Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoP-55-2021.pdf
PDF · 72.4 KB
Case nature
Subarea
10CoP/55/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V.: F., nar. XX.X.XXXX, a Z., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R., M. XXXX/ X, právne zastúpená ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Spanyola 1726/13; a otec L.. O. V., nar. X.X.XXXX, bytom N. N., G. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Žilina, Kálov 1, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v štádiu konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi zložiť finančné prostriedky do úschovy súdu, na základe odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 21P/288/2019-334 zo dňa 1.7.2021 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 2.6.2021, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti otcovi zložiť sumu po 10.000 eur v prospech každého maloletého do úschovy súdu. Vychádzal z toho, že neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorý má bezodkladne zabezpečiť nápravu pomerov za predpokladu, že je ohrozené zdravie alebo život maloletého dieťaťa; čím však tvorba úspor nesporne nie je. Mal za to, že matkou nebolo preukázané, že by maloletým bola konaním otca spôsobená ujma, či ohrozenie na živote a zdraví. 2. Okresný súd konštatoval, že otázka dispozície otca s majetkom v „jeho osobnom vlastníctve“, resp. s takto získanými finančnými prostriedkami nespĺňa základný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k ochrane záujmu maloletých. Súvislosťami tvorby úspor v prospech maloletých detí, ako aj majetkovými pomermi otca sa bude zaoberať v rámci dokazovania vo veci samej, ktoré konanie naďalej prebieha. Okresný súd doplnil, že dočasná úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom (vrátane vyživovacej povinnosti) je aktuálne vymedzená v niekoľkých neodkladných opatreniach. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že otcovi bude uložená povinnosť zložiť do úschovy súdu sumu po 10.000 eur v prospech každého zo synov. Poukazovala na to, že okresný súd „si nevšimol paralelu dvoch návrhov“; návrhu vo veci samej na určenie povinnosti otcovi vytvoriť maloletým úspory do budúcna a návrhu na neodkladné opatrenie zabezpečiť tento nárok uschovaním prostriedkov na účte súdu. Uviedla, že „všetkým je úplne jasné“, že v budúcnosti sa bude zbytočne domáhať takého nároku, lebo otec prostriedky vo výške 167.000 eur minie len na svoje potreby. 4. Hoci odvolateľka akceptovala názor okresného súdu, že nie je ohrozené zdravie a ani život detí, trvala na tom, že je ohrozená „ich budúcnosť“. Otec si totiž môže svoj majetok užívať nad rámec jeho odôvodnených potrieb bez toho, aby sa staral o (aktuálne i budúce) potreby maloletých. Tvrdila, že otec účelovo predáva svoj majetok s tým, že deťom nenechá do budúcnosti nič. Matka zhrnula, že ak zákon tvorbu úspor považuje za odôvodnené potreby maloletých detí, tak právny názor okresného súdu, ktorý odmieta zabezpečenie tohto nároku „v čase, kedy je ešte exekúcia možná“, je
značne arbitrárny a poškodzuje záujmy maloletých. Matka tiež poukázala na nečinnosť/nevyjadrenie sa kolízneho opatrovníka k jej návrhu, pričom by mal chrániť záujmy maloletých detí, ktoré v konaní zastupuje.
5. Otec žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ sa úspory pre maloletých majú tvoriť do budúcna, tak nie je v súčasnosti potrebná bezodkladná úprava pomerov. Mal za to, že matka nepreukázala tvrdenia o tom, že by sa on (otec) účelovo zbavoval majetku alebo že by sa voči nemu viedla exekúcia, ktorá by mohla postihnúť aj príjem z dotknutého predaja bytu. Rovnako tak nepreukázala, že otec míňa alebo minie finančné prostriedky získané z predaja „len a len“ na svoje potreby. Jednoznačne tak neexistuje akútna potreba úpravy pomerov. 6. Otec konštatoval, že iba využil právo predať nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve, čím nemal v úmysle priamo alebo nepriamo ovplyvňovať konanie o určenie výživného, resp. poškodiť maloletých. K predaju bytu došlo takmer 2 roky potom, čo sa matka aj s maloletými z neho odsťahovala a vzala si aj hnuteľné veci. Predaj bytu zásadným spôsobom neovplyvnil majetkové pomery otca k lepšiemu; „nenadobudol iný štandard“, akurát už „nie je fyzicky vlastníkom bytu, má len finančný ekvivalent tohto bytu“. Doplnil, že väčšina predajom získaných peňazí bola použitá na splatenie hypotekárneho úveru. V súvislosti s matkou zdôrazňovaným záujmom maloletých detí dával otec do pozornosti opakované účelové marenie matkou jeho stretnutí s deťmi.
