Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36Cb-11-2021.pdf
PDF · 221.06 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko s. r. o., so sídlom Silvánska 5450, 841 04 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 47 529 415, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna a.s. so sídlom Evrópska 810/136, 160 00 Praha 6 - Vokovice, Česká republika, IČ: 492 404 80 konajúca na Slovensku prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom organizačnej zložky Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948 (právny nástupca AXA pojišťovna a.s., so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČ: 281 95 604, konajúcom prostredníctvom organizačnej zložky: AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, sídlo Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 857 251) právne zastúpený CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Zochova 6 - 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 924,53 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 924,53 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 924,53 eur od 7.3.2020 do zaplatenia sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 94 % z celkových trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhala zaplatenia 924,53 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. V návrhu uviedol, že dňa 13.11.2019 došlo k vzniku poistnej udalosti, pričom majetok, bol vo vlastníctve pána Rudolf Višňovský. Poškodený si uplatnil nárok na poistné plnenie u žalovaného, ktorý zaevidoval poistnú udalosť pod číslom 19.20007.0044182. Žalovaný uhradil na základe predloženej faktúry náklady na opravu vozidla vo výške 1.681,32 eur, čo žalobca nerozporuje. Žalovaný ďalej uhradil 135,96 eur, ako náklady vynaložené právnym predchodcom žalobcu (poškodeným) za prenájom náhradného vozidla počas doby opravy, pričom poškodený uhradil prenajímateľovi Róbertovi Páleníkovi, miestom podnikania Ružindol 337, 919 61 Ružindol, za náhradné vozidlo sumu vo výške 1.060,49 eur na základe faktúry č. 2019/2113. Dňa 22.5.2020 poškodený postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky všetky svoje práva a nároky z uvedenej poistnej udalosti na žalobcu, pričom bola táto skutočnosť žalovanému oznámená dňa 2.6.2020. Uplatňovaný nárok predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou za náhradné vozidlo a úhradou zo strany žalovaného. Krátenie nárokov zo strany žalovaného v súvislosti s nárokmi na prenájom náhradného vozidla bolo vykonané neoprávnene, nakoľko sám poškodený nemal možnosť ovplyvňovať priebeh opravy, termín začiatku realizácie opravy zo strany opravcu, prípadne zasahovať do interných konaní žalovaného počas
likvidácie poistnej udalosti a taktiež do konaní, ktoré opravca viedol so žalovaným počas likvidácie poistnej udalosti. Dĺžka prenájmu vozidla nezávisela od subjektívneho rozhodnutia poškodenej osoby, ale od objektívnych okolností, ktoré nedovoľovali opravu vozidla u opravcu v stanovenej lehote 5 dní, ktorú žalovaný priznal. Dĺžka opravy bola zapríčinená najmä pracovnou vyťaženosťou opravcu, čakaním opravcu na náhradné diely, potrebné na opravu poškodeného vozidla a inými okolnosťami, ktoré poškodená osoba nemohla ovplyvniť. Taktiež nebolo možné po určitej dobe nekonania (napríklad z dôvodu pracovnej vyťaženosti, prípadne z nedostatku personálnej kapacity) zo strany opravcu, vozidlo premiestniť do iného servisného strediska, nakoľko by pôvodné servisné stredisko účtovalo doposiaľ vykonané práce na vozidle a to najmä demontáž poškodených dielov, ktoré bolo nutné vykonať pre účely obhliadky vozidla, následne montáž dielov, ako príprava na prevoz do iného servisného strediska, samotná preprava poškodeného vozidla do iného strediska a následná demontáž v novozvolenom servisnom stredisku, čím by sa výška škody neprimerane navýšila. Poškodený mal záujem na tom, aby boli následky škody odstránené čo najskôr, ale personálne kapacity servisu neumožňovali opravu bezprostredne po vzniku poistnej udalosti, ale až mesiac po vzniku poistnej udalosti (vznik škody 13.11.2019, prijatie do servisu 16.12.2019). Nakoľko poškodenie vozidla bolo rozsiahle, treba taktiež posudzovať nároky na obdobie prenájmu náhradného vozidla s prihliadnutím na personálnu vybavenosť servisu, povinné technologické prestávky pri, a počas jednotlivých servisných úkonoch, a v neposlednom rade aj na obdobie Vianočných sviatkov, počas ktorých servis poverený odstránením následkov škody, bol zatvorený. Uplatňovaný nárok na náhradné vozidlo je súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla pri predmetnej poistnej udalosti. S poukazom na § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia. Na základe uvedeného má žalobca za to, že aj pri nárokoch na náhradu škody v podobe vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, je nevyhnutné prihliadať na čas, prípadne obdobie, kedy ku škode došlo a to vrátane dôvodov, ako je aj pracovná vyťaženosť opravcu. Nie je možné, sa pri posudzovaní nárokov na náhradné vozidlo, ktorý predstavuje náhradu škody, striktne pridržiavať technologickými koeficientami a tabuľkovými výpočtami (normohodiny) od výrobcu, ale je nevyhnutné prihliadať aj na to, kedy ku škode došlo (§ 443 Občiansky zákonník). Iba individuálnym posúdením nárokov na náhradu škody a zohľadnením všetkých aspektov, vyplývajúcich na rozsah a výšku náhrady škody, sa dosiahne stav, kedy žiadna zo strán nebude zvýhodňovaná na úkor druhej strany. Časový harmonogram vykonaných prác zo strany servisu, bol v plnej kompetencii práve servisu a poisťovateľa a teda zo strany poškodenej osoby, nebolo možné do priebehu opravy akýmkoľvek spôsobom zasahovať a teda ovplyvňovať dobu opravu a teda aj dĺžku prenájmu motorového vozidla. Nakoľko žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti dňa 20.2.2020, dostal sa do omeškania dňa 7.3.2020 (20.2.2020 + 15 dní)
2. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.
3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 18.11.2020 platobný rozkaz č.k. 25Up/1880/2020 - 12.
4. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. sa platobný rozkaz zrušil a vec bola na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie.
