017 poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol žalobcovi nahradiť uplatnenú škodu v plnej výške. Je teda zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ si v lehote troch mesiacov ustanovenej , zákona o PZP splnil svoju povinnosť poskytnúť písomné vysvetlenie a toto žalobcovi doručiť. V nadväznosti na uvedené, keďže si žalovaný splnil svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa zákona o PZP, nebol povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania by sa žalovaný dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody podľa , zákona o PZP. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

6. Proti I. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle ust. a V odvolaní uviedol, že považuje rozsudok súdu v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Podľa názoru žalovaného je rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s argumentáciou poukazujúcou na dôvodnosť nepriznania časti uplatňovanej náhrady škody zo strany žalobcu. Žalovaný vo vzťahu k nepriznaniu časti uplatňovanej náhrady škody zo strany žalobcu poukázal na Oznámenie, na základe ktorého sa žalobca dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu žalovaný krátil žalobcovi uplatňovanú náhradu škody. V zmysle Oznámenia bol žalobca informovaný, že dňa 5.10.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti spolu s uvedením vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie. Súčasťou zaslaného Oznámenia bola aj príloha k Oznámeniu o poistnom plnení obsahujúca výpočet výšky plnenia. Zo žalobcom vyčíslenej škody vo výške 22.481,16 EUR neboli priznané náklady vo výške 12,73 EUR, následne z priznanej sumy vo výške 22.468,43 EUR bola odpočítaná amortizácia v sume 7.460,30 EUR. Poistné plnenie tak predstavovalo sumu 15.008,13 EUR. Z Oznámenia vyplýva, že žalobcovi z vyčíslenej škody neboli priznané nepriznané náklady a následné odpočítaný odpočet za zhodnotenie vo výške amortizácie. Vo vzťahu k nepriznaným nákladom žalovaný predložil vyčíslenie škody žalobcu zo dňa 10.7.2017, v ktorom zo strany žalobcu došlo k matematicky nesprávnemu výpočtu. Rozdiely medzi chybnými matematickými výpočtami pri predmetných položkách predstavovali sumu 6,81 EUR a sumu 5,92 EUR, čo spolu odpovedá sume 12,73 EUR, t.j. nepriznaným nákladom.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli mať za následok prehodnotenie výšky uplatnenej náhrady škody žalobcom, žalobca sa v predmetnej veci aj naďalej pridržiava svojich pôvodných vyjadrení. Žalobca poukázal na to, že jeho nárok na náhradu škody si uplatňuje v zmysle ustanovenia § 9

ods. 6, cestného zákona, ktorý predstavuje vo vzťahu k ustanoveniam a 443 lex specialis, a preto sa bude prednostne postupovať podľa tohto ustanovenia. Následne na to z ustanovenia , cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia - napr. bez uplatnenia akejkoľvek amortizácie. Existenciou špeciálnej zákonnej úpravy je súčasne v týchto prípadoch vylúčená možnosť uplatňovania akéhosi diskutabilného zhodnotenia súčastí diaľnic, ciest, alebo miestnych komunikácií ich opravou, ktoré bolo protiprávnym konaním žalovaného vnútené poškodenému, keď za predpokladu zohľadnenia amortizácie, by bola povinnosť úhrady časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu neodôvodnene prenášaná na samotného poškodeného a neprístupné by ho tým voči škodcovi znevýhodňovala. Žalobca v tomto kontexte poukázal na rozhodnutia krajských súdov a k neuznaným nákladom na opravu opätovne poukázal na dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.10.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť.

9. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa ust. o pozemných komunikáciách (ďalej len „"), podľa ktorého pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

13. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva, že náhrada škody uplatnená žalobcom spočívala práve v náhrade nákladov, ktoré boli vynaložené na poškodené zvodidlá, zábradlie a pletivo, keď poškodenie bolo spôsobené dopravnou nehodou dňa 26.1.2016, a to motorovým vozidlom, EČV: C. XXXPG, a ku ktorej dopravnej nehode došlo na komunikácii D1 v 297,5 km. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vynaložil náklady v celkovej výške 22.481,16 EUR, aby došlo k odstráneniu poškodenia zvodidiel, zábradlia a pletiva. V súlade s ust. , uplatnil žalobca tieto náklady po odpočítaní plnenia zo strany žalovaného žalobou o zaplatenie 7.473,03 EUR. Súd vzal do úvahy charakter činností, ktoré zabezpečuje žalobca ako správca komunikácií, a preto je nutné podľa neho brať na zreteľ aj spôsob opravy, resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej premávky. Odhliadnuc od uvedeného, odstránenie poškodenia a uvedenie zvodidiel, zábradlia a pletiva do pôvodného stavu nebolo možné inak, len za použitia nového zariadenia. Predmetná oprava teda nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov. Opravou tohto zariadenia nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže uvedenie do pôvodného stavu nezvýšilo ich úžitkové vlastnosti. Odstránenie poškodenia a uvedenie zvodidiel, zábradlia a pletiva do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, preto nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a

nedôvodne ho tak znevýhodňovať voči škodcovi. Nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o potrebe zohľadnenia amortizácie pri vynaložení nákladov žalobcom v súvislosti s novým materiálom, pretože takéto obmedzenie náhrady škody žalobcovi nevyplýva z ust. , a ani ako správca komunikácie pri vynaložení nákladov na odstránenie poškodenia a s následným uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia, sa nemôže bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného, z dôvodu, že žalobca si len plnil povinnosti vyplývajúce mu zo a nebolo preukázané, že by na jeho strane vznikol majetkový prospech.

14. Odvolací súd dodáva, že len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich novým normám došlo k odstráneniu poškodenia a uvedeniu komunikácie do pôvodného stavu. Predmetná oprava nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov. Keďže výmena poškodených zvodidiel za nové zvodidlá nezvýšila ich úžitkové vlastnosti, nedošlo ani k zjavnému prínosu uvedeným postupom pre poškodeného. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, a preto nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho tak znevýhodňovať. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel zhodne k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu celej ním uplatnenej škody vynaložených nákladov, ktorých výšku riadne preukázal. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

15. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný, arbitrárny, nepreskúmateľný a je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). Zároveň odvolací súd konštatuje, že z vyššie uvedeného tvrdenia žalovanej mu nie je zrejmá arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal všetkými vykonanými dôkazmi a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne podľa ust. , súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).