Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10CbPv-8-2014.pdf
PDF · 143.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10CbPv/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu Icopal s.r.o., 943 03 Štúrovo, Továrenská 1, IČO: 36 531 740, zastúpenému BRICHTA & PARTNERS s.r.o., 811 09 Bratislava, Gr?sslingova 6 - 8, IČO: 35 740 809, proti žalovaným - 1/ JASONA s.r.o., 957 01 Bánovce nad Bebravou, Rokošská 5, IČO: 46 266 224, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, J. Chalupku 8, IČO: 36 867 519, a 2/ E. Ď., nar. XX. R. XXXX, XXX XX L. X. L., M. X, zastúpenému JUDr. Máriom Keletim, advokátom, 981 01 Hnúšťa, Hlavná 36, o ochranu pred nekalou súťažou vrátane primeraného zadosťučinenia v peniazoch, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zdržať sa používania označení „SUPERMOST“, „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“.
II. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi titulom primeraného zadosťučinenia sumu 5 000 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku požadovaného primeraného zadosťučinenia súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal súd uložiť - žalovanému 1/ zdržať sa používania označení „SUPERMOST“, „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“, žalovanému 2/ zdržať sa konania, ktorým porušuje obchodné tajomstvo a dôverné informácie žalobcu, a žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20 000 eur ako primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu. 2. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 10CbPv/8/2014 - 359 zo dňa 21. novembra 2017 žalobu v celom rozsahu zamietol. Konanie žalovaného 1/ neposúdil ako konanie odporujúce dobrým mravom s odôvodnením, že príprava vlastného podnikania vrátane registrácie ochrannej známky - označenia, ktoré bolo v čase prihlásenia voľné, i následné uplatňovanie práv z riadne zapísanej ochrannej známky, nie je nekalou súťažou. Konštatoval, že nebolo preukázané, že v čase podania prihlášky ochrannej známky „SUPERMOST“ žalobca s výrobkom tohto označenia obchodoval. Nebolo preukázané ani to, že by sa žalovaný 2/ dopustil voči žalobcovi nekalosúťažného konania porušením obchodného tajomstva. Hoci sa súdu nejavilo dôveryhodné tvrdenie, že žalovaný 1/ prišiel na označenie „SUPERMOST“ bez konzultácie so žalovaným 2/, samo osebe to nepovažoval za dostatočný dôkaz nekalosúťažného konania. 3. Na odvolanie žalobcu súd druhej inštancie rozsudkom č.k. 43CoPv/2/2018 - 459 zo dňa 25. októbra 2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými boli zamietnuté návrhy žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa používania označení „Siplast Primer Speed SBS“, „Siplast
Primer“ a „SUPERMOST“, uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne primerané zadosťučinenie v sume 20 000 eur, i o nároku na náhradu trov konania, a vec mu vrátil v týchto častiach na ďalšie konanie. Rozsudok potvrdil ako vecne správne (hoci z iných dôvodov) vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na uloženie povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa konania porušujúceho obchodné tajomstvo žalobcu a dôverné informácie s odôvodnením, že medzičasom skončila ochrana obchodného tajomstva (informácie o výrobku sa stali bežne dostupnými najneskôr dňom vydania certifikátu, t.j. 15. februára 2013). 4. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil vec, keď dôkazy navrhované žalobcom síce vykonal, ale nesprávne vyhodnotil, čo spôsobilo nesprávny záver, že žalovaní sa nekalosúťažného konania voči žalobcovi nedopustili. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa uloženia povinností žalovanému 1/ zdržať sa používania označení „SUPERMOST“, „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“, hoci ich vzťah vyhodnotil ako súťažný a konkurenčný v hospodárskej súťaži na relevantnom trhu. Konštatoval, že žalovaný 1/ plánoval dovážať na slovenský trh výrobky poľského obchodného partnera žalobcu označené ochrannou známkou „SUPERMOST“ a okrem tohto označenia si registroval ako ochranné známky aj označenia „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“, o ktorých preukázateľne vedel, že ich používa žalobca. Odvolací súd nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že si žalovaný 1/ zaregistroval ochranné známky len z dôvodu prípravy vlastného podnikania, lebo mu nič nebránilo dať si zaregistrovať akékoľvek iné označenie, ktoré by nebolo úplne identické s označeniami skôr používanými žalobcom. Na špekulatívnom postupe žalovaného 1/ podľa názoru odvolacieho súdu nič nemení, že označenie „SUPERMOST“ bolo na území Slovenskej republiky v rozhodujúcom čase podania prihlášok žalovaným 1/ voľné, lebo označenia „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“ používal žalobca na Slovensku už od roku 2000 a prípravu na používanie označenia „SUPERMOST“ začal žalobca už pred podaním prihlášky ochrannej známky žalovaným 1/. Odvolací súd nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ nekonal v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalobca skorší vznik práv na používanie označení, ktoré si žalovaný 1/ prihlásil ako ochranné známky, dostatočne jasne preukázal. Konštatoval, že sa žalovaní dopustili voči žalobcovi nekalosúťažného konania, čím mu vzniklo právo na primerané zadosťučinenie podľa § 53 Obchodného zákonníka, o výške ktorého má rozhodnúť súd prvej inštancie. 5. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie súd konštatuje, že predmetom konania zostal návrh žalobcu, aby súd žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa používania označení „SUPERMOST“, „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“, a obom žalovaným uložil povinnosť zaplatiť mu titulom primeraného zadosťučinenia za nekalosúťažné konanie 20 000 eur. 6. Žalobca argumentuje, že na slovenskom trhu pôsobí dlhodobo, od roku 1999 je súčasťou nadnárodnej skupiny ICOPAL orientujúcej sa na izolácie a cestné stavby. V tejto skupine bol vyvinutý komplexný systém hydroizolácie mostov a iných inžinierskych cestných stavieb, do prác na vývoji systému boli zapojené viaceré národné spoločnosti, medzi nimi aj poľská spoločnosť ICOPAL S.A., ktorá vyrábala asfaltové pásy pre hydroizoláciu mostov označené označením „SUPERMOST“. Tento systém bol pre poľskú spoločnosť certifikovaný za účelom uvedenia na trh v rokoch 2006 a 2012, v roku 2007 bola pre ňu zapísaná aj národná ochranná známka „SUPERMOST“. Výrobok SUPERMOST sa z Poľska vyvážal do okolitých krajín. Podľa žalobcu nekalosúťažné konanie žalovaných spočívalo v špekulatívnom zápise ochranných známok, najmä ochrannej známky „SUPERMOST“, prostredníctvom ktorej sa chcel žalovaný 1/ na jeho úkor neoprávnené obohatiť. Žalovaný 2/ sa na nekalosúťažnom konaní žalovaného 1/ podieľal ako bývalý zamestnanec žalobcu, ktorý využil poznatky z pracovného pomeru a celkovú znalosť pomerov na trhu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na bod 153. rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom sa konštatuje, že žalovaný 2/ sa dopustil nekalej súťaže, lebo ako bývalý zamestnanec žalobcu neoprávnene oznámil a sprístupnil jeho obchodného tajomstvo. Žiadané zadosťučinenie v peniazoch (nemajetkovú ujmu) žalobca odôvodňuje ako formu súkromnoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú mu nekalou súťažou. Zdôrazňuje, že absencia priamej majetkovej ujmy a limitácia nemajetkovej ujmy sú len dôsledkom nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu práv majiteľa ochrannej známky „SUPERMOST“, o ktoré žalobca požiadal bezprostredne po doručení výziev žalovaných. Podľa žalobcu je primerané, spravodlivé, a opodstatnené, aby zadosťučinenie bolo v sume, ktorú od neho žiadali žalovaní. 7. Žalovaný 1/ žiada žalobu zamietnuť. Tvrdí, že registrácia ochrannej známky a uplatňovanie práv z nej nemôže byť nekalosúťažným konaním. Až po registrácii ochranných známok zistil, že označenie „SIPLAST“ je ako medzinárodná ochranná známka zapísané pre francúzsku spoločnosť ICOPAL SAS (nie pre žalobcu), a preto sa ochranných známok „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“ vzdal bez toho, aby ich používal. Ochranná známka „SUPERMOST“ bola v čase podania prihlášky zaregistrovaná
len ako poľská národná ochranná známka pre spoločnosť ICOPAL S.A. (nie pre žalobcu). Žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný, lebo v čase podania prihlášky ochrannej známky „SUPERMOST“ žalovaným 1/ bolo toto označenie voľné a žalovaný 1/ nemal k označeniu „SUPERMOST“ žiadne práva. Žalobca žiadne výrobky nevyrába, je čisto obchodnou spoločnosťou. Žalovaný 1/ odmieta tvrdenia o koordinácii svojej činnosti so žalovaným 2/ a podotýka, že ten sa vzhľadom na jeho pracovné zaradenie u žalobcu nepodieľal na certifikácii žiadneho výrobku. Certifikáciu výrobku „SUPERMOST“ žalobca začal až po skončení pracovného pomeru so žalovaným 2/, a ten preto nemohol v súvislosti s týmto výrobkom porušiť obchodné tajomstvo. Žalovaný 1/ argumentuje, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, aké informácie, kedy a akým spôsobom mal žalovaný 2/ poskytnúť žalovanému 1/. Samotný fakt, že žalovaný 2/ je bývalým zamestnancom žalobcu a blízky príbuzný osôb ovládajúcich žalovaného 1/ nedokazuje, že žalovaný 1/ protiprávne získal informácie o podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobcovi ujma vo forme sťaženia umiestňovania výrobku „SUPERMOST“ na Slovensku podľa žalovaného 1/ ( s poukazom na výpovede svedkov F. a Š.) preukázaná nebola, nebol blokovaný v distribúcii výrobku „SUPERMOST“, naopak, získal dominantné postavenie na trhu. 8. Aj žalovaný 2/ žiada žalobu zamietnuť. Argumentuje, že žalobca predkladá len nepriame dôkazy a jeho závery sú založené na nepodložených domnienkach. Nepredložil ani žiaden dôkaz, že by konanie žalovaných malo na jeho ekonomickú prosperitu akýkoľvek negatívny vplyv. Žalovaný 2/ uvádza, že počas trvania jeho pracovného pomeru so žalobcom na pozícii obchodno-technického zástupcu od 1. októbra 2005 do 31. decembra 2011 neprijal žalobca žiadne rozhodnutie o certifikácii výrobku „SUPERMOST“. Pritom žalovaný 2/ neúspešne presadzoval certifikáciu tohto výrobku na Slovensku, keďže vedel o dobrých skúsenostiach s výrobkom napr. na trhu v Poľsku. Žalovaný 2/ tvrdí, že v čase skončenia pracovného pomeru u žalobcu nevedel, že sa výrobok „SUPERMOST“ bude certifikovať na Slovensku. Tvrdí, že sa nedopustil voči žalobcovi nekalosúťažného konania, a preto odmieta i žiadanú náhradu nemajetkovej ujmy. 9. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi R. Ď., E. Ď. st. a E. Ď. H.. (F. C. J. Ž. X/), žalovaného 2/, K. Š. (zamestnanca žalobcu) a H. F. (zamestnanca spoločnosti RAVEN, a.s.), vypočutím zástupcov strán, oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, výpismi z obchodného registra a registrov ochranných známok, dokladmi o certifikácii výrobku „SUPERMOST“ na Slovensku, dokumentami o pracovnoprávnom vzťahu žalobcu a žalovaného 2/, výzvami žalovaného 1/ adresovanými žalobcovi a spoločnosti RAVEN, a.s., emailovou korešpondenciou, rozhodnutiami Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚPV SR“), obsahom spisu sp. zn. 10CbPv/5/2014 a zistil pre rozhodnutie významné nasledovné: 10. Spor strán sa v zásade odvíja od prihlášok slovných ochranných známok „SUPERMOST“, „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“, ktoré podal žalovaný 1/ dňa 4. marca 2013. Označenia boli zapísané do registra ochranných známok dňa 10. septembra 2013 pre tovary v triede 19 medzinárodného triedenia tovarov a služieb [asfalt, alfaltové (bitúmenové) potery, povlaky, pokryvy na strechy, asfaltové (bitúmenové) výrobky pre stavebníctvo]. Žalovaný 1/, odvolávajúc sa na ochrannú známku č. 235605 „SUPERMOST“, v roku 2014 naliehal na žalobcu, aby upustil od používania označenia „SUPERMOST“, ktoré v tom čase už používal na certifikovaných výrobkoch a zaplatil žalovanému 1/ sumu 20 000 eur (neskôr 30 000 eur) ako odškodnenie, resp. odplatu za porušenie jeho práv k ochrannej známke „SUPERMOST“. 