5. Žalovaný v odpore (č.l. 12 spisu) potvrdil, že dopravná nehoda bola u neho zaevidovaná ako škodová udalosť č. 19.20007.0044182 a pod týmto číslom bola aj likvidovaná. Poškodený Rudolf Višňovský si nechal svoje poškodené vozidlo opraviť, pričom opravu vykonala spoločnosť Autogroup TT, s.r.o. (predtým Motor-Car Trnava, s.r.o.), IČO: 36 241 431, za ktorú bola následne vystavená faktúra č. 1422200014 zo dňa 21.1.2020 vo výške 1.681,32 eur. Žalovaný podaním zo dňa 23.1.2020 označeným ako “vybavili sme Vašu poistnú udalosť“ oznámil poškodeného, že mu poskytuje poistné plnenie vo výške 1.681,32 eur za opravu poškodeného vozidla a že táto čiastka bude poukázaná na bankový účet servisu. Táto suma nie je v konaní rozporovaná a bola žalovaným uhradená v plnej výške. Poškodený si od Róberta Páleníka, s miestom podnikania Ružindol 337, na základe zmluvy o prenájme motorového vozidla č. 005546, zo dňa 16.12.2019, na obdobie od 16.12.2019 do 23.1.2020 (spolu 39 dní) prenajal náhradné vozidlo značky Škoda Octavia, EČV: TT 873 GO, pričom nájomné predstavovalo 680 eur/1
mesiac nájmu náhradného vozidla. Po skončení doby nájmu autopožičovňa vystavila poškodenému faktúru č. F2019/2113, zo dňa 31.12.2019, na sumu vo výške 1.060,49 eur. Žalovaný podaním zo dňa 20.2.2020 označeným ako “vybavili sme Vašu poistnú udalosť“ poškodenému oznámil, že mu poskytuje poistné plnenie vo výške 135,96 eur s odôvodnením, že “vyrovnanie za náhradné vozidlo je možné uhradiť iba na dobu, ktorá je obvyklá na opravu pôvodného vozidla. Na základe Vami predloženej dokumentácie sme túto dobu určili na 5 dní.“ Na toto podanie reagoval poškodený e-mailom zo dňa 20.2.2020, v ktorom spôsob vybavenia poistnej udalosti reklamoval a požadoval, aby mu bola vyplatená aj zvyšná časť poistného plnenia. Následne žalovaný reagoval listom označeným ako “Odpoveď na sťažnosť“ zo dňa 25.2.2020, v rámci ktorého poškodenému oznámil nasledovné: “....Pri posúdení Vami vzneseného nároku za náhradné vozidlo sme vychádzali z všetkých podkladov, ktoré sme dostali v priebehu likvidácie, kedy na základe týchto podkladov sme stanovili, že technologická doba opravy poškodeného vozidlá, po ktorej dobu možno užívať náhradné vozidlo je 5 dní“. Následne žalobca podaním zo dňa 9.4.2020, označeným ako “Vec: Predžalobná výzva na úhradu doplatku poistného plnenia“ opätovne vyzval žalovaného na vyplatenie zvyšnej časti poistného plnenia vo výške 924,53 eur. Na túto sťažnosť žalobcu žalovaný reagoval podaním zo dňa 13.5.2020, v rámci ktorého uviedol, že “Po opätovnom prešetrení Vám oznamujeme nasledovné. Podľa judikatúry je zodpovedný subjekt povinný nahradiť skutočnú škodu, spočívajúci v nákladoch na zapožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, a to len v rozsahu, v akom náklady na požičanie náhradnej veci boli vynaložené nutne a účelne, teda v sadzbách obvyklých pre vozidlo porovnateľné s vozidlom poškodeným a po dobu obvyklú na prenájom. Od poškodeného možno teda spravodlivo požadovať, aby prejavil hospodárnosť a obozretnosť pri riešení dôsledkov vzniknutej škody. Pracovníci likvidácie v rámci vyšetrovania právneho nároku škody začali vyšetrovanie za účelom zistenia charakteru poškodenia účastníkov dopravnej nehody v súvislosti s popisovaným nehodovým dejom. U náhradného vozidla a dĺžky zapožičanie bolo vychádzalo z rozsahu poškodenia vozidla a rovnako aj zo skutočností, že v priebehu opravy môžu nastať rôzne oneskorenia v nadväznosti prác a takisto oneskorenia spôsobené tým, že servis nemá k dispozícii na sklade náhradné diely.... Nechceme ďalej polemizovať kde došlo odmlke keďže nám nie sú známe podrobnosti a postupy opravy ale podľa charakteru a rozsahu poškodenia je podľa technológie opráv výrobcu priznaná doba náhradného vozidla v celku 5 dní úplne dostatočné na odstránenie škody na predmetnom vozidle a navrátenie veci do pôvodného stavu. Ďalej uvádzame, že vozidlo bolo prevádzkyschopné, to možno odvodiť od kilometrového priebehu zaznamenaného na prehliadke vozidla dňa 15.11.2019 (19 171km) a zákazkou, čiže prijatie vozidlá do servisu bolo až z 16.12.2019 (23 311km), z uvedeného je zrejmé, že zvolené obdobie opravy vozidla bolo vôľou klienta servisu, za ktorý nemôže byť zodpovedný poistený, respektíve poisťovňa. Opravu vozidla v dĺžke 5tich dní aj naďalej považujeme za správne stanovenú, a to najmä v súvislosti s rozsahom poškodenia a čas potrebný na odstránenie škody do pôvodného stavu pred nehodou. Toto možno odvodiť aj podľa normohodín udávaných servisom. Vzhľadom na tieto skutočnosti konštatujeme, že vyplatené poistné plnenie zodpovedá nutne a účelne vynaložené náklady, a bolo vypočítané v súlade s platnou právnou úpravou danej problematiky.“ Poškodený podaním označeným ako “Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 22.5.2020, žalovanému oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo škodovej udalosti z poškodeného na žalobcu. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.5.2020 uzavretej medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil poškodený na žalobcu pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej/poistnej udalosti. Predmetom konania je rozdiel medzi autopožičovňou fakturovaným nájomným poškodenému (t. j. sumou vo výške 1.060,49 eur) a žalovaným žalobcovi poskytnutým poistným plnením (t. j. sumou vo výške 135,96 eur). Poskytnutie poistného plnenia vo výške 135,96 eur nie je medzi stranami sporu sporné. Pri uplatňovaní nároku je nutné prihliadať aj na časovú primeranosť vypožičania náhradného motorového vozidla, pričom poškodený má síce nárok na náhradu nákladov, ktoré sú účelne vynaložené, avšak to najmä s ohlˇadom na dobu trvania nájmu. Autopožičovňa dňa 16.12.2019 uzatvorila s poškodeným nájomnú zmluvu, pričom o prenájme motorového vozidla, z tejto zmluvy o prenájme vyplýva, že nájom trval odo dňa 16.12.2020 do dňa 23.1.2020 (t. j. 39 dní). Žalovaný však túto dobu považoval za neúmernú, a to s poukazom na obvyklú dobu opravy motorových vozidiel, rozsah poškodenia motorového vozidla, ako aj ďalšie skutočnosti. Žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že prenájom náhradného motorového vozidla je síce v zmysle judikatúry (R 7/92) považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú
bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu, avšak pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku je potrebné prihliadať na skutočnosti uvádzané v judikáte R 7/92 (citované vyššie). Náhrada škody nemá plniť reparačnú funkciu v zmysle plnej kompenzácie nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla bez zohľadnenia ich účelnosti. Je potrebné prihliadať aj na cenovú primeranosť takýchto nákladov, čo má podstatný vplyv na určenie skutočnej výšky škody v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Sám poškodený, resp. žalobca by sa predsa mal chovať ako správny hospodár, a to bez ohlˇadu na to, či ide o poistnú udalosť. Žalovaný poukazuje na judikatúru súdov najvyššej inštancie, ktorá sa výslovne zaoberá problematikou účelnosti vynaložených nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla: a) rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 1.6.2015, sp. zn. 25 Cdo 4868/2014 (citovaný vyššie); b) Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 28.2.2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012 uviedol, že:
- “Nájemné za vozidlo po dobu delší již nelze považovat za účelný a nutný náklad vynaložený v prˇíčinné souvislosti se vznikem škody.“; c) podľa rozsudku Krajského súdu Bratislava zo dňa 9.6.2016, sp. zn. 1Cob/85/2015:
- “V prípade náhrady za zapožičanie motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je doba prenájmu ponechaná na ľubovôli poškodeného”;
- “poškodený má nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla, pričom táto účelnosť sa veľmi striktne posudzuje v každom individuálnom prípade.“ Aj keď oprava trvala určitý počet dní, nie je úlohou súdu sa bez ďalšieho s týmto stotožniť (a túto dobu vzťahovať ako účelnú a nevyhnutnú aj na nájom náhradného vozidla), ale posúdiť a zvážiť jednotlivé úkony, dni, prestoje a pod. Z povinného zmluvného poistenia nemôžu byť hradené náklady na nájom náhradného vozidla, ktoré poškodený vynaložil z dôvodu, že tretia osoba zapríčinila prieťahy pri vykonávaní opravy poškodeného vozidla. Inými slovami, nemôže byť na ťarchu žalovaného skutočnosť, že niekto iný ako škodca zapríčinil, že oprava poškodeného vozidla trvala dlhšie, ako je obvyklé. V danom prípade je potrebné skúmať, kto /čo zapríčinil/ zapríčinilo prieťahy pri oprave poškodeného motorového vozidla a za tieto prieťahy by subjekt, ktorý ich zapríčinil, mal niesť zodpovednosť namiesto žalovaného. Žalovaný svojím postupom k prieťahom pri oprave vozidla neprispel, obhliadka poškodeného vozidla bola vykonávaná bez zbytočného odkladu. Žalovaný poukazuje na vyjadrenie servisu (e-mail zo dňa 8.4.2020):
- vozidlo prijaté do servisu - 16.12.2019
- žiadaná prvá obhliadka vozidla- prvú obhliadku robil technik poistovne
- žiadaná doobhliadka vozidla, prípadne viaceré doobhliadky - nebola volaná doobhliadka
- aké boli nutné technické prestávky pri oprave (zaschnutie vygitovaných častí vozidla, vyschnutie lakovaných častí a pod.)
