Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/68/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: N. E., bytom XX.XX.XXXX, bytom I.. J. č. X, N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Michala č.5, Hlohovec, pod sp. zn: EX 2946/14, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 347,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.11.2019 č.k. -19 takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 128,64 Eur, a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá rozhodnutie č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.2.2014 vydané oprávneným. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, ktorý dňa 16.10.2017 požiadal o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu exekúcie lustráciou majetkovej podstaty povinného zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne. Súd prvej inštancie v uznesení, ktoré bolo napadnuté odvolaním, citoval ustanovenia § 243h ods.1, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že po oboznámení sa s podaným návrhom jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávku sa nepodarilo vymôcť ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho osobne a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne v budúcnosti. Počas 4 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celú uvedenú dobu nemal, ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za daného stavu bolo preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale také očakávanie musí mať reálny podklad. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pre rozhodnutie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu

majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery povinného a jeho blízkych osôb, mal súd za to, že nebude rovnako naplnený predpoklad oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná alebo získa iným spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného počas dostatočne dlhej doby vedenia exekučného konania nezmenili- súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná. Súd mal s poukazom na uvedené za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie zastavil.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovení , ,, Exekučného poriadku, , , , , vyhlášky č. , o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 128,64 Eur, nakoľko v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša trovy exekúcie oprávnený.

4. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu zo dňa 21.11.2019, v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie. Oprávnený má za to, že pri tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, a preto zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Oprávnený poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. a uviedol, že má za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha jemu ako oprávnenému v exekučnom konaní. V danom prípade je povinný fyzickou osobou (vo veku 34 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Podľa oprávneného ani súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Oprávnený je toho názoru, že u tvrdenej nemajetnosti povinného treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pretože povinný je stále v produktívnom veku, je u neho predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať, resp. začať poberať dôchodok, a bude tak možné vykonať exekúciu. Oprávnený tiež poukazuje na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Podľa oprávneného súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Oprávnený podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR- výnimky umožňuje len zákon. Oprávnený ďalej poukázal na účel exekučného konania, ktorým je nútená realizácia exekučného titulu vykonávaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti alebo nezisti iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného žiada oprávnený uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa .

7. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 2.6.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

8. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

9. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre tzv. nemajetnosť povinného prichádza do úvahy vtedy, ak súdny exekútor náležitým spôsobom zisťoval majetkové pomery povinného a bolo zistené, že majetok, ktorý povinný vlastní, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistenia súdneho exekútora o nedostatku majetku povinného musia byť nielen preukázané, ale aj aktuálne.

14. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

15. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 2.6.2014 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného - Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.2.2014, právoplatného a vykonateľného dňa 13.4.2014. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 25.6.2014 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal dňa 16.10.2017 podnet na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu pohľadávky oprávneného ani trov exekúcie. Súdny exekútor predložil aj Zoznam úkonov zo dňa 16.8.2016, výsledok súčinnosti s Dopravným inšpektorátom PZ SR zo dňa 9.10.2017, výsledok lustrácie v Katastri nehnuteľnosti z 10.10.2017, oznámenie zamestnávateľa povinného zo dňa 6.10.2017.

16. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie exekučnému súdu dňa 16.10.2017, pričom súd prvej inštancie rozhodol o tomto podnete na základe zistených majetkových pomerov povinného napadnutým uznesením dňa 21.11.2019. Spis

súdu prvej inštancie bol odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní voči citovanému uzneseniu predložený dňa 1.04.2021, teda po viac ako roku od vydania napadnutého uznesenia č.k. -19, resp. po viac ako troch rokoch od podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Ako vyplýva z obsahu spisu posledné lustrácie majetku povinného boli vykonané v roku 2017.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd z takto zistených majetkových pomerov povinného nemôže vychádzať a v danom prípade nevie preskúmať, či zistené majetkové pomery povinného sú aktuálne aj v súčasnosti, vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od rozhodnutia súdu prvej inštancie resp. uplynutie dlhšej doby od lustrácie majetku povinného (vyplývajúcej zo spisu súdneho exekútora) do rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd môže rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku len na základe aktuálneho zisťovania majetkových pomerov povinného. Vzhľadom na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od lustrácie majetku povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu (4 roky), počas ktorej doby mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, má odvolací súd za to, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

18. Z dôvodu, že od vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie resp. od poslednej lustrácie majetku povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu uplynula dlhšia doba, počas ktorej mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

19. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, náležite preskúmať majetkové pomery povinného, zhodnotiť listinné dôkazy a najmä doplniť dokazovanie, vyžiadať si správy o stave exekučného konania, pričom záver o nemajetnosti povinného ako dôvodu, pre ktorý súd exekúciu zastaví, bude možné urobiť až na základe zistení, že nejestvuje žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného v predmetnej exekúcii.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).