Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Asan-7-2020.pdf
PDF · 117.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2Asan/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L. F., I.. Q. Č.. XX, Q., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 4836/51, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-67/2014-P z 2. mája 2014, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/116/2014-59 z 10. apríla 2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/116/2014-86 z 13. februára 2020, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 2S/116/2014-59 z 10. apríla 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 2S/116/2014-86 z 13. februára 2020, krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok („SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-67/2014-P z 2. mája 2014 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) č. ORP- P-827/BAIV-ODI1-2013 z 12. marca 2014 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania priestupku (ďalej aj len ,,zákon č. 372/1990 Zb.“), pretože dňa 5. augusta 2013 v čase o 19:05 hod. viedol motocykel značky Honda, EČ: Q.-XXX J., v Bratislave po ceste do Devínskej Novej Vsi v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, kde predchádzal pred ním idúce motorové vozidlá v dôsledku čoho došlo k zrážke s motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, V.: Q.-XXX B., vodičky V. P., ktorá odbočovala vľavo u Presskamu. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu žalobcu a tiež k hmotnej škode na vozidlách. Žalobca ako účastník cestnej premávky týmto svojim konaním porušil § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 8/2009 Z.z.“) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ tohto zákona. Za predmetný skutok mu prvostupňový správny orgán uložil podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 350,- € a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
2. Zo znaleckého posudku č. 53/2013 ustanoveného súdneho znalca Ing. I. F. v administratívnom konaní vyplynulo, že rýchlosť motocykla v čase dopravnej nehody bola približne 66 km/h a rýchlosť vozidla Škoda približne 21 km/h. Žalobca začal predchádzať pred ním jazdiace vozidlá vo vzdialenosti približne 62 metrov pred miestom zrážky, čo bolo v tom čase približne 2,8 sekundy pred zrážkou. Vozidlo Škoda začalo odbočovať prechádzaním do protismernej časti vozovky v čase približne 1,1 sekundy pred zrážkou. Z technického hľadiska bolo prijateľné, že počas predchádzania akceleroval motocykel až na rýchlosť približne 83 km/h a že vozidlo Škoda malo pred odbočením doľava približne 30 km/h. Súdny znalec uviedol, že technika jazdy motocyklistu vykazovala viacero pochybení - motocyklista nesprávne vyhodnotil pred ním sa odvíjajúcu dopravnú situáciu a začal vozidlá predchádzať v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá; začal predchádzať pred ním jazdiace vozidlá ešte pred križovatkou, avšak z celkovej dopravnej situácie mu muselo byť zrejmé, že predchádzací manéver nebude môcť uskutočniť ešte pred priestorom križovatky a aj napriek tomu v predchádzaní pokračoval; počas predchádzania dosiahol motocykel rýchlosť, ktorá bola vyššia nielen ako rýchlosť technicky primeraná k danej situácii, ale bola vyššia ako rýchlosť jazdy v danom úseku cesty povolená. Podľa súdneho znalca týmto nesprávnym spôsobom jazdy vytvoril vodič motocykla na vozovke nebezpečnú a následne aj kolíznu situáciu a zároveň v dôsledku neprimerane vysokej rýchlosti jazdy zamedzil vodičke vozidla škoda zabrániť nehode. K spôsobu jazdy vodičky V. P. uviedol, že náležite nesledovala, alebo správne nevyhodnotila v rozhodnom čase aktuálnu dopravnú situáciu za ňou vedeným vozidlom; pre odbočenie doľava sa rozhodla aj ho realizovala v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá, pretože v rozhodnom čase už bola motocyklom Honda predchádzaná. Takouto nesprávnou technikou jazdy však vodička vozidla Škoda nevytvorila na vozovke kolíznu situáciu vo vzťahu k technicky primeranej rýchlosti jazdy motocyklu Honda. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že žalobca mal základnú bezproblémovú možnosť zabrániť nehode, ak by za danej dopravnej situácie v predmetnej križovatke pred ním sa pohybujúce vozidlá vôbec nepredchádzal alebo ak sa už pre predchádzanie rozhodol, potom mal možnosť predchádzať podstatne opatrnejšie a nižšou rýchlosťou, pričom mal možnosť bezkolízne zabrániť nehode do rýchlosti približne 50 km/h. Ani v prípade, ak by vodička vozidla Škoda použila v rozhodnom čase správnu techniku jazdy, nemala autonómnu možnosť zabrániť kolízii predmetných vozidiel.