- 16.12.2019-20.12.2019 klampiareň, príprava vozidla odstrojenie vozidla, vyklepanie blatníka
- 21.12-7.1 celozávodná dovolenka servisu
- 7.1.-10.1.2020 - vozidlo v lakovni (3 vrstvové tmelenie brúsenie, striekanie plniča, maskovanie olepovanie dielov, tvrdnutie jednotlivých vrstiev tmelu, maskovanie vozidla, striekanie, sušenie v boxe, preleštenie)
- 13-15.1.2020 skladanie vozidla, spasovanie dielov, nastavenie.
- 17.1.2020 umývanie vozidla, príprava na odovzdanie
- 21.1.2020 - vystavenie faktúry Poškodenia na poškodenom vozidle boli relatívne banálne, a preto mali byť servisom odstránené v krátkom čase, aby poškodený mohol užívať svoje poškodené vozidlo čo najskôr. Pri oprave vozidla vznikali rôzne prestoje a v čase od 21.12.2019 do 7.1.2020 mal servis celozávodnú dovolenku, a tým došlo k prieťahom pri oprave poškodeného vozidla, pričom za tieto prieťahy zodpovedá autoservis, ktorý nekonal pri oprave plynulo bez zbytočných zdržaní. Ďalej žalovaný uvádza, že k dopravnej nehode, resp. škodovej udalosti došlo dňa 13.11.2019 a poškodený dal svoje poškodené vozidlo do servisu až mesiac po škodovej udalosti, hoci bolo rozumné predvídať, že v čase medzi sviatkami servis nebude pracovať. Žalovaný považuje dobu nájmu náhradného motorového vozidla v trvaní 39 dní za neúčelnú vzhľadom na neprimerane dlhú dobu opravy poškodeného vozidla a zotrváva na uznaní doby nájmu výlučne za 5 dní. Žalobca nepreukázal opodstatnenosť úhrady prieťahov pri oprave poškodeného vozidla, a to pri celkovom rozdiele opravy 34 dní (rozdiel žalobcom uplatneného počtu dní opravy - 39 dní a žalovaným uznaným obdobím opravy - 5 dní). Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že žalobcom
uplatnený domnelý nárok v celkovej výške 924,53 eur nepredstavuje opodstatnené, nevyhnutne a účelne vynaložené náklady žalobcu (resp. poškodeného) predstavujúce skutočnú škodu vzniknutú poškodenému. Ak by pretrvávali pochybnosti súdu o dĺžke doby opravy žalovaný navrhol vyžiadať si odborné vyjadrenie, eventuálne vykonať znalecké dokazovanie ohľadom toho, aká by bola obvyklá doba opravy vozidla vzhlˇadom na rozsah jeho poškodenia a výrobcom vozidla stanovený postup pri jeho oprave, Žalovaný má za to, že v konaní je potrebné skúmať (a následne vysporiadať sa) kto / čo zapríčinil / zapríčinilo neprimeranú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol vykonať v konaní výsluch štatutára autoservisu, ktorý opravu poškodeného vozidla vykonal, resp. výsluch ním poverenej osoby, ktorá opravu vozidla vykonala, a to za účelom objasnenia dôvodov neúmerne dlhej opravy vozidla (vzhľadom na rozsah poškodení tohto poškodeného vozidla) a skúmať napr. kedy a za akých podmienok a v akých intervaloch boli objednávané náhradné diely na poškodené vozidlo, vykonávané obhliadky, podaná žiadosť o vystavenie krycieho listu, z akého dôvodu vznikali neúmerné odstupy medzi jednotlivými úkonmi vykonávanými autoservisom pri oprave vozidla a pod. Nájom náhradného vozidla má poškodenému pokryť len nevyhnutné obdobie, počas ktorého nedokáže svoje osobné potreby uspokojovať inak. Je preto potrebné skúmať, či poškodený nevyhnutne potreboval náhradné motorové vozidlo počas celej doby (na aké účely, z akých dôvodov, či bol / nebol schopný zabezpečiť svoju prepravu iným spôsobom, a pod.), Z podkladov, ktoré doručil žalobca súdu dostatočným spôsobom nevyplýva, že žalobca je oprávneným subjektom na podanie žaloby, a to s ohľadom na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky nepovažuje žalovaný za dostatočne určitú a relevantnú na preukázanie takéhoto postavenia žalobcu, ako aktívne legitimovanú stranu sporu. Žalovaný je toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktoré bolo predložené žalobcom zakladá pochybnosti o jeho aktívnej vecnej legitimácii a považuje ju za neplatnú. Z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP vyplývajú povinnosti, ktoré je poisťovateľ povinný splniť v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti. Z ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP vyplýva, že poisťovateľ má o. i. povinnosť poskytnúť poistné plnenie iba vtedy, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Iba v prípade, ak na základe vykonaného šetrenia škodovej udalosti dospeje poisťovatelˇ k záveru, že nárok poškodeného na náhradu škody je preukázaný čo do dôvodu a výšky, poskytne poškodenému poistné plnenie, a to v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia škodovej udalosti podlˇa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP. Je zrejmé, že žalovaný v lehote stanovenej ustanovením § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil svoju povinnosť, ukončil šetrenie škodovej udalosti - t. j. v lehote plynúcej od momentu, od kedy mu boli zo strany žalobcu, resp. poškodeného predložené všetky doklady potrebné k riadnemu ukončeniu likvidácie, a na jeho základe oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré mu poistné plnenie poskytol v určitej časti. V tomto dal žalovaný do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn.: 3Cdo/145/2017, z ktorého vyplýva právny názor rovnaký, ako bol žalovaným v súvislosti s otázkou momentu vzniku nároku na úhradu úrokov z omeškania v tomto konaní prezentovaný. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn.: 3Cdo/145/2017, “odvolací súd k uvedenému zaujal právny názor, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Na strane druhej peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. S uvedeným právnym názorom sa dovolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Ustanovenie § 11 zákona o PZP sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (Občiansky zákonník). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP. Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.“ Z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že a) pokiaľ žalovaný ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti skončil šetrenie škodovej udalosti a oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré poskytol poistné plnenie sčasti, splnil
si svoju zákonnú povinnosť, a to bez ohľadu na výsledok, akým bola predmetná škodová udalosť zo strany žalovaného ako poisťovne ukončená, b) správnosť záveru žalovaného ako poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu poskytol poistné plnenie sčasti, je pritom irelevantná, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia je žalovaný ako poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie, a toto doručiť žalobcovi v určenej lehote; to, že žalovaný ako poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o PZP do omeškania. S poukazom na vyššie uvedené nemá žalobca voči žalovanému nárok na úhradu úrokov z omeškania.
