Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/80/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného A. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 27. októbra 2021, o sťažnostiach prokurátora a poškodenej spoločnosti E. s.r.o., O. D., proti uzneseniu Okresného súdu Revúca zo dňa 19.05.2021, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .

Podľa sťažnosť poškodenej spoločnosti E. s.r.o., so sídlom XXX XX O. D. č. XXX, IČO: XX XXX XXX z a m i e t a .

odôvodnenie:

Uznesením sp. zn. zo dňa 19.05.2021 samosudca Okresného súdu Revúca podľa postúpil vec proti obžalovanému A. S., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom S. XXXX/ XX, R., okres Q., pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Revúcej sp. zn. -26 zo dňa 01.10.2020, kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. a prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 18.09.2019 o 12.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. N. U., ev. č. Q po ceste P.. triedy č. XXXX v obci O. v smere od cesty I. triedy č. XX do obce O. rýchlosťou nie menej ako 61 km/h, čím porušil ustanovenia , , , o cestnej premávke v platnom znení, kde v rovnom úseku cesty neprimerane, nesprávne a nelogicky reagoval na cúvanie vozidla N. U., ev. č. Q z dvora rodinného domu na hlavnú cestu, a to strhnutím volantu vľavo bez brzdenia, v dôsledku čoho zišiel s vozidlom na krajnicu vľavo a následne pred rodinným domom č. XX narazil do betónového stĺpa elektrického vedenia, ktorý sa následkom nárazu zlomil, čím došlo k výpadku dodávky elektrickej energie v obci O. pre 55 odberných miest v dobe od 12.58 hod do 21.20 hod. a ku vzniku škody pre K. M., a. s. T. vo výške 2 274,47 € a k zraneniu spolujazdkyne sediacej vpredu B. U., ktorá pri náraze utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie oblasti hrudnej kosti, pomliaždenie driekovej krížovej oblasti s krvnou podliatinou v sedacej oblasti, ktoré zranenia si podľa znaleckého posudku vyžiadali liečenie a práceneschopnosť nie menej ako 10 dní, Okresnému dopravnému inšpektorátu v Q., ktorý by ho mal prejednať ako priestupok. Proti tomuto uzneseniu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor, a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 19.05.2021 v neprospech obžalovaného. Takto podanú sťažnosť následne písomne zdôvodnil podaním zo dňa 01.07.2021, doručeným okresnému súdu dňa 02.07.2021. V písomných dôvodoch namietal závery súdu, považujúc ich za nelogické a neudržateľné. Spornou bolo hlavne to, či došlo cúvaniu motorového vozidla zn. N. U., ktoré mal viesť svedok Z. O.. Obaja znalci z odboru cestnej dopravy zhodne uvádzali, že ak by k cúvaniu vozidla zn. N. U. nedošlo, nebol by u obžalovaného dôvod na zmenu jazdy a teda za dopravnú nehodu a za jej následky, ktoré boli objektívne zadokumentované, by bezpochyby zodpovedal. Skutočnosť, či