11. Uznesením č.k. 10CbPv/5/2014 - 98 zo dňa 22. mája 2014 (vykonateľným dňa 24. júna 2014, právoplatným dňa 10. júla 2014) nariadil súd predbežné opatrenie (t.č. neodkladné opatrenie), ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu práv majiteľa ochrannej známky č. 235605 „SUPERMOST“, jej používania, povinnosť zdržať sa podania žiadosti o prijatie colného opatrenia na domácom trhu podľa zákona č. 486/2013 Z.z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi na základe tejto ochrannej známky, a zdržať sa jej prevodu. 12. Žalobca podniká na slovenskom trhu od roku 1999 (do roku 2004 pod obchodným menom JCP Izolácie, a.s., potom ako Icopal, a.s. a od roku 2017 po zmene právnej formy ako Icopal s.r.o.) v oblasti predaja hydroizolačných materiálov a strešných systémov. Dňa 10. augusta 2012 uzavrel so spoločnosťou VUIS-CESTY spol. s r.o. zmluvu o vykonaní počiatočnej inšpekcie vnútropodnikovej kontroly v rámci preukazovania zhody stavebného výrobku, ktorá predstavuje oficiálne zahájenie procesu slovenskej certifikácie výrobku „SUPERMOST“. Uzavretiu zmluvy predchádzalo splnomocnenie zo dňa 11. júla 2012, ktorým poľská spoločnosť ICOPAL S.A. splnomocnila žalobcu na zabezpečenie technického osvedčenia jej výrobku „SUPERMOST“ na Slovensku. Vo februári 2013 bol pre žalobcu vydaný certifikát pre izolačné systémy vozovky na ceste pre tri varianty systému „SUPERMOST“ (R. M. Y.V. F. R. XX-T.-XXXX B. G. XX. O. XXXX). Výrobok „SUPERMOST“ bol od roku 2013 propagovaný v tlači (časopisy Inžinierske stavby 04/2013, Stavebné hmoty 3-4/2013, Eurostav 10/2013 i ASB architektúra
stavebníctvo biznis 5/2013) a na odborných konferenciách (medzinárodnej konferencii o hydroizolácii mostov a tunelov v Podbanskom v dňoch 6. - 8. novembra 2013) a dodávaný na slovenský trh, o čom svedčí o.i. cenník žalobcu platný od 18. marca 2013. Pre úplnosť súd uvádza, že označenie „SUPERMOST“ bolo pre žalobcu zapísané ako ochranná známka na základe prihlášky podanej dňa 11. marca 2015 pod číslom 243330 pre tovary v triede 17 a 19 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (izolačné pásy; izolačné pásy na káble; izolačné pásky, asfaltová lepenka; asfaltová lepenka na strechy; asfaltové pásy pre stavebníctvo; lepenka pre stavebníctvo; asfaltové pásy na stavebné účely; asfaltované hydroizolačné pásy; pásy dechtované pre stavebníctvo; pásy dechtové a asfaltové pre stavebníctvo). Námietka žalovaného 1/, že žalobca výrobok „SUPERMOST“ nevyrába, nie je pre toto konanie relevantná, lebo jeho predmetom je nekalá súťaž spočívajúca v neoprávnenom bránení používať označenie na tovaroch bez ohľadu na to, či ide o žalobcom vyrábané alebo len predávané (distribuované) tovary. 13. Žalovaný 1/ podniká na slovenskom trhu od roku 2011, prevádzkuje obchod s oblečením. Spoločníčkami žalovaného 1/ sú H. Ž. X/ E. Ď. R.. (F.) a G. Ž. X/ R. Ď., ktorá je s G. G. E. Ď. R.. a žalovaného 2/ E. Ď. H.. J.. Žalovaný 1/ podal dňa 4. marca 2013 tri prihlášky ochranných známok - „SUPERMOST“, „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“ pre tovary v oblasti stavebníctva, t.j. tovary, na akých zhodné označenia používa žalobca ako člen skupiny ICOPAL. ÚPV SR rozhodnutím č. POZ 321-2013/OZ 235605/I-5-2015 zo dňa 18. februára 2015 vyhlásil ochrannú známku „SUPERMOST“ za neplatnú z dôvodu podania v zlej viere (rozhodnutie potvrdené rozhodnutím predsedu úradu č. POZ 321-2013/OZ 235605/II 19-2016 zo dňa 7. marca 2016). Z rovnakého dôvodu boli za neplatné vyhlásené aj ochranné známky č. 235606 „Siplast Primer Speed SBS“ a č. 235607 „Siplast Primer“ (žalovaný 1/ sa vzdal práva na ochrannú známku, vyhlásenia neplatnosti sa domáhal žalobca, ktorý preukazoval právny záujem na ich vyhlásení za neplatné od počiatku). 14. V čase podania prihlášok ochranných známok nemal žalobca na Slovensku registrovanú ochrannú známku „SUPERMOST“, v Poľsku mala od roku 2007 zaregistrovanú rovnomennú ochrannú známku poľská spoločnosť ICOPAL S.A. Na medzinárodnej úrovni označenie „SUPERMOST“ chránené nie je. 15. Žalovaný 1/ prostredníctvom F. E. Ď. R.. písomne vyzval dňa 10. apríla 2014 žalobcu, aby upustil od neoprávneného zásahu do jeho práv z ochrannej známky „SUPERMOST“ a žiadal primerané zadosťučinenie za porušovanie a ohrozovanie práv v sume 20 000 eur. Túto výzvu zopakoval dňa 25. apríla 2014 s požiadavkou peňažného plnenia v sume 30 000 eur. Dňa 15. mája 2014 sa bezvýsledne uskutočnilo rokovanie žalovaného 1/ a žalobcu. Žalovaný 1/ dňa 23. apríla 2014 písomne vyzval na upustenie od zasahovania do svojich práv z ochrannej známky aj spoločnosť RAVEN a.s., najvýznamnejšieho obchodného partnera žalobcu a odberateľa jeho výrobkov „SUPERMOST“. 16. Žalovaný 2/ pracoval ako obchodno-technický zástupca žalobcu od 1. októbra 2005 do 31. decembra 2011. Počas trvania pracovného pomeru komunikoval s poľskou spoločnosťou ICOPAL S.A. (jej zamestnancom H. W.) ohľadom deklarácie zhodnosti, technického listu a aplikačného návodu na materiál „SUPERMOST“ s tým, že bude vybavovať jeho certifikáciu na Slovensku (emailová komunikácia z roku 2009). 17. Svedok K. Š. (B. C. S. K. Ž.) uviedol, že žalobca patrí do medzinárodného koncernu ICOPAL. V roku 2013 pripravoval dovoz a uvedenie na trh výrobku „SUPERMOST“, ktorý vyrába v Poľsku partnerská firma ICOPAL S.A. Materiál certifikovali v roku 2013. Boli zaskočení, keď ich v marci 2014 kontaktoval žalovaný 2/ s tým, že žalovaný 1/ vlastní ochrannú známku „SUPERMOST“. Informácia, že táto ochranná známka nepatrí žalobcovi sa vzápätí rozšírila v príslušnej odbornej verejnosti a medzi obchodnými partnermi, čo malo negatívny dopad na žalobcu. 