6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.3.2021 (č.l. 47 spisu) uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že vozidlo poškodeného bolo pojazdné a užívania schopné po vzniku poistnej udalosti, pričom ale vozidlo bolo odovzdané do servisného strediska až dňa 16.12.2019 a to z dôvodu, že servisné stredisko (autorizovaná opravovňa), mala svoje voľné personálne kapacity obsadené až do dňa 16.12.20219. Poškodený mal záujem o čo najskorší termín odstránenia škody a práve z vyťaženosti servisu, bolo možné vozidlo odovzdať na opravu až dňa 16.12.2019. Práve konaním poškodeného (odovzdanie do servisu až dňa 16.12.2019 a nie 13.11.2019 kedy došlo k poistnej udalosti), sa správal poškodený hospodárne a to z dôvodu, že bol informovaný, že bez ohľadu na to, či poškodené vozidlo bude odovzdané do servisu dňa 13.11.2019 alebo až dňa 16.12.2019, aj tak servisné úkony sa budú vykonávať až dňa 16.12.2019. Z uvedeného vyplýva, že poškodený sa správal hospodárne, vyvinul všetko úsilie, aby náklady na náhradné vozidlo boli čo najnižšie a to najmä z dôvodu, že sám poškodený vedel, že si náhradné vozidlo bude musieť sám zaplatiť a následne žiadať poisťovateľa (žalovaného) o úhradu. Nie je možné preto akceptovať vyjadrenie žalovaného že „zvolené obdobie opravy vozidla bolo vôľou klienta servisu, za ktorý nemôže byť zodpovedný poistený, respektíve poisťovňa.“ Nebola to vôľa klienta (poškodeného), kedy sa začalo s odstraňovaním škôd, ale začalo sa s odstraňovaním škôd ihneď ako to umožnili kapacity servisu. Dĺžka prenájmu vozidla nezávisela od subjektívneho rozhodnutia poškodeného, ale od objektívnych okolností, ktoré nedovoľovali opravu vozidla u opravcu v stanovenej lehote 5 dní. Táto skutočnosť bola zapríčinená najmä pracovnou vyťaženosťou opravcu, čakaním opravcu na náhradné diely, potrebné na opravu poškodeného vozidla a inými okolnosťami, ktoré poškodená osoba nemohla ovplyvniť. V danom čase nebolo možné poškodené vozidlo opraviť v lehote 5 dní, ale opraviť poškodené vozidlo bolo možné opraviť výhradne v lehote 39 dní. Samotnú výšku nájmu vozidla (cena za deň) žalovaný nerozporuje, rozporuje iba dĺžku doby prenájmu vozidla K poukázaniu žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 1.6.2015, sp. zn. 25 Cdo 4868/2014, uvádza žalobca nasledovné: V predmetnom rozsudku (25 Cdo 4868/2014) je žalovaným Česká kancelář pojistitelů, ktorá krátila poistné plnenie poškodenému za náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla a je práve v neprospech žalovaného, teda v neprospech poisťovateľa. Z rozsudku: Pokud žalovaná vyzvala žalobkyni, aby s opravou bylo vyčkáno do prohlídky vozidla servisním technikem, dala tím najevo, že právě takový postup pokládá za splnění povinnosti žalobkyně prokázat svůj nárok ve smyslu § 6 odst. 2 zákona č. 168/1999 Sb., a proto zvýšení nákladů na opatření náhradního vozidla, jež je nepochybně v příčinné souvislosti s postupem žalované, musí zatěžovat žalovanou. Dovolací soud zastává názor, že dojde-li ke zvětšení škody takovýmto postupem žalované, je žalovaná povinna i tuto škodu pojištěnému uhradit, a to bez ohledu na okolnost, že samotný škůdce (původce dopravní nehody) za tuto škodu neodpovídá. V projednávaném případě k prodlení s opravou poškozeného vozidla došlo z důvodu pokynu žalované, aby se s opravou počkalo do provedení prohlídky servisním technikem žalovanou zvolené a pověřené pojišťovny. V této souvislosti se dovolací soud ztotožňuje se závěrem odvolacího soudu, že nelze klást k tíži žalobkyni, že se řídila pokynem žalované (což je její povinností ve smyslu § 8 odst. 1 zákona č. 168/1999 Sb.), když právě postup (pokyn) žalované byl příčinou zvýšených nákladů za nájem tohoto vozidla. Uvedené sa dá použiť aj na predmetný spor a to tak, že v prípade, ak žalovaná nechala na svojvôli poškodeného, kde si vozidlo nechá opraviť a neuvedie poškodenému konkrétne servisné stredisko, a že v predsviatočných dňoch nie je možné vozidlo opravovať práve z dôvodu predĺženia opravy z dôvodu prebiehajúcich sviatkov a dovoleniek v servisných strediskách, je nutné konštatovať, že postup poškodeného nie je možné brať, ako úmyselné konanie, za účelom nehospodárnosti opravy a dĺžky prenájmu náhradného vozidla. K rozsudku zo dňa 28.2.2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012 citovaného žalovaným žalobca uvádza, že právna veta: „Nájemné za vozidlo po dobu delší již nelze považovat za účelný a nutný náklad vynaložený v prˇíčinné souvislosti se vznikem škody.“, je vytrhnutá z kontextu a výpovedná hodnota žalovaným citovanej časti rozsudku, má nulovú výpovednú hodnotu. Pre objektívnosť (ktorú mal do svojho odporu vniesť už sám žalovaný) žalobca uvádza celý odsek, ktorý znie: Nelze mít za neúčelné náklady nájmu
náhradního vozidla v situaci bezprostředně po nehodě, není-li dosud zřejmé, jaké by byly náklady na opravu poškozeného vozidla, a zda tedy vozidlo bude či nebude účelné opravit. Jakmile je však objektivně zřejmé, že oprava poškozeného vozidla je nehospodárná, a proto prováděna nebude, lze zásadně náklady nájmu náhradního vozidla považovat za účelné jen do doby, kdy je jisté, že oprava prováděna nebude. Nájemné za vozidlo po dobu delší již nelze považovat za účelný a nutný náklad vynaložený v příčinné souvislosti se vznikem škody. Pojmově již nejde o vozidlo náhradní, pronajaté dočasně po dobu, kdy z důvodu poškození nelze užívat vozidlo vlastní. V konaní, na ktoré poukázal žalovaný, sa prejednáva právna otázka, v akej výške (v akej dĺžke) majú byť uhradené zo strany poisťovateľa náklady na náhradné vozidlo pri tzv. totálnej škode, čiže v prípade, že sa vozidlo z hľadiska hospodárnosti neopravuje. Spornou otázkou bolo v citovanom konaní, či skutočnou škodou sú náklady na náhradné vozidlo iba po dobu vyhlásenia tzv. totálnej škody, alebo až po dobu vyplatenia poistného plnenia. Záver z rozsudku nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože spornou otázkou medzi žalobcom a žalovaným, je dĺžka prenájmu pri parciálnej (čiastkovej) škode. K rozsudku Krajského súdu Bratislava zo dňa 9.6.2016, sp. zn. 1Cob/85/2015 citovaného žalovaným, žalobca poukazuje, že sa opätovne jedná o právnu vetu, ktorá je vytrhnutá z kontextu a má nulovú informačnú hodnotu a nie je možné aplikovať závery súdu z tohto rozsudku na prejednávané konanie. Pre objektívnosť (ktorú mal do svojho odporu vniesť už sám žalovaný) žalobca uvádza celý odsek, ktorý znie: V prípade náhrady za zapožičanie motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je doba prenájmu ponechaná na ľubovôli poškodeného. Pokiaľ teda právny predchodca navrhovateľa mal vedomosť dňa 30.8.2010 z oznámenia odporcu, že v danom prípade sa jedná o poškodenie motorového vozidla, totálnu škodu, navrhovateľ má právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla, len do dňa 30.8.2010 a nie do 1.9.2010 (deň pracovného voľna). Z uvedeného je zrejmé, že sa opäť jedná o spornú dĺžku náhradného vozidla pri totálnej škode a nie pri parciálnej škode, ako je to v prejednávanom prípade (36Cb/11/2021). Vzhľadom na argumentáciu žalovaného o striktnom posudzovaní nároku na náhradné vozidlo, žalobca uviedol, že je to práve žalovaný, ktorý individuálne a striktne nepristúpil počas likvidácie poistnej