došlo k cúvaniu vozidla zn. N. U. nebolo možné preukazovať inak, iba na základe tvrdení obžalovaného, poškodenej a svedka Z. O., keďže na mieste činu neboli zaistené žiadne stopy o pohybe vozidla zn. N. U.. Obžalovaný a poškodená zhodne tvrdili, že svedok Z. O. začal náhle cúvať, a to až do polovice vozovky. Znalcom z odboru cestnej dopravy P.. E. E. boli tieto tvrdenia celkom jednoznačne vyvrátené v tom, že ak aj došlo k cúvaniu vozidla zn. N. U., nemohlo dôjsť k takému zásahu vozidla do vozovky, že by to pre obžalovaného vytvorilo náhlu prekážku. Obžalovaný a poškodená teda minimálne v tejto otázke neuvádzali pravdivé tvrdenia. Znalec P.. E. E. potvrdil, že je technicky nemožné, aby svedok Z. O. dokázal za daných okolností zacúvať do vozovky hoci aj 2 m. Svedok Z. O. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že zacúval do vozovky 40 až 50 cm, pri vyšetrovacom pokuse 02.06.2020 uviedol, že si to nepamätá, ale skôr asi necúval a na hlavnom pojednávaní konanom 30.11.2020 uviedol, že necúval, že sa nepohol a auto do cesty tých 40 až 50 cm zasahovalo. Ak by teda došlo k vyhodnoteniu, že svedok Z. O. zasiahol do vozovky hoci aj 40 až 50 cm, v žiadnom prípade by nedošlo k vytvoreniu takej prekážky na vozovke pre obžalovaného, že by musel reagovať spôsobom, akým reagoval. Okresný súd však vyhodnotil, že k cúvaniu vozidla zn. N. U. muselo dôjsť, a to vzhľadom na tvrdenia obžalovaného a poškodenej a na rozporné tvrdenia svedka Z. O., neuviedol však, akú vzdialenosť vozidlo zn. N. U. pri cúvaní prešlo. Obžaloba však počítala aj s touto verziou, čo je zrejmé zo skutkovej vety, že obžalovaný neprimerane, nesprávne a nelogicky reagoval na cúvanie vozidla zn. N. U., ktoré mu však nevytvorilo náhlu prekážku a nedalo mu dôvod na takú reakciu, ktorú vykonal. Ďalšou spornou skutočnosťou teda bola správnosť reakcie obžalovaného na cúvajúce vozidlo zn. N. U.. Obžalovaný uvádzal, že si všimol po vjazde do obce O. (asi po 500 m) ešte stojace vozidlo zn. N. U. a že zbadal vo vzdialenosti asi 113 m stojace vozidlo zn. N. U.. Rozporne však uvádzal fakt týkajúci sa spozorovania cúvania vozidla zn. N. U. a to tak, že vo vzdialenosti asi 150 m od stojaceho vozidla zn. N. U. videl, že ide cúvať, že vozidlo pomaly začalo cúvať, keď bol vo vzdialenosti asi 10 m a nakoniec, že vozidlo začalo cúvať, keď vo vzdialenosti asi 6,2 m. Verzie jeho tvrdení o vzdialenostiach, v ktorých si mal všimnúť začiatok cúvania vozidla zn. N. U. boli vyvrátené jednak vyššie uvedeným znalcom z odboru cestnej dopravy a jednak znalcom z odboru cestnej dopravy P.. A. E., ktorí zhodne uviedli, že v týchto vzdialenostiach nemohol z technického hľadiska vykonať vyhýbací manéver spôsobom, ktorého následky boli objektívne zadokumentované obhliadkou miesta činu. Teda ani v tejto skutočnosti obžalovaný neuvádzal pravdu. Obžalovaný nepravdivo