Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/1/2021

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra, Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: L.. V. W. (sťažovateľ), bytom W. XX, XXX XX W., zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Zdenko Seneši, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 46109-3/2017-BA z 13. novembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2021 č. k. -159, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne ďalší účastník v konaní) proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2021 č. k. -159 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

1. Kasačnou sťažnosťou napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zastavil konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. . Správny súd konanie zastavil z dôvodu, že žalobca podaním zo dňa 23. marca 2021 vzal žalobu v celom rozsahu späť pred rozhodnutím vo veci.

2. Proti uzneseniu správneho súdu podal v zákonnej lehote sťažovateľ kasačnú sťažnosť. Kasačnou sťažnosťou sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ, ako dôvod kasačnej sťažnosti, uviedol, že: „Napadnutým rozhodnutím však Krajský súd v Bratislave rozhodol nesprávne a nezákonne, a to na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.“. Nesprávnosť právneho posúdenia veci správnym súdom videl sťažovateľ v tom, že späťvzatie žaloby žalobcom (pozn. sťažovateľ, hoci zastúpený advokátom, namiesto „späťvzatie žaloby“ na viacerých miestach kasačnej sťažnosti používa spojenie „späťvzatie protestu“) malo byť odôvodnené „direktívnym pokynom Generálnej prokuratúry SR č. VI3 Gd -3 zo dňa 5. januára 2021“ (ďalej len „pokyn GP“), pričom sťažovateľ považoval pokyn GP za rozporný s ustanovením (ďalej len „“), ústavy, ustanovením o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

4. Vo vzťahu k pokynu GP, ktorý mal byť dôvodom pre späťvzatie žaloby žalobcom, sťažovateľ uviedol, že „Generálna prokuratúra SR vydala podriadeným prokuratúram všeobecný pokyn brať protesty vo veci povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia v súvislosti s licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár späť v čase kedy nemožno tvrdiť, že právne názory

na vec sú ustálené.“. V ďalšom sa sťažovateľ odvolal na existenciu dvoch rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. z 30. apríla 2019 a rozhodnutie sp. zn. z 24. novembra 2020) tvrdiac, že „ neupravuje vzťah protichodných rozhodnutí Veľkého senátu SR. Neskoršie rozhodnutie Veľkého senátu NS SR neruší predchádzajúce, obe rozhodnutia existujú popri sebe.“. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že je presvedčený, že: „v prípade, ak posudzovanej právnej otázke existujú dve protichodné rozhodnutia Veľkého senátu SR, bola prokuratúra povinná späťvzatie protestu dôkladne a presvedčivo odôvodniť, bola povinná odôvodniť prečo sa priklonila ku konkrétnu právnemu názoru.“.

5. Sťažovateľ teda uzavrel, že „ ... napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže v jeho dôsledku bolo žalobcovi v podstate odňaté právo na prístup k súdu, čo malo za následok zrejmý zásah do jeho právom chránených subjektívnych práv. Zároveň napadnuté rozhodnutie trpí zrejmou nezákonnosťou aj v dôsledku skutočnosti, že bolo vydané na základe nezákonného opatrenia príslušnej prokuratúry, spočívajúce v nezákonnom späťvzatí protestu prokurátora.“ a žiadal, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu podľa zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, keďže námietky v nej uvedené nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu, ktorý rešpektoval dispozitívny procesný úkon žalobcu (späťvzatie žaloby podľa ) a konanie v súlade s ustanovením zastavil. Žalovaný taktiež kasačnej sťažnosti vytkol absenciu vymedzenia dôvodov kasačnej sťažnosti tvrdiac, že sťažovateľ neuviedol, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu a rovnako, že neuviedol právne posúdenie veci, ktoré považuje pri späťvzatí žaloby za správne. Žalovaný teda žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

7. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 1. júla 2021, v ktorom (vo vzťahu k sťažovateľom tvrdenému porušeniu a dohovoru) uviedol, že „Správnu žalobu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. 46109-3/2017-BA z 13.11.2017 mohla podať aj sama sťažovateľka podľa ... ... Sťažovateľka v hore uvedenej lehote sama správnu žalobu nepodala ... ... K namietanému porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré by mohol konštatovať iba Ústavný súd Slovenskej republiky, žalobca preto zároveň uvádza, že sťažovateľka (sama) ustanoveným postupom toto právo nevyužila, a preto namietať jeho porušenie v konaní o správnej žalobe prokurátora, považuje žalobca za nenáležité.“. Vo vzťahu k sťažovateľom tvrdenej nezákonnosti pokynu GP žalobca uviedol, že pokyn GP nie je pokynom v individuálnej veci, ale ide o usmernenie so všeobecnými účinkami na zjednotenie postupu podriadených prokuratúr v druhovo a predmetovo určených veciach, ktoré je „generálna prokuratúra oprávnená/povinná vydávať“. S odkazom na ustanovenie , v presvedčení, že správny súd je povinný obligatórne zastaviť konanie, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol, teda žalobca žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

8. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Podľa rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

9. Najvyšší správny súd mal z obsahu spisu správneho súdu preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo na základe podania žalobcu zo dňa 23. marca 2021. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že v rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 24. novembra 2020 došlo k odchýleniu od záverov veľkého senátu vo veci sp. zn. Vs 1/2019 a k inému právnemu posúdeniu otázky vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekárov ako samostatne zárobkovo činných osôb na základe licencie L1A. Žalobca vo svojom podaní, odôvodňujúc späťvzatie žaloby, taktiež uviedol, že „Napriek tomu, že právny názor žalobcu na danú problematiku zostal nezmenený ... ... žalobca rešpektuje zmenenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ...“.

10. Podľa môže žalobca do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.

12. Podľa možno kasačnú sťažnosť odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu je nesporné, že žalobca podaním zo dňa 23. marca 2021 vzal žalobu späť v celom rozsahu (celkom), urobil tak skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. Žalobca je v zmysle dominus litis a má subjektívne právo vziať žalobu späť do vydania rozhodnutia správneho súdu. Späťvzatím žaloby prejavuje žalobca vôľu dosiahnuť zastavenie konania bez meritórneho rozhodnutia. Zastavenie konania môže byť v niektorých prípadoch podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je od vôle žalobcu nezávislá, napr. ak na strane žalobcu vystupuje viac subjektov ( ) alebo napr. na späťvzatie žaloby spoločným zástupcom je potrebný písomný súhlas všetkých zastúpených účastníkov konania ( ). Súhlas ďalšieho účastníka v konaní sa na späťvzatie žaloby nevyžaduje. Rovnako ustanovenie v spojení s ustanovením nekladú osobitné požiadavky na kvalitu odôvodnenia návrhu (podania), ktorým žalobca berie žalobu späť. Povinnosťou správneho súdu je teda dispozičný prejav vôle žalobcu (späťvzatie žaloby) rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračovať v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené tak, ako to predpokladá . Správny súd o zastavení konania rozhoduje uznesením, pričom tento postup má obligatórny charakter. Zákonodarca neponechal na diskrécii správneho súdu, či späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu (teda postupu podľa ) vyhovie alebo nie, taktiež mu nezveril právomoc posudzovať kvalitu odôvodnenia takéhoto procesného úkonu žalobcu. Rozsah ingerencie správneho súdu po doručení späťvzatia žaloby žalobcom podľa spočíva primárne v posúdení, či takýto úkon možno za späťvzatie považovať a pokiaľ áno, či ide o späťvzatie sčasti alebo celkom. Správnemu súdu nie je daná právomoc posudzovať a prípadne zohľadňovať následky späťvzatia žaloby a ich reflexiu do sféry účastníkov konania v takom rozsahu, ako to požaduje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti.

14. Najvyšší správny súd taktiež poukazuje na odôvodnenie uznesenia ústavného súdu sp. zn. z 20. apríla 2021, ktoré sa týka obsahovo/skutkovo podobnej veci, ako je vec prejednávaná a teda ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka (fyzická osoba zastúpená identickým právnym zástupcom ako sťažovateľ v tomto konaní) namietala porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa späťvzatím protestu prokurátora. Ústavný súd svoje rozhodnutie odmietnuť ústavnú sťažnosť (ako zjavne neopodstatnenú) odôvodnil primárne interpretáciou role a významu netrestného dozoru prokuratúry, ktorého podstatou je ochrana zákonnosti, t.j. objektívneho práva, pričom ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne môže i absentovať. Na druhej strane ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je doménou správneho súdnictva. Výlučné dispozičné oprávnenie prokurátora vo vzťahu k žalobe/konaniu (a teda možnosť jej späťvzatia podľa bez potreby zohľadňovania individuálnych záujmov ďalších účastníkov) je odrazom ústavným súdom opísaného rozmeru netrestného dozoru prokuratúry.

15. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a s poukazom na závery uvedené vyššie, najvyšší správny súd považoval námietky sťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a dospel teda k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a preto kasačnú sťažnosť podľa zamietol.

16. O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

17. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.