udalosti k posudzovaniu nárokov poškodeného na náhradné vozidlo a posudzoval nároky poškodeného iba na základe odporúčaných tabuliek výrobcu. Ako iste aj sám žalovaný vie, ideálne výpočty dĺžky opravy a reálna doba opravy sú dve odlišné skutočnosti. V ideálnych podmienkach (tabuľkách), nie sú zahrnuté údaje o pracovnej vyťaženosti servisu, koordinácii pracovných postupov v servise a pod., preto nie je možné iba „od stola“ určiť, aká dĺžka je nevyhnutná. Žalobca poukázal na ust. §-u 443 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri nárokoch na náhradu škody v podobe vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, je nevyhnutné prihliadať na čas, prípadne obdobie, kedy ku škode došlo (dni pracovného pokoja, aktuálna vyťaženosť servisu, celozávodné dovolenky servisu a pod.). Nie je možné, sa pri posudzovaní nárokov na náhradné vozidlo, striktne pridržiavať technologickými koeficientami a tabuľkovými výpočtami (normohodiny) od výrobcu, ale je nevyhnutné prihliadať s poukazom na § 443 Občiansky zákonníka na skutočnosť. Iba individuálnym posúdením nárokov na náhradu škody a zohľadnením všetkých aspektov, vplývajúcich na rozsah a výšku náhrady škody, sa dosiahne stav, kedy žiadna zo strán nebude zvýhodňovaná na úkor druhej strany. Prieťahy v oprave neboli žiadne, dĺžka nájmu bola v takom trvaní z dôvodu, že poistná udalosť vznikla v čase, kedy servisné strediská boli vyťažené a nebolo možné skôr začať vykonávať opravu. Žalobca pevne verí, že žalovaný nebude dávať za vinu dĺžku nájmu osobám, ktoré boli vopred objednané do servisu, kvôli ktorým bolo možné začať s opravou až v predvianočnom období. Záverom si žalobca dovoľuje poukázať, že žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, prečo priznal iba 5 dní náhradného vozidla. Žalovaný nedodal žiadny výpočet, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o priznanej dĺžke prenájmu, čo je nevyhnutné v zmysle čl. 8 CSP. Ohľadom namietanej aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že pohľadávka je určitá, postupca aj postupník mali presnú vedomosť o tom, ktorá pohľadávka sa postupuje a to najmä ale nie výlučne z dôvodu, že bola pohľadávka špecifikovaná na základe čísla poistnej udalosti, taktiež uvedením dňa vzniku nároku pohľadávky. V prípade, že by nebolo možné pohľadávku v zmysle uzatvorenej zmluvy jednoznačne identifikovať, žalovaný by logicky ani nevedel o ktorú poistnú udalosť a ktoré konkrétne nároky sú uplatňované v spore a teda by logicky ani nevedel podať odpor. V súvislosti s rozporovanými úrokmi z omeškania žalobca uviedol, že rozhodnutie, o ktoré opiera žalovaný svoje tvrdenie o neexistencii nároku na úhradu úroku z omeškania, sa týka odlišnej skutkovej a právnej otázky v súvislosti s priznaním nemajetkovej ujmy a v ňom prijaté právne závery, sú na tento skutkový stav neaplikovateľné. Navyše ust. § 11 ods. 6, 7, 8 zák. cˇ. 381/2001Z. z. nedávajú jednoznačnú odpoveď na to, či a kedy má poškodený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca
poukazuje na to, že v zmysle § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. ustanovenie ods. 8 v poznámke pod čiarou prostredníctvom odkazu 15a odkazuje na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o tom, že veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania v prípade, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Tieto závery potvrdil aj rozsudok Krajského súdu v Žiline vedený pod sp. zn. 6Co/32/2020.
7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 1.4.2021 (č.l. 55 spisu) uviedol, že žalobca v konaní doposiaľ nijako nepreukázal, že prenajímateľ náhradného vozidla Róbert Páleník bol oprávnený s náhradným vozidlom disponovať a na základe akého právneho titulu (tzn. či mohlo byť náhradné vozidlo poškodenému prenechané do dočasného užívania). Nakoľko žalobca nepreukázal, že prenajímateľ náhradného vozidla bol oprávnený s vecou (náhradným vozidlom) disponovať, nebolo preukázané, že mohol vec (náhradné vozidlo) ďalej prenajať a za prenájom takejto veci požadovať od poškodeného nájomné. Ak teda poškodený nemal povinnosť uhradiť prenajímateľovi náhradného vozidla nájomné za dočasné užívanie náhradného vozidla a napriek tomu toto nájomné prenajímateľovi náhradného vozidla uhradil, vznikol mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči prenajímateľovi náhradného vozidla a nie nárok na náhradu škody voči žalovanému. V kontexte uvedeného nemohol poškodený postúpiť na žalobcu svoju (domnelú) pohľadávku voči žalovanému Je potrebné skúmať, či poškodený skutočne počas doby odo dňa 16.12.2019 do dňa 23.1.2020 potreboval mať k dispozícii náhradné vozidlo, či svoje osobné / pracovné potreby nemohol uspokojovať bez potreby použitia náhradného vozidla, prípadne s použitím iného motorového vozidla - napr. druhého vozidla v rodine a pod. Pokiaľ mala škoda spočívať v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla, môže byť existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla konštatovaná iba vtedy, keď by bol aj samotný nájom motorového vozidla nevyhnutný a účelný a len v takom rozsahu v akom je nevyhnutný a účelný. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za účelne vynaložené iba v rámci takej doby, ktorá bola nevyhnutná na opravu motorového vozidla, resp. v rozsahu takej doby, v akej poškodený nemohol užívať svoje motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla má poškodenému pokryť len nevyhnutné obdobie, počas ktorého nedokáže svoje osobné potreby uspokojovať inak. Je preto potrebné skúmať, či poškodený nevyhnutne potreboval náhradné vozidlo počas celej doby (na aké účely, z akých dôvodov, či bol / nebol schopný zabezpečiť svoju prepravu iným spôsobom, a pod.), za ktorú si žalobca uplatnˇuje nárok na náhradu skutočnej škody. Ak sa v konaní preukáže, že neúmerne dlhú dobu opravy poškodeného vozidla zapríčinil svojim postupom autoservis, žalovaný nevidí dôvod, prečo by mal za tento čas žalobcovi (ako právnemu nástupcovi poškodeného) poskytnúť kompenzáciu. Z ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP vyplýva, že poisťovateľ má o. i. povinnosť poskytnúť poistné plnenie iba vtedy, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Iba v prípade, ak na základe vykonaného šetrenia škodovej udalosti dospeje poisťovateľ k záveru, že nárok poškodeného na náhradu škody je preukázaný čo do dôvodu a výšky, poskytne poškodenému poistné plnenie, a to v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia škodovej udalosti podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP. Je zrejmé, že žalovaný v lehote stanovenej ustanovením § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil svoju povinnosť, ukončil šetrenie škodovej udalosti a oznámil poškodenému dôvody, pre ktoré mu poistné plnenie neposkytol. Žalovaný má za to, že žalobcovi neprináležia úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaný nikdy do omeškania nedostal. Iba v prípade, ak na základe vykonaného šetrenia škodovej udalosti dospeje poisťovateľ k záveru, že nárok poškodeného na náhradu škody je preukázaný čo do dôvodu a výšky, poskytne poškodenému poistné plnenie, a to v lehote 15 dní odo dnˇa ukončenia šetrenia škodovej udalosti podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP.