3. Krajský súd vo veci už v minulosti rozhodol rozsudkom č.k. 2S/116/14-23 zo dňa 10. februára 2016, ktorým zamietol žalobu, pričom žalobca sa voči tomuto rozsudku odvolal a Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 2Sžo/75/2016 z 26. apríla 2018 (ďalej aj len „zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR“) zrušil tento rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uviedol, že krajský súd sa v zrušenom rozsudku iba vo všeobecnej rovine stotožnil s argumentáciou súdneho znalca, sám však dôkazné prostriedky nevyhodnotil, preto v tomto rozsudku absentovalo konkrétne odôvodnenie, či vodička mala možnosť zastaviť ňou vedené vozidlo tak, aby sa s prechádzajúcim motocyklom minulo bez vzniku kolíznej situácie. Ďalej Najvyšší súd SR vyjadril, že krajský súd sa má opätovne vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu vrátane odvolacích a posúdiť nový znalecký posudok (vypracovaný dňa 15. mája 2016), ktorý sa má hodnotiť ako plnohodnotný znalecký posudok.
4. Krajský súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR opätovne posúdil prejednávanú vec a dospel k rovnakému záveru, ako vo svojom predchádzajúcom rozsudku č.k. 2S/116/14-23 zo dňa 10. februára 2016.
5. Krajský súd s poukazom na obsah administratívneho spisu a predložené dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov uviedol, že opis skutku vyplývajúci z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach. Poukázal na to, že z výpovedí účastníčky dopravnej nehody V. P. a svedkov L.. P., P.. P. a P.. Č.É. mal správny orgán za preukázané, že žalobca pred križovatkou miesto toho, aby sa zaradil za ostatné spomaľujúce vozidlá, rozhodol sa zvýšiť rýchlosť svojej jazdy a pred sebou idúce motorové vozidlá predbehnúť nedbajúc na pred ním sa odvíjajúcu dopravnú situáciu, pričom žalobca priebeh skutku, ako bol opísaný svedkami pred správnym orgánom, nepoprel.
6. Krajský súd poukázal na závery znaleckého posudku č. 53/2013 súdneho znalca Ing. I. F., tak ako sú uvedené v bode 3 tohto rozsudku. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že
v administratívnom konaní vykonaný znalecký posudok potvrdzuje výpovede účastníkov dopravnej nehody a jej svedkov, pričom dopĺňa zistený skutkový stav o odborné hodnotenie techniky jázd oboch účastníkov dopravnej nehody a určuje príčinnú súvislosť medzi spôsobom jazdy, relevantnými okolnosťami a zrážkou motorových vozidiel. Na podklade záverov citovaného znaleckého posudku krajský súd mal za preukázané, že žalobca svojim konaním v čase rozhodnom pre posúdenie skutku porušil viacero ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu - zákona č. 8/2009 Z.z. Konštatoval, že žalobca porušil § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z., pretože pri svojej jazde predchádzal motorové vozidlá stojace pred križovatkou, a to v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, pričom zdôraznil, že vodič blížiaci sa vozidlom ku križovatke musí mať na pamäti, že v jeho smere ale i v rôznych ďalších smeroch podľa dopravného riešenia, môže do križovatky vojsť iný účastník cestnej premávky na vozidle alebo chodec a je dôležité, aby vodič pred tým, ako sa rozhodne predchádzať pred križovatkou, zodpovedne zvážil, či je tento manéver pre neho a ostatných účastníkov cestnej premávky bezpečný a či pri ňom neohrozí plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Krajskému súdu sa zákaz predchádzať, pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky javil s ohľadom na skutkový stav, ktorý považuje za úplne a riadne zistený, ustanovený v § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. zo strany žalobcu bez pochybností javil nedodržaný. Krajský súd s poukazom na znalecký posudok č. 53/2013 súdneho znalca Ing. I. F.. uviedol, že žalobca nedokončil predchádzací manéver bezpečne pred križovatkou, ale do križovatky dokonca počas predchádzacieho manévru vošiel.
7. Krajský súd s poukazom na zistenia znaleckého posudku č. 53/2013 súdneho znalca Ing. I. F. vo vzťahu k rýchlosti jazdy žalobcu konštatoval, že žalobca porušil tiež § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., pretože ako vodič porušil povinnosť prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam. Ďalej poukázal na to, že správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. K tomu uviedol, že žalobca porušil svojim konaním v rozhodnom čase hneď viacero ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z.
