Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/115/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: 1/ MUDr. E. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ MUDr. S. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. XXXX/X, XXX XX H., zastúpení: Kinstellar, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, za účasti: 1/ Ing. Q. A., bytom S. X, XXX XX T., 2/ Ing. S. A., bytom S. X, XXX XX T., 3/ Ing. D. E., bytom T. XXXX/X, XXX XX H., 4/ D. E., bytom T. XXXX/X, XXX XX H., 5/ R. P., bytom M. T. XXXX, XXX XX Q., 6/ O. P., bytom M. T. XXXX, XXX XX Q., 7/ Ing. S. U., bytom U. XXXX/XX, XXX XX H., 8/ Ing. H. U., bytom U. XXXX/XX, XXX XX H., 9/ VÚB, a. s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/024054-002 zo dňa 03.07.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Piešťany (ďalej aj „stavebný úrad“) rozhodnutím prvého stupňa č. /OVaD-BB zo dňa 24.01.2020 podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zlúčil konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním a podľa a v spojení s ustanovením Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) povolil stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 10164/39 v k. ú. H., na ulici U., XXX XX H., pre stavebníkov MUDr. E. B. a manželku MUDr. S. B. (pre žalobcov v 1/ a 2/ rade;, ďalej aj „navrhovatelia“, príp. „stavebníci“).

2. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podali v zákonnej lehote odvolanie ďalší účastníci v 1/ a 2/ rade (Ing. Q. A. a Ing. S. A.), ktorých námietky boli rozhodnutím prvého stupňa zamietnuté. Namietali absenciu odôvodnenia stavebného povolenia vo vzťahu k spojeniu územného konania o umiestnení stavby s konaním o povolení predmetnej stavby. Zároveň namietali povolenie SO 02 Vináreň - záhradný domček, pretože uvedený objekt má rozlohu 43 m2 , a teda nemôže podľa a vykonávacích vyhlášok plniť doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe (k rodinnému domu) a nie je ani drobnou stavbou, ktorá môže dosahovať rozlohu zastavanej plochy 25 m2 a výšku 5 m.

3. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky na základe odvolania žalobcov v 1/ a 2/ rade postupom podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vydal rozhodnutie č. OU-TT- OVBP2-2020/024054-002 zo dňa 03.07.2020, ktorým rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 24.01.2020 zrušil.

4. Vecne zrušenie rozhodnutia prvého stupňa dôvodil zistením porušenia ustanovení , , správneho poriadku ako aj porušenia ustanovení a , a .

5. Pri vyhodnotení skutkového stavu žalovaný dal do pozornosti projektovú dokumentáciu predmetnej stavby, z ktorej vyplýva, že objekt rodinný dom je navrhnutý ako dvojpodlažný, s plochou strechou, nepodpivničený a so zastavanou plochou 267,39 m2 a súčasťou zámeru je aj umiestnenie v zadnej časti pozemku vináreň - záhradný domček, ktorý má zastavanú plochu 43 m 2. V nadväznosti na uvedené žalovaný dal do pozornosti, že na lokalitu, na ktorej sa stavba nachádza je spracovaný Územný plán zóny U. (schválený uznesením č. 4/1998 v znení neskorších zmien a doplnkov územného plánu zóny). Stavba sa nachádza v sekcii „G“, kde sa na každú parcelu umiestňuje jeden rodinný dom, typu „1“. Maximálna podlažnosť je 2 NP, odstupové vzdialenosti jednotlivých objektov je potrebné riešiť v zmysle vyhlášky č. Ďalej žalovaný z územnoplánovacej dokumentácie prihliadol na úpravu sekcie „G“, v zmysle ktorej je v tejto možné umiestňovať samostatne stojace garáže alebo iné drobné stavby, čo znamená, že okrem objektu rodinného domu je možné umiestniť aj samostatne stojace drobné stavby. Tieto definuje ako prízemné stavby so zastavanou plochou do 25 m2 a s výškou max. 5 m, pričom drobné stavby plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. V tejto súvislosti žalovaný vyhodnotil, že objekt SO 02 Vináreň - záhradný domček prekračuje svojou zastavanosťou parametre drobnej stavby.

6. V nadväznosti na projektovú dokumentáciu k povolenej stavebne žalovaný dospel k záveru, že zastavaná plocha plánovanej stavby a umiestnenie jej doplnkovej stavby Vináreň - záhradný domček na pozemku je navrhnutá v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Piešťany a rozhodnutie stavebného úradu mesta Piešťany nemalo vyť vôbec vydané. Zároveň vyhodnotil posudzovanie ďalších odvolacích námietok ako irelevantné.

II. Žaloba a jej dôvody

7. Žalobcovia v zákonom stanovenej lehote podali proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhali, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania.

8. Úvodom zrekapitulovali genézu územnoplánovacej dokumentácie týkajúcej sa predmetnej územnej zóny, ktorá vyplýva z územného plánu zóny U., schváleného Mestským zastupiteľstvom mesta Piešťany uznesením č. 111/1998/B2 dňa 15.06.1998, ako aj zo všeobecne záväzným nariadením mesta Piešťany vymedzených záväzných častí tohto územného plánu zóny v znení neskorších jeho noviel. Ohľadom parcely vo vlastníctve žalobcov uviedli, že túto územný plán zóny U. zaraďuje do „sekcie G“, pričom v zmysle tohto plánu táto sekcia pozostáva z menších parciel a obsahuje jeden druh rodinného domu - typ 1, s maximálnou podlažnosťou 2 nadzemné podlažia s obývateľným podkrovím. Plán zároveň umožňuje umiestniť samostatne stojacu garáž alebo inú drobnú stavbu. Typ rodinného domu 1 územný plán zóny U. definuje ako základný typ rodinného domu o celkovej ploche cca 120 m2 na jednom podlaží.