8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.9.2021 (č.l. 68 spisu) uviedol, že žalobca predložil listinný dôkaz - vyjadrenia servisu zo dňa 3.9.2021 (č.l. 72 spisu), ktoré potvrdzuje, že dopyt o prijatie poškodeného vozidla, bol zo strany poškodeného ešte v období, kedy vznikla poistná udalosť, ale pracovná vyťaženosť servisu nedovoľovala prijať vozidlo do opravy po poistnej udalosti, ale až mesiac po vzniku poistnej udalosti. Túto skutočnosť poškodený nedokázal ovplyvniť. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že nebolo možné servisné práce na vozidle urýchliť, nakoľko si vyžadujú určité technologické postupy a prestávky, ktoré je nevyhnutné pri oprave dodržať. Servis potvrdzuje, že nebolo možné vykonávať opravu v čase od 21.12.2019 do dňa 7.1.2020, nakoľko bol servis z dôvodu čerpania dovolenky zatvorený. Uvedené, sú objektívne skutočnosti, ktoré nedokázal poškodený ovplyvniť a teda z uvedeného dôvodu, nie je možné zaťažovať poškodeného tým, že sa na poškodenú osobu prenesie bremeno úhrady nákladov za náhradné vozidlo, ale práve naopak. Je nevyhnutné zaťažiť povinnosťou úhrady týchto
nákladov žalovaného, ako poisťovateľa škodcu. Žalovaným namietaná dátumová nezrovnalosť vo faktúre za prenájom, nepreukazujú, že by vozidlo nebolo prenajaté zo strany poškodeného, taktiež nepreukazujú, že by dĺžka nájmu bola neprimerane dlhá. V prípade, ak by sa aj preukázalo, že sa jedná o administratívnu chybu vo faktúre, nie je možné na základe chyby v písaní pri vystavovaní faktúry zo strany prenajímateľa, nepriznať nároky na náhradné vozidlo, ktoré boli účelne vynaložené. Dĺžka trvania nájmu náhradného vozidla, je v konaní preukázaná protokolmi, z ktorých je možné jednoznačne zistiť, že náhradné vozidlo bolo prenajaté od dňa 16.12.2019 do dňa 23.1.2020, pričom počiatočný stav najazdených km bol 62 100 km a konečný stav 65 797 km. Uvedené protokoly sú súčasťou nájomnej zmluvy č. 005546, pričom prevzatie vozidla poškodeným, je zaznamenané v ľavej dolnej časti nájomnej zmluvy a odovzdanie vozidla poškodeným, je zaznamenané v pravej dolnej časti nájomnej zmluvy. Dĺžka nájmu je zo strany žalobcu preukázaná listinami.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, advokátky žalovaného, svedka Rudolfa Višňovského oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s Zo záznamom o dopravnej nehode, faktúrami, podaniami poisťovne, podaniami poškodeného, predžalobnou výzvou, mailovou komunikáciou, vyjadrením autoservisu, zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, i ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
10. Žalobca v konaní uviedol, že nároky na náhradné vozidlo sú odôvodnené a preukázané, sú uplatňované v zmysle Obč. zákonníka o výške škody, ktorú je nutné posudzovať aj vzhľadom na obdobie, v ktorom vznikla škodu to znamená aj na prípadnú vyťaženosť servisu. Z listinných dôkazov konkrétne z mailovej komunikácie medzi pánom Rosypalom ako osoby oprávnenej konať za servis a žalobcom vyplýva jednoznačne že doba opravy nemohla trvať kratšie. Po vzniku poistnej udalosti poškodený kontaktoval žalovaného za účelom vykonania obhliadky a následne likvidácie poistnej udalosti. Zo strany žalovaného bolo oznámené, že môže využiť služby servisného strediska Motor - Car Trnava s.r.o. Bezprostredne na to cca za 2 dni od nehody poškodený p. Višňovský osobne navštívil tento servis aj s motorovým vozidlom, ktoré aj napriek poškodeniu bolo pojazdné a tam mu bolo oznámené, že jeho vozidlo je možné prijať do servisu na opravu vzhľadom na vyťaženosť servisu a plánované opravy iných vozidiel až dňa 16.12.2019. Poškodený využíval motorové vozidlo do jeho opravy, jazdil na ňom a podľa dohody ho 16.12.2019 pristavil do servisu. Na otázku súdu či pri prijatí motorového vozidla bolo poškodenému oznámené akú dobu asi oprava bude trvať t.j. aká je predpokladaná doba opravy, žalobca odpovedal, že v tejto súvislosti poukazuje na Zákazkový list vyhotovený pri prijatí vozidla do opravy, v ktorom je aj uvedený predbežný termín ukončenia opravy 10.1.2020. Oprava reálne trvala do 21.1.2020, ako to vyplýva z vystavenej faktúry v tento deň. Vozidlo však bolo poškodenému vydané až potom, čo predmetná faktúra bola zo strany žalovaného uhradená, t.j. dňa 27.1.2020 ako to preukazuje faktúra servisu.
11. Advokátka žalovaného v konaní uviedla, že prejudiciálnou otázkou v spore je posúdenie skutočnosti či prenajímateľ bol v čase uzavretia nájomnej zmluvy s poškodeným, oprávnený disponovať s vozidlom, ktoré bolo predmetom nájmu a na základe akého právneho titulu t.j. či mohol prenechať náhradné vozidlo do užívania tretej osobe. Vo vzťahu k dĺžke nájmu náhradného vozidla, samotný žalobca poukázal vo svojich podaniach na skutočnosť, že neúmerne dlhá oprava poškodeného vozidla bola zapríčinená pracovnou vyťaženosťou servisu a čakaním na náhradné diely. Poškodený dal svoje motorové vozidlo do servisu až 16.12.2019 t.j. mesiac po dopravnej nehode resp. pred Vianočnými sviatkami, kedy mal a mohol vedieť, že vozidlo nebude opravené tak rýchlo. Servis mal celozávodnú dovolenku v období medzi 21.12.2019 až 7.1.2020. Na otázku súdu či je podľa názoru žalovaného skutočnosť ako je celozávodná dovolenka počas vianočných sviatkov v dotknutom v podnikateľskom sektore bežná alebo výnimočná, odpovedala, že je to skutočnosť ktorá predlžuje nájom vozidla. V zmysle faktúry za prenájom náhradného vozidla (č.l. 10 spisu) bola táto vystavená dňa 31.12.2019 a takýto dátum je aj dátum dodania samotnej služby pričom žalobca v konaní tvrdí že služba prenájmu bola žalobcovi dodávaná až do 23.1.2020 tak nie je zrejmé prečo bola faktúra vystavená už skôr. Na otázku súdu, čo má navrhnuté dokazovanie ako odborné vyjadrenie resp. znalecké dokazovanie v konaní preukázať odpovedala, že obvyklú dĺžku opravy predmetného vozidla a to vzhľadom na rozsah jeho poškodenia a výrobcom vozidla stanovený postup pri oprave. Na otázku súd čo žalovaný rozumie pod pojmom „oprava vozidla“ odpovedala, že pod týmto pojmom rozumie výrobcom určenú normohodinu na opravu toho ktorého daného poškodenia napr. oprava svetla netrvá tak dlho ako oprava motora a podobne. Na otázku súdu či podľa názoru žalovaného na dĺžku doby odstavenia motorového vozidla v servise má vplyv a výlučne ju odôvodňuje len samotná dĺžka opravy poškodenia alebo na to majú vplyv aj iné objektívne okolnosti, aspekty ako napr. čakacia
doba na náhradné diely, celozávodná dovolenka v servise počas vianočných sviatkov, harmonogram opráv v tom ktorom servise, postupnosť opravy jednotlivých vozidiel a podobne odpovedala, že napr. dodanie náhradných dielov môže mať vplyv na dĺžku.
