Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sa-53-2021.pdf
PDF · 111.88 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/53/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: Z. S., bytom Z. ul. XXX/XX, S. C., právne zastúpený JUDr. B. E., advokátkou, so sídlom R. XXX/X, S. C., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.mája 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. februára 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané potom, čo bolo predchádzajúce rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.02.2019 v spojení s rozhodnutím ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2018 tunajším súdom v rámci súdneho prieskumu zrušené.
2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03.02.2021, ktorým bola opätovne (po druhýkrát) podľa § 65 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) a § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 100/1988 Zb.“) a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 Z.z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,nariadenie (ES) č. 883/2004 Z.z.“) zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku ku dňu 27.05.2015.
3. Žalobca v podanej správnej žalobe predovšetkým namietal, že správne orgány vo veci rozhodli v rozpore so závermi krajského a kasačného súdu, ktoré súdy už vo veci rozhodovali. Opakovane zdôrazňoval, že závery týchto súdov boli správnymi orgánmi odignorované.
4. Žalobca ďalej zopakoval genézu administratívneho konania a rozhodné skutočnosti, keď uviedol, že žiadosťou spísanou dňa 09.07.2018 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 27.05.2015. Svoju žiadosť odôvodňoval tým, že pracoval ako baník od 01.01.1982 do 05.01.1998. V zmysle Dohody o uvoľnení zamestnanca od zamestnávateľa X., a.s., X. - M. Čs. armády, o.z. E. zo dňa 16.01.1998 bolo uvedené, že pracoval pod zemou v baníctve a má odpracovaných cca 16 rokov /16 rokov a 5
dní/. Žalobca dňa 09.04.2018 požiadal aj v Českej republike o priznanie starobného dôchodku, kde na základe obdržaných dokladov Česká správa sociálneho zabezpečenia rozhodla, že nárok žalobcu na priznanie jeho starobného dôchodku mu priznáva vo veku 58 rokov a 6 mesiacov, teda vek dôchodku nižší o 5 rokov ako by bol dôchodkový vek stanovený podľa § 32 zákona o dôchodkovom poistení. V rozhodnutí bolo uvedené, že žalobca v období pred 01.01.1993 získal 3.958 kalendárnych dní v 1. AA pracovnej kategórii. Po vynásobení koeficientom 0,6 a po zaokrúhlení smerom hore získal 2.375 zmien v 1.AA pracovnej kategórii. V období od 01.01.1993 do 31.12.2008 získal 1.057 zmien v 1. AA pracovnej kategórii. Poukázal na to, že jeho zamestnanie skončilo z dôvodu najvyššej prípustnej expozície a tak celkovo získal pred 01.01.2009 počet 3.432 zmien v 1. AA pracovnej kategórii. Podľa potvrdenia vydaného podľa § 4 nariadenia vlády č. 363/2009 Sb. mu bolo potvrdené, že zamestnanie vykonával v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach (v zmysle § 14 ods. 2, písm. a) a § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Sb. v znení účinnom do 31.12.1995) v období od 01.01.1993 do 05.01.1998 celkom 1.057 zmien. Podľa potvrdenia o zamestnaní od X., a.s. M. U.. B., E. trvanie pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa trvalo od 01.01.1982 do 05.01.1998, teda nad 15 rokov doby zamestnania.
5. Žalobca zastával názor, že rovnaký postup, teda priznanie skoršieho odchodu do starobného dôchodku, mu teda patrí aj na Slovensku. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí opakovane určil, že nie je možné hodnotiť obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Uviedol taktiež, že žalobca v 1. AA pracovnej kategórii podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. odpracoval 3.958 dní a v 1. pracovnej kategórii podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. odpracoval 35 dní, čo je úhrnom 3.993 dní, t.j. 10 rokov a 343 dní. Teda ku dňu 27.05.2015 nezískal žalobca v 1. AA pracovnej kategórii najmenej 15 rokov a nezískal ani najmenej 20 rokov v 1. pracovnej kategórii, preto nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s § 21 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 100/1988 Zb..