9. Žalobcovia pre komplexnosť nimi predloženého architektonického riešenia navrhovanej stavby uviedli, že pred podaním samotnej žiadosti o vydanie stavebného povolenia (dňa 13.12.2018) doručili Mestskému úradu Piešťany - oddeleniu stavebných služieb žiadosť o stanovisko k architektonickej štúdii, ktorá riešila návrh rodinného domu a jeho umiestnenia na pozemok parcelné č. 10164/39, v katastrálnom území H.. K uvedenej žiadosti žalobcov sa Mestský úrad Piešťany vyjadril dňa 18.12.2018 v tom zmysle, že predložená štúdia výstavby samotného rodinného domu o výmere zastavanej plochy 267,39 m2 spolu so stavebným objektom - vináreň so zastavanou plochou o výmere 42,20 m2, ako aj jeho umiestnenie na pozemok, je z územnoplánovacieho hľadiska akceptovateľná, navrhované umiestnenie stavby je v súlade s regulatívmi, stanovenými územným plánom zóny U..

10. V nadväznosti na uvedené dali žalobcovia do pozornosti rovnako dôležitú skutočnosť, že v rámci sekcie „G“, v ktorej sa nachádza aj ich pozemok, je celkom 23 parciel, z ktorých 14 je tohto času zastavaných, pričom výmery zastavaných plôch jednotlivých stavieb sú v rozmedzí od 109 m2 do 215m2 a v limite regulatívu v zmysle predmetného územného plánu zóny (t. j. do 120m2) je v celej sekcii jediný rodinný dom. Taktiež považovali za potrebné poukázať na skutočnosť, že na viacerých parcelách nie je postavená len samotná stavba rodinného domu, ale i ďalšie stavby, ktoré nespadajú do kategórie samostatne stojacich garáží ani drobných stavieb.

11. Žalobcovia v podanej žalobe namietajú nezákonnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného. V prvom rade poukázali na ustanovenie v znení účinnom od 01.08.2000 v spojení s ustanovením 12 ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorých sa územný plán zóny obstaráva a schvaľuje pre tie časti obce, ktoré určuje územný plán obce. Už v súvislosti s uvedeným poukazom na zákonnú úpravu vypracovania územného plánu zóny žalobcovia majú za to, že prichádza k rozporu samotnej existencie územného plánu zóny U. so zákonom, pretože územný plán mesta Piešťany nepredpokladá osobitné obstaranie a schválenie územného plánu zóny, resp. jeho ďalšiu existenciu. V nadväznosti na uvedené žalobcovia dodali, že i keď územný plán zóny U. bol obstaraný a schválený ešte podľa ustanovení a v znení účinnom do 31.07.2000 a v čase jeho prijatia táto podmienka (schválenie územného plánu zóny, ak to určuje územný plán obce) stanovená nebola, majú žalobcovia za to, že s poukazom na ustanovenie v spojení s ustanovením o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) malo zo strany mesta Piešťany po prijatí novelizácie prísť k takej úprave samotného územného plánu mesta Piešťany, ktoré by umožnilo existenciu územného plánu zóny U.. Žalobcovia zastali názor, že v opačnom prípade je možné nie len obstaranie a schválenie, ale analogicky i už skoršiu existenciu územného plánu zóny považovať za nezákonnú.

12. Vo vzťahu k záväzným regulatívom územného plánu zóny U. - H. žalobcovia namietali ich nezákonnosť a nesprávnosť spočívajúcu v tom, že (regulatív) obmedzenie na stavbu rodinného domu typu 1 o výmere zastavanej plochy maximálne 120 m2 nezohľadňuje veľkosť parcely, ale absolútnym číslom limituje veľkosť zastavanej plochy stavby rodinného domu. V tejto súvislosti dôvodili poukazom na ustanovenie (správne má byť ods. 3 citovaného ustanovenia

- poznámka správneho súdu), podľa ktorého sa v zóne určujú okrem iného aj zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, ktorými v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením vyhlášky č. sú okrem iného koeficient zastavanosti, ktorý predstavuje pomer medzi zastavanou plochou stavbami a plochou pozemku. Zákonná úprava síce prirodzene umožňuje limitovať „veľkosť“ stavby na jednotlivom pozemku, avšak len prostredníctvom koeficientu, ktorý zohľadní rozlohu pozemku. Namietli, že úprava obsiahnutá v územnom pláne zóny U. - H. je v tomto ohľade nedôsledná, kedy na pozemky o rôznej veľkosti, bez ohľadu na ich skutočnú výmeru, umožňuje en bloc stavať len jeden typ rodinných domov o maximálnej výmere nezohľadňujúcej reálnu výmeru pozemku, a teda de facto nezohľadňujúcej zastavanosť pozemkov. Naproti tomu právna úprava ukladá možnosť obmedziť rozsah veľkosti stavby koeficientom, ktorý zohľadní veľkosť jednotlivej parcely konkrétneho vlastníka a podľa nej umožní umiestniť na túto parcelu stavbu. V tejto súvislosti žalobcovia vyjadrili názor, že Územný plán zóny U. - H. je tak v rozpore s ustanoveniami v spojení s vykonávacou vyhláškou (č. 55/2001 Z .z.), pričom opakovane považovali za potrebné poukázať na skutočnosť, že vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a územnoplánovacích podkladoch č. a územnoplánovacej dokumentácii, ako vykonávací predpis k , platný a účinný v čase obstarania a schválenia územného plánu zóny U. - H. v ustanovení určovala, že „z riešenia územného plánu sa ako záväzné schvaľujú regulatívy, ktoré určujú najmä: pri zóne využitie parciel a objektov, prvky systému ekologickej stability, regulačné prvky priestorového usporiadania (napr. uličné a stavebné čiary, výšky a objemy zástavby, ukazovatele využitia územia, riešenie dopravy a technického vybavenia) a vymedzenie plôch pre verejnoprospešné stavby.“ V nadväznosti na pôvodnú právnu úpravu vykonávacej vyhlášky k a územnoplánovacej dokumentácii žalobcovia dôvodili, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že v čase prijatia územného plánku zóny U. - H., právny poriadok nelimitoval rozsah zástavby v rámci územného plánu zóny výlučne koeficientom, ale ponechával obstarávateľom a schvaľovateľom územných plánov jednotlivých rozsahov širšie možnosti úpravy. Napriek tomu však majú žalobcovia za to, že po zmene legislatívy a zmene prijatí novej vykonávacej vyhlášky k () prišlo k takej úprave, ktorá umožňuje reguláciu len vo forme