18. Svedkyňa R. Ď. (G. F. Ž. X/ E. Ď. R.. C. Ž. X/), ktorá v mene žalovaného 1/ podala prihlášky sporných ochranných známok uviedla, že jej partner absolvoval stavebnú školu, venoval sa i kladeniu izolačných pásov na stavbách, a pretože v tom čase začala stavba diaľnice v okolí Bánoviec nad Bebravou, uvažovali, či by bolo možné dovážať z Poľska (na ktoré sa v obchodovaní zameriavali) nejaký materiál na stavbe použiteľný. Vedela, že na Slovensku sa používa označenie „Siplast“ a po zadaní poľského výrazu pre izolačné pásy s písmenom „S“ do vyhľadávača sa zobrazil článok o izolačných pásoch „SUPERMOST“. Zistila, že toto označenie nie je na Slovensku chránené, a tak podala prihlášky ochranných známok „SUPERMOST“, „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“. Pretože obchodné aktivity žalovaného 1/ zabezpečovala so svojim partnerom ona, a krátko po registrácii ochranných známok otehotnela, od obchodovania s týmito komoditami žalovaný 1/ upustil a napokon žiadne výrobky „SUPERMOST“ alebo „Siplast“ z Poľska nikdy nedoviezol. 19. Svedkyňa E. Ď. H.. (G. F. Ž. X/ E. Ď. R.. C. Ž. X/) uviedla, že o registrácii ochranných známok nevie, lebo v spoločnosti sa starala o iné veci.
20. Svedok H. F. (B. R. K. C..R..), uviedol, že žalovaného 2/ pozná z obdobia, keď pracoval u žalobcu. V tom čase žalobca na Slovensku presadzoval materiál „PARAFOR PONTS“, no žalovaný 2/ už vtedy upozorňoval na poľský výrobok „SUPERMOST“ s odporučením certifikovať ho na Slovensku. Tento výrobok umiestňoval žalobca na Slovensku od roku 2013 len prostredníctvom spoločnosti RAVEN a.s., ktorá od roku 2013 predala cca 500 000 m2 tohto výrobku (ku dňu 20. júna 2017) a dodávky mali stúpajúcu tendenciu. 21. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušenie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. Podľa § 53 Obchodného zákonníka, osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, do registra sa nezapíše označenie, ak je predmetom prihlášky, ktorá zjavne nebola podaná v dobrej viere. Podľa § 35 ods. 1 a 5 citovaného zákona, úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu. Na ochrannú známku, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, sa hľadí ako keby k jej zápisu do registra nedošlo. 22. Pod nekalosúťažným konaním sa rozumie konanie v hospodárskej súťaži, ktoré odporuje dobrým mravom súťaže a je spôsobilé privodiť jednotlivým súťažiteľom ujmu. Skutkové podstaty nekalosúťažného konania vymenované v § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka (napr. porušenie obchodného tajomstva) predstavujú len exemplifikatívny výpočet možného nekalosúťažného konania a nekalosúťažným konaním je akékoľvek iné konanie napĺňajúce podmienky § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. 23. Je nesporné, že žalobca a žalovaný 1/ sú subjektami hospodárskej súťaže, podnikajú na slovenskom trhu. Hoci nikdy neboli reálne konkurentmi na rovnakom trhu - žalobca podniká v oblasti stavebníctva, žalovaný 1/ v oblasti predaja textilu, do kolízie sa dostali registráciou ochranných známok, najmä č. 235606 „SUPERMOST“. Tú si žalovaný 1/ prihlásil pre tovary patriace do portfólia žalobcu, ktoré žalobca predával pod označením „SUPERMOST“. Tak žalovaný 1/ (v spolupráci so žalovaným 2/, ako bude vysvetlené neskôr) navodil situáciu konkurenčného stretu na identickom trhu. Preto možno konštatovať, že sa žalobca a žalovaný 1/ stali konkurentmi v hospodárskej súťaži z dôvodu deklarovaného záujmu žalovaného 1/ dovážať na Slovensko výrobky (materiály), s ktorými žalobca dlhodobo obchodoval. 24. Žalovaný listom zo dňa 10. apríla 2014 vyzval žalobcu na upustenie od neoprávneného zásahu do práv z ochrannej známky a zaplatenie primeraného zadosťučinenia v sume 20 000 eur s odôvodnením, že je majiteľom ochrannej známky „SUPERMOST“. Výzva obsahuje upozornenie, že ak žalobca neupustí od používania označenia „SUPERMOST“, toto označenie neodstráni z propagačných materiálov, nestiahne všetky výrobky z obchodnej siete a nezaplatí žalovanému 1/ primerané zadosťučinenie, bude sa žalovaný 1/ domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou s upozornením na porušenie § 281 Trestného zákona. Výzvu žalovaný 1/ zopakoval dňa 23. apríla 2014, keď zvýšil sumu požadovaného primeraného zadosťučinenia na 30 000 eur a žalobcovi oznámil, že podá (!) žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu podľa zákona č. 486/2013 Z.z. Zo zápisníc o osobnom stretnutí zástupcov žalovaného 1/ a žalobcu vyplýva, že žalobca ponúkol žalovanému 1/, že zaplatí registračné poplatky za podané prihlášky ochranných známok pod podmienkou ich následného prevodu žalobcovi, čo žalovaný 1/ odmietol a žalobcu presviedčal, že mu prišla vyššia ponuka na kúpu ochrannej známky „SUPERMOST“ s tým, že ak žalobca nebude súhlasiť s cenou 30 000 eur, žalovaný 1/ vstúpi do rokovaní s iným potenciálnym záujemcom o kúpu, resp. bude žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Následne žalobca zvýšil ponuku na odkúpenie ochranných známok „SUPERMOST“, „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“ na 1 000 eur, aj to žalovaný 1/ odmietol a medzičasom kontaktoval obchodného partnera žalobcu, spoločnosť RAVEN a.s., ktorého rovnako vyzval zdržať sa ponuky a predaja materiálu „SUPERMOST“. 25. V čase doručenia výziev žalovaného 1/ žalobcovi (v roku 2014) už žalobca s výrobkom „SUPERMOST“ obchodoval. Vyhovenie žiadosti žalovaného 1/, stiahnutie výrobkov z trhu a upustenie od používania označenia „SUPERMOST“ by žalobcovo podnikanie skomplikovalo, ak nie znemožnilo.