8. S ohľadom na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR k novému znaleckému posudku č. 21/2016 Ing. A. B., znalca z odboru cestná doprava vypracovaného dňa 15.05.2016 na žiadosť právneho zástupcu žalobcu, krajský súd poukázal na to, že tento znalec v záveroch znaleckého posudku na str. 13 konštatuje, že technika jazdy žalobcu nebola správna a žalobca začal vykonávať manéver predchádzania vozidiel jazdiacich pred ním v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktoré nebola dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky. Podľa názoru krajského súdu tento dôkaz produkovaný z podnetu právneho zástupcu žalobcu nespochybnil záver o tom, že žalobca porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. Krajský súd poukázal na to, že odlišnosť záverov súdnych znalcov (Ing. F.. a Ing. B.) sa týka posúdenia otázky možného zabránenia dopravnej nehode jej účastníčkou V.. P., kým Ing. F.. zdôraznil, že vodička V.. P. svojou nesprávnou technikou jazdy nevytvorila na vozovke kolíznu situáciu, Ing. B. dospel k záveru, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodičky V.. P. v súčinnosti s nesprávnou technikou jazdy žalobcu. Krajský súd poukázal na to, že obaja znalci zhodne konštatovali pochybenia oboch účastníkov dopravnej nehody, pričom u žalobcu obaja konštatujú, že začal vykonávať manéver predchádzania vozidiel jazdiacich pred ním v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktoré nebola dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky. K posudku Ing. B. krajský súd ďalej uviedol, že tento nebol vyzvaný k posúdeniu aj ďalších relevantných zistení znaleckého posudku zabezpečeného v administratívnom konaní, že žalobca v dôsledku neprimerane vysokej rýchlosti jazdy zamedzil vodičke P. nehode zabrániť.
9. Pokiaľ žalobca odôvodňoval nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie a nesprávnu úvahu pri určení výšky sankcie argumentom, že vodička P. bola spoluzodpovedná za vznik dopravnej nehody, tento považoval krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené, ako neopodstatnený, pričom poukázal na to, že administratívnom konaní mali správne orgány k dispozícii len jeden znalecký posudok a to posudok Ing. F.., z ktorého záverov vyplynulo, že vodička P. nesprávnou technikou jazdy nevytvorila na vozovke kolíznu situáciu primárne ale až
sekundárne a keby žalobca jazdil technicky primeraným spôsobom, nevznikla by primárne kolízna situácia. Teda hoci by aj vodička P. mala možnosť zabrániť kolízii vozidiel, primárne sa vznik kolíznej situácie, ktorá vyústila do dopravnej nehody, odvíjal od pochybení žalobcu, ktorý naopak mal základnú bezproblémovú možnosť zabrániť nehode.
10. Krajský súd s poukazom na § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. uviedol, že v tomto prípade sa neskúma, či za vznikom dopravnej nehody je obvinený z priestupku sám, alebo dopravná nehoda bola spoluzapríčinená aj ostatnými jej účastníkmi alebo inými účastníkmi cestnej premávky, pričom výklad, ktorý by vyžadoval, že priestupku sa môže dopustiť len jeden z účastníkov dopravnej nehody, ktorý porušil právny predpis, nezodpovedá logickému, systematickému, teleologickému a dokonca ani gramatickému spôsobu výkladu príslušnej právnej normy. Ďalej uviedol, že výklad citovaného ustanovenia umožňuje postihnúť v priestupkovom konaní všetkých účastníkov cestnej premávky, ktorí boli účastní na dopravnej nehode a táto vznikla v dôsledku ich konania v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že otázka spoluzavinenia dopravnej nehody vodičkou P. je pre posúdenie viny žalobcu z hľadiska § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. v spojení s § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. právne irelevantná.
11. Krajský súd uviedol, že otázku spoluviny možno za právne relevantnú považovať len v rámci otázky určenia druhu a výšky sankcie, avšak v prejednávanej veci bola sankcia (pokuta aj zákaz činnosti) uložená v dolnej časti zákonnej sadzby a tak nemožno uvažovať o poškodení práv žalobcu a neprimeranosti sankcie. K tomu ďalej uviedol, že určenie druhu a výmery sankcie je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v tejto otázke, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. S ohľadom na § 27 ods. 2 SSP uviedol, že žalobca ako účastník cestnej premávky sa správal nanajvýš nezodpovedne, pričom svojim riskantným manévrom ohrozil svoj život a zdravie ale aj život a zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky a tak sankcia, tak ako bola uložená v tomto prípade, je schopná účinne plniť preventívno-výchovnú funkciu. Podľa krajského súdu sa žalobca evidentne dopustil závažného porušenia pravidiel cestnej premávky, za čo mu bola uložená pokuta 350,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo až na dobu osem mesiacov, teda v dolnej tretine zákonnej sadzby. Uvedená sankcia podľa krajského súdu vzhľadom na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, jeho následky, mieru zavinenia a osobu žalobcu nebola sankciou voči žalobcovi prísnou, neprimerane nespravodlivo zasahujúcou do jeho práv ako účastníka deliktuálneho konania a považoval ju viac za výchovnú ako za represívnu.