koeficientu, a to bez ohľadu na druh konkrétneho územného plánu, pričom opakovane argumentovali poukazom na citované ustanovenia v spojení s ustanovením zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorých malo zo strany mesta Piešťany po prijatí legislatívnych zmien prísť k zosúladeniu územného plánu zóny a ním stanovených regulatívov s právnym poriadkom, resp. k zosúladeniu spôsobu vyjadrenia týchto regulatívov. Pretože k tejto úprave neprišlo a spôsob regulácie zastavanosti na parcelách spadajúcich do sekcie „G“ v rámci územného plánu zóny U. je limitovaná absolútnym číslom rozlohy zastavanej plochy, žalobcovia považujú takúto úpravu za nezákonnú. V tejto súvislosti žalobcovia tiež uviedli, že i určenie druhu stavieb, ktoré môžu na svojom pozemku postaviť, sa v kontexte citovaných ustanovení javí ako rozporné so zákonom a právnym poriadkom en bloc. Podľa názoru žalobcov nemôže územný plán zóny určovať stavebníkovi povinnosť postaviť na pozemku popri samotnej stavbe rodinného domu len samostatne stojacu garáž alebo drobnú stavbu a vylúčiť postavenie stavby, ktorá nespadá do kategórie drobnej stavby, ako je tomu v prípade vinárne - záhradného domčeka, ktorý majú v úmysle postaviť žalobcovia. V tejto súvislosti dodali, že územný plán môže určovať maximálnu zastavanosť pozemku (vyjadrenú koeficientom), pričom o rozdelení maximálne zastavanej plochy medzi jednotlivé stavby rozhodne samotný stavebník.

13. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody a argumenty mali žalobcovia za to, že územný plán zóny U. - H. je neplatný pre jeho rozpor so zákonom, spočívajúci v nesprávne formulovanej záväznej časti regulujúcej maximálnu zastavanosť pozemku, ktorej formulácia je v rozpore s výslovným znením zákona a je udržiavaná v takejto forme bez toho, aby súčasná právna úprava takúto formuláciu a vyjadrenie umožňovala. Na tejto skutočnosti podľa názoru žalobcov nemení nič ani to, že územný plán bol obstaraný a schválený v dobe, kedy právna úprava takúto formuláciu a vyjadrenie pravdepodobne pripúšťala, nakoľko v súvislosti s novelizáciami právneho poriadku malo prísť k novelizácií územného plánu zóny U. a jeho udržaniu v aktuálnom stave, ktorým nesporne treba chápať i stav súladný a aktuálnym právnym stavom. Z totožných dôvodov možno podľa názoru žalobcov namietať i samotnú existenciu územného plánu zóny U. ako takej.

14. Záverom žalobcovia opakovane poukázali aj na skutočnosť, že v rámci sekcie „G“ v zóne U. je tohto času zastavaných viac ako polovica pozemkov, pričom len jeden z postavených rodinných domov je vo výmere menšej ako 120 m2. Drvivá väčšina postavených rodinných domov je tak postavená v rozpore s územným plánom zóny U. - H., pričom väčšina postavených rodinných domov je doplnená stavbami, ktorých zastavaná plocha presahuje 25m2 (drobná stavba) a zároveň nie sú samostatne stojacimi garážami. Uvedený prístup správnych orgánov možno považovať za postup, ktorý nie je v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 správneho poriadku, ktorý ukladá správnym orgánom povinnosť rozhodovať v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch bez neodôvodnených rozdielov. Rovnako je v kontexte skutočnosti, že žalobcovia požiadali pred podaním samotnej žiadosti o vydanie stavebného povolenia o vyjadrenie stavebného úradu, ktorým sa tento vyjadril kladne vo vzťahu k nimi zamýšľanej stavbe potreba poukázať na skutočnosť, že uvedeným postupom je narúšaný princíp právnej istoty, ako základné zásady akéhokoľvek konania. Vzhľadom na uvedené, konanie správnych orgánov narúša legitímne očakávania žalobcov podľa článku 1 ods. 1 .

III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov

15. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Mal za to, že v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami § 3 a § 32 správneho poriadku a zotrval na skutkovom a právnom závere, že stavebný úrad nedostatočne preskúmal predložený návrh, keď nezistil jeho rozpor s územným plánom mesta Piešťany, čím pri vydaní stavebného povolenia porušil ustanovenie § 46 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

17. K predmetu povoľovacieho konania žalovaný zopakoval, že v zmysle návrhu ide o objekt - rodinný dom, ktorý je navrhnutý ako dvojpodlažný, s plochou strechou, nepodpivničený a so zastavanou plochou 267,39 m2, pričom súčasťou zámeru je aj umiestnenie vinárne - záhradného domčeka v zadnej časti

pozemku, ktorý má zastavanú plochu 43 m2. V nadväznosti na predloženú projektovú dokumentáciu dal do pozornosti regulatívy dotknutej lokality, obsiahnuté v Územnom pláne zóny U. (schválený uznesením č. 4/1998 v znení neskorších zmien a doplnkov územného plánu zóny), pričom predmetná stavba sa nachádza v sekcii „G“, kde sa umiestňuje na každú parcelu jeden rodinný dom, typu „1“ s maximálnou podlažnosťou 2 NP a odstupové vzdialenosti jednotlivých objektov je potrebné riešiť podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „“).

