Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/146/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobkyne: T.. B. W., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXXX/X, O., právne zastúpená BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, IČO: 36 833 533 a žalovanej: Slovenská G., Z.L. T. P. U., U. U.Í. L. X, X., N.: XX XXX XXX, o náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom vo výške 23.000 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.04. 2018, č. k. -194, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2/ Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že na základne kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako kupujúcou a T.B. V. ako predávajúcim dňa 01.07.2011 žalobkyňa nadobudla do vlastníctva osobné motorové vozidlo P. U., číslo karosérie A., šedá metalíza tmavá, rok výroby 2010, ŠPZ: X., za kúpnu cenu 17.000 eur, ktorá bola zaplatená pri odovzdaní veci v hotovosti, čo potvrdil kupujúci pri podpísaní kúpnej zmluvy. Z Osvedčenia o evidencii vozidla, technického preukazu L. XXXXXX súd prvej inštancie ďalej zistil, že dátum prvej evidencie vozidla bol 25.02.2010, dátum prvej evidencie v SR dňa 04.03.2011, vlastníkom vozidla a držiteľom vozidla bola T.. B. W., B.. XX.XX.XXXX, X. O., U. XXXX/X (žalobkyňa). V technickom preukaze bolo zapísané osobné motorové vozidlo P. U., Q.: O., výrobné číslo A., identifikačné číslo motora BRT XXXXXX, šedá metalíza tmavá. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Topoľčanoch, Odbor kriminálnej polície dňa 15.04.2013 odobralo žalobkyni predmetné motorové vozidlo a vydalo jej Potvrdenie o zaistení veci podľa o Policajnom zbore, pretože vzniklo podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie bolo potrebné na zistenie skutkového stavu alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Žalobkyňa podaním zo dňa 11.10.2016 žiadala Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 23.000 eur, ktorá je vznikla nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa. Ministerstvo vnútra SR v písomnom vyjadrení dňa 15.11.2016 uviedlo, že z dôvodu nepreukázania vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu nie je možné žiadateľku považovať za poškodenú osobu podľa a teda ani posudzovať splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Zo súkromného znaleckého posudku č.13/2017 zo dňa 10.08.2017 vypracovaného znalcom N.. N. V., znalcom v odbore dopravy cestnej, technický stav

cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel súd zistil, že všeobecná hodnota vozidla P. U. X.X O., Q..Č.. O., výrobné číslo vozidla A. predstavuje ku dňu 09.10.2013 vrátane 20% DHP čiastku 17.507 eur. Súkromný znalecký posudok však neobsahoval doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku podľa

3/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na , 4 SR, , , , , , , , , , , , ,,, , , , a , os. 1 Obč. Zák., dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Ozrejmil, že podľa súdnej praxe sa pre vznik zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu za nesprávny úradný postup vyžaduje splnenie troch podmienok a to existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Dodal tiež, že žalobkyňa v konaní preukázala tvrdenie, že podala na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 11.10.2016, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 23.000 eur. Ministerstvo vnútra SR vzhľadom na to, že žiadateľka nepreukázala vlastnícke právo k zaistenému vozidlu v písomnom vyjadrení dňa 15.11.2016 uviedlo, že ju nemožno považovať za poškodenú osobu a teda ani posudzovať splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má obligatórny charakter, podľa ktorého nárok na náhradu škody na súde nie je možné uplatniť skôr než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia nároku poškodeným pred príslušným orgánom. Žalobkyňa ako poškodená osoba následne dňa 25.11.2016 podala na súd žalobu o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, preto v danom prípade bola splnená podmienka na uplatnenie nároku na náhradu škody súdnou cestou.

4/ Súd prvej inštancie tiež ozrejmil, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu Okresného riaditeľstva PZ v Senci spočívajúceho v tom, že vyšetrovateľ nevyzval žalobkyňu na podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo žalobkyni zaistené, nakoľko podľa ust. o Policajnom zbore, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.