6. Žalobca následne citoval z rozhodnutia tunajšieho súdu vydaného v konaní sp. zn. 25Sa/16/2019 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/45/2019 a poukázal na to, že Česká správa sociálneho zabezpečenia (ďalej len ČSSZ) oznámila žalovanému dôvody, pre ktoré nie je uvedené obdobie po 01.01.1993 vo formulári P5000 a v osobnom liste dôchodkového poistenia, ale súčasne mu oznámila aj to, že mu obdobie po 01.01.1993 započítala podľa odpracovaných zmien. Napriek tomu žalovaný opätovne potvrdil nesprávne rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, pričom podkladom pre jeho rozhodnutie je len príloha rozhodnutia ČSSZ zo dňa 06.06.2018, kde sporné obdobie chýba z dôvodu zrušenia zaraďovania zamestnaní do pracovných kategórii. Žalobca mal za to, že žalovaný nereflektoval na žiadne logické zdôvodnenia správnych súdov a usmernenia, ktorých sa mal držať, teda že zákonnú normu nemôže interpretovať izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona. Rozhodnutie žalovaného považoval za arbitrárne, nezákonné, mal za to, že v ňom absentuje základná logika. Okrem toho uviedol, že vníma toto rozhodnutia ako diskriminačné a nespravodlivé.
7. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Odkázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, v ktorom sa vyjadril k námietkam žalobcu, ktoré boli uplatnené v odvolacom konaní a sú zhodné so žalobnými bodmi. Zdôraznil, že o tom, v akom rozsahu možno hodnotiť pracovné činnosti, ktoré sú dobami poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky je oprávnená posúdiť a rozhodnúť výlučne ČSSZ. Právne predpisy neumožňujú hodnotiť obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii na účely nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
8. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 08.09.2021, zotrval na tom, že žalovaný nesprávne tvrdí, že právne predpisy neumožňujú hodnotiť obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu zamestnania vo zvýhodnenej kategórii na účely nároku na starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Opakovane poukázal na to, že tak krajský ako aj najvyšší súd uzavreli, že by toto obdobie mal započítať. Správne súdy pritom opreli svoje závery o čl. 6 Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Mal za to, že žalovaný neaplikoval zákonné ustanovenia vo vzájomných súvislostiach a v súlade so zisteným skutkovým stavom veci a preto je jeho rozhodnutie nesprávne a hlavne nespravodlivé.
9. Žalovaný sa k veci viac nevyjadril.
10. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej správnej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné priznať jej úspech.
11. Podľa§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
12. Podľa§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
14. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.
15. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach.
16. Podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 883/2004 Z.z. pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého:
- nadobudnutie, zachovanie, trvanie alebo znovunadobudnutie práva na dávky,
- pokrytie právnymi predpismi, alebo
- prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia, podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.
17. Podľa článku 1 písm. t) nariadenia (ES) č. 883/2004 Z.z. „doba poistenia“ znamená doby prispievania alebo doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ako ich definujú alebo uznávajú za doby poistenia právne predpisy, podľa ktorých sa dosiahli alebo sa považujú za dosiahnuté a všetky doby, ktoré sa za také považujú, ak ich uvedené právne predpisy považujú za rovnocenné dobám poistenia.
18. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané v konaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 09.07.2018 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 27.05.2015. Žalobca pracoval u zamestnávateľa X., a.s., X. - M. Čs. B., o.z. E. ako baník od 01.01.1982 do 05.01.1998, kedy pracovný pomer ukončil z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti (najvyššia prípustná expozícia 100%). Z Dohody o uvoľnení zamestnanca od menovaného zamestnávateľa zo dňa 16.01.1998 vyplýva, že žalobca pracoval pod zemou v baníctve a v I. AA kategórii má odpracovaných cca 16 rokov. Z potvrdenia vydaného podľa § 4 nariadenia vlády č. 363/2009 Sb. (v zmysle § 14 ods. 2, písm. a) a § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Sb. v znení účinnom do 31.12.1995) vyplýva, že žalobca zamestnanie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach u menovaného zamestnávateľa získal v období od 01.01.1993 do 05.01.1998, celkovo 1.057 zmien.