18. Vo vzťahu k záhradnému domčeku žalovaný dôvodil, že v sekcii „G“ územného plánu predmetnej zóny je možné umiestňovať samostatne stojace garáže, alebo iné drobné stavby. To znamená, že okrem rodinného domu je možné umiestniť aj samostatne stojace drobné stavby, ktoré sú v zmysle ustanovenia prízemné stavby so zastavanou plochou do 25 m2 a s výškou max. 5 m, plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. V nadväznosti na uvedené regulatívy žalovaný vyhodnotil, že objekt SO 02 Vináreň - záhradný domček prekračuje svojou zastavanosťou parametre drobnej stavby. Zároveň dal do pozornosti, že projekt (typ) rodinného domu 1 má byť v zmysle centrálnej mestskej zóny mesta Piešťany navrhnutý tak, aby jeho celková plocha bola do cca 120 m2, avšak podľa projektovej dokumentácie povoľovanej stavby je zastavaná plocha objektu rodinného domu 267,39 m2. Preto žalovaný zotrval na správnosti záveru odvolacieho konania, že zastavaná plocha predmetného rodinného domu a umiestnenie doplnkovej stavby „Vináreň-záhradný domček“ k rodinnému domu na parcele č. 10164/39 v kat. ú. H. je navrhnuté v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Piešťany. V tejto súvislosti dôvodil, že súlad navrhovaných stavieb s územným plánom je primárna a najdôležitejšia podmienka, ktorej nesplnenie je kľúčové pre povolenie resp. nepovolenie stavby, dodajúc, že súlad s územným plánom reprezentuje verejný záujem.

19. Na podporu svojej argumentácie ohľadom nesúladu navrhovaných stavieb s územným plánom predmetnej zóny žalovaný dal do pozornosti relevantné časti Územného plánu mesta Piešťany z roku 1998, v ktorého kapitole 24 ,,Požiadavky na zabezpečenie zonálnych dokumentácií“ sa uvádza, že „Pre dotváranie a rozvoj mesta je prioritne potrebné zabezpečiť územnoplánovaciu dokumentáciu pre navrhované zóny: - územia nových rozvojových zámerov Veterná (UO 017)“. Nové rozvojové územie sa nachádza len južne od Veternej ulice (severne od Veternej ulice je len stabilizovaná zástavba). Súčasťou tohto rozvojového územia je aj lokalita U.. Žalovaný zastal názor, že Územný plán zóny U., H. je spracovaný v súlade s v spojení s , pretože Územný plán mesta Piešťany určuje, že pre územie nových rozvojových zámerov južne od Veternej ulice je potrebné spracovať a schváliť územný plán zóny. Nakoľko bolo toto nové rozvojové územie funkčne a priestorovo diferencované, bola spracovaná formou územného plánu zóny jeho časť, ktorá bola určená ako obytná t. j. časť U.. Takéto delenie, resp. etapizácia územia určeného na spracovanie ÚPN zóny nie je ani územným plánom mesta vylúčené. Toto jednoznačne potvrdzuje aj všeobecne záväzného nariadenia, ktorým bola vyhlásená Záväzná časť ÚPN zóny U., H., kde sa píše „Toto nariadenie platí pre územie zóny, pre ktorú bol prijatý názov U., nachádzajúce sa južne od Veternej ulice...“.

20. Ohľadom namietaných záväzných regulatívov platných pre dotknutú oblasť zóny U. žalovaný uviedol, že v definuje, čo určujú zastavovacie podmienky na umiestnenie stavieb na jednotlivých pozemkoch. V bode b) sa uvádza, že zastavovacie podmienky na umiestnenie stavby určujú „intenzitu zastavania, prípustnosť a neprípustnosť zastavania podľa druhu - stavieb a ich účelového využitia, najmä rozsah a mieru stavebného využitia vyjadrené koeficientom zastavanosti, indexom podlažnosti, koeficientom stavebného objemu, podielom zelene vrátane nezastavaných plôch na pozemku a limitmi podľa druhu stavby“. V nadväznosti na uvedené žalovaný argumentoval výkladom predmetnej úpravy, že slovo „najmä“ poukazuje na to, že sú prípustné aj iné formy určenia zastavovacích

podmienok a limitov stavby. V tomto prípade bolo v územnom pláne zóny U., H. použité absolútne číslo v m2, definujúce maximálny limit rozsahu stavby rodinného domu. Žalovaný mal za to, že uvedené definovanie zastavovacích podmienok v ÚPN zóny U., H. je v súlade so

21. Ďalej žalovaný zákonnosť Územného plánu zóny U., H. dôvodil poukazom na skutočnosť, že tento územný plán zóny bol schválený Mestským zastupiteľstvom dňa 15.06.1998 uznesením č. 111/1998/B3. Jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Piešťany č. 4/1998 (ďalej aj „VZN č. 4/4998“), pričom v roku 2004 bola prerokovaná a schválená zmena územného plánu zóny U., H. uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany č. 194/2004/B zo dňa 01.10.2004 a v roku 2008 bola prerokovaná a schválená zmena územného plánu zóny U., H. uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany č. 246/2008 zo dňa 11.12.2008. Žalovaný dal do pozornosti, že predmetný územný plán zóny, vrátane jeho zmien, bol prerokovaný a schválený v zmysle ustanovení a žalovaný nemá žiadne informácie o zrušení uvedených uznesení mestského zastupiteľstva, ako ani o zrušení uvedených všeobecne záväzných nariadení. V nadväznosti na uvedené žalovaný dodal, že ustanovenia neumožňujú ukončenie platnosti územnoplánovacej dokumentácie bez jej súčasného nahradenia novým územným plánom, argumentujúc, že spôsoby, ako je možné zrušiť platnosť územnoplánovacej dokumentácie na základe iných právnych predpisov, sú popísané v usmernení Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie výstavby č. j. 06682/2017/ SV/28602 zo dňa 24.04.2017, ktoré je k dispozícii na webovej stránke Ministerstva dopravy a výstavby SR v sekcii Metodické usmernenia. V zmysle Metodické usmernenia ministerstva sú záväzné pre všetky orgány územného plánovania. Do súčasnosti žalovaný nemá informácie, že by došlo k jej zrušeniu na základe iných právnych predpisov, preto zastal názor, že Územný plán zóny U., H., vrátanej jeho zmien, je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a je platný a záväzný.