5/ Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobkyňa v konaní preukázala tvrdenie, že jej bolo motorové vozidlo P. U. Q.: O.-XXXCP zaistené dňa 15.04.2013, pretože vzniklo podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu a jej zaistenie bolo potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Nepreukázala však, že v priebehu začatého trestného stíhania s vozidlom nebol vykonaný žiadny procesný úkon ani expertíza. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Senci, odboru kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality číslo: ORP-377/OEK-SC-2013 mal totiž súd prvej inštancie za preukázané, že vyšetrovateľ dňa 26.07.2013 uznesením podľa začal trestné stíhanie za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa , , , , , ktorého skutku sa dopustil neznámy páchateľ tým, že dňa 28.02.2011 na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Senci podal žiadosť o uznanie typového schválenia ES, jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu, osobné motorové vozidlo zn. P. U. 2,0 TDI, šedej metalízy, P.: A., ktorá mu bola následne schválená, pričom dňa 04.03.2011 zaevidoval predmetné osobné motorové vozidlo na ODI Bratislava V a bolo mu pridelené Q.: X. na držiteľa a vlastníka T. V., B.. XX.XX.XXXX, X. Ľ. XXXX/XX, X., uvedené vozidlo predal T. V. za sumu 17.000,- eur T.. B. W.. Na základe odborného stanoviska Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru Kriminalistickej identifikácie, Bratislava mal súd ďalej preukázané, že metalografickým skúmaním bolo zistené, že na osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Sharan, bolo vyrazené číslo A., pričom po odstránení vrstvy krycieho laku a tmelu z povrchu čísla, boli na tomto mieste zistené neupotrebiteľné mechanoskopické stopy po brúsení, ktorým bolo pôvodné VIN odstránené. Metalografickým skúmaním bolo zistené pôvodné VIN: A.. Uvedené vozidlo bolo v Schengenskom pátraní, ktoré bolo odcudzené

dňa 16.09.2010 v Rakúsku a malo Q.:P., pričom na tomto odcudzenom vozidle bolo až následne pozmenené VIN a vozidlu bolo pridelené dňa 04.03.2011 Q.Č.:X., vlastníkom odcudzeného vozidla bola spoločnosť V. P. H., Q. X-XX, XXXX A.. V prejednávanej veci vznikli teda pochybnosti, či zaistená vec, predmetné osobné motorové vozidlo, patrí žalobkyni. Následne však vyšetrovateľ OR PZ v Senci dňa 09.10.2013, Č.:C.-XXX/OEK-U.-XXXX uznesením podľa v trestnej veci zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa , , , , , vec: osobné motorové vozidlo Volkswagen Sharan, Q.:O.,P. A., (pôvodné VIN: A.), ktoré bolo dňa 15.04.2013 zaistené Mgr. Nore Kleinovej a prevzaté vyšetrovateľom PZ, vrátil spoločnosti V. P. H., Q. X-XX, XXXX A., splnomocnenému zástupcovi, spoločnosti B. H., L. XX, L. XXXXX Y., lebo mal za to, že vec pre ďalšie konanie nebola potrebná a neprichádzalo do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie a neboli pochybnosti o práve menovaného na túto vec. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala zákonnú podmienku pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa, ktorý konal v rozpore s ustanovením Zákona o Policajnom zbore. Nesprávny úrad postup spočíva v tom, že vyšetrovateľ vydal predmetné osobné motorové vozidlo spoločnosti V. P. H., Q. X- XX, XXXX A. bez toho, aby uznesenie o vrátení veci sp.zn. ORP-377/OEK-SC-2013 z 09.10.2013, proti ktorému podala sťažnosť T.. B. W. nadobudlo právoplatnosť, keď o podanej sťažnosti rozhodla Okresná prokuratúra Bratislava III uznesením č.k. -8 zo dňa 11.11.2013 tak, že zrušila uvedené uznesenie a vyšetrovateľovi PZ OR PZ Senec uložila, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Následne síce vyšetrovateľ OR PZ v Senci dňa 05.03.2014 vyzval na vydanie motorového vozidla spoločnosť V. P. H., Q. X-XX, XXXX A., ktoré jej bolo vrátené dňa 09.10.2013. Splnomocnený právny zástupca spoločnosti V. P. H., Q. X-XX, XXXX A. v podaní dňa 29.04.2014 na výzvu uviedol, že U. V. P. H. nadobudla k predmetnému motorovému vozidlu výlučné vlastnícke právo na základe likvidácie poistnej udalosti (krádeže motorového vozidla) a následne bolo motorové vozidlo predané tretej osobe, počnúc novembrom 2013 sa nenachádza vo vlastníctve ani držbe spoločnosti V. P. H., Q. X-XX, XXXX A.. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality ČVS: ORP-377/OEK-SC-2013 dňa 19.06.2014 uznesením podľa trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa . písm. b), , ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ prerušil, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