19. Bolo zistené, že žalobca dňa 09.04.2018 požiadal o priznanie starobného dôchodku aj v Českej republike, kde Česká správa sociálneho zabezpečenia mu rozhodnutím č. R-6.6.2018-428/561 127 7144
zo dňa 06.06.2018 priznala podľa § 29 zákona č. 155/1995 Sb., § 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády č. 363/2009 Sb. a čl. 6 a 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 883/204 od 27.05.2015 starobný dôchodok. Starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný vo veku 58 rokov a 6 mesiacov, teda vek dôchodku bol nižší o 5 rokov, ako by bol dôchodkový vek stanovený podľa § 32 zákona č. 155/1995 Sb. V predmetnom rozhodnutí bolo uvedené, že žalobca v období pred 01.01.1993 získal 3.958 kalendárnych dní v 1. AA pracovnej kategórii. Po vynásobení koeficientom 0,6 a po zaokrúhlení smerom hore získal 2.375 zmien v 1. AA pracovnej kategórii. V období od 01.01.1993 do 31.12.2008 získal 1.057 zmien v 1. AA pracovnej kategórii. Zamestnanie žalobcu skončilo z dôvodu najvyššej prípustnej expozície a tak celkovo získal pred 01.01.2009 počet 3.432 zmien v 1. AA pracovnej kategórii. V predmetnom rozhodnutí sa konštatuje, že v zmysle článku 6 nariadenia č. 883/2004 je potrebné prihliadnuť tam, kde je to nutné, k dobám poistenia získaným podľa právnych predpisov iných členských štátov Európskej únie. Doba poistenia stanovená pre nárok na dôchodok bola splnená s prihliadnutím na článok 6 nariadenia č. 883/2004 a pre výšku dôchodku bola započítaná doba poistenia 9.258 dní v českom dôchodkovom poistení a 3.036 dní v slovenskom dôchodkovom poistení, celkovo 12.294 dní.
2X. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.08.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku ku dňu 27.05.2015 s odôvodnením, že žalobca nespĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok v súlade s § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., pretože podľa osobného listu dôchodkového poistenia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 20.11.2015 ku dňu 5. januára 1998 už nevykonával zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 100/1988 Zb. Pretože pracovné kategórie boli podľa právnych predpisov v Českej republike zrušené 1. januára 1993, vo formulári P5000 zo dňa 07.09.2015 a v osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 20.11.2015 Česká správa sociálneho zabezpečenia nepotvrdila obdobie získané od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu poistenia získanú vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Z uvedeného dôvodu správny orgán I. stupňa konštatoval, že nie je možné hodnotiť obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu zamestnania vo zvýhodnenej kategórii. Správny orgán I. stupňa ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca v 1. AA pracovnej kategórii podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. odpracoval 3.958 dní a v 1. pracovnej kategórii podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. odpracoval 35 dní, čo je úhrnom 3.993 dní, t.j. 10 rokov a 343 dní. Teda ku dňu 27.05.2015 žalobca nezískal v 1. AA pracovnej kategórii najmenej 15 rokov a nezískal ani najmenej 20 rokov v 1. pracovnej kategórii, preto nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s § 21 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 100/1988 Zb., a preto jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku k 27.05.2015 bola zamietnutá. Zároveň správny orgán I. stupňa určil, že dôchodkový vek podľa právnych predpisov SR dosiahne žalobca vo veku 62 rokov a 139 dní, t.j. 15.X4.2019. Prílohou rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2018 bol Osobný list dôchodkového poistenia žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalobca bol celkovo dôchodkovo poistený 12.294 dní, t.j. 33 rokov a 249 dní.
21. Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a podané odvolanie v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že o nároku žalobcu na starobný dôchodok ku dňu 27.05.2015 bolo rozhodnuté správne, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení/zabezpečení a nariadením (ES) č. 883/2004. Uviedol, že podľa rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 06.06.2018 účastník konania získal do 31.12.1992 vo zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórii 3.958 dní, t.j. 10 rokov a 308 dní (§ 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Sb.). Výkon zamestnania v 1. AA pracovnej kategórie trval do 31.12.1992, nakoľko zaraďovanie zamestnania do pracovných kategórií bolo od 01.01.1993 v Českej republike zrušené. Pretože žalobca nezískal potrebnú dobu zamestnania v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2. písm. a) v I. AA pracovnej kategórii najmenej 12 rokov a ani najmenej 11 rokov, ktorá by trvala k 31.12.1999, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku 58 rokov, resp. 59 rokov ani podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. O tom, v akom rozsahu možno hodnotiť pracovné činnosti, ktoré sú dobami poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky, je oprávnená posúdiť a rozhodnúť výlučne Česká správa sociálneho poistenia, čo žalovaný nevie ovplyvniť. V zmysle čl. 1 písm. t) nariadenia (ES) č. 883/2004 doby poistenia oznámené jedným členským štátom Európskej únie majú byť akceptované prijímajúcim členským štátom Európskej únie bez spochybňovania ich kvality. Pretože pracovné kategórie boli podľa právnych predpisov Českej republiky zrušené 01.01.1993, vo formulári EÚ zo dna 07.09.2015 a v osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 20.11.2015 Česká správa sociálneho zabezpečenia žalobcovi nepotvrdila obdobie získané od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu poistenia získanú vo
zvýhodnenej pracovnej kategórii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné za účelom splnenia podmienky potrebného počtu rokov doby zamestnania zaradeného do 1 pracovnej kategórie alebo do 1. AA pracovnej kategórie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zohľadniť dobu zamestnania získanú v Českej republike od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu zamestnania zaradenú v I. pracovnej kategórii alebo v I. AA pracovnej kategórii.
22. Rozhodnutie žalovaného bolo následne predmetom súdneho prieskumu. Tunajší súd rozsudkom č.k. 25Sa/16/2019-57 zo dňa 30.07.2019 rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2016 zo dňa 23.08.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie tunajšieho krajského súdu č.k. 15Sd/209/2015-38 zo dňa 30.05.2016. V danej veci, tak ako v prejednávanom prípade (na ktorý poukázal), žalobca namietal, že žalovaná mu nezapočítala dobu poistenia v I. AA pracovnej kategórii od 01.01.1993 do 05.01.1998, kedy pracoval ako baník v Českej republike. Žalovaná v uvedenom prípade vychádzala z formulára P5000 zo dňa 07.09.2015 a z osobného listu dôchodkového poistenia z 20.11.2015, v ktorých Česká správa sociálneho zabezpečenia nepotvrdila žalobcovi obdobie získané od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu poistenia získanú vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Najvyšší súd v danej veci konštatoval, že pre žalovanú sú tieto doklady záväzné a nemôže predmetné obdobie poistenia posúdiť podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Iné rozhodnutie by mohla vydať iba v prípade, že Česká správa sociálneho zabezpečenia zmení svoje stanovisko, a preto aj krajský súd v závere svojho rozhodnutia uviedol, že ak by žalobca v budúcnosti preukázal nové relevantné skutočnosti, žalovaná by bola povinná vo veci konať a vydať zmenové rozhodnutie.
24. Následne krajský súd skonštatoval, že v prejednávanom prípade Česká správa sociálneho zabezpečenia zmenila svoje predchádzajúce stanovisko, v ktorom žalobcovi obdobie od 01.01.1993 do 05.01.1995 ako dobu poistenia získanú vo zvýhodnenej pracovnej kategórii nepotvrdila. V novom rozhodnutí zo dňa 06.06.2018 Česká správa sociálneho zabezpečenia sporné obdobie od 01.01.1993 do 05.01.1998 už ako dobu zamestnania vo zvýhodnenej kategórii 1 AA žalobcovi jednoznačne, s prihliadnutím na koordinačné nariadenie (ES) č. 883/2004 započítala. Bolo preto dôvodné, aby uvedené skutočnosti správne orgány zohľadnili v žalobou napadnutých rozhodnutiach, v ktorých rozhodovali o opakovanej žiadosti žalobcu o skorší starobný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná kasačná sťažnosť a vecou sa zaoberal kasačný súd, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 7Sk/45/2019 zo dňa 30.09.2020 kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. V odôvodní rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že pri posudzovaní nároku na dôchodok sa berú do úvahy aj obdobia poistenia v inom členskom štáte EÚ, ktoré sa započítajú a zohľadňujú sa aj pracovné kategórie, do ktorej bolo vykonávané zamestnanie zaradené. Výslovnej uviedol, že z dávkového spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný pri rozhodovaní o skoršej žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku od Českej správy sociálneho zabezpečenia formulár SED P5000 dňa 28.07.2015 žiadal, pričom mu bol spolu s osobným listom dôchodkového poistenia aj riadne doručený. Napriek tomu, že disponoval novým rozhodnutím, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že Česká správa sociálneho zabezpečenia žalobcovi uznala výkon zamestnania v 1.AA pracovnej kategórii v spornom období aj naďalej pri posudzovaní novej žiadosti vychádzal zo starého formulára a osobného listu dôchodkového poistenia.