22. Záverom žalovaný uviedol, že rozhodnutie (územné a stavebné) je zákonné, ak je vydané v súlade s právnou úpravou účinnou v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t. j. ak je v súlade s platným územným plánom zóny, konkrétne s jeho záväznou časťou vyhlásenou VZN. K namietanému porušeniu zásady legitímnych očakávaní v správnom konaní dôvodil, že povoľovanie okolitých stavieb v rozpore s územným plánom zóny neoprávňuje povoľujúci orgán na vydanie ďalšieho takéhoto rozhodnutia, ktoré by bolo v rozpore so záväznou časťou územného plánu zóny.

23. Ďalší účastník v 1/ rade v rámci vyjadrenia k žalobe namietal, že navrhovaná stavba nie je v súlade Územným plánom zóny U. H., pretože okrem navrhovaného rodinného domu, na predmetnom pozemku je navrhnutá drobná stavba Vináreň - záhradný domček, ktorý môže mať pôdorysnú plochu maximálne 25 m2, ale v danom prípade je predmetný záhradný domček navrhnutý s plochou 42,11 m2. Podľa názoru ďalšieho účastníka v 1/ rade tu zostala otázka, prečo bol listom Ing. Arch. P. č. j. zo dňa 18.12.2018 (Vyjadrenie Mestského úradu Piešťany k architektonickej štúdii: „Rodinný dom - HEPN“

- poznámka správneho súdu) povolený projekt navrhovanej stavby žalobcom v 1/ a 2/ rade, keď tým bol porušený Územný plán zóny U..

24. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade v replikách na vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania v 1/ rade zotrvali na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby. Mali za to, že žalovaný sa nevysporiadal, resp. sa nesprávne vysporiadal s otázkou, či Územný plán zóny U. je alebo nie je ku dňu vydania stavebného povolenia stavebným úradom mesta Piešťany v súlade s platnou legislatívou.

25. Žalovaný a ďalší účastník v 1/ rade duplikou na vyjadrenia žalobcov v lehote stanovenej správnym súdom nereagovali.

26. Ďalší účastníci v 2/ až 9/ rade sa k veci písomne nevyjadrili.

IV. Relevantná právna úprava

27. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

29. Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

30. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

31. Podľa nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.

32. Podľa žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.

33. Podľa žalobcom môže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

34. Podľa SR vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.

35. Podľa SR na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.

36. Podľa SR pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.

37. Podľa SR ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s , s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s , s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s , s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.

38. Podľa SR, ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

39. Podľa SR, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

40. Podľa § 4 ods. 3 písm. j) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.

41. Podľa zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

42. Podľa zákona o obecnom zriadení vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

43. Podľa § 6 ods. 3 zákona o obecnom zriadení návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrh nariadenia sa zverejní aj na webovom sídle obce v tej istej lehote.

44. Podľa § 6 ods. 4 zákona o obecnom zriadení dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené.

45. Podľa § 6a ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ak súd na návrh prokurátora rozhodnutím vyslovil, že medzi všeobecne záväzným nariadením vo veciach územnej samosprávy a zákonom je nesúlad a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.

46. Podľa § 6b ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ak súd uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastavil účinnosť všeobecne záväzného nariadenia obce alebo samosprávneho kraja, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia podľa osobitného zákona, obec zverejní právoplatné uznesenie súdu jeho vyvesením na úradnej tabuli, a to až do času, kým nie je zrušené alebo nestratí platnosť. Právoplatné uznesenie súdu zverejní obec aj na webovom sídle obce v tej istej lehote.

47. Podľa § 11 ods. 4 písm. c) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce.

48. Podľa územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

49. Podľa územnoplánovaciu dokumentáciu tvorí územný plán zóny.

50. Podľa územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva.

51. Podľa schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.

52. Podľa územné plány obcí a zón schvaľuje obec.

53. Podľa obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

54. Podľa obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie a) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom, b) doručením dotknutým orgánom.

55. Podľa schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

56. Podľa obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami.

57. Podľa obec a samosprávny kraj sú povinné pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán.

58. Podľa podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa a ostatné existujúce podklady podľa ; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

59. Podľa stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

60. Podľa stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

61. Podľa , ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

62. Podľa v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

63. Podľa rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

64. Podľa v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

65. Podľa stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

66. Podľa a v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.

67. Podľa , ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

68. Podľa regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého

objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.

69. Podľa drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

70. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

71. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

72. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

73. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

74. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

75. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

76. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ), za splnenia procesných podmienok ( a ), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

77. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým v rámci odvolacieho konania zrušil administratívne rozhodnutie prvého stupňa, ktorým mesto Piešťany v postavení stavebného úradu v spojenom konaní rozhodlo o umiestnení a povolení predmetnej stavby navrhovanej žalobcami v obytnej zóne mesta, nazvanej U.. Dôvodom zrušenia rozhodnutia o umiestnení a povolení stavby bol žalovaným konštatovaný rozpor navrhovanej stavby, t. j. rodinného domu a samostatne stojacej drobnej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou predmetnej mestskej zóny, a to s jej záväznou časťou určujúcou regulatív maximálnej plochy zastavanosti rodinného domu (stanovenej na 120 m2), ako aj rozpor návrhu drobnej stavby so , v zmysle ktorého ( ) by navrhovaná zastavaná plocha drobnej stavby, plniacej doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, nemala presiahnuť 25 m2 a výšku 5 m.

78. Z obsahu administratívneho spisu a z projektovej dokumentácie predloženej žalobcami k návrhu na umiestnenie a povolenie stavby rodinného domu správny súd zistil, že ide o rodinný dom (stavebný objekt SO1) so zastavanou plochou 267,39 m2 a objekt (označenie v projektovej dokumentácii SO2 - vináreň) so zastavanou plochou 42,20 m2, ktorý je z pohľadu situovania stavby rodinného domu a z uličnému pohľadu umiestnený za týmto rodinným domom v zadnej časti pozemku na parcele č. 10164/39 v kat. ú. H..