12. Sťažovateľ, zastúpený advokátom podal včas kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku z dôvodu, že krajský súd svojim rozhodnutím nerešpektoval názor kasačného súdu (§ 440 ods.1 písm. i/ SSP), z dôvodu, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), ďalej z dôvodu, že nesprávnym postupom krajského súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a z dôvodu, že krajský súd sa odklonil od ustálenej judikatúry kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje, vec mu vracia na ďalšie konanie a priznáva sťažovateľovi úplnú náhradu trov konania.
13. Poukázal na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/75/2016,v zmysle ktorého znalecký posudok (Ing. B.), ktorý predložil sťažovateľ, je potrebné vnímať ako plnohodnotný znalecký posudok. V tejto súvislosti namietal, že krajský súd nezohľadnil právny názor obsiahnutý v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR a to aj napriek tomu, že v tomto Najvyšší súd SR postavil posudok znalca Ing. B. na rovnakú kvalitatívnu úroveň ako posudok Ing. F.. Podľa sťažovateľa nerešpektovanie tejto skutočnosti vyplýva už len z jazykových výrazov použitých krajským súdom v odôvodnení, pričom poukázal na to, že krajský súd uviedol, že tento dôkazný prostriedok bol vypracovaný na podnet právneho zástupcu sťažovateľa a to po vyhlásení prvostupňového súdneho rozhodnutia a dva roky po právoplatnom skončení administratívneho konania. Uvedené sťažovateľ vníma ako tendenčné hodnotenie dôkazov. Ďalej namietal, že krajský súd sa nevysporiadal so závermi znaleckého posudku Ing. B. vo vzťahu k zodpovednosti vodičky P., kedy znalec konštatoval, že ku vzniku dopravnej nehody došlo v súčinnosti s nesprávnou technikou jazdy vodičky P..
14. S poukazom na závery oboch súdnych znalcov ohľadom nesprávnej techniky jazdy vodičky P. namietal, že obaja znalci vo vzťahu k vzniku dopravnej nehody konštatujú istú mieru zodpovednosti vodičky P.Á.. Podľa sťažovateľa krajský súd si osvojil závery znalca Ing. F. a to bez ohľadu na odlišnosť názorov medzi znaleckými posudkami. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo/2197/2016.
15. Namietal, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za nepreskúmateľný, pretože jeho odôvodnenie nespĺňa zákonné ani medzinárodné požiadavky na riadneho presvedčivé odôvodnenie rozsudku. Absenciu riadneho odôvodnenia postupu krajského súdu vidí sťažovateľ v otázke spoluviny vodičky P. a neprimeranosti sankcie voči sťažovateľovi. K otázke spoluviny vodičky P. namietal, že z napadnutého rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, či považuje spoluzavinenie vodičky P. za dané a v akom rozsahu, pričom podľa sťažovateľa toto posúdenie hrá kľúčovú rolu pre spravodlivé potrestanie účastníkov dopravnej nehody. K otázke primeranosti sankcie sťažovateľ namietal, že krajský súd sa pri hodnotení primeranosti sankcie voči sťažovateľovi zameral výlučne na hodnotenie konania sťažovateľa a to aj napriek tomu, že krajský súd považoval za relevantnú pre určovanie druhu a výšky sankcie otázku spoluviny vodičky P..
16. Sťažovateľ namietal, že v prejednávanej veci došlo k ťažkej ujme na zdraví sťažovateľa a boli naplnené aj všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví v zmysle Trestného zákona. K namietanému odklonu od ustálenej praxe kasačného súdu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. 3Tz/20/81 a sp.zn. 5Tz/14/87, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 3Tz/182/2001, rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 5Tz/286/2000, sp.zn. 2Tzn/24/97 a sp.zn. 30Cdo/4389/2009.
