Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Diners Club CS, s.r.o., IČO: 35 757 086, Nám. Slobody č. 11, Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., Štefánikova tr. č. 4, Nitra, proti žalovanej: F.. T.. Q. V. J., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. R.. Č.. X. Č.. XXX/X, B., o zaplatenie istiny 6. 359, 55 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. novembra 2016, č. k. - 142, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 7. 043, 02 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % od 09. 07. 2014 do zaplatenia a sankčné poplatky v sume 937, 77 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , , , , veta prvá, , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vecne tým, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky za obdobie od 06. 09. 2011 do 30. 07. 2013 a nakoľko žalobca podal na súd žalobu dňa 03. 11. 2015, teda v čase, kedy uplatnené právo, dlžná pohľadávka bola za obdobie od 06. 09. 2011 do 02. 11. 2012 premlčaná a na námietku premlčania prihliadol z úradnej povinnosti, nárok žalobcu za obdobie od 06. 09. 2011 do 02. 11. 2012 zamietol, pretože nárok žalobcu domáhať sa svojho práva na súde zanikol, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi priznať. Uviedol, že dlžná pohľadávka podľa výpisov o transakciách za obdobie od 03. 11. 2012 do 30. 07. 2013 predstavovala 2. 387, 02 eur, avšak žalovaná podľa výpisov o transakciách za obdobie od 03. 11. 2012 do 16. 03. 2015 zaplatila 7. 320 eur, teda viac ako bola povinná zaplatiť dlžnú pohľadávku vo výške 2. 387, 02 eur. Poukázal na skutočnosť, že zo žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 12. 07. 2012 zistil, že žiadateľ F.. T.. Q. B. (K. Č. F.. T.. Q. V. J.) požiadala Diners Club CS, s.r.o., Bratislava o vydanie karty DINERS CLUB WHITE s úverovým limitom 8. 000 eur, prostredníctvom ktorej mala realizovať transakcie s tým, že bola povinná zaplatiť všetky transakcie uskutočnené kartou v zúčtovacom období najneskôr do 5 dní od dátumu splatnosti výpisu, za podmienok uvedených v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach (čl. 5 VOP), pričom neuhradením zúčtovaných transakcií a čerpaním limitu karty riadne a včas vznikla žiadateľovi povinnosť uhradiť všetky poplatky, úroky a zmluvné pokuty za neuhradené transakcie podľa bodu 5.9 VOP. Uviedol,