79. Administratívne rozhodnutie prvého stupňa, ktorým mesto Piešťany v postavení stavebného úradu v spojenom konaní rozhodlo o umiestnení a povolení predmetnej stavby navrhovanej žalobcami v obytnej zóne U., žalobcovia v 1/ a 2/ rade považujú za zákonné a správne. Vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného namietajú jeho nezákonnosť predovšetkým s akcentom na skutočnosť, že pri posudzovaní splnenia podmienok na vydanie stavebného povolenia vychádzal žalovaný z územnoplánovacej dokumentácie (Územného plánu zóny U.), ktorý v znení jeho dodatkov je v rozpore so Zároveň namietali, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne vysporiadal s otázkou súladu Územného plánu zóny U. s platnou legislatívou ku dňu vydania stavebného povolenia na predmetné stavby.

80. Primárny žalobný bod, ktorým žalobcovia predovšetkým namietajú rozpor, resp. nesúlad Územného plánu zóny U. so zákonom a vykonávacími právnymi predpismi na úseku verejnej správy územného plánovania, správny súd vyhodnotil ako nedôvodný.

81. v explicitne splnomocňuje obce na vydávanie všeobecne záväzných nariadení vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona.

82. Typickou vecou, patriacou do oblasti územnej samosprávy, je regulačná (normatívna) právomoc obce všeobecne záväzným nariadením schvaľovať územný plán obce ako aj územný plán časti obce (zóny), vrátane jeho záväzných častí, prostredníctvom ktorej právomoci obce zabezpečujú v rámci výkonu samosprávy obstaranie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce a jej zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, uvádzajú do života obstaranie a schvaľovanie programov rozvoja bývania a utvárajú vhodné podmienky na bývanie v obci. Ide o primárnu, t. j. neodvodenú, ale priamo a zákonom o obecnom zriadení danú právomoc, ktorá je priamo zakotvená v ustanovení zákona o obecnom zriadení, a ktorá je v zmysle ustanovenia s. 4 písm. c) citovaného zákona zverená obecnému zastupiteľstvu obce, ako jednému z jej orgánov, zákonom na túto normotvornú činnosť splnomocnenému ( SR v nadväznosti na v spojení s zákona o obecnom zriadení). S uvedeným ústavným a zákonným rámcom schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie obce a jej obytných zón (resp. častí obce) korešponduje aj zákonná úprava zabezpečovania a prípravy územnoplánovacej dokumentácie príslušnými orgánmi podľa , ktorý taktiež v ustanoveniach v spojení s upravuje, že územné plány obcí a zón schvaľuje obec, ktorá túto územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

83. Všeobecne záväzné nariadenie, ako normatívny právny akt, je po jeho vyhlásení postupom podľa a zákona o obecnom zriadení účinné a platné, pričom je pre všetky subjekty dotknuté predmetom jeho regulácie na danom území záväzné, a to bez ohľadu na ich názor ohľadom možného rozporu všeobecne záväzného nariadenia s alebo so zákonom, príp. s inou právnou normou vyššej právnej sily, ako je všeobecne záväzné nariadenie obce (t. j. s nariadením vlády, všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy - to platí vo vzťahu k VZN obcí vydaným pri plnení úloh štátnej správy podľa zákona o obecnom zriadení).

84. Rozpor, resp. nesúlad všeobecne záväzného nariadenia vydaného vo veciach územnej samosprávy (podľa ) s , s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, môže s následkom straty jeho účinnosti vysloviť Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorého právomoc je na to daná v ustanovení článku 125 ods. 1 písm. c) SR (v je ústavnému súdu daná právomoc rozhodovať o súlade VZN vydaných podľa čl. 71 ods. 2 s ).

85. Pokiaľ ide o nesúlad všeobecne záväzného nariadenia vydaného vo veciach územnej samosprávy (podľa ) so zákonom, na jeho vyslovenie je kompetentný aj správny súd (ktorého právomoc je daná ustanovením v spojení s a nasl. ). Ide o konanie v rámci správneho súdnictva, vedené podľa ustanovení až 367 SPP, o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy (piaty diel štvrtej hlavy - konania vo veciach územnej samosprávy). Aktívna žalobná legitimácia v tomto type správnych žalôb je zo zákona daná len prokurátorovi, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce nebolo vyhovené, s výnimkou VZN, vo vzťahu ku ktorým zainteresovaná verejnosť napáda porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia ( a ).

86. Predmetom tohto konania je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané v rámci odvolacieho konania vo veci územného rozhodnutia o umiestnení stavby, spojeného s vydaním stavebného povolenia na stavby navrhované žalobcami. Teda predmetom tohto súdneho prieskumu zákonnosti nie je konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia mesta (územnoplánovacej dokumentácie) so zákonom, v nadväznosti na žalobcami namietaný nesúlad Územného plánu mesta Piešťany ako aj nesúlad Územného plánu zóny U. H. a ich záväzných častí, vyhlásených všeobecne záväzným nariadením v znení jeho dodatkov, so

87. Preto sa týmto žalobným dôvodom, smerujúcim k otázke posúdenia zákonnosti, resp. nezákonnosti predmetnej územnoplánovacej dokumentácie so zákonom a vykonávacou vyhláškou, správny súd, i s ohľadom na viazanosť správneho súdu predmetom konania ( ), ako aj s ohľadom na nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie žalobcov ( a ), nezaoberal.

88. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov Všeobecne záväzné nariadenie č. 4/4998 v znení jeho dodatkov, ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu zóny U., nestratilo účinnosť ani platnosť na základe právnych skutočností predpokladaných v SR alebo ustanoveniami a v spojení s zákona o obecnom zriadení. Teda nenastala skutočnosť, že by bol rozhodnutiami ústavného súdu alebo príslušného správneho súdu vyslovený nesúlad predmetného VZN vo veci územnej samosprávy, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s alebo so zákonom.