uvádzal aj tvrdenia o rýchlosti, ktorou sa pohyboval, čo taktiež vyplýva zo záverov vyššie uvedených znalcov. Je tak zrejmé, že obžalovaný nepravdivo popísal priebeh skutkového deja a nie je možné na jeho tvrdenia nazerať inak, ako na tvrdenia nepravdivé a účelové. To isté možno povedať o tvrdeniach poškodenej B. U., a to aj k okolnostiam týkajúcim sa vyhnutiu sa cúvajúcemu vozidlu zn. N. U.. Taktiež totiž tvrdila, že videla cúvať vozidlo, keď sa nachádzala vo vzdialenosti asi 10 m, respektíve vo vzdialenosti 8,2 m, pričom tieto jej verzie boli vyvrátené obidvomi znalcami z odboru cestnej dopravy, ktorí uviedli, že v týchto vzdialenostiach nemohol obžalovaný z technického hľadiska vykonať zadokumentovaný vyhýbací manéver. Tvrdenia obžalovaného, ako aj poškodenej nemožno v žiadnom smere považovať ani za čiastočne pravdivé a predpokladá, že sa na týchto tvrdeniach dohodli. Podľa názoru prokurátora, na takéto tvrdenia nemohol okresný súd prihliadať a oprieť o ne svoje rozhodnutie. Úlohou okresného súdu bolo rozhodnúť o vine, či nevine obžalovaného na základe objektívne zistených skutočností, ktoré posudzovali znalci z odboru cestnej premávky a ktoré boli bezpečne preukázané a nie vyvrátené ako technicky nemožné. Obaja znalci sa zhodli na tom, že obžalovaný prekročil povolenú rýchlosť (minimálne išiel rýchlosťou 56 km/h) a mohol reálne vykonať vyhýbací manéver, keď bol vo vzdialenosti aspoň 14,5 m od cúvajúceho vozidla. Uvedená vzdialenosť bola znalcami stanovená ako minimálna vzdialenosť, pri ktorej muselo dôjsť k pohybu vozidla obžalovaného takým spôsobom, ako bol neskôr objektívne zadokumentovaný. Netreba opomínať, že pohyb vozidla zn. N. U. nebol vôbec technicky zadokumentovaný, keďže to objektívne nebolo možné. Poukázal pri tom, že znalec P.. A. E. pracoval s verziou, že vozidlo zn. N. U. zasiahlo do vozovky aspoň 2 m, čo však bolo pri vyšetrovacom pokuse konanom dňa 02.06.2020 vylúčené. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ak vozidlo zn. N. U. nezasahovalo do vozovky tak, že vytváralo pre vozidlo obžalovaného náhlu prekážku, obžalovaný nereagoval správne na existujúcu dopravnú situáciu a pri objektívne vyššej než povolenej rýchlosti jazdy spôsobil dopravnú nehodu s následkami na zdraví pre poškodenú B. U.. Dôvod neprimeranej reakcie obžalovaného je z technického hľadiska nezistiteľný. Keďže na mieste činu neboli zadokumentované žiadne brzdné stopy, a to ani po vykonaní vyhýbacieho manévru, všetko nasvedčuje tomu, že obžalovaný buď nesprávne odhadol situáciu, vedome strhol volant vľavo, bez spomalenia v jazde, v snahe obísť vozidlo zn. N. U. a následne nezvládol vrátenie svojho vozidla na pôvodnú stranu a smer, čím zavinil vznik dopravnej nehody, alebo jednoducho pri zistení možnej kolíznej situácie spanikáril a ponechal pohyb vozidla na náhodu. Podotkol, že obžalovaný pri