6/ Podľa súdu prvej inštancie konanie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Senci vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu podľa nakoľko ak vzniknú pochybnosti o vlastníctve predbežne zaisteného vozidla, policajný orgán je povinný toto vozidlo uložiť do úschovy a zabrániť, aby sa s vecou až do objasnenia vlastníckeho práva k nemu nedisponovalo a osobu, ktorá si na vec robila nárok má upozorniť, aby si ho uplatnila v občianskoprávnom konaní, orgány činné v trestnom konaní majú počkať až na ukončenie civilného sporu, ktorý bol medzi vlastníkmi motorového vozidla vyvolaný. Policajný orgán pochybnosti o práve k predbežne zaistenému motorovému vozidlu neodstraňuje samostatným dokazovaním, takáto právomoc mu nepatrí ( rozsudok NS SR sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. ). Keďže vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senec, napriek pochybnosti o práve k zaistenému predmetnému motorovému vozidlu, žalobkyni písomne nedoručil oznámenie, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnila vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde a vozidlo vydal spoločnosti V. P. H., Q. X-XX, XXXX A., postupoval v rozpore s ustanovením o Policajnom zbore, ktoré konanie vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle Zákona č. 514/ 2003 Z.z.

7/ Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci bližšie nedefinuje, ani neupravuje rozsah náhrady škody, preto pokiaľ špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia . Poškodený je povinný vznik škody preukázať, aby bol splnený tento zákonný predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje. V kontexte s prejednávanou vecou dodal, že predmetom sporu bol uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody v celkovej výške 23.000 eur pozostávajúci z ceny osobného motorové vozidlo 17.000 eur, ktoré žalobkyňa nadobudla titulom kúpnej zmluvy, pričom výšku škody na osobnom motorovom vozidle v sume 17.000 eur preukázala aj súkromným znaleckým posudkom č. 13/2017. Žalobkyňa si ďalej uplatnila náhradu škody vo výške 6.000,- eur titulom nákladov na cestovanie do práce v čase, keď jej bolo predmetné motorové vozidlo zaistené, ktoré skutkové tvrdenie však nijak dôkazne nepreukázala.

8/ Ozrejmil, že žalobkyňa v konaní preukázala tvrdenie, že uzatvorila kúpnu zmluvu s predávajúcim T. V. dňa 01.07.2011, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo P. U., Q.: X. za kúpnu cenu 17.000,- eur. Vozidlo pochádzalo z trestnej činnosti, keďže metalografickým skúmaním bolo zistené, že na osobnom motorovom vozidle zn. P. U., bolo vyrazené číslo A., pričom po odstránení vrstvy krycieho laku a tmelu z povrchu čísla, boli na tomto mieste zistené neupotrebiteľné mechanoskopické stopy po brúsení, ktorým bolo pôvodné VIN odstránené, metalografickým skúmaním bolo zistené pôvodné P.: A.. Vychádzajúc z uvedených skutočností majetok, osobné motorové vozidlo, ktoré nadobudla žalobkyňa bolo nadobudnuté v rozpore s právnym poriadkom, ktoré právnu ochranu nepožíva. V čase predaja vozidla ak nevlastník veci previedol ako predávajúci vlastnícke právo na kupujúceho ide o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má, predávajúci potom nemohol previesť vlastnícke právo na kupujúceho. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu nadobudla podľa ustanovenia § 446 Obch. Zák., ktorá predstavuje výnimku zo zásady „nemo plus iuris“ a kupujúci sa môže za predpokladu splnenia zákonom požadovanej dobromyseľnosti stať vlastníkom veci. Podstatné v danom prípade je, či predávajúci a kupujúci sú podnikateľmi a či záväzkový vzťah z kúpnej zmluvy uzavretej podľa ustanovení Obch. zákonníka, na základe ktorej bol vykonaný prevod, sa týka podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti.