7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Bez ohľadu na vyriešenie otázky osvedčenia danosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana požadovaným neodkladným opatrením, je nutné uviesť, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k zloženiu peňažných súm otcom do úschovy súdu pre (prioritne) budúce potreby maloletých. Podstatou návrhu matky je teda obava, že otec nebude v budúcnosti schopný uhrádzať výživné i na tvorbu úspor (pokiaľ k takémuto rozhodnutiu vo veci samej dôjde). 10. Hoci v odvolaní matka túto svoju obavu vyjadruje jednoznačnejšie, tak naďalej (podobne ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) ju nielenže neosvedčuje, ale v zásade ani skutkovo dostatočne konkrétne nevymedzuje. Ide viac-menej len o veľmi všeobecné konštatovania (v rôznych formulačných variáciách) ohľadne eventuality minutia otcom finančných prostriedkov, ktoré získal z predaja bytu, výlučne pre jeho vlastné potreby a tým v konečnom dôsledku na úkor plnenia vyživovacej povinnosti.
11. Zároveň, náležite (proti)argumentuje otec poukazom na fakt, že predajom bytu došlo „len“ k transformácii jeho majetku z podoby nehnuteľnosti/bytu do podoby finančných prostriedkov. Matka pritom vôbec netvrdila, že by otec odpredal predmetný byt „pod cenu“; čo by mohlo evokovať jeho zámer zbavovať sa aktív v súvislosti s prebiehajúcim konaním (aj) o určenie výživného na maloletých. Navyše, aj v takom prípade by v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá zákona o rodine na takéto jeho správanie nebolo prihliadané. 12. Otec v reakcii na tvrdenia matky vysvetlil, že k predajú bytu pristúpil z dôvodu, že matka sa spoločne s deťmi z daného bytu odsťahovala v auguste 2019. Nakoľko ide o päťizbový byt a otec v ňom zostal bývať sám, bol pre jeho potreby nadrozmerný. Uvedená argumentácia otca vychádza z racionálnych základov a zodpovedá i skutkovým súvislostiam súdeného prípadu, a teda nepodporuje subjektívne vnímanú verziu matky o účelovom zbavovaní sa majetku zo strany otca.
13. V širších spojitostiach je namieste uviesť, že byt nadobudol otec pred uzavretím manželstva; že z časti získanej kúpnej ceny bol splatený súvisiaci hypotekárny úver; že okolnosti splácania daného úveru počas manželstva sa viažu na právny režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov/rodičov a budú predmetom riešenia v rámci jeho (aktuálne už viac ako pravdepodobného) vyporiadania. Súčasne krajský súd poznamenáva, že otec za momentálnej situácie nedisponuje vlastným bývaním (hoci ním disponoval pred uzavretím manželstva), z čoho vyplýva legitímnosť požiadavky vyriešiť otázku jeho bývania (uspokojovania jednej z úplne elementárnych životných potrieb); a to aj s využitím prostriedkov z predaja dotknutého bytu.
14. Z konštatovaných dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne, keďže záujem maloletých detí (a to ani z pohľadu potenciálneho/zatiaľ neustáleného nároku na výživné na tvorbu úspor) nie je bezprostredne ohrozený. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že posudzovaný návrh matky po právnej stránke smeruje nielen k ňou zdôrazňovanému § 63 ods. 3 zákona o rodine (tvorba úspor), ale aj k aplikácii § 64 označeného právneho predpisu (zloženie peňažnej sumy na výživné splatné až v budúcnosti na osobitný účet). Taktiež v danej spojitosti je však potrebné uzavrieť, že tak z obsahu spisu/ /z doterajšieho priebehu konania, ako ani z vyjadrení samotnej matky sa nejavia (čo i len v rovine osvedčenia) dané dôvody hodné osobitného zreteľa vyžadované dotknutým zákonným ustanovením.
15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e dovolanie prípustné.