prakticky ideálnych rozhľadových podmienkach nerušených si mohol cúvanie vozidla zn. N. U. všimnúť aj skôr a nielen to, ale mohol aj predvídať jeho pohyb, keďže sa nachádzal v obci, kde priemerný vodič počíta s pohybom účastníkov cestnej premávky popri vozovke, najmä, ak sa po jej okrajoch nachádzajú obytné domy. Uvedené si všimla aj poškodená B. U., ktoré asi vo vzdialenosti 29 m zaznamenala nastupovanie svedka Z. O. do svojho vozidla.

Je toho názoru, že obžalovaný ako vodič taxislužby porušil povinnosti ustanovené v a o cestnej premávke, podľa ktorých je povinnosťou účastníka cestnej premávky (teda aj vodiča) správať sa tak, aby neohrozoval bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pričom musí prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam a venovať sa plne vedeniu vozidla a dostatočne sledovať situáciu v cestnej premávke, a to s cieľom čo najskôr splniť objednávku poškodenej.

Záverom okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť aj poškodená spoločnosť E. s.r.o. prostredníctvom splnomocnenca, písomným podaním zo dňa 13.07.2021, doručeným okresnému súdu toho istého dňa, a to z dôvodov podľa , , V písomných dôvodoch namietala, že pred rozhodnutím súdu došlo k vážnemu porušeniu jej procesných práv. Na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý znalec P.. A. E. a ani na ďalších nasledujúcich (ak nejaké boli) nebola poškodená spoločnosť prítomná, nakoľko jej a ani jej právnemu zástupcovi nebolo doručené predvolanie na tieto pojednávania a ani iným spôsobom im nebolo oznámené, že predmetné pojednávanie sa má uskutočniť. Týmto konaním došlo zo strany okresného súdu k závažnému zásahu do jej práv vyjadrených v , teda de facto k znemožneniu uplatňovania jej procesných práv v trestnom konaní.

Záverom odvolania poškodený navrhol, aby súd podľa sám vyhovel sťažnosti a zrušil napadnuté uznesenie a ak sťažnosti nevyhovie, aby ju predložil nadriadenému súdu, ktorému navrhol, aby napadnuté uznesenie podľa zrušil a súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd druhostupňový ešte pred postupom podľa skúmal, či sťažnosti boli podané včas, či ich podali oprávnené osoby a či nedošlo k vzdaniu sa, resp. späťvzatiu sťažnosti. V tejto súvislosti krajský súd zistil, že oprávnenou osobou na podanie sťažnosti bol iba okresný prokurátor, ktorý ju podal v zákonnej lehote. Vzhľadom k tomu následne v zmysle preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému tento sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nebola dôvodne podaná. V prípade poškodenej spoločnosti E. s.r.o., táto s poukazom na ust. je neoprávnenou osobou na podanie sťažnosti proti napadnutému uzneseniu.

Okresný súd rozhodnutie o postúpení veci odôvodnil prakticky tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaný ako taxikár a vodič osobného motorového vozidla značky N. U. išiel s poškodenou B. U. ako spolujazdkyňou v taxíku dňa 18.09.2019 cez obec O., pričom po vyhodnotení znaleckých posudkov ako aj výpovedí znalcov z odboru cestná doprava dospel k záveru, že obžalovaný prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 50 km/h v obci, pretože išiel rýchlosťou 55-56 km/h. Obžalovaný ako aj poškodená U. pri výpovediach uviedli, že z väčšej vzdialenosti videli stojace vozidlo značky N. U., ktoré zasahovalo do vozovky o 50 cm a je možné, že aj videli ako mal svedok Z. O. nastúpiť do svojho vozidla značky N. U., pričom sa obžalovaného a poškodenej svedok O. mal určite po nasadnutí do vozidla pohnúť cúvaním smerom do vozovky, teda do jazdného pruhu, po ktorom išla U., a to v čase, keď bola U. od U. vzdialená cca 10 metrov. Svedok Z. O. v prípravnom konaní uviedol, že s autom vycúval z

dvora, potom vystúpil, zavrel bránu, nastúpil do auta a cúvol ešte cca 50 cm do vozovky a potom počul náraz. Pri ďalších výpovediach v prípravnom konaní, na vyšetrovacom pokuse dňa 02.06.2020 ako aj na hlavnom pojednávaní však už poprel, že by s autom cúval aj potom, ako zavrel bránu. Vzhľadom na tieto rozpory vo výpovediach svedka O., ako aj na skutočnosť, že pri prvej výpovedi, kedy si logicky na udalosti z predmetného dňa najlepšie pamätal a kedy uviedol, že do cesty cúvol o 50 cm aj po zavretí brány, vyhodnotil okresný súd jeho výpovede v súhrne s výpoveďou obžalovaného a hlavne svedkyne poškodenej U., ktorí videli svedka O. cúvať do vozovky, v prospech obžalovaného, teda že tento svedok sa na vozidle U. po zavretí brány a nastúpení do vozidla ešte pohol smerom dozadu a obžalovaný ako vodič U. musel na pohyb U. reagovať. Ak by sa vozidlo značky N. U. nepohlo, ako v záverečnej reči tvrdil okresný prokurátor, potom by bolo zbytočné aj znalecké dokazovanie a vina by bola jasne na strane obžalovaného, ktorý by v tom prípade z neznámych príčin prudko zabočil doľava a narazil do betónového stĺpu elektrického vedenia, čo je však z technického aj ľudského hľadiska nelogické.