89. Pokiaľ ide o rozsah a dôvody posúdenia zákonnosti, resp. nezákonnosti administratívneho rozhodnutia prvého stupňa žalovaným ako odvolacím správnym orgánom, tento bol správnym súdom vyhodnotený ako dostatočný.

90. V podanom odvolaní bol ďalšími účastníkmi v 1/ a 2/ rade namietaný nesúlad navrhovanej stavby rodinného domu a vinárne - záhradného domčeka so a s územnoplánovacou dokumentáciou, konkrétne s jej záväznými regulatívmi ( ), upravujúcimi hustotu zastavanosti územia danej zóny, vyjadrenú maximálnou plochou zastavanosti stanovenej pre rodinné domy do 120 m2, pričom maximálnu plochu zastavanosti drobnej stavby, pod ktorú možno v zmysle ustanovenia podradiť navrhovanú vináreň, zákon stanovuje na 25 m2.

91. V nadväznosti na odvolacie námietky účastníkov stavebného konania žalovaný správne posudzoval zákonnosť stavebného povolenia s prihliadnutím na správnu, resp. nesprávnu aplikáciu ustanovení , relevantných pre rozhodovanie vo veci žiadosti o vydanie stavebného povolenia (, a v spojení s citovaného zákona). Žalovaný správne ustálil, že k stavebnému konaniu navrhovateľmi (žalobcami v 1/ a 2/ rade) predložená projektová dokumentácia je v rozpore s platnou a účinnou územnoplánovacou dokumentáciou v časti stanovenia zastavanej plochy, jednak rodinného domu (o navrhovanej rozlohe zastavanej plochy 267,39 m2) a jednak objektu vinárne so zastavanou plochou 42,20 m2, čo bolo zákonným dôvodom na nevydanie stavebného povolenia pre takto navrhované stavebné objekty. Je nesporné, že podľa predloženej

projektovej dokumentácie zastavaná plocha rodinného domu o viac ako o 2,22 násobok presahuje záväzným regulatívom stanovenú plochu zastavanosti prípustnú na pozemkoch nachádzajúcich sa v predmetnej obytnej zóne mesta (resp. navrhnutá zastavaná plocha rodinného domu predstavuje cca 223 % maximálne stanovenej zastavanej plochy) a rovnako tak pre povolenú drobnú stavbu (vináreň) žalobcovia v projektovej dokumentácii navrhujú zastavanú plochu o viac ako 1,6 násobok väčšiu, ako je zákonom stanovená zastavaná plocha drobnej stavby ( ).

92. Možno konštatovať, že v prejednávanom prípade sa žiadatelia o vydanie stavebného povolenia výrazne odklonili od zákonom danej (pri návrhu zastavanej plochy drobnej stavby podľa ), ako aj od regulatívmi stanovenej plochy zastavanosti navrhovanej stavby rodinného domu. Túto skutočnosť bolo potrebné posudzovať na základe platného a účinného územného plánu predmetnej zóny v jeho aktuálnom znení (ktorý bol vrátane jeho záväznej časti vyhlásený VZN) v čase vydania stavebného povolenia.

93. Uvedené skutkové okolnosti žalovaný, aj s poukazom na záväzné regulatívy platného územného plánu zóny, vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia druhého stupňa, na základe čoho nemohol dospieť k inému rozhodnutiu, ako k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci vydania stavebného povolenia (§ 59 ods. 2 správneho poriadku).

94. S prihliadnutím na dôvody uvádzané v bodoch 81. až 87. tohto rozhodnutia správny súd zároveň podotýka, že v rámci odvolacieho konania nebolo úlohou žalovaného a ani v jeho právomoci nebolo, aby sa zaoberal súladom Územného plánu zóny U. s platnou legislatívou, resp. jeho nesúladom so a vykonávacími vyhláškami na úseku zabezpečovania územnoplánovacej dokumentácie pre účely územného a stavebného konania. Žalovaný bol v rámci odvolacieho konania povinný preskúmať správnu aplikáciu ustanovení , a v spojení s citovaného zákona stavebným úradom na zistený skutkový stav, ktorý bol potrebný pre rozhodnutie vo veci spojeného územného a stavebného konania, teda okrem iného predovšetkým, či konajúci stavebný úrad správne vyhodnotil súlad, resp. nesúlad navrhovaných stavieb podľa projektovej dokumentácie s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Piešťany, resp. obytnej zóny.

95. Vo vzťahu k povinnosti konajúcich správnych orgánov v konaní o vydaní stavebného povolenia ex offo skúmať a prihliadať na súlad, resp. nesúlad predloženej projektovej dokumentácie s platnou a účinnou územnoplánovacou dokumentáciou, je bez právneho a procesného významu žalobcami poukazovaná skutočnosť, že si pred podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia vyžiadali stanovisko z Mestského úradu Piešťany (č. 5745/2/2018-Ko zo dňa 18.12.2018) k architektonickej štúdii rodinného domu - HEPN, v zmysle ktorého záveru: „Predložený návrh rodinného domu a jeho umiestnenia na pozemok je z územnoplánovacieho hľadiska akceptovateľný, navrhované umiestnenie stavby je v súlade s regulatívmi, stanovenými v ÚPN-Z U..“

96. Z uvedeného stanoviska nevyplýva, že by sa mestský úrad po opise základných technických charakteristík navrhovaných stavieb podľa predloženej projektovej dokumentácie vo vzťahu k predimenzovanej zastavanosti jednotlivých plôch zaoberal vyhodnotením jej súladu s územnoplánovacou dokumentáciou v časti relevantných záväzných regulatívov. Tieto v predmetnom stanovisku nie sú citované, pričom jednoduché konštatovanie o akceptovateľnosti a o súlade navrhovaných stavieb so záväznou územnoplánovacou dokumentáciou mestský úrad, poskytujúci predmetné stanovisko, nijako, nie to ešte presvedčivo, neodôvodnil.

97. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že závery stanoviska k predloženej projektovej dokumentácii (poskytnutého pred podaním návrhu na vydanie stavebného povolenia) nie sú pre konajúci stavebný úrad záväzné a výsledok stavebného konania nijako neprejudikujú. Stavebný úrad bol povinný vydať stavebné povolenie len na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, do ktorého okrem iných skutkových okolností nepochybne patrí skúmanie splnenia zákonných podmienok podľa ustanovení , a v spojení s , t. j. vo verejnom záujme skúmať a vyhodnotiť súlad, príp. nesúlad predloženej projektovej dokumentácie so záväznými regulatívmi územnoplánovacej dokumentácie, platnej pre dotknutú obytnú zónu mesta. Avšak z obsahu administratívneho rozhodnutia prvého stupňa je zrejmé, že stavebný úrad po opise navrhovaných stavieb podľa predloženej projektovej dokumentácie, po zhrnutí a citácii záverov a záväzných stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov (, ), ako aj po uvedení dôvodov

nevyhovenia námietke účastníka konania ohľadom odstupovej vzdialenosti navrhovanej drobnej stavby, relevantné záväzné regulatívy vo vzťahu k zastavanosti pozemkov dotknutej obytnej zóny podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie neuvádzal a svoje konštatovanie, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane ohrozené či obmedzené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, nijako bližšie neodôvodnil. Skutkový stav vyhodnotil stavebný úrad formálne, bez bližšieho odôvodnenia opodstatnenosti vydania stavebného povolenia pre navrhované stavby napriek skutočnosti, že podľa predloženej projektovej dokumentácie zastavaná plocha rodinného domu viac ako 2,22-násobne presahuje záväzným regulatívom stanovenú plochu zastavanosti, prípustnú pre rodinné domy, nachádzajúce sa na pozemkoch v predmetnej obytnej zóne mesta. Rovnaké dôvody postráda odôvodnenie stavebného povolenia aj vo vzťahu k predmetnej drobnej stavbe, ktorej zastavaná plocha celkom zjavne takmer dvojnásobne presahuje maximálnu zastavanú plochu pre tento druh stavby, stanovenú .

98. Vo svetle vyššie uvedenej absencie presvedčivých dôvodov administratívneho rozhodnutia prvého stupňa správny súd dospel k záveru o správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Tento v rámci odvolacieho konania, súc neviazaný len rozsahom odvolacích dôvodov, postupom podľa správneho poriadku zrušil stavebné povolenie z dôvodu udelenia práva v zjavnom rozpore s objektívnym právom, reprezentovaným ako aj platnou územnoplánovacou dokumentáciu, vyhlásenou všeobecne záväzným nariadením mesta.

99. Pre úplnosť je potrebné konštatovať, že za nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcov napádajúcu porušenie precedenčnej zásady rozhodnutím žalovaného, ktorej porušenie žalobcovia vzhliadli v odlišnom prístupe správneho orgánu pri vydaní stavebných povolení, taktiež v rozpore so záväznými regulatívmi územnoplánovacej dokumentácie predmetnej zóny, v ktorej sa nachádzajú stavby rodinných domov so zastavanými plochami rovnako prekračujúcimi maximálne záväzne stanovenú plochu zastavanosti 120 m2. Správnemu súdu takýto postup z úradnej činnosti známy nie je a žalobcovia žiadne konkrétne rozhodnutie alebo rozhodnutia žalovaného, preukazujúce ich tvrdenia o nerovnakom rozhodovaní žalovaného v obdobných prípadoch, nepredložili ani neoznačili. Žalobcami tvrdený predpoklad o vydaní stavebných povolení pre rodinné domy v obytnej zóne U. H., ktoré svojou zastavanou plochou presahujú záväzne stanovený regulatív územnoplánovacej dokumentácie pre danú obytnú zónu, nemôže tvoriť základ ich legitímnych očakávaní pre vydanie stavebného povolenia na základe projektovej dokumentácie, podľa ktorej zastavaná plocha navrhovanej stavby viac ako dvojnásobne presahuje záväzný regulatív ohľadom zastavanosti plochy. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že ak by aj boli také stavebné povolenia vydané a právoplatné, bolo by namieste skúmať osobitné dôvody, pre ktoré stavebný úrad takéto stavby povolil (ktorými sa v danom prípade žalobcov stavebný úrad v stavebnom povolení nijako nezaoberal). Rovnako by bolo potrebné pre účely identifikovania ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho orgánu v obdobných prípadoch skúmať, koľko žalobcami poukazovaných rozhodnutí o vydaní stavebných povolení v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciu bolo napadnutých odvolaním a ako sa s týmito odvolaniami žalovaný v postavení odvolacieho orgánu vysporiadal a ako v konečnom dôsledku vo vzťahu k porušeniu záväzných regulatívov plôch zastavanosti navrhovaných stavieb rozhodol.

100. Preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcov, že jednoduchý poukaz na existenciu rodinných domov na 13 parcelách predmetnej obytnej zóny (zo štrnástich len jeden rodinný dom postavený s plochou zastavanosti do 120 m2), postavených v rozpore so záväzným regulatívom územnoplánovacej dokumentácie danej zóny, zakladá právo žalobcov na vydanie stavebného povolenia na nimi navrhovanú stavbu. Prípadné nezákonné administratívne rozhodnutia, ktoré zo zrejmého konsenzu účastníkov konania neboli napadnuté opravnými prostriedkami a neboli podrobené testu zákonnosti v rámci administratívneho alebo súdneho prieskumu zákonnosti, nemôžu založiť legitímne očakávanie účastníkov konaní v prípadných ďalších správnych konaniach v obdobných veciach.

101. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, v kontexte podstatných žalobných bodov, nezistil také porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcov, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( ).

102. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.

103. Ďalším účastníkom konania v 1/ až 9/ rade právo na náhradu trov konania nepriznal podľa , v zmysle ktorého títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti neukladal.

104. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( )

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).