17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
18. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 11. mája 2020 a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 2Asan/7/2020. V zmysle uvedeného je od 01. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.
19. Po preskúmaní spisu a postupu správnych orgánov vo veci je z pohľadu kasačného súdu kľúčovým pre posúdenie veci zodpovedanie otázky, či sťažovateľ svojim konaním, tak ako je popísané v bode 1 tohto rozsudku naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. Subsidiárne je z pohľadu kasačného súdu vhodné zaoberať sa aj otázkou relevancie spoluzavinenia iného účastníka dopravnej nehody vo vzťahu k posúdeniu viny sťažovateľa zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb.
20. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
21. Z normatívneho textu predmetného ustanovenia je zrejmé, že priestupku sa z hľadiska subjektu v spojení s objektívnou stránkou, dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Priestupku v zmysle § 22
ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. sa teda dopustí každý, kto poruší zákaz, obmedzenie alebo iné podmienky ustanovené v zákone č. 8/2009 Z.z. (o cestnej premávke), v dôsledku čoho dôjde k dopravnej nehode, tak ako je definovaná v § 64 zákona č. 8/2009 Z.z. Z hľadiska subjektívnej stránky na spáchanie tohto priestupku postačuje zavinenie z nedbanlivosti, keďže podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb., na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
22. Kasačný súd má zo zistení správnych orgánov za spoľahlivo preukázané, že sťažovateľ sa svojim konaním dopustil porušenia zákona č. 8/2009 Z.z., ako všeobecne záväzného predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Svojim konaním porušil § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z., v zmysle ktorého vodič nesmie predchádzať, pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky. Konanie žalobcu vyústilo do následku, ktorým bola dopravná nehoda.
23. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sťažovateľ bol z hľadiska subjektu spôsobilým pre vyvodenie zodpovednosti za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb., svojim konaním naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty uvedeného priestupku a vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 372/1990 Zb. v zmysle § 3 pokladá pri tomto priestupku za postačujúce zavinenie z nedbanlivosti, došlo v prejednávanej veci aj k naplneniu subjektívnej stránky skutkovej podstaty predmetného priestupku. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a preto prvostupňový orgán ako aj žalovaný správne uznali sťažovateľa za vinného zo spáchania citovaného priestupku. Pre komplexnosť možno uviesť, že objektom resp. chráneným záujmom predmetného priestupku je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Zo zisteného skutkového stavu a záverov znaleckých posudkov je zrejmé, že sťažovateľ v danom prípade pri predchádzaní jednak viedol motocykel neprimerane vysokou rýchlosťou, čo sa už samo o sebe prieči vyššie uvedenému chránenému záujmu vyplývajúcemu zo skutkovej podstaty predmetného priestupku, ale hlavne jeho predchádzací manéver možno považovať z objektívneho hľadiska za rizikový nie len z dôvodu, že ho realizoval v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, ale aj z toho dôvodu, že pokiaľ tvrdil, že sa v danom momente domnieval, že vozidlá, ktoré sa rozhodol predchádzať spomalili v dôsledku prekážky na ceste, je zrejmé, že v danom momente ani nemal dostatočný výhľad na cestu, čo jeho predchádzací manéver činí ešte riskantnejším a je teda zrejmé, že jeho konanie bolo v rozpore s chráneným záujmom, sledovaným ustanovením o predmetnom priestupku. Ďalej kasačný súd konštatuje, že v danej veci došlo k vzniku dopravnej nehody, ktorej vznik resp. existencia boli podľa jeho názoru správnym orgánom riadne zdokumentované a neboli ani spochybnené a preto sa tejto podmienke vyplývajúcej z normatívneho textu § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. nie je potrebné osobitne venovať.
24. Vychádzajúc z obsahu kasačných námietok sťažovateľa kasačný súd považuje za vhodné zaoberať sa taktiež otázkou možného vplyvu sťažovateľom namietaného spoluzavinenia dopravnej nehody zo strany vodičky P. vo vzťahu k posúdeniu viny sťažovateľa zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. K tomu kasačný súd uvádza, že zo záverov oboch znaleckých posudkov vyplynulo, že technika jazdy vodičky P. nebola správna, avšak uvedené nemá vplyv na vinu sťažovateľa za spáchanie predmetného priestupku, keďže sťažovateľ svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty tohto priestupku, čím bola založená jeho zodpovednosť za spáchanie tohto priestupku. Kasačný súd si je vedomý existencie princípu obmedzenej dôvery v doprave, v zmysle ktorej vodič motorového vozidla sa môže spoliehať na dodržiavanie dopravných predpisov ostatnými účastníkmi cestnej premávky, ak nevyplýva z konkrétnej situácie opak, avšak vodič motorového vozidla je zároveň povinný zachovávať patričnú opatrnosť. Hoci vodička P. v zmysle znaleckých posudkov vzhľadom na zlú techniku jazdy nezachovala patričnú opatrnosť, uvedené sťažovateľa nezbavuje zodpovednosti za spáchanie predmetného priestupku.