12. Svedok Rudolf Višňovský v konaní potvrdil, že bol majiteľom osobného motorového vozidla Toyota Corolla EČV: TT 545HU, s ktorým mal dňa 13.11.2019 dopravnú nehodu pri ktorej do jeho vozidla narazilo iné osobné motorové vozidlo a to Toyota Rauch. Druhý vodič uznal zavinenie dopravnej nehody, spolu aj vypísali záznam o dopravnej nehode, sám mu uviedol, že má uzatvorené povinné zmluvné poistenie v spoločnosti žalovaného a že škoda by sa mala hradiť z tejto jeho poistky. Na motorovom vozidle mal poškodený pravý zadný nárazník aj blatník. Vozidlo zostalo aj po nehode prevádzkyschopné, pojazdné. K nehode nevolali ani políciu ani odťahovú službu, keďže obe motorové vozidlá boli pojazdné. S druhým vodičom sa dohodli, že on nehodu nahlási vo svojej poisťovni. On sám hneď na druhý deň zatelefonoval do autorizovaného servisu Motor-car Trnava s.r.o. (v súčasnosti Auto group TT s.r.o.) a informoval sa, či by mu opravili poškodené vozidlo a kedy. Predmetný servis si vybral na opravu z toho dôvodu, že servis je zároveň aj autorizovaným predajcom vozidiel značky Toyota, v ktorom aj on kupoval predmetné motorové vozidlo. Z uvedeného dôvodu ani neuvažoval, že by oslovil iný servis. Predmetný servis navštevoval pravidelne aj na garančné servisné prehliadky a bol spokojný s ich službami. Nepredpokladal, žeby poisťovňa s výberom servisu nesúhlasila. V telefonickom rozhovore so servisom mu bolo oznámené, že vozidlo môže pristaviť na opravu asi až o mesiac z dôvodu, že sú vyťažení. Do pristavenia vozidla do servisu netušil aká bude predpokladaná dĺžka opravy, teda či sa oprava stihne do Vianoc alebo nie, či bude v servise vozidlo aj cez sviatky alebo nie, o tomto ho informovali až po prijatí vozidla do servisu dňa 16.12.2019. Asi 2 dni po nehode ho kontaktoval technik, že chce realizovať obhliadku motorového vozidla, oznámil mu, že má pristaviť auto na parkovisku pri Tescu, tam prišiel obhliadajúci technik vyhotovil fotodokumentáciu a rozlúčili sa. Odovzdal mu aj záznam o obhliadke motorového vozidla. Motorové vozidlo bolo pojazdné a až do pristavenia do servisu ho využíval. Využíval ho na súkromné účely, ale aj v rámci výkonu povolania. V tej dobe mal aj má naďalej živnostenské oprávnenie ako vodič taxíku a predmetné vozidlo bolo využívané ako individuálna taxi služba. Používanie motorového vozidla je tak pre neho nevyhnutné či už na dosahovanie príjmu z pracovnej činnosti ako aj na súkromné účely. Je ženatý, má 3 deti, 2 navštevujú školu a s tretím dieťaťom je manželka na materskej dovolenke. Chodí s motorovým vozidlom napr. aj na návštevy k lekárovi, nákupy a podobne. Po pristavení vozidla do servisu ho upozornili, že opravu nestihnú do Vianoc, a že cez vianočné sviatky majú pracovníci závodnú dovolenku, a preto bude vozidlo opravené najskôr až v druhej polovici januára 2020. Uvedené akceptoval, nič iné mu ani nezostávalo, chcel mať motorové vozidlo čo najskôr opravené. Podľa jeho názoru konal tak, aby vozidlo bolo čo najskôr opravené. Volal do servisu ihneď po nehode a vozidlo pristavil do servisu v najbližšom termíne, ktorý mu servis oznámil. Dĺžku opravy vozidla nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Náhradné motorové vozidlo si musel prenajať, ako už vyššie uviedol, z dôvodu výkonu povolania a aj na súkromné účely, taxi službu vykonával denne. Nedisponuje s iným ako s poškodeným motorovým vozidlom. Autopožičovňu pána Páleníka mu odporučil kolega z taxislužby. Mal požičané náhradné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia. Išlo o podobnú triedu motorového vozidla aké mal v oprave, žiaden nadštandard, žiadne drahšie vozidlo. S prenajímateľom p. Páleníkom uzatvoril písomnú Zmluvu o prenájme motorového vozila a to v deň kedy svoje motorové vozidlo odovzdal do servisu t.j. dňa 16.12.2019 (zmluva sa nachádza na rube č.l. 33 spisu). Nevidel dôvod, aby skúmal a zisťoval či prenajímateľ - živnostník Róbert Páleník prevádzkujúci autopožičovňu je vlastníkom prenajímaného motorového vozidla, či má oprávnenie s ním disponovať a pod.. Pre neho bolo dostačujúce a hodnoverné, že ide o živnostníka poskytujúceho tieto služby. Spolu s motorovým vozidlom mu v autopožičovni odovzdali aj všetky potrebné doklady k vozidlu napr. doklad o poistené a kľúč. Autopožičovňa sa nachádza v Trnave na Nitrianskej ulici. Nik iný ako on sám požičané vozidlo nevyužíval. Niekedy v januári 2020, na presný dátum si už nespomína mu zatelefonovali zo servisu, že motorové vozidlo má opravené a môže si ho prísť prevziať. Potom čo osobne prišiel na recepciu servisu, tak mu prijímací technik oznámil, že ešte nie je uhradený poisťovňou krycí list za opravu motorového vozidla a preto mu vozidlo nemôžu ešte vydať. Z uvedeného dôvodu vozidlo zostalo v servise ešte asi dva, tri dni. Následne ho opäť kontaktovali telefonicky, že už je všetko v poriadku, poisťovňa uhradila faktúru za opravu a môže si prísť vozidlo vystihnúť. Bolo to asi v druhej polovici januára 2020. V tom čase aj odovzdal náhradné požičané vozidlo. Na otázku súdu kedy bola vystavená faktúra za prenájom motorového vozidla z č.l. 10 spisu svedok odpovedal, že podľa faktúry bola vystavená 31.12.2019. Potvrdil, že jej vystavenie predchádzalo odovzdaniu vozidla a to z toho dôvodu že už v dobe keď si vozidlo prenajímal, v požičovni uviedol, že oprava bude trvať asi 1 mesiac a na takúto dobu si aj motorové vozidlo požičiava, preto mu bol účtovaný nájom za obdobie až do
23.1.2020. Faktúru mu osobne v kancelárii odovzdal pán Páleník alebo niekto ním poverený. Následne túto faktúru zaslal k škodovej udalosti do poisťovne AXA aby si uplatnil ešte túto dodatočnú náhradu škody spočívajúcu v nákladoch na prenájom vozidla. Nespomína si už akým spôsobom faktúru a kedy presne doručil žalovanému. Následne s odstupom niekoľkých týždňov mu bolo doručené písomné podanie žalovaného (č.l. 8 spisu), v ktorom mu uviedol, že z fakturovanej sumy 1.060,49 eur mu vyplatia iba 135,96 eur a to za dobu 5 dní prenájmu, čo považujú za dobu obvyklú na opravu motorového vozidla. Následne reagoval tak, že mailom zo dňa 20.2.2020 (č.l. 34 spisu) požiadal žalovaného o vyplatenie celej fakturovanej sumy. Potom už žalobca, s ktorým už v tej dobe spolupracoval a mal v úmysle postúpiť svoju pohľadávku, kontaktoval servis a dopytoval sa vzhľadom na reakciu poisťovne o zaslanie harmonogram prác (č.l. 35 spisu). Predžalobnú výzvu zo dňa 9.4.2020 (č.l. 30 spisu) písal žalobca ako jeho splnomocnený zástupca. Žalovaným rozporovanú pohľadávku sa už ďalej rozhodol sám nevymáhať, preto si vyhľadal na internete žalobcu, na ktorého aj pohľadávku Zmluvou o postúpení zo dňa 22.5.2020 postúpil (č.l. 4 spisu). Podľa jeho názoru má zmluva všetky náležitosti a postupovaná pohľadávka je v zmluve špecifikovaná dostatočne určito. Má vedomosť o tom, že žalobca následne žalovanému mailom poskytol informácie ohľadom opravy a uviedol mu celý rad, sled jednotlivých úkonov pri oprave ako aj dobu celozávodnej dovolenky. Po postúpení pohľadávky vec ďalej už neriešil. Na otázku advokátky žalovaného či odovzdal náhradné vozidlo späť do autopožičovne v rovnaký čas ako mu bolo zo servisu vydané už opravené vozidlo svedok odpovedal, že na presný dátum si nespomína, ale náhradné vozidlo odovzdal ešte o pár dní skôr ako prevzal vozidlo zo servisu. Faktúra za opravu vozidla bola vystavená dňa 21.1.2020 a až po jej úhrade poisťovňou, t.j. s odstupom niekoľko dní si mohol prevziať vozidlo. Vychádzajúc zo zmluvy o prenájme motorového vozidla ak k jeho vráteniu došlo dňa 23.1.2020, tak potom k prevzatiu opraveného vozidla zo servisu došlo za 2, 3 dni nato.