že podľa štandardných informácií o spotrebiteľskom úvere White bola úroková sadzba pri čerpaní úveru 13, 90 % ročne s tým, že podľa výpisov o transakciách žalovaná čerpala finančné prostriedky za obdobie od 06. 09. 2011 do 30. 07. 2013 celkom 17. 570, 68 eur a uhradila finančné prostriedky celkom 15. 194, 48 eur. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia dlžnej sumy 6. 359, 55 eur, ktorá pozostávala z istiny 2. 376, 20 eur, úrokov vo výške 2. 408, 59 eur, poplatkov za zasielanie výpisov 2 eur, poplatkov za výber z účtu 3, 99 eur, poplatkov za upomienky 104 eur, ročných poplatkov 177 eur, sankčných poplatkov 335 eur, t. j. 5. 406, 78 a sankčných poplatkov 319, 54 eur (celkom vo výške 5. 726, 32 eur), a preto žalobca nesprávne uviedol dlžnú pohľadávku vo výške 6. 359, 55 eur spolu so sankčnými poplatkami 319, 54 eur, nakoľko predmetom konania bola dlžná suma celkom vo výške 5. 726, 32 eur, z ktorej dlžná istina podľa žalobcu predstavovala sumu 2. 376, 20 eur. Uviedol, že z predložených listinných dôkazov, výpisov o transakciách mal preukázané, že žalovaná čerpala finančné prostriedky za obdobie od 06. 09. 2011 do 30. 07. 2013 celkom 17. 570, 68 eur a uhradila 15. 194, 48 eur. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzavretá písomnou formou medzi stranami sporu, veriteľom a spotrebiteľom v zmysle , neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. zák., v dôsledku uvedených zákonných porušení povinností, a preto poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, v zmysle ustanovenia , Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. , a vecne plným úspechom žalovanej v konaní, ktorej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a navrhol ho zmeniť a priznať mu nárok na zaplatenie istiny 2. 376, 20 eur, úrokov 2. 408, 59 eur, poplatkov za zasielanie výpisov 2 eur, poplatkov za výber z účtu 3, 99 eur, poplatkov za upomienky 104 eur, ročných poplatkov 177 eur, sankčných poplatkov 335 eur, zákonného ročného úroku z omeškania odo dňa 09. 07. 2014 vo výške 5, 15 % z dlžnej istiny 2. 376, 20 eur, alternatívne navrhol vyhovieť žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 2. 376, 20 eur a zákonného ročného úroku z omeškania odo dňa 09. 07. 2014 vo výške 5, 15 % z dlžnej istiny 2. 376, 20 eur (v prípade, že by rovnako ako súd prvého stupňa považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Poukázal na skutočnosť, že podľa predložených listinných dôkazov sa jedná o spotrebiteľský úver, keď v žiadosti o vydanie karty žalovaná vyhlásila, že sa v súlade s § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch oboznámila s informačným formulárom, ktorý jej bol daný k dispozícii a v ktorom sú niektoré náležitosti zákonom vyžadované v tomto formulári uvedené s tým, že v tejto žiadosti sa zároveň uvádza, že ide o návrh na uzavretie zmluvy, pričom žalovaná žiadosť riadne podpísala, a preto ide o riadne uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na to, že v žiadosti je uvedené, že sa jedná o spotrebiteľský úver, celková výška spotrebiteľského úveru, doba trvania, náklady spojené so spotrebiteľským úverom a iné dôležité právne aspekty, a preto predložené dokumenty spĺňajú zákonom vyžadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Uviedol, že žaloval a v konaní neskôr vykonal špecifikáciu žalovanej sumy tak, že istina predstavuje sumu 2. 376, 20 eur, úroky 2. 408, 59 eur, poplatky za zasielanie výpisov 2 eur, poplatky za výber z účtu 3, 99 eur, poplatky za upomienky 104 eur, ročné poplatky 177 eur, sankčné poplatky 335 eur, pričom súd prvej inštancie uplatnený nárok právne posúdil tak, že sa jedná v časti o premlčaný nárok, a to za obdobie 06. 09. 2011 do 02. 11. 2012, a preto v tejto časti z úradnej povinnosti prihliadol na námietku premlčania a žalobu zamietol s tým, že dlžná pohľadávka podľa výpisov o transakciách za obdobie 03. 11. 2012 do 30. 07. 2013 predstavovala sumu 2. 387, 02 eur a podľa názoru súdu žalovaná zaplatila podľa výpisov za obdobie od 03. 11. 2012 do 16. 03. 2015 sumu 7. 320 eur, teda viac ako mala zaplatiť, a preto mu ani tento nárok nepriznal. Namietol, že s týmto právnym posúdením súdu nesúhlasí, nakoľko podľa predložených listinných dôkazov, revolvingových obchodných podmienok bod 4, je definovaná úhrada úveru a ostatných záväzkov a v bode 4.2 tohto článku je uvedené, v akom poradí sa považujú jednotlivé záväzky žalovanej za splatené (úroky, sankcie, nesplatené časti povinnej úhrady z predchádzajúcich výpisov, povinná úhrada splatná v rámci aktuálneho výpisu, revolvovateľná suma vyplývajúca z aktuálneho výpisu a istina úveru), z dôvodu ktorého nemohlo dôjsť k úhrade väčšej, než akú bola žalovaná povinná uhradiť. Uviedol, že podľa bodu 2.9. všeobecných obchodných podmienok je dlžník povinný najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty uhradiť všetky pohľadávky zo zmluvy, a preto bola stanovená splatnosť celého dlhu po doručení Oznámenia o vypovedaní zmluvného vzťahu a

po uplynutí výpovednej lehoty, t. j. v zmysle dohodnutých obchodných podmienok, teda vždy dochádza k započítaniu plnenia najstaršieho záväzku. Namietol, že ak by mal súd za to, že tieto revolvingové obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky nie sú pre žalovanú záväzné a to z dôvodu, že by si osvojil právny názor prvostupňového súdu (od 01. 07. 2016 ide o súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu), teda že nedošlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, potom žiadal prihliadnuť na zákonné ustanovenie, ktorým sa v konaní bránil, a to je ustanovenie . Poukázal na to, že úhrady započítal najskôr na istinu najstaršieho dátumu, t. j. od 06. 09. 2011 do 19. 03. 2013 s tým, že od 20. 03. 2013 do 30. 07. 2013 zostala istina neuhradená, keď výbery žalovanej predstavovali sumu 17. 570, 68 eur (vyplýva to z predložených výpisov) a úhrady žalovanej predstavovali sumu celkom 15. 194, 48 eur (vyplýva to z predložených výpisov), z dôvodu ktorého nemohlo v časti týkajúcej sa istiny (teda výberov peňazí) dôjsť k premlčaniu, keďže žaloba bola podaná dňa 03. 11. 2015 a istina zostala nezaplatená za obdobie od 20. 03. 2013 do 30. 07. 2013.

