Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Sžk-35-2019.pdf
PDF · 93.99 KB
Case nature
Subarea
2Sžk/35/2019
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): P. Č., bytom X. XXXX/ X, F., právne zastúpený: JUDr. Jozef Holič, advokát so sídlom Poľovnícka 4, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 10. mája 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k.7Sa/50/2017-35 zo dňa 14. mája 2019, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd” alebo „správny súd“) uznesením č.k. 7Sa/50/2017-35 zo dňa 14. mája 2019 postupom podľa § 249 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky povinnosť v lehote dvoch mesiacov začať administratívne konanie o podanom návrhu sťažovateľa zo dňa 3. mája 2017 o uvoľnenie zo služobného pomeru. O trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. 2. Správny súd mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že v osobnom spise žalobcu sa nachádza personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 378 zo dňa 3. apríla 2012, podľa ktorého bol dňom 04.04.2012 žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“). V osobnom spise, sa v tretej časti, nachádza aj žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, ktorú žalobca doručil nadriadenému dňa 14. februára 2012 a na základe nej bol následne vydaný personálny rozkaz riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia PZ č. 13 zo dňa 2. marca 2012, podľa ktorého žalobca skončil služobný pomer dňom 30. apríla 2012. Nakoľko rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo zrušené prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, platí skončenie jeho služobného pomeru na vlastnú žiadosť podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 30. apríla 2012. Z tohto dôvodu sa na žalobcu nevzťahuje ustanovenie § 196 zákona č. 73/1998 Z.z.. Z podanej žiadosti o uvoľnenie vyplýva, že žalobca túto nadriadenému predložil dňa 14. februára 2012. Následne dňa 2. marca 2012 bol na základe tejto žiadosti vydaný personálny rozkaz riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia PZ č. 13 zo dňa 2. marca 2012, podľa ktorého žalobcov služobný pomer skončil uvoľnením dňom 30. apríla 2012. S týmto rozkazom žalobca bol oboznámený dňa 12. marca 2012, pričom žalobca nevyužil svoje právo podať proti nemu odvolanie. Podľa § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. sa služobný pomer podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. končí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. Nadriadenému nebolo predložené žiadne
oznámenie podľa § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o späťvzatí žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.2Sžo/78/2014 zo dňa 26. októbra 2016 bol zrušený následne vydaný personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 378 zo dňa 3. apríla 2012 (ktorým bol žalobca dňom 4. apríla 2012 prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.73/1998 Z.z.). Rozhodnutie o uvoľnení, nadobudlo právoplatnosť a tým aj nemennosť a nezrušiteľnosť (riadnymi opravnými prostriedkami) v čase jednoznačnej existencie služobného pomeru. Žalobcov služobný pomer skončil uvoľnením dňa 30. apríla 2012.