Po súhrnnom vyhodnotení výpovedí znalcov P.. E. a P.. E., ako aj ich vzájomnej konfrontácie na hlavnom pojednávaní, dospel okresný súd k záveru, že obžalovaného nesprávna technika jazdy (zvýšená rýchlosť 56 km/h) nebola v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, pretože ak by obžalovaný aj bol býval jazdil v predmetný deň v mieste nehody povolenou rýchlosťou 50 km/h, nestihol by zo vzdialenosti 14,5 m (vypočítanú znalcom P.. E. ako vzdialenosť, pri ktorej obžalovaný a poškodená zbadali, že U. začala cúvať smerom do vozovky, s ktorým výpočtom sa znalec P.. E. stotožnil). Takto určenú vzdialenosťou 14,5 m U. od U. v čase cúvania U. považoval súd prvého stupňa za správny odhad, nakoľko obžalovaný aj poškodená túto vzdialenosť odhadli síce na 10 a menej metrov, avšak pri vzdialenosti 10 alebo menej metrov by sa obžalovaný nestihol U. pri danej rýchlosti 56 km/h vyhnúť a rovnako tak ani pri povolenej rýchlosti 50 km/h. Znalec P.. E. súhlasil so znalcom P.. E. a jeho prezentovaným skutkovým dejom, že brzdná dráha pri danej rýchlosti U. aby ubrzdila pred U. by musela byť minimálne 25 m, ale na vyhýbací manéver by U. stačilo aj 14,5 m, aby sa stihol obžalovaný manévrom doľava vyhnúť U.. Okresný súd mal za to, že znalci správne ustálili vzdialenosť U. od U., keď začala U. cúvať, na 14,5 m, pričom dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný zbadal cúvajúcu U. zo vzdialenosti väčšej ako 14,5 m, tak by z tejto vzdialenosti nestihol pred U. ubrzdiť, ale stihol by urobiť manéver a vyhnúť sa tak zrážke s U.. Okresný súd v zmysle uvedeného vyhodnotil spôsob jazdy obžalovaného ako v danom momente správny, nakoľko to bol jediný možný spôsob ako sa mohol vyhnúť zrážke s cúvajúcou U.. To, či U. v danom momente celkovo cúvla iba 40-50 cm alebo viac, nebolo pre vyhodnotenie správnosti spôsobu jazdy obžalovaného rozhodujúce. Podľa súdu prvého stupňa je zrejmé, že keď vodičovi začne do smeru jazdy cúvať druhé vozidlo nachádzajúce sa od neho cca 15 m, nie je pre vodiča možné predpokladať, čí cúvajúce vozidlo cúvanie zastaví, resp. či vidí a cúvanie preruší alebo bude pokračovať v cúvaní v smere do cesty ďalej. Obžalovaný sa preto v danom momente oprávnené zľakol cúvajúceho vozidla a reagoval správnym vyhýbacím manévrom bez brzdenia, pretože keby začal naplno brzdiť a zároveň stočil vozidlo do ľavej strany, podľa znalcov by sa nedokázal vyhnúť U., pretože pri brzdení by nebolo možné dokončiť vyhýbací manéver tak, ako tomu bolo bez brzdenia.