3.

Žalovaná, ktorej bolo odvolanie doručené žalobcu (resp. jej opatrovníčke) dňa 28. 08. 2017, sa k nemu nevyjadrila.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a ods. l ( účinný od 01. 07. 2016, ), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. októbra 2021 podľa v spojení s , pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol stranám sporu oznámený zákonným spôsobom.

5.

Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( ).

6.

Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere neuzavreli strany sporu písomnou formou, keď zo Žiadosti o vydanie kreditnej karty DINERS CLUB WHITE, ktorú žalovaná podpísala dňa 12. 07. 2012 uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva.

7.

Podľa veta prvá , pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

8.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná dňa 02. 09. 2011 podpísala Žiadosť o vydanie kreditnej karty Č.. XXXXXXXXXXXXXX a dňa 12. 07. 2012 Žiadosť o vydanie karty Diners Club white Č.. XXXXXXXXXXXXXX (návrh na uzavretie zmluvy), ktorá obsahuje údaj o revolvingovom limite (8. 000 eur), a ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, z tejto žiadosti vôbec nevyplýva uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že žalobca v konaní dokonca neprodukoval ani dôkaz o prijatí tohto návrhu na uzavretie zmluvy, t. j. nepredložil potvrdenie o tom, že žiadosť žalovanej prijal.

9.

Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že poskytnutý úver žalovanej sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko návrh zmluvy, ktorého prijatie žalobcom v konaní ani nebolo preukázané, neobsahuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy.

10.

Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že k premlčaniu istiny, ktorej zaplatenia sa v konaní domáhal nedošlo, nakoľko úhrady žalovanej započítal najskôr na istinu najstaršieho dátumu, t. j. od 06. 09. 2011 do 19. 03. 2013 s tým, že od 20. 03. 2013 do 30. 07. 2013 zostala istina neuhradená, keď výbery žalovanej predstavovali sumu 17. 570, 68 eur (vyplýva to z predložených výpisov) a úhrady sumu celkom 15. 194, 48 eur (vyplýva to z predložených výpisov), nakoľko žalobu podal na súd prvej inštancie dňa 03. 11. 2015 a istina zostala nezaplatená za obdobie od 20. 03. 2013 do 30. 07. 2013.

11.

Z obsahu žaloby, ktorú žalobca podal na súd prvej inštancie dňa 03. 11. 2015 vyplýva, že žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 7. 043, 02 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 09. 07. 2014 do zaplatenia a sankčné poplatky vo výške 937, 77 eur, následne podaním zo dňa 26. 05. 2016 špecifikoval svoj žalobný nárok sumou 6. 359, 55 eur s 5, 15 % úrokom z omeškania ročne od 09. 07. 2014 do zaplatenia a od 09. 07. 2014 s 13, 90 % úrokom z omeškania ročne do zaplatenia a výškou sankčných poplatkov v sume 319, 54 eur, keď ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ani táto zmena návrhu, ktorú uznesením zo dňa 14. júna 2016, č. k. - 111 pripustil, nepredstavovala správny výpočet žalovanej pohľadávky, nakoľko vychádzajúc z jej špecifikácie žalobcom vyplýva, že dlžná pohľadávka mala predstavovať sumu 5. 406, 78 eur (o 952, 77 eur menej, ako sa zmenenou žalobou žalobca domáhal) a sankčné poplatky v sume 319, 54 eur s tým, že žalobca v konaní preukázal, že žalovaná v období od 06. 09. 2011 do 30. 07. 2013 čerpala finančné prostriedky v celkovej výške 17. 570, 68 eur a zaplatila celkom 15. 194, 48 eur, dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru o premlčaní nároku za obdobie od 06. 09. 2011 do 02. 11. 2012, dňom 02. 11. 2015 (súd prvej inštancie uviedol nesprávny rok 2012). Ak potom dlžná istina za obdobie od 03. 11. 2012 do 30. 07. 2013 predstavovala sumu 2. 387, 02 eur a žalovaná zaplatila podľa výpisov o transakciách predložených žalobcom sumu 7. 320 eur, rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, keď žalobu zamietol.

12.

Odvolací súd teda dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ).

13.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).