25. Kasačný súd uvádza, že aj zo záverov znaleckých posudkov vyplynuli pochybenia vo vzťahu k technike jazdy zo strany oboch účastníkov dopravnej nehody. Kým Ing. F. v znaleckom posudku konštatoval, že vodička P. nevytvorila na vozovke kolíznu situáciu, Ing. B. dospel k záveru, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky P., avšak ako aj krajský súd uviedol, Ing. B. nebol vyzvaný k posúdeniu aj ďalších relevantných zistení znaleckého posudku Ing. F.., zabezpečeného v administratívnom konaní, že žalobca v dôsledku neprimerane vysokej rýchlosti jazdy
zamedzil vodičke P. zabrániť nehode a teda zodpovednosť za vznik dopravnej nehody (v dôsledku čoho by nebola naplnená podmienka zapríčinenia dopravnej nehody v § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. zo strany sťažovateľa) nemožno pripisovať výlučne vodičke P.. Vodička P. podľa znaleckých posudkov neoverením si aktuálnej dopravnej situácie v momente odbočovania nedbala na zvýšenú opatrnosť, avšak sťažovateľ okrem toho, že predchádzal v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, súčasne aj prekročil povolenú rýchlosť na danom úseku cesty. Okrem toho z jeho vyjadrenia, že sa domnieval, že pred ním jazdiace vozidlá spomaľujú kvôli nerovnosti na ceste, je zrejmé, že nemal pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá bola potrebná na bezpečné predchádzanie (porušenie § 15 ods. 5 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z.). Ďalej zo skutkových okolností vyplynulo, že pri predchádzaní obmedzil vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení chcel zaradiť a keďže došlo k zrážke tak pravdepodobne nezachoval ani dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla (porušenie § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z.).
26. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ pri svojej jazde celkom zjavne porušil hneď niekoľko ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z., čo by pri gradácii príčinnej súvislosti činilo neopatrnosť vodičky P. za príčinu, ktorá je z hľadiska stupňa spôsobenia následku rozhodne nižšou v porovnaní s konaním sťažovateľa. Uvedené implicitne vyplýva aj zo záveru znaleckého posudku Ing. F.., že sťažovateľ mal základnú bezproblémovú možnosť zabrániť nehode, ak by za danej dopravnej situácie v predmetnej križovatke pred ním sa pohybujúce vozidlá vôbec nepredchádzal, alebo ak sa už pre predchádzanie rozhodol, potom mal možnosť predchádzať podstatne opatrnejšie a nižšou rýchlosťou, pričom mal možnosť bezkolízne zabrániť nehode do rýchlosti približne 50 km/h.
27. Kasačný súd konštatuje, že v tomto prípade je preto na účely posúdenia zodpovednosti sťažovateľa za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. spoluzavinenie vodičky P. právne irelevantné. Relevancia spoluzavinenia by nastala v prípade uplatnenia si poistných nárokov, či vo vzťahu k trestnoprávnej rovine, avšak nie na účely posúdenia sťažovateľov zodpovednosti za predmetný priestupok.
28. Pokiaľ ide o namietanú neprimeranosť sankcie, kasačný súd sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením krajského súdu v bodoch 53 až 56, pričom vychádzajúc zo zistených skutkových okolností uloženú sankciu - pokutu 350,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo až na dobu osem mesiacov, čo je sankcia uložená v dolnej časti zákonnej sadzby, považuje vzhľadom na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, jeho následky, mieru zavinenia a osobu sťažovateľa za primeranú týmto okolnostiam a nevybočujúcu z medzí zákona.
29. Kasačný súd sa v ostatnom plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery, pričom rešpektoval názor Najvyššieho súdu SR v zrušujúcom uznesení a dostatočne sa vysporiadal aj s neskorším znaleckým posudkom Ing. B.. Vzhľadom na uvedené kasačný súd v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona.
31. Tento rozsudok prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.