13. Zo záznamu o dopravnej nehode (č.l. 27 spisu) súd zistil, že dňa 13.11.2019 na Špačinskej ceste 80 v Trnave došlo k dopravnej nehode medzi vozidlom zn. Toyota Corolla EČV: 545HU držiteľa Rudolfa Višňovského a vozidlom zn. Toyota RAV4 EČV: PK 274EO držiteľa Tomáša Sandtnera, ktorý zavinil dopravnú nehodu.
14. Zo zákazkového listu č. TB190678 zo dňa 16.12.2019 (č.l. 9 spisu) súd zistil, že odberateľ Rudolf Višňovský si objednal u dodávateľa v servise Motor-Car Trnava s.r.o. opravu poškodeného motorového vozidla zn. Toyota Corolla EČV: TT 545HU. Vozidlo je pristavené na opravu dňa 16.12.2019 s predbežným termínom ukončenia 10.1.2020.
15. Z faktúry č. 1422200014 vystavenej dňa 21.1.2020 dodávateľom Motor-Car Trnava s.r.o. odberateľovi Rudolfovi Višňovskému za opravu motorového vozidla zn. Toyota Corolla na sumu 1.681,32 eur zistil, že na faktúre sa nachádza pečiatka kontrola kvality zo strany opravcu ktorá potvrdzuje, že vozidlo pri odovzdaní zákazníkovi prešlo kontrolou dňa 27.1.2020.
16. Z podania spoločnosti AXA pojišťovna a.s. zo dňa 23.1.2020 (rub č.l. 27 spisu) adresovaného Rudolfovi Višňovskému súd zistil, že adresát je v súvislosti s poistnou udalosťou č. 19.20007.0044182 zo dňa 13.11.2019 informovaný, že poisťovňa ukončila šetrenie v priebehu ktorého zisťovali nárok na náhradu škody. Predložená bola faktúra za opravu motorového vozidla je akceptovaná v celom rozsahu 1.681,32 eur.
17. Zo zmluvy o prenájme motorového vozidla zo dňa 16.12.2019 (rub č.l. 33 spisu) súd zistil, že prenajímateľ Róbert Páleník - autopožičovňa prenajal preberajúcemu nájomcovi Rudolfovi Višňovskému vozidlo škoda octavia EČV: TT873GO na dobu prenájmu od 16.12.2019 do 23.1.2020 za sumu 680 eur/ mesiac.
18. Z faktúry č. F2019/2113 (č.l. 10, 33 spisu) súd zistil, že dodávateľ Róbert Páleník vystavil odberateľovi Rudolfovi Višňovskému dňa 31.12.2019 faktúru v zmysle zmluvy o prenájme vozidla Škoda Octavia na sumu 1.060,49 eur za prenájom za mesiace december 2019 až január 2020 (od 16.12.2019 do 23.1.2020), spolu 39 dní. Faktúra bola poisťovni AXA doručená dňa 31.1.2020. Z pripojeného dokladu, pokladničného bloku (č.l. 11 spisu) súd zistil, že predmetná faktúra bola odberateľom v plnej výške uhradená.
19. Z podania spoločnosti AXA pojišťovna a.s. zo dňa 20.2.2020 (č.l. 8 spisu) adresovaného Rudolfovi Višňovskému súd zistil, že adresát je v súvislosti s poistnou udalosťou č. 19.20007.0044182 zo dňa
13.11.2019 informovaný, že poisťovňa ukončila šetrenie v priebehu ktorého zisťovali nárok na náhradu škody. Predložená bola faktúra za prenájom náhradného vozidla v sume 1.060,49 eur z toho je nepriznaná položka 924,53 eur a akceptované požičovné v sume 135,96 eur. Vyrovnanie za náhradné vozidlo je možné uhradiť iba na dobu ktorá je obvyklá na opravu pôvodného vozidla. Na základe predloženej dokumentácie poisťovňa túto dobu určila na 5 dní.
20. Z mailovej komunikácie zo dňa 20.2.2020 (č.l. 34 spisu) súd zistil, že poškodený Rudolf Višňovský adresoval AXA poisťovni a.s. elektronické podanie, v ktorom v súvislosti s vyjadrením poisťovne o neuhradení mu plnej škody za požičanie náhradného vozidla požiadal o vyplatenie celej fakturovanej sumy.
21. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom zastúpeným konateľom Jurajom Repčokom a zástupcom servisu Autogroup TT (predtým Motor-Car Trnava, s.r.o.) zo dňa 8.4.2020 súd zistil, že zástupca servisu informuje ohľadom opravy vozidla TT 545HU o jednotlivých servisných úkonoch tak, že
- Vozidlo prijaté do servisu - 16.12.2019
- Žiadaná prvá ohliadka vozidla - prvú obhliadku robil technik poisťovne
- Do obhliadka nebola robená
- 16.12.2019 - 20.12.2019 klampiareň, príprava vozidla odstrojenie vozidla, vyklepanie blatníka
- 21.12. - 7.1. celozávodná dovolenka servisu
- 7.1. - 10.12020 vozidlo v lakovni (trojvrstvové tmelenie brúsenie, striekanie plniča, maskovanie olepovanie dielov, tvrdnutie jednotlivých vrstiev tmelu, maskovanie vozidla, striekanie, sušenie v boxe, preleštenie)
- 13. - 15.1.2020 skladanie vozidla, spasovanie dielov nastavenie
- 17.1.2020 umývanie vozidla, príprava na odovzdanie
- 21.1.2020 vystavenia faktúry
22. Z podania spoločnosti AXA pojišťovna a.s. zo dňa 13.5.2020 (rub č.l. 31 spisu) adresovaného žalobcovi, súd zistil, že po prešetrení bolo žalobcovi oznámené okrem iného že pracovníci likvidácie v rámci vyšetrovania právneho nároku škody začali vyšetrovanie za účelom zistenia charakteru poškodenia v súvislosti s popisovaným nehodovým dejom. U náhradného vozidla a dĺžky zapožičania sa vychádzalo z rozsahu poškodenia vozidla a rovnako aj zo skutočnosti že v priebehu opravy môžu nastať rôzne oneskorenia v nadväznosti prác a takisto oneskorenia spôsobené tým že servis nemá k dispozícii na sklade náhradné diely...Poisťovňa nechce ďalej polemizovať kde došlo k odmlke keďže jej nie sú známe podrobnosti a postupy opravy ale podľa charakteru a rozsahu poškodenia je podľa technológie opráv výrobcu priznaná doba náhradného vozidla v celku 