25. Následne vo veci opäť rozhodovali správne orgány (správny orgán I. stupňa aj žalovaný), pričom doplnili dokazovanie o komunikáciu s Českou správou sociálneho zabezpečenia, z ktorej vyplýva, že doba po 01.01.1993 nebola uvedená do osobného listu dôchodkového poistenia, nakoľko boli pracovné kategórie v Českej republike zrušené. Uvedená doba však bola ČSSZ zhodnotená pri posudzovaní podmienky potrebného počtu odpracovaných rokov ( resp. zmien) vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a preto bol od 27.5.2015 žalobcovi priznaný starobný dôchodok od veku 58 rokov a 6 mesiacov. Po tomto doplnení dokazovania správne orgány rozhodli zhodne s predchádzajúcimi (zrušenými rozhodnutiami), pričom aj odôvodnenia rozhodnutí sa oproti pôvodným nelíšia.
26. Vzhľadom na uvedené je potrebné posúdiť, či správne orgány konali v intenciách právne záväzného názoru kasačného súdu, ktorý bol v predmetnej právnej veci vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 7Sk/45/2019 a teda či bolo správne rozhodnuté o nároku žalobcu na starobný dôchodok, z toho pohľadu, či ku dňu 27.05.2015, kedy dovŕšil 58 rokov a 6 mesiacov spĺňal podmienky dovŕšenia dôchodkového veku a získania potrebnej doby dôchodkového poistenia pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle
v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a nariadenia (ES) č. 883/2004.
27. Vo všeobecnosti správny súd konštatuje, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 65 ods.1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Iný dôchodkový vek sa pripúšťa len pre ženy, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v § 65 ods.4 až 8 cit. zákona a pre poistencov, ktorí do 31.12.2000 získali dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. a II. pracovnej kategórii (§ 274 cit. zákona). Podľa prechodného ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa priznávajú podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Nároky vyplývajúce z výkonu služby v I. kategórii funkcií vzhľadom na § 274 cit. zákona sa zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby policajtov a vojakov, alebo o výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností. Zachovanie týchto nárokov spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný dôchodok a pri určení dôchodkového veku postupuje podľa § 21, resp. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. V prejednávanom prípade je sporná aplikácia § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ktoré ustanovenie nepripúšťa možnosť znížiť dôchodkový vek na nárok na starobný dôchodok, ak žiadateľ získal v zamestnaní v baníctve v I.AA pracovnej kategórii menej ako 15 rokov.
28. Už v predchádzajúcom rozhodnutí tunajšieho súdu bolo konštatované, že v danej veci bolo preukázané, že žalobca v spornom období od 01.01.1993 do 05.01.1998 pracoval v Českej republike u zamestnávateľa X. o.z. Karviná v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach. Nakoľko ide o dobu poistenia získanú v inom členskom štáte Európskej únie, túto treba posúdiť podľa koordinačných nariadení. V súlade s nariadením (ES) č. 883/2004 a preto je potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či uvedené obdobie dôchodkového poistenia uznáva príslušný štát, t.j. v danom prípade Česká republika. O tom, v akom rozsahu možno hodnotiť pracovné činnosti, ktoré sú dobami poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky, je oprávnená posúdiť a rozhodnúť výlučne Česká správa sociálneho poistenia.