9/ Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za nesporné, že účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2011, na základe ktorej došlo k prevodu osobného motorového vozidla, sú fyzické osoby. Pri posudzovaní dobromyseľnosti žalobkyne súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru vysloveného v náleze ÚS ČR sp. zn. zo dňa 28.08.2001. Podľa súdu prvej inštancie kúpno- predajnou zmluvou uzavretou medzi fyzickými osobami podľa § 446 Obch. Zák. došlo k obchádzaniu zákona, z ktorého dôvodu predmetnú zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. V danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu, nakoľko predávajúci získal majetkový prospech na úkor kupujúcej (žalobkyne), ktorej bolo zaistené motorové vozidlo a zaplatila predávajúcemu kúpnu cenu 17.000 eur, ktorý na úkor žalobkyne získal bezdôvodné obohatenie. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhodnutím orgánu, môže byť v občianskom súdom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať, pokiaľ má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa Nárok na náhradu škody od štátu by mohla žalobkyňa úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázala, že sa bezúspešne domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

10/ Súd prvej inštancie tiež ozrejmil, že jedným z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom. V prejednávanej veci zisťoval príčinnú súvislosť v komplexe všetkých skutočností, keď žalobkyni bolo predmetné osobné motorové vozidlo P. U. zaistené orgánmi polície dňa 15.04.2013, nakoľko bolo v Schengenskom pátraní. Vozidlo bolo totiž dňa 16.09.2010 odcudzené v Rakúsku a malo pôvodné Q.: P., na tomto vozidle bolo následne po jeho odcudzení pozmenené VIN a na území SR mu bolo dňa 04.03.2011 pridelené Q.: X. XXXBC. Vozidlo pochádzalo z trestnej činnosti, metalografickým skúmaním bolo zistené pôvodné VIN: A., osobné motorové vozidlo P. U., Q.: O., malo P. A.. Majetok žalobkyne sa teda nezmenšil v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu polície, tento následok nastal z dôvodu krádeže motorového vozidla neznámym páchateľom, ktoré bolo následne kúpno-predajnou zmluvou predané žalobkyni za kúpnu cenu 17.000,- eur. Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie preto vyvodil aj nedostatok príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Zhrnul, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, s prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, mal za preukázané, že v danej veci neboli súčasne splnené všetky zákonné predpoklady nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

11/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s ust. Skonštatoval, že žalovaná mala v konaní plný úspech, avšak z dôvodu, že jej v konaní žiadne trovy nevznikli, nárok na ich náhradu jej nepriznal.