K ďalšiemu spôsobu jazdy obžalovaného po vyhýbacom manévri smerom doľava, kedy bezprostredne po vyhnutí sa U. boli ľavé kolesá U. na štrku a obžalovaný sa opätovne rozhodol nebrzdiť, nebolo preukázané, že takýto spôsob jazdy bol nevyhnutne nesprávny, nakoľko ako znalec P.. E. uviedol, že auto by sa pri brzdení s ľavými kolesami na štrku mohlo dostať do šmyku a mohlo by dôjsť aj k prevráteniu sa vozidla. Súd prvého stupňa vzhľadom na uvedené konštatoval, že dokazovaním nebolo preukázané, že aj po vyhýbacom manévri obžalovaný zvolil vyslovene nesprávnu techniku jazdy tým, že po vyhýbacom manévri nebrzdil, ale pokračoval v jazde, teda nebolo preukázané, že obžalovaný porušil povinnosti vodiča uvedené v (porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda) o cestnej premávke takým spôsobom, aby to bolo možné dať do príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, a ktorým spôsobom jazdy by došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. a prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa Tr. zák.

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora krajský súd zdôrazňuje, že si v celom rozsahu osvojil argumentáciu prvostupňového súdu a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie uznesenia, vrátane vyhodnotenia dôkazov. Žiada sa zdôrazniť, že nielen obžalovaný, ale aj samotná svedkyňa - poškodená B. U. od začiatku zhodne uvádzali, že videli stáť na mostíku nachádzajúcom sa pri hlavnej ceste osobné motorové vozidlo N. U., ktoré po ich priblížení sa k nemu začalo cúvať z mostíka na hlavnú cestu, ktorú skutočnosť aj napriek určitým rozdielom vnímania ich vzdialenosti v čase začatia cúvania

vozidla N. U. pred následným vyhýbacím manévrom obžalovaného, títo potvrdili aj pri vyšetrovacom pokuse. Pokiaľ ide o závery znaleckého posudku znalca P.. E. E. č. 02/2020 zo dňa 10.01.2020, že cúvajúce vozidlo N. U. vodiča vozidla N. U. vôbec neohrozovalo, z obsahu tohto znaleckého posudku je zistiteľné, že znalec vychádzal len z cúvania vozidla N. U. z dvora rodinného domu č. XXX na mostík, kde toto cúvajúce vozidlo zostalo zaparkované s veľmi tesným presahom do hlavnej cesty. Čo sa týka výpovede svedka Z. O., vodiča osobného motorového vozidla N. U., tento svoje výpovede ohľadom jeho cúvania z mostíka na hlavnú cestu menil, keď najskôr dňa 18.05.2020 po vznesení obvinenia obžalovanému uviedol, že po zavretí brány, pokračoval v cúvaní na hlavnú cestu vo vzdialenosti asi 40

- 50 cm. Následne pri vyšetrovacom pokuse dňa 02.06.2020 najskôr uvádzal, že s vozidlom vycúval len na mostík pred bránu, ďalej s vozidlom však necúval. Na tieto rozpory vo výpovediach pri vyšetrovacom pokuse uviedol, že si už nespomína, či cúval, ale asi necúval. Napriek skutočnosti, že si svedok pri vyšetrovacom pokuse už nespomínal, či pokračoval v cúvaní s vozidlom aj na hlavnú cestu z mostíka, na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2020 s určitosťou uviedol, že z mostíka na hlavnú cestu necúval, jeho vozidlo len vyčnievalo do cesty cca 50 cm, pričom nie je pravdou, čo uviedol vo svojej výpovedi dňa 18.05.2020. Okresný súd správne vyhodnotil výpoveď tohto svedka, najmä s prihliadnutím na nemenné výpovede svedkyne - poškodenej B. U. o cúvaní vozidla N. U. z mostíka na hlavnú cestu. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne posudzoval a vyhodnocoval reakciu obžalovaného na vzniknutú situáciu, techniku jazdy obžalovaného a príčinnú súvislosť techniky jeho jazdy s dopravnou nehodou, resp. či jeho nesprávnou technikou jazdy došlo k takému porušeniu povinností vodiča uvedených v ustanoveniach (rýchlosť jazdy) a (porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda) o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, a tým následne naplnením skutkových podstát prečinov ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. a poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa Tr. zák. K okresným prokurátorom uvádzaným skutočnostiam, že obžalovaný vidiac už z vyše 100 m, že do vozidla N. U. nasadá vodič, mal predpokladať, že sa možno pohne smerom do vozovky a mal prispôsobiť tejto teoretickej možnosti svoju jazdu, sa okresný súd v plnej miere stotožnil s názorom znalcov P.. E. a P.. E., že obžalovaný ako účastník cestnej premávky nemohol mať v danej chvíli informáciu o tom, že iný účastník cestnej premávky - svedok O. ako vodič N. U. koná alebo bude konať v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Obžalovaný teda mal právo v primeranej a rozumnej miere spoliehať sa na disciplinovanosť svedka O. vo vzťahu k rešpektovaniu záväzným spôsobom stanovených pravidiel cestnej premávky.

Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logická, ničím nenarušená a uzatvorená sústava navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Sťažnostný súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že obžalovaný v rozhodný deň svojou technikou jazdy porušil s určitosťou len ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to tým, že viedol vozidlo N. U. zvýšenou rýchlosťou (o 6 km/h) oproti zákonom povolenej rýchlosti pre daný úsek. Táto z technického hľadiska nesprávna technika jazdy nebola podľa znalcov P.. A. E. a P.. E. E. v príčinnej súvislosti so vznikom predmetnej dopravnej nehody. K predmetnej dopravnej nehode by došlo aj pri dodržaní maximálnej povolenej rýchlosti pre daný úsek (50 km/h), pretože ak by sa obžalovaný aj pri dodržaní povolenej rýchlosti v danom momente (z vypočítanej vzdialenosti minimálne 14,5 m od cúvajúceho vozidla N. U., ktoré vyvolalo kolíznu situáciu) rozhodol len brzdiť bez vykonania vyhýbacieho manévru, nezabránil by tým nárazu do vozidla N. U.. Rovnako pri dodržaní povolenej rýchlosti a po vyhýbacom manévri doľava, by sa obžalovaný nevyhol vzniknutej situácii, kedy sa ľavými kolesami dostal na štrk, keď v prípade brzdenia na štrku, resp. pokračovania v jazde bez brzdenia, čo si aj zvolil, by sa podľa vyjadrenia znalca nevyhol nejakému druhu havárie (šmyku a nárazu do domu alebo prevráteniu vozidla N. U., alebo predmetnému nárazu do stĺpa).

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie o postúpení veci proti obžalovanému Okresnému dopravnému inšpektorátu v Revúcej, ktorý by ho mal prejednať ako priestupok. Výrok o postúpení veci tak zodpovedá stavu veci a zákonu, pričom aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami . Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný porušil povinnosti vodiča uvedené v o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov a to takým spôsobom, aby bolo možné dať jeho konanie do príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, a ktorým spôsobom jazdy by došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. a prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zák. Spôsob jazdy obžalovaného, z technického hľadiska nesprávnu techniku jazdy spočívajúcu v počiatočnej rýchlosti jazdy obžalovaného, ktorá bola mierne vyššia, ako je maximálne dovolená rýchlosť jazdy v danom úseku, ktorá však nebola v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody v prejednávanej veci, možno v zmysle o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých o priestupkoch v znení jeho neskorších zmien a doplnení.

Záverom krajský súd v reakcii na argumentáciu poškodenej spoločnosti E. s.r.o. uvádza, že práva tejto poškodenej spoločnosti neboli vážnym spôsobom porušené, keď o všetkých termínoch hlavného pojednávania síce nebol upovedomený jej splnomocnenec, ale bol o nich včas upovedomovaný jej štatutárny orgán - konateľ Q. N..

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti výroku napadnutého uznesenia, z vyššie uvedených dôvodov o sťažnostiach okresného prokurátora a poškodenej spoločnosti E. s.r.o. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.