29. Česká správa sociálneho zabezpečenia v rozhodnutí č. R-6.6.2018-428/561 127 7144 zo dňa 06.06.2018, v ktorom priznala žalobcovi od 27.05.2015 skorší starobný dôchodok, jednoznačne uviedla, že žalobca v období od 01.01.1993 do 31.12.2008 získal 1.057 zmien v 1. AA pracovnej kategórii. Z uvedeného tak nesporne vyplýva, že Česká správa sociálneho zabezpečenia obdobie dôchodkového poistenia žalobcu od 01.01.1993 do 05.01.1998 započítala de facto ako dobu zamestnania vo zvýhodnenej 1. AA pracovnej kategórii. Uvedené však nie je vyznačené v osobnom liste dôchodkového poistenia, nakoľko v Českej republike boli kategórie zamestnaní zrušené. Reálne však došlo k započítaniu tejto doby a zníženiu dôchodkového veku pre účely starobného dôchodku žalobcu v Českej republike. Vzhľadom na to, že kategórie boli zrušené, vyznačenie zvýhodnenej kategórie nie je vyznačené na príslušných vystavených dokumentoch doručených Sociálnej poisťovni a nedošlo ani k ich formálnej zmene. V skutočnosti však s touto dobou zamestnania a poistenia bolo zo strany Českej správy sociálneho zabezpečenia nakladané tak, ako by išlo o takúto zvýhodnenú pracovnú kategóriu 1.AA.
30. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie je potrebné prihliadnuť na doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského štátu, ako aj to, že iba Česká správa sociálneho zabezpečenia je oprávnená posúdiť a rozhodnúť o tom, v akom rozsahu možno hodnotiť pracovné činnosti, ktoré sú dobami poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky. Za podstatné považoval to, že napriek započítaniu doby po 01.01.1993 Českou správou sociálneho zabezpečenia za účelom zníženia dôchodkového veku žalobcu, nie je vo formulári SED P 5000 a osobnom liste dôchodkového poistenia táto doba výslovne označená ako zamestnanie kategórie 1.AA.
31. Správny súd je toho názoru, že postup žalovaného a správneho orgánu I. stupňa bol formalistický. Správny súd pritom poukazuje na to, že už v čase vydania rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/45/2019 bolo zrejmé, že z objektívnych dôvodov Česká správa sociálneho zabezpečenia nikdy nevydá taký formulár resp. osobný list poistenia, v ktorom by dobu po 1.1.1993 výslovne označila ako dobu zamestnania v kategórii 1.AA.
32. Ako už bolo uvedené vyššie, takéto kategórie zamestnaní boli v Českej republike od 1.1.1993 zrušené. Z tohto dôvodu je vylúčené, aby doby poistenia po 01.01.1993 konajúci správny orgán Českej republiky výslovne označil za výkon zamestnania v kategórii 1.AA, a to napriek tomu, že ich de facto takto (ako dobu zamestnania zvýhodnenej pracovnej kategórie) pri svojom rozhodovaní o nárokoch žalobcu vyhodnotil a aj započítal. Uvedené bolo zrejmé už v kasačnom konaní a za tejto situácie považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky skutočnosť, že Česká správa sociálneho zabezpečenia nakladala s touto dobou ako obdobím výkonu v 1. AA kategórii za podstatné pre posúdenie nároku žalobcu. V rámci doplnenia dokazovania bolo takéto zhodnotenie spornej doby poistenia pri rozhodovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok v Českej republike opätovne potvrdené. Uvedené oznámenie Českej správy sociálneho zabezpečenia pritom treba chápať ako súčasť predložených formálnych dokumentov a je potrebné ho takto aj vyhodnotiť.
33. Správny súd zdôrazňuje, že v predmetnej právnej veci nastala situácia (ktorá bola zrejmá už v čase rozhodovania kasačného súdu v danej veci), keď obdobie výkonu zamestnania žalobcu so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach bolo žalobcovi Českou správou sociálneho zabezpečenia v skutočnosti zhodnotené ako doba zamestnania v kategórii 1.AA, ale súčasne ho tak nie je možné výslovne označiť, nakoľko takéto kategórie boli zrušené. Správny súd je toho názoru, že správne orgány boli povinné vyhodnotiť doklady predložené žalobcom a vyžiadané od Českej správy sociálneho zabezpečenia vo vzájomných súvislostiach a s ohľadom na ich podstatu tak, aby bolo naplnené materiálne poňatie práva. K tomuto však v posudzovanej veci nedošlo a preto je správny súd toho názoru, že rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu I. stupňa nebolo vydané v súlade so zákonom.
34. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní orgán verejnej správy, ktorý je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
35. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).