3. Krajský súd ďalej poukázal na znenie ust. § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., v zmysle ktorého policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to sám požiada. Pre skončenie služobného pomeru, lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie. Služobný pomer sa končí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov. Žalobcov služobný pomer skončil dňa 30. apríla 2012, svoju žiadosť neodvolal, ani nevzal späť. Vo veci žalobcu súčasne bežali dve konania, a to konanie o uvoľnení na základe jeho vlastnej žiadosti a konanie o prepustení z dôvodu porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Podľa názoru správneho súdu sa v takomto prípade služobný pomer skončí podľa toho, ktoré z dvoch konaní je ukončené skôr. Služobný pomer žalobca skončil prepustením dňa 4. apríla 2012. Prepustenie bolo súdom zrušené. V čase konania o prepustení, t.j. personálny rozkaz o uvoľnení žalobcu bol už právoplatný. Jeho účinky nastali dňa 30. apríla 2012 uplynutím lehoty. Skončeniu služobného pomeru žalobcu uvoľnením zabránila skutočnosť, že žalobca bol zo služobného pomeru prepustený skôr, ako uplynula zákonná lehota na uvoľnenie. Zrušením rozhodnutia o prepustení, vytvoril sa predpoklad pre skončenie služobného pomeru uvoľnením, a to v lehote podľa § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z., t.j. dňom 30. apríla 2012. Teda k uvedenému dátumu žalobcov služobný pomer skončil. S poukazom na uvedené žalobca ku dňu podania jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru dňa 3. mája 2017 už nebol príslušníkom Policajného zboru. Podaním žalobcovej žiadosti o uvoľnenie zo dňa 3. mája 2017 nemohlo dôjsť k začatiu konania vo veci jeho uvoľnenia zo služobného pomeru a teda žalovaný sa nemohol dostať do stavu nečinnosti, namietaného podanou žalobou. Služobný pomer žalobcu sa preto skončil na základe ním prejavenej vôle uvoľnením, ku dňu 30. apríla 2012 (žalobca toto rozhodnutie nenapadol opravným prostriedkom). Zrušením rozhodnutia o prepustení sa obnovil právny stav ku dňu prepustenia.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ S.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby toto rozhodnutie zmenil a žalobe proti nečinnosti žalovaného vyhovel. Podľa sťažovateľa krajský súd v napadnutom uznesení citoval ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z., avšak aplikoval ust. § 191 ods. 1 tohto zákona vo vzťahu k žiadosti podanej policajtom
- sťažovateľom pred rozhodnutím ministra o skončení služobného pomeru prepustením, ktoré sa stalo právoplatným a bolo vykonané. Sťažovateľovi skončil služobný pomer právne účinne a aj reálne bol odstrojený ,,vyzlečený z uniformy“. Orgán verejnej správy sa tak pokúsil obísť zákonný postup, keďže nechcel pristúpiť k doplateniu služobného platu, ktorý podľa § 196 ods. 1 uvedeného zákona po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru sťažovateľovi prináleží zo zákona. Súd toto ustanovenie na str. 4 citoval, avšak z nevysvetliteľných dôvodov a bez právneho titulu považoval spätne za možné konanie o konvalidácii a navrátení účinnosti rozkazu o uvoľnení ku dňu 30. apríla 2012. Mal za to, že zákon č. 73/1998 Z.z. nemá ustanovenie, ktoré by po neplatne skončenom služobnom pomere dovoľovalo iný postup než je upravený v ust. § 196 ods. 2 tohto zákona. Je aj neprípustné vrátiť účinnosť rozkazom, ktorých plnenie nastane po skončení služobného pomeru. Nečinnosť orgánu verejnej správy nebola odstránená separátnym jednaním z iného právneho dôvodu. Nečinnosť spočívala v tom, že po začatí konania o uvoľnení orgán verejnej správy nekonal, resp. nedokazoval, neprijal návrh a nedovolil účastníkovi uplatniť si práva zvoliť zástupcu, vyjadriť sa, predniesť návrhy na dokazovanie a dosiahnuť meritórne rozhodnutie vo veci samej. Tým, že nebolo rozhodnutie o návrhu na uvoľnenie vydané a doručené, bol sťažovateľ poškodený na práve podať opravný prostriedok a dokonca bolo porušené jeho právo v zmysle čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právny záver súdu opísaný v bode 5. vychádza zo zásadnej nesprávnosti, že aj po skončení služobného pomeru prepustením ešte prebiehalo konanie o uvoľnenie zo služobného pomeru ohľadom policajta, ktorý už policajtom nebol a na neho sa žiaden rozkaz už nevzťahoval. V konaní o uvoľnení zo služobného pomeru zanikla materiálna podmienka konania - existencia služobného pomeru. Naviac po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru zákon č. 73/1998 Z.z. pozná a dovoľuje výhradne postup v intenciách ust. § 196. Tam, ale nie je povolené obnoviť právny stav pred prepustením, pričom žalovaný orgán
verejnej správy je povinný akceptovať, že služobný pomer trvá so všetkými právami a policajtovi sa doplatí služobný plat. Sťažovateľ taktiež zdôraznil, že neurobil prehlásenie, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, lebo potom by bolo možné dohodnúť sa inak. To aj sťažovateľ po nečinnosti naplnenia ust. § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. inicioval a podal žiadosť o uvoľnenie.
5. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnym názorom vysloveným v napadnutom uznesení krajského súdu a preto žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p zamietnuť.
6. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Predmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 S.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. a po jej preskúmaní dospel k záveru, že nie je dôvodná.
8. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 242 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
12. Podľa § 249 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „štátna služba“). 14. Podľa § 189 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. služobný pomer sa končí: a) zrušením v skúšobnej dobe, b) uvoľnením, c) prepustením, d) stratou hodnosti, e) uplynutím dočasnej štátnej služby, f) úmrtím policajta, g) zákazom činnosti výkonu funkcie policajta, h) nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že policajt je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, i) ak policajt v prípravnej štátnej službe svojím zavinením nezískal policajné vzdelanie.
15. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.
16. Podľa § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.
17. Podľa § 192 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné zaradenie, b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, c) podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, h) zrušené od 01.05.2004.
18. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a/ až m/ a písm. s/ a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.
19. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým podľa § 249 S.s.p. zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal, aby krajský súd uložil žalovanému povinnosť v lehote dvoch mesiacov začať administratívne konanie o podanom návrhu sťažovateľa zo dňa 3. mája 2017 o uvoľnenie zo služobného pomeru.
20. Zákonným predpokladom pre vedenie administratívneho konania/konania o uvoľnení zo služobného pomeru v zmysle § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. je podanie žiadosti policajtom, ktorá musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. Pre posúdenie dôvodnosti sťažovateľom podanej žaloby proti nečinnosti žalovaného, tak bolo podstatné zaujať právny názor k otázke, či sťažovateľ ku dňu podania jeho žiadosti t.j. dňa 3. mája 2017 bol príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky. Iba tak možno uvažovať o tom, či z ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. vyplývala žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť o sťažovateľom podanej žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.
21. V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ podaním žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, doručenej nadriadenému dňa 14. februára 2012 prejavil vôľu smerujúcu k ukončeniu služobného pomeru spôsobom upraveným v ust. 191 ods. 1, 7 zákona č. 73/1998 Z.z., na základe čoho bolo vydané rozhodnutie - personálny rozkaz riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia PZ č. 13 zo dňa 2. marca 2012, podľa ktorého sa sťažovateľovi skončil služobný pomer dňom 30. apríla 2012. Sťažovateľ pritom neuplatnil zákonom predpokladaný postup v zmysle § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorým by účinky takto prejavenej vôle vylúčil, t.j. žiadosť nevzal späť a rovnako nenapadol opravným prostriedkom personálny rozkaz č. 13 zo dňa 2. marca 2012, a preto toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
22. Kasačný súd taktiež zistil, že v rámci lehoty plynúcej podľa § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. t.j. dňa 3. apríla 2012 došlo i k vydaniu rozhodnutia - personálneho rozkazu Ministra vnútra SR č. 378, ktorým bol sťažovateľ dňom 4. apríla 2012 prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Vo vzťahu k sťažovateľovi tak prebiehali dve samostatné konania o skončení služobného pomeru (konanie o uvoľnení, resp. konanie o prepustení zo služobného pomeru).
23. Personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 378 zo dňa 3. apríla 2012 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím odvolacieho orgánu č. SLV-PS-PK-80/2012 zo dňa 18. júla 2012 (ktorými bol sťažovateľ prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.) boli predmetom súdneho prieskúmavacieho konania. Vzhľadom na to, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo/78/2014 zo dňa 26. októbra 2016 došlo k zrušeniu predmetných rozhodnutí ako nezákonných, tieto nemohli zakladať žiadne práva a povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru sťažovateľa, čo napokon vyplýva aj zo znenia ust. § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., v zmysle ktorého, ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. V tejto spojitosti je však potrebné zdôrazniť, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemalo žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia - personálneho rozkazu č. 13 zo dňa 2. marca 2012 (na jeho preskúmanie pritom stanovil zákonodarca osobitný postup), ktorým bol sťažovateľ uvoľnený zo služobného pomeru s účinkami ku dňu 30. apríla 2012, resp. nezohľadňovalo právny stav a ďalšie právne významné okolnosti predchádzajúce vydaniu preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, t.j. konanie o uvoľnenie sťažovateľa zo služobného pomeru a z toho vyplývajúce možné právne následky vo väzbe na rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru. Pokiaľ sťažovateľ trval na existencii svojho služobného pomeru s poukazom na to, že ide o právny následok spojený s vydaním zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predpokladaný ust. § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., uvedená argumentácia by mohla obstáť iba v prípade, ak by nebolo pred vydaním rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru vedené konanie a následne vydané právoplatné rozhodnutie o jeho uvoľnení zo služobného pomeru. Za tohto stavu bolo nutné vyhádzať z pôvodnej žiadosti sťažovateľa o uvoľnenie zo služobného pomeru a naň nadväzujúceho rozhodnutia, ktorým bol zo služobného pomeru uvoľnený. Kasačný súd sa v tomto smere nemohol stotožniť ani s tvrdením sťažovateľa, že došlo k akejsi ,,konvalidácii“, či neprípustnému obnoveniu pôvodného konania, resp. založeniu účinkov rozhodnutia o uvoľnení zo služobného pomeru ku dňu 30. apríla 2012. V danom prípade išlo o dve samostatné konania, ktoré vyústili do vydania dvoch rôznych rozhodnutí, pričom na zrušenie Personálneho rozkazu Ministra vnútra SR č. 378 zo dňa 3. apríla 2012 bolo nutné nahliadať ako na odstránenie nezákonnosti vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu (a teda, že služobný pomer sťažovateľa trval ku dňu 4. apríla 2012 ) bez toho, aby tým boli dotknuté účinky spojené s rozhodnutím - personálnym rozkazom č. 13 zo dňa 2. marca 2012, t.j. aj plynutie dvojmesačnej lehoty v zmysle § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z.. Vzhľadom na to, že v čase vydania rozhodnutia o uvoľnení sťažovateľa zo služobného pomeru č. 13 zo dňa 2. marca 2012 (ako i v čase jeho právoplatnosti) služobný pomer sťažovateľa nepochybne trval a následné rozhodnutie Ministra vnútra SR č. 378 zo dňa 3. apríla 2012 o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako nezákonné zrušené, došlo k navodeniu právneho stavu pred vydaním tohto rozhodnutia, resp. k odstráneniu prekážky, ktorá by bránila skončeniu služobného pomeru uvoľnením ku dňu 30. apríla 2012 v zmysle § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z.. Uvedená právna otázka t.j. prepustenie zo služobného pomeru (ktoré bolo následne ako nezákonné zrušené) počas plynutia lehoty spojenej s uvoľnením zo služobného pomeru vo väzbe na posúdenie dôvodnosti žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy bola zhodne posudzovaná napr. aj v konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžnč/3/2007, (resp. i v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 283/07).
24. Kasačný súd záverom uvádza, že sťažovateľovi sa dňom 30. apríla 2012 skončil služobný pomer uvoľnením v zmysle § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z., preto právne vzťahy vyplývajúce zo služobného pomeru sťažovateľa a žalovaného zanikli. Sťažovateľ (aj s poukazom na to, že z obsahu administratívneho spisu, resp. z vyjadrení účastníkov konania nevyplynulo, že by bol medzičasom opätovne prijatý do služobného pomeru) nebol preto ani aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože zo žiadneho zákonného ustanovenia mu nevyplýva právo voči žalovanému a teda tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného voči sťažovateľovi, ako bývalému príslušníkovi Policajného boru SR začať administratívne konanie vo veci jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 3. mája 2017. 25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky sťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.
26. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.