12/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie prekvapivo konštatoval zásadný nedostatok uplatneného nároku v podobe absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2011 a tiež, že vo vzťahu k nej vzniknutá pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia voči T.B. V. vylučuje vznik škody podľa Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie kúpnej zmluvy odvolateľka uviedla, že predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorila s predávajúcim v súlade s ust. Obch. Zák., pričom ani ona, ani predávajúci nemali vedomosť o tom, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti, preto nedáva logiku záver súdu prvej inštancie, že uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy podľa Obch. zák. mali obchádzať zákon. Ani prípadný cielený dôvod podriadiť predmetnú kúpnu zmluvu pod režim nie je možné vyhodnotiť ako obchádzanie zákona, pretože to umožňuje jeho ust. . Záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy preto považuje za nesprávny, v príkrom rozpore s právnou istotou a princípom zmluvnej voľnosti. V čase uzavretia kúpnej zmluvy nemala vedomosť o tom, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti, nemohla teda vedieť ani o tom, že je tu daná možnosť, že predávajúci p. V. nie je vlastníkom vozidla, čo svedčí v prospech jej dobromyseľnosti. Naviac, spornú kúpnu zmluvu pripravil L.. V. a jej podriadenie režimu teda nevyšlo z jej iniciatívy. V priebehu prvoinštančného konania tak nevyšiel najavo ani jeden dôkaz, ktorý by spochybnil jej dobromyseľnosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Právne závery súdu prvej inštancie prijaté na základe uznesenia ÚS ČR sp. zn. zo dňa 28.08.2001 preto v predmetnej veci neobstoja. Rovnako neobstojí ani právny záver súdu prvej inštancie o bezdôvodnom obohatení p. V., ktorému mala plniť bez právneho dôvodu. Vozidlo totiž nadobudla na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá sa spravovala ustanoveniami Obch. Zákonníka a pri nadobudnutí bola dobromyseľná, v dôsledku čoho k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť. Logicky potom nie je možné konštatovať ani to, že svoj nárok si mala uplatniť najskôr voči p. V. titulom bezdôvodného obohatenia a až v prípade bezúspešnosti takto uplatneného nároku sa následne domáhať náhrady škody voči štátu. Aj naďalej preto zotrváva na názore prezentovanom v súdnom konaní, podľa ktorého jej vznikla škoda na základe ustanovení , a podľa ktorého bola jej žaloba čo do vzniknutej škody dôvodná. Rovnako nemôže obstáť ani právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorý konštatoval v ods. 61 napadnutého rozsudku. Príčinná súvislosť nemôže spočívať v pôvode vozidla z trestnej činnosti, keď v tomto čase nebola vlastníčkou vozidla a o predmetnej skutočnosti v čase kúpy vozidla preukázateľne nevedela a vozidlo užívala dva roky. Skutočnosť, že vozidlo sa v minulosti nachádzalo v medzinárodnom pátraní sama o sebe nezakladá záver, že jeho vlastníčkou nemohla byť. Takýto záver mohlo založiť až právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva k vozidlu, ku ktorému však už v súčasnosti kvôli nesprávnemu úradnému postupu vyšetrovateľa nemôže dôjsť, nakoľko to, kde sa vozidlo v súčasnosti nachádza v dôsledku jeho odovzdania spoločnosti V. P. H., nie je známe. Prípady, v rámci ktorých dôjde k predaju vozidiel pochádzajúcich z trestnej činnosti nie sú vyslovene sporadické. Ak by však bolo v každom z takýchto prípadoch rozhodnuté v neprospech kupujúceho, ktorý takto kúpené vozidlo užíval niekoľko rokov len na základe toho, že predmetné vozidlo sa v minulosti nachádzalo v medzinárodnom pátraní, išlo by o neúmerný zásah do SR zaručeného práva vlastniť majetok, ako aj do právnej istoty. Pokiaľ išlo o druhý odvolací dôvod, v rámci ktorého žalobkyňa namieta nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie, táto v odvolaní ozrejmila, že súd prvej inštancie v rozpore s výpoveďami poskytnutými samotnou žalobkyňou a p. V. v priebehu trestného konania nepriamo dospel k záveru, že obaja museli vedieť o tom, že vozidlo pochádzalo z trestnej činnosti, a že kúpnu zmluvu cielene podriadili ustanoveniam , aby dosiahli vylúčenie aplikácie zásady nemo plus iuris na prevod vlastníckeho práva k vozidlu, čím obchádzali zákon a spôsobili absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Tieto závery však nemajú oporu v dokazovaní a v konečnom dôsledku viedli až k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v podobe vyslovenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a zamietnutia žaloby. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opakovane uvádza, že vozidlo bolo odcudzené, teda že došlo ku krádeži vozidla. V rámci žiadneho konania nebolo právoplatne judikované, že došlo k spáchaniu trestného činu krádeže ako ani to, kto tento trestný čin mal spáchať. Tomuto účelu nemôže slúžiť ani trestné konanie, nakoľko toto sa týkalo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti a navyše toto konanie bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Okolnosť, že vozidlo sa nachádzalo v medzinárodnom

pátraní vôbec nemuselo byť spôsobené jeho krádežou ale mohlo byť spôsobené aj inými okolnosťami, prípadne spáchaním iného trestného činu, napr. poistného podvodu. Súd prvej inštancie preto dospel k nepodloženým a predčasným záverom o krádeži vozidla, na ktorých z veľkej miery založil svoje nesprávne právne záveru súvisiace s absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy a nedostatkom príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

13/ Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyne akcentovala, že súd prvej inštancie konštatoval aj skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a ňou tvrdeným protiprávnym konaním vyšetrovateľa pri nakladaní so zaisteným vozidlom. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobkyni škoda vznikla v dôsledku kúpy motorového vozidla, ktoré bolo v medzinárodnom pátrní, nie v súvislosti s ňou tvrdeným nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa.

14/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

15/ Podľa § 21 ods. 9 zákona o Policajnom zbore ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde.

16/ Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie a napokon aj s tou časťou odvolacej argumentácie žalobkyne, že v konaní bol preukázaný nesprávny úradný postup vyšetrovateľa policajného zboru, ktorý predčasne vydal uznesenie o vrátení motorového vozidla Volkswagen U., Q.Č.: O.-XXXCP, P.: A. (L. P.: A.), hoci mal uložiť zaistené motorové vozidlo do úschovy a písomne odporučiť žalobkyni a V. P. H., A., aby si uplatnili vlastnícke právo k vozidlu na príslušnom súde, teda postupovať podľa § 21 ods. 9 Zákona o policajnom zbore.

17/ Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní spochybňuje skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo bolo odcudzené, odvolací súd uvádza, že z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-377/OEK- SC-2013 bez pochybnosti vyplýva, že metalografickým skúmaním KEU PPZ, Bratislava, č.p. PPZ-KEU- BA-EXP-2013/6090 bolo zistené pôvodné VIN číslo zaisteného motorového vozidla zn. Volkswagen Sharan 2,0 TDi, a to v tvare A., pričom lustráciou CLK bolo zistené, že vozidlo je v Schengenskom pátraní a bolo odcudzené dňa 16.9.2010 v Rakúsku, kde malo pridelené evidenčné Č. P.-XXXFI. Skutočnosť, že vo veci bolo začaté trestné stíhanie vo veci podozrenia z legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa , nemá akýkoľvek vplyv na správnosť tohto skutkového záveru súdu prvej inštancie. Možno uzavrieť, že žalobkyňa (bez svojho zavinenia) nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2011 motorové vozidlo, ktoré bolo dňa 16.9.2010 odcudzené jeho pôvodnému vlastníkovi na území Rakúskej republiky, a ako možno ďalej vyvodiť, poskytnutím poistného plnenia poistenému (vlastníkovi vozidla) prešlo vlastnícke právo k vozidlu na komerčnú poisťovňu V. P. H..R.., ktorá si po jeho zaistení uplatnila svoje vlastnícke právo k nemu príslušnému policajnému orgánu v SR.

18/ Pokiaľ ide o kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla do držby predmetné motorové vozidlo, odvolací súd rovnako súhlasí so žalobkyňou, že jej nemožno uprieť dobrú vieru pri jej uzatváraní s predávajúcim. Žalobkyňa však nemôže s úspechom tvrdiť, že jej vlastnícke právo je silnejšie než vlastníckeho V. P. H..R.. (resp. jej právneho predchodcu) len z dôvodu, že predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba s predávajúcim (rovnako fyzickou osobou) podľa ust. ( a nasl.), a za použitia ust. Obch. zák. sa stala vlastníčkou vozidla aj za predpokladu, že vozidlo nadobudla od nevlastníka (ide o prelomenie zásady „nemo plus iuris“). V súvislosti s touto kúpnou zmluvou je namieste aj otázka jej platnosti z hľadiska jej podstatných náležitostí

- určenia predmetu kúpy- (§ 409 Obch. Zák.), ak jej predmetom bola hnuteľná vec, ktorá z pohľadu jej určenia neexistovala. V skutočnosti nebolo predmetom prevodu motorové vozidlo Volkswagen U., P.: A. (vozidlo s takým označením v skutočnosti neexistovalo, na území SR bolo len zlegalizované v rozpore s právnym poriadkom), ale motorové vozidlo Volkswagen U., P.: A.. Pre úplnosť je potrebné dodať, že žalobkyňa podala dňa 02.12.2013 žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému

vozidla na Okresný súd Bratislava V, sp. zn. , ktorý spor je aktuálne vedený na odvolacom súde pod sp. zn. a nie je právoplatne skončený.

19/ Zohľadniac vyššie uvedené argumenty možno uzavrieť, že nesprávny úradný postup žalovanej (vyšetrovateľa PZ SR) nemohol mať priamu príčinnú súvislosť so vzniknutou škodu, o to viac, že ak žalobkyňa v konaní o určenie vlastníckeho práva k vozidlu nebude úspešná, vozidlo by jej nemohlo byť z policajnej úschovy vydané. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu zamietol predovšetkým pre nesplnenie

20/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa

21/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. ods. , v spojení s Plne procesne úspešnému žalovanému však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

22/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).