Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-55-2017.pdf
PDF · 85.51 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických vězňu 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 043 55 211, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3A, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, Bratislava, zast. PaeDr. Mgr. Vierou Morávkovou, bytom Šuňavcova 13, Bratislava, o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 09.03.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 100 eur, zmluvnej pokuty 12 eur a úroku z omeškania 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 02.04.2014 do zaplatenia. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 25.02.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Politických vězňů 21, Praha so žalovaným prostredníctvom internetovej schránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 442901, čomu predchádzala registrácia žalovaného, ktorý požiadal o poskytnutie úveru vo výške 100 eur. Pri registrácii žalovaný uviedol svoje údaje - meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska M. XX, Bratislava a potvrdil, že súhlasí s predmetnou zmluvou o úvere, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytovania úveru, zároveň potvrdil pravdivosť a úplnosť poskytnutých údajov. Na základe predmetnej zmluvy veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 eur, t.j. zaviazal sa zaplatiť do 28 dní sumu 128 eur. Celkové náklady spojené s úverom predstavujú výlučne odplatu vo výške 28 eur. Žalovaný úver v dohodnutej lehote, t.j. do 28 dní odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov nevrátil, v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru má žalobca oprávnenie požadovať vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkami vo výške 3 eur za každú upomienku s tým, že žalovanému boli zaslané 4 upomienky spolu vo výške 12 eur.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že predmetný spotrebiteľský úver mu poskytnutý nebol, na stránke www.minipôžička.sk <http://www.minipôžička.sk> nikdy zaregistrovaný nebol a nie je mu známe odkiaľ mal žalobca k dispozícii jeho osobné údaje, navyše na adrese M. XX v Bratislave sa nikdy nezdržiaval. Predložená zmluva vygenerovaná z webovej stránky nie je dôkazom toho, že mu bol úver poskytnutý, žalovaný nebol nikdy vyzvaný prostredníctvom SMS ani emailom na vrátenie dlžnej čiastky, ako žalobca tvrdí.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými žalobcom - zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom z obchodného registra a zistil nasledovné:
4. Žalobca je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe a v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Praha, IČ: 04 355 211, ktorá zmenila v rámci cezhraničnej fúzie svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnícka spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. (zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453 v postavení pri cezhraničnej fúzii, došlo k zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti s tým, že zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť.
5. Žalobca v konaní predložil listinu označenú ako zmluva o úvere uzavretá podľa zákona č. 129/2021 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, z obsahu ktorej vyplýva, že veriteľ spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava (zanikajúca spoločnosť), na žiadosť spotrebiteľa v prospech jeho účtu uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru, poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 100 eur, spotrebiteľ sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s nákladmi spojenými s úverom v celkovej výške 128 eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že predmetná zmluva č. 442901 bola uzatvorená zmluvnými stranami dňa 25.02.2014, zároveň predložil listinný dôkaz označený ako všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
6. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie č. 1215/2012“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch členského štátu.
7. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
8. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania ( ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania ( ďalej len „podnikateľ), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
11. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa §-u 2 písm. a), c) zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
13. Súd po vyhodnotení listinných dôkazov dospel k názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
14. Vo vzťahu k otázke právomoci slovenského súdu konať v predmetnej veci, nakoľko na strane žalobcu vystupuje subjekt so sídlom v inom členskom štáte EU, súd dospel k záveru, že v danom prípade má právomoc predmetný spor prejednať s poukazom na čl. 18 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012, nakoľko žalovaným subjektom je spotrebiteľ, ktorý má bydlisko na území SR.
15. Vo veci určenia rozhodného práva pre posúdenie vzťahu medzi stranami sporu, súd dospel k záveru, že v zmysle čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 593/2008 je vzťah strán sporu potrebné posudzovať podľa slovenského práva, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah, kde je na jednej strane fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane stojí právnická osoba - dodávateľ, konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena skutočnosti preukázať. Strany sporu sú povinné označiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Iniciatíva pri navrhovaní a zabezpečovaní dôkazov je teda zásadne na stranách sporu. Tá strana, ktorá dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení neoznačila, nesie nepriaznivé dôsledky rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Taktiež rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá síce dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení navrhla, avšak ich hodnotenie vykonané súdom dospelo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je spoľahlivo preukázané (súd tvrdenie nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
17. Súd vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý zistil vykonaným dokazovaním, dospel k názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
18. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý v konaní v rámci procesnej obrany poprel tvrdenia žalobcu, na základe ktorých žalobca nárok na zaplatenie istiny vo výške 100 eur a zmluvnej pokuty vo výške 12 eur uplatnil. Žalobca nepreukázal tvrdené skutočnosti, že sa žalovaný prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> zaregistroval a následne predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 442901 dňa 25.02.2014 uzatvoril, rovnako žalobca nepreukázal, že žalovanému peňažné prostriedky na účet uvedený v elektronickej žiadosti poskytol. Žalobca dôkaz o registrácii žalovaného, ktorej súčasťou ako tvrdil je aj žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 100 eur nepredložil, zo samotnej zmluvy o úvere uzavretej podľa zákona č. 129/2021 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov táto skutočnosť nevyplýva, taktiež žalobca nepreukázal, že žalovanému peňažné prostriedky poskytol a akým spôsobom. Z predloženej zmluvy taktiež nie je zrejmé kedy bola uzatvorená, dátum uzatvorenia chýba a nie je zrejmé ani číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, hoci žalobca v žalobe tieto údaje uviedol.
19. Nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že strany sporu dňa 25.02.2014 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere evidovanú pod č. 442901, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 100 eur, súd žalobu zamietol.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalovanému aj napriek úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).