To, že žalobca výzve žalovaného 1/ nevyhovel (majúc ju za neoprávnenú) neznamená, že ho nezasiahla. Bol donútený hájiť svoje práva, vysvetľovať obchodnému partnerovi (spoločnosti RAVEN a.s.) stav veci a konať vo veciach ochranných známok (podaním návrhov na vyhlásenie ochranných známok za neplatné). Za zásadné považuje súd oznámenie žalovaného 1/ adresované žalobcovi, že podá žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu v zmysle zákona č. 486/2013 Z.z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, podľa ktorého môžu colné orgány tovar zaistiť, resp. aj zničiť. Svedok K. Š. vypovedal, že informácia, že žalobca nevlastní ochrannú známku „SUPERMOST“ sa rýchle rozšírila v odbornej verejnosti (bola adresovaná o.i. Výskumnému ústavu inžinierskych stavieb, hovorilo sa o nej na konferencii Mosty a tunely) a medzi obchodnými partnermi, čo nesporne skomplikovalo pozíciu žalobcu na trhu a zneistilo jeho zákazníkov. 26. Vyhodnotiac následnosť udalostí (podanie prihlášok ochranných známok, výzvy na zdržanie sa používania označenia „SUPERMOST“ a zaplatenie finančného zadosťučinenia spojené s hrozbami súdneho konania, či nariadenia opatrenia na vnútornom trhu) v kontexte faktu, že podnikateľská činnosť žalovaného 1/ nikdy nebola orientovaná na výrobky, pre ktoré podal prihlášky ochranných známok, súd konštatuje špekulatívny úmysel žalovaného 1/ pri registrácii ochranných známok v snahe využiť ich nie na skutočné označovanie tovarov a služieb, ale ako prostriedok získania majetkového prospechu. Takéto konanie je nielen konaním odporujúcim dobrými mravom hospodárskej súťaže, ale i konaním zakázaným z pohľadu známkového práva - podaním prihlášky ochrannej známky v zlej viere. V druhostupňovom rozhodnutí ÚPV SR sa uvádza, že konanie majiteľa (žalovaného 1/) nemožno označiť inak ako špekulatívne konanie, ktoré je v rozpore s poctivými obchodnými a podnikateľskými zvyklosťami, pretože hoci majiteľ mal vedomosť o tom, že práva k označeniu SUPERMOST patria navrhovateľovi (pozn. v súdnom konaní žalobcovi), využil svoje blízke rodinné vzťahy s bývalým zamestnancom navrhovateľa E. Ď. (Ž. X/) a jeho odborné vedomosti získané počas tohto pracovného pomeru a prihlásil si zhodné označenie pre rovnaké a podobné tovary, pre ktoré toto označenie používal navrhovateľ. Na strane majiteľa je možné vyvodiť nečestné konanie a zlý úmysel, resp. také konanie, ktoré by navrhovateľovi mohlo spôsobiť ujmu či neskoršiu blokáciu v používaní tohto označenia majiteľom. Za konaním majiteľa je možné vidieť snahu prisvojiť si práva k označeniu, ktoré zjavne patria inej osobe. 27. V prípade žalovaného 2/ sa súd už nezaoberal otázkou porušenia obchodného tajomstva a mlčanlivosti v súvislosti s jeho pracovnoprávnym vzťahom so žalobcom, lebo táto už je vyriešená právoplatným zamietnutím žaloby v časti, v ktorej žalobca žiadal, aby súd žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa konania, ktorým porušuje obchodné tajomstvo a dôverné informácie, z dôvodu, že tieto sa medzičasom stali verejnými. To sa však nedotklo možného nekalosúťažného konania žalovaného 2/, ktoré súd vidí v súčinnosti žalovaného 2/ a žalovaného 1/. Je nesporné, že žalovaný 2/ kontaktoval žalobcu i jeho obchodného partnera, spoločnosť RAVEN a.s. prostredníctvom H. F.. Z emailovej komunikácie H. F. adresovanej K. Š. dňa 13. mája 2014 vyplýva, že H. F. priamo telefonicky kontaktoval žalovaný 2/ a oznámil mu, že jeho H. je držiteľkou ochrannej známky „SUPERMOST“ a spoločnosť RAVEN a.s. by to mala so žalobcom „riešiť“. V tejto súvislosti H. F. ako svedok uviedol, že predpokladal, že si žalovaný 2/ nechal prostredníctvom R. H. registrovať ochrannú známku „SUPERMOST“, t.j. označenie, o ktorom s ním viackrát pracovne hovorili. Svedok (Y. G. K. Š. Č. S. K. Ž.) uviedol, že žalovaný 2/ ho kontaktoval v marci 2014, pred odoslaním písomných výziev, a vyzýval, aby reagoval na požiadavky žalovaného 1/ súvisiace s ochrannou známkou „SUPERMOST“. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní vo veci výziev vzájomne komunikovali, čo potvrdzuje fakt, že žalovaný 2/ o nich vedel skôr, ako boli odoslané. Pritom je nesporné, že žalovaný 2/ využil svoje kontakty z pracovného pomeru so žalobcom pri vyvolávaní tlaku na žalobcu ( i jeho obchodného partnera), aby vyhovel výzve žalovaného 1/ o.i. na zaplatenie sumy 20 000 eur, resp. 30 000 eur. Podľa názoru súdu sa žalovaný 2/ podieľal i registrácii ochranných známok žalovaným 1/. Súd neverí tvrdeniu žalovaného 2/, že vôbec nekomunikoval so svojou manželkou a dcérami o ich zámere zaregistrovať si ochranné známky „SUPERMOST“, „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“ pre stavebné výrobky. Javí sa ako nanajvýš nepravdepodobné, až odporujúce prirodzenej logike, aby manželka a dcéry žalovaného 2/, ktoré dovtedy podnikali v oblasti predaja odevného textilu, začínali podnikať v oblasti stavebníctva (ochranné známky boli prihláseného napr. pre asfaltové pásy) a pritom o veci nekomunikovali s manželom a otcom, ktorý je v danej oblasti odborník, ktorý sa počas trvania pracovného pomeru so žalobcom oboznámil s označeniami „SIPLAST“ a „SUPERMOST“ (pričom výrobky takto označené u žalobcu presadzoval). 28. Po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátení veci na nové konanie, žalovaní primárne argumentovali tým, že zo žiadneho dôkazu v spise nevyplýva, že by žalobca v čase trvania pracovného pomeru žalovaného 2/ (do 31. decembra 2011) prejavil záujem o certifikáciu výrobku „SUPERMOST“, z čoho možno usudzovať, že o toto označenie nemal záujem. Žalovaný 1/ opakovane navrhoval, aby súd v tejto veci vypočul vtedajšieho štatutárneho zástupcu žalobcu. Žalovaný 2/ však tvrdí, že o
pracovných veciach s manželkou a dcérami nekomunikoval (a preto im o akýchkoľvek úmysloch žalobcu nič nepovedal). Na základe tohto tvrdenia žalovaného 2/ nepovažuje súd dôkaz výsluchom konateľa žalobcu o úmysloch žalobcu s označením „SUPERMOST“ za relevantný pre rozhodnutie. Na druhej strane, je nepochybné, že žalovaný 2/ zostal aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom odborníkom orientovaným v danej oblasti, a ako už súd uviedol, javí sa ako veľmi nepravdepodobné, že by v čase, keď jeho manželka a dcéry pripravovali prihlášky ochranných známok „SUPERMOST“, „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“, o tom žalovaný 2/ nevedel. 29. Žalovaný 1/ svoje práva k označeniu „SUPERMOST“ odvodzoval výlučne z registrácie ochrannej známky „SUPERMOST“, a preto treba jeho úmysel a zámer s týmto označením skúmať v čase podania prihlášky ochrannej známky, t.j. pred 4. marcom 2013. V reakcii na argument žalovaného 1/, že v čase podania prihlášky ochrannej známky „SUPERMOST“ bolo toto označenie na slovenskom trhu „voľné“ (žiadny iný subjekt nemal k nemu práva) treba poukázať na to, že už v roku 2012 začal podpisom zmluvy žalobcu a spoločnosti VUIS-CESTY spol. s r.o. proces certifikácie výrobku „SUPERMOST“ na Slovensku a samotná certifikácia pre tri varianty systému SUPERMOST (SUPERMOST 1 - 3) bola ukončená asi mesiac pred podaním prihlášky ochrannej známky. To znamená, že dňa 4. marca 2013, keď žalovaný 1/ podával prihlášky ochranných známok, už žalobca disponoval platným certifikátom výrobku „SUPERMOST“. Fakt, že žalobca nezačal certifikáciu výrobku „SUPERMOST“ vtedy, keď ho „u neho presadzoval“ žalovaný 2/, právo žalovaných na registráciu tohto označenia nezakladal. Pracovný pomer žalovaného 2/ so žalobcom skončil 31. decembra 2011 a certifikácia začala v roku 2012. Je logické, že žalobca musel o nej nejaký čas predtým uvažovať. Hoci žalovaní nemuseli mať detailné informácie o procese certifikácie, zo spisu vyplýva, že v problematike sa orientovali, keď napr. v roku 2014 dopytom na príslušný orgán v Českej republike zisťovali, či je tam systém „SUPERMOST“ certifikovaný. Ak by žalovaní postupovali s náležitou starostlivosťou, dozvedeli by sa, že v čase podania prihlášky ochrannej známky už certifikácia výrobku „SUPERMOST“ na Slovensku skončila a začínal predaj tohto výrobku. Ak by súd uvedené nebral do úvahy ako argument svedčiaci o nepoctivom úmysle žalovaných pri podaní prihlášky ochrannej známky, nesporne by o ňom svedčili následné činy žalovaných, ktorí v prvej tretine roku 2014 (v čase keď na Slovensku naplno prebiehal predaj výrobku „SUPERMOST“, jeho propagácia v odbornej tlači a na odbornej konferencii) žiadali od žalobcu pomerne agresívnym spôsobom bez ďalšieho okamžité zdržanie sa používania označenia „SUPERMOST“, stiahnutia výrobkov z trhu a poskytnutie zadosťučinenia v sume najprv 20 000 eur a neskôr 30 000 eur s vyhrážkami o uplatnení opatrení na vnútornom trhu (reálnej možnosti zaistenia tovaru colnými orgánmi), a to všetko v situácii, keď s výrobkom „SUPERMOST“ žalovaný 1/ nikdy reálne neobchodoval a bol len „formálnym“ majiteľom ochrannej známky. 30. Súd má za to, že obhajoba žalovaného 1/ so snahou validovať svoje konanie poukazom na práva z ochrannej známky „SUPERMOST“ neobstojí aj preto, že táto jeho ochranná známka bola vyhlásená za neplatnú od počiatku z dôvodu jej registrácie v zlej viere. Podstatou princípu „zlej viery“ v známkovom práve je, že hoci v danom štáte (v prípade ochranných známok sa uplatňuje princíp teritoriality) neexistujú formálne práva k určitému označeniu, predsa môže existovať k nemu vzťah tretej strany, ktorý má prioritu pred právami spojenými s prihláškou ochrannej známky, ktorá nebola podaná z motívu jej skutočného používania, ale zo špekulatívnych dôvodov (napr. snahy o zisk z jej následného prevodu). Ako konštatuje odvolací súd v bode 115. svojho rozhodnutia, francúzska spoločnosť ICOPAL SAS a poľská spoločnosť ICOPAL S.A. umožnili žalobcovi používať označenia „SIPLAST“ a „SUPERMOST“, ku ktorým mali formálne známkové práva (hoci poľská ochranná známka nemala na rozdiel od medzinárodnej ochrannej známky „SIPLAST“ účinky na území Slovenska). Pretože poľská ochranná známka nebola účinná na Slovensku, nemohla poľská spoločnosť žalobcovi udeliť oficiálny súhlas na jej používanie, no je nesporné, že žalobca toto označenie používal ako nezapísané s vedomím a súhlasom poľskej spoločnosti ICOPAL S.A., ktorá ho v roku 2012 osobitne splnomocnila na začatie procesu certifikácie výrobku „SUPERMOST“ na Slovensku. Prvostupňové rozhodnutie o vyhlásení ochrannej známky „SUPERMOST“ za neplatnú žalovaný 1/ napadol rozkladom, druhostupňové rozhodnutie nebolo podľa obsahu spisu napadnuté správnou žalobou (z čoho vyplýva, že žalovaný 1/ tento stav akceptoval a ďalej sa nebránil). Súd rešpektuje rozhodnutie o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú z dôvodu jej podania v zlej viere ako rozhodnutie príslušného správneho orgánu v rozsahu jeho právomoci a zo záveru o podaní prihlášky v zlej viere vychádzal ako z okolnosti podstatnej pre rozhodnutie. Ako ďalej uvádza odvolací súd, výkon formálneho známkového práva sa nesmie priečiť zásade hmotného práva vyjadrenej v § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto aj používanie zapísanej ochrannej známky môže byť konaním proti dobrým mravom, a tak konaním nekalým (bod 117. rozhodnutia odvolacieho súdu). Súd podotýka, že rozsudok NS SR č.k. 6Sžhuv/6/2013 zo dňa 30. apríla 2014 predložený žalovaným 1/ nemá relevantnú súvislosť s predmetom tohto konania. Princíp teritoriality ochranných
známok v tomto konaní sporný nie je. Zlá viera pri podaní prihlášky ochrannej známky č. 235605 „SUPERMOST“ bola právoplatne konštatovaná správnym orgánom a toto rozhodnutie nebolo súdom zvrátené. 31. V spore teda na jednej strane stojí žalovaný 1/, ktorý podal prihlášku ochrannej známky „SUPERMOST“ bez toho, aby toto označenie kedykoľvek reálne používal na označovanie tovarov a služieb, prihlášku podal pre tovary v oblasti stavebníctva, s ktorými nikdy neobchodoval. Na strane druhej stojí žalobca, ktorý od roku 1999 podniká v oblasti hydroizolácii a strešných systémov, od roku 2000 je členom nadnárodnej skupiny ICOPAL, ktorá vyrába a predáva výrobky označené „Siplast“ i výrobky označené „SUPERMOST“, ktorých certifikácia začala na Slovensku pred podaním prihlášky ochrannej známky „SUPERMOST“ žalovaným 1/. V konaní vystupuje bývalý zamestnanec žalobcu - žalovaný 2/, ktorý počas zamestnania prišiel do kontaktu s obomi označeniami a je blízkym príbuzným osôb ovládajúcich žalovaného 1/. 32. Po zhodnotení týchto faktov súd považuje konanie žalovaných spočívajúce v registrácii ochranných známok a následnom uplatňovaní práv z ochranných známok, osobitne ochrannej známky „SUPERMOST“, za konanie odporujúce dobrým mravom hospodárskej súťaže, a preto konanie nekalosúťažné. Ako zdôraznil i odvolací súd, žalovaný 1/ neupustil od protiprávneho konania dobrovoľne, ale pod tlakom nariadeného predbežného opatrenia, keď prestal žalobcovi adresovať výzvy a z dôvodu preukázaných skorších práv k ochrannej známke „SIPLAST“ sa vzdal práv k ochranným známkam „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“. Ďalej však usiloval o ochrannú známku „SUPERMOST“, podal rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu ÚPV SR o jej vyhlásení za neplatnú a trval na tom, že mu patria práva ku tomuto označeniu. Súd konštatuje, že na základe záveru o nekalosúťažnom konaní žalovaných, je žaloba v časti zdržovacieho nároku (zdržania sa používania označenia „SUPERMOST“) dôvodná, a preto jej vyhovel. 33. Ohľadne uloženej povinnosti zdržať sa používania označení „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“ súd uvádza, že nie je sporné, že žalobca v čase pred podaním prihlášok ochranných známok žalovaným 1/ obchodoval s výrobkom „Siplast“. Žalobca predložil certifikát preukázania zhody zo dňa 28. decembra 2000 pre izolačnú vrstvu mostových konštrukcii s použitím penetračného náteru „Siplast Primer“, vyhlásenie zhody pre „Siplast Primer“ zo dňa 27. marca 2006, cenník platný od 18. marca 2013 pre tekuté asfaltové hmoty a lepidlá obsahujúci o.i. ceny pre výrobok „Siplast Primer Speed“ i objednávky na dodanie tohto výrobku z roku 2012. Výrobcom náterov „Siplast Primer“ a „Siplast Primer Speed SBS“ je francúzska spoločnosť ICOPAL SAS, ktorá vlastní medzinárodnú ochrannú známku „SIPLAST“ č. 342130 s právom prednosti od roku 1967, zapísanú pre tovary v triede 1, 17, 19 a 27 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Táto spoločnosť udelila žalobcovi súhlas na používanie medzinárodnej ochrannej známky „SIPLAST“, ktorá má účinky i na území Slovenskej republiky. Žalovaný 1/ sa ako majiteľ národných ochranných známok č. 235606 „Siplast Primer Speed SBS“ a č. 235607 „Siplast Primer“ v roku 2014 práv k týmto ochranným známkam vzdal. Pretože si žalovaný tieto označenia v minulosti ako ochranné známky prihlásil, a aj v počas súdneho konania prezentoval úmysel používať ich, súd vyhovel žalobe aj v časti zdržovacieho nároku - uložení povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa používania označení „Siplast Primer Speed SBS“ a „Siplast Primer“, ktoré na trhu používa žalobca ako člen skupiny ICOPAL. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatoval, že ak existuje, čo aj len hypotetická možnosť do budúcna, že žalovaný 1/ môže protiprávne konanie opakovať, je na mieste zdržovací nárok plniaci preventívnu povahu, lebo neguje nielen doterajšie nekalosúťažné konanie, ale zabraňuje prípadnému ďalšiemu. 34. Predmetom konania je i žalobný nárok na priznanie zadosťučinenia v peniazoch. To sa v zmysle § 53 Obchodného zákonníka môže priznať aj v peniazoch osobám, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené. Pretože sa žalovaní podľa názoru súdu dopustili voči žalobcovi nekalosúťažného konania, vznikol mu nárok na priznanie zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy spočívajúcej najmä v zásahu do dobrej povesti. 35. Vo všeobecnosti treba uviesť, že súd priznáva peňažné zadosťučinenie v konkrétnej sume na základe vlastnej úvahy a žalobným návrhom je viazaný len tak, že požadovanú výšku peňažného zadosťučinenia nesmie prekročiť. Primeranosť výšky peňažného zadosťučinenia musí byť posudzovaná z objektívnych i subjektívnych hľadísk. Objektívnymi kritériami sú najmä závažnosť a intenzita nekalosúťažného konania, dosah tohto konania na trhu - vplyv na počet súťažiteľov na trhu, úroveň obratu v danom okruhu obchodov aj výšku obratu. Prihliada sa tiež na to, či ten, kto sa nekalosúťažného konania dopustil, si ho bol vedomý a na dĺžku protiprávneho konania. 36. V tejto veci nejde o skutočnú (majetkovú) škodu, ktorej výšku treba exaktne preukázať. Pri určení výšky zadosťučinenia sa vychádza len z predpokladu, akú ujmu mohol zásah vyvolať. Primeranosť v
peniazoch vyjadreného zadosťučinenia netreba (a ani nemožno) preukazovať tak, ako výšku škody alebo bezdôvodné obohatenie (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Obdo 147/2007 zo dňa 16. októbra 2008). 37. Poskytnutie peňažného zadosťučinenia je dôvodné, ak zásah do nemateriálnej sféry môže spôsobiť dotknutému súťažiteľovi negatívne následky aj v jeho majetkovej sfére, napr. v podobe straty klientely, ziskov, a pod. Je nepochybné, že konanie žalovaných negatívne dopadlo na žalobcu a predstavovalo určitú formu zneužitia označenia, ku ktorému síce formálne práva patrili žalovanému 1/ (ako majiteľovi ochrannej známky), no reálne patrili žalobcovi. Z vyjadrení strán a svedkov však nesporne vyplýva, že predaj výrobku „SUPERMOST“ od jeho uvedenia na trh stúpal, a tak žalobcovi odbyt neklesol a zákazníkov nestratil. Pre nespornosť tohto faktu súd ako zbytočný nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným 1/ a neuložil žalobcovi predložiť prehľad predaja výrobkov označených „SUPERMOST“ odo dňa uvedenia na trh do 26. júna 2014. Tu však súd zdôrazňuje, že zaplatenie zadosťučinenia by malo pre rušiteľa predstavovať nielen morálnu, ale aj finančnú ujmu, ktorá vyrovná vychýlené postavenie rušiteľa a nekalou súťažou dotknutej osoby. Primerané zadosťučinenie tak plní dvojakú funkciu - sankčnú (sankcia postihuje toho, kto chybne konal a odrádza ho od opakovania takého konania), i preventívnu (priznanie zadosťučinenia signalizuje, že nekalá súťaž sa „nevypláca“ a dobré mravy súťaže treba rešpektovať). 38. Je nesporné, že konanie žalovaných - výzvy na upustenie od používania označenia „SUPERMOST“ a stiahnutia výrobkov z trhu, vrátane hrozby opatrenia na vnútornom trhu (zaistenia tovaru) bolo spôsobilé vyvolať minimálne stav neistoty žalobcu a jeho obchodného partnera (spoločnosti RAVEN a.s.) ohľadne predávaných výrobkov „SUPERMOST“. Žalovaný 1/ ťažil z faktu dispozície s formálnymi právami k ochrannej známky „SUPERMOST“, označeniu, ktoré reálne na trhu používal iný subjekt a evidentne mienil z toho neoprávnene ťažiť, čo nemožno tolerovať. To súd pri určovaní výšky náhrady primeraného zadosťučinenia musel zohľadniť. Na druhej strane je zo skutkových zistení zrejmé, že komunikácia strán prebehla bez toho, aby žalobca utrpel vážnejšiu ujmu (napr. vo forme zníženia odberu výrobkov a straty klientely) a stav neistoty trval pomerne krátko (od prvých výziev v marci 2014 do nariadenia predbežného opatrenia v júni 2014). Preto súd vyhodnotil žalobcom žiadanú sumu peňažného zadosťučinenia 20 000 eur ako neprimeranú dosahu konania žalovaných. Hoci zohľadnil, že žalovaní konali úmyselne a vedome, nemohol ignorovať, že pozícia žalobcu na trhu sa reálne nezhoršila. Preto súd žalobcovi priznal peňažné zadosťučinenie len v sume 5 000 eur, ktorá podľa názoru súdu okrem satisfakcie žalobcu primerane plní i sankčnú funkciu voči žalovaným. 39. Pretože žalobca bol v konaní úspešný, súd mu podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal plnú náhradu trov konania od žalovaných 1/ a 2/. Priznanie zadosťučinenia v sume nižšej ako bola žalobcom žiadaná nepredstavuje neúspech žalobcu, lebo výšku primeraného zadosťučinenia v peniazoch určuje súd podľa vlastného uváženia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávny (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v takom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden mohol založiť do spisu a každý ďalší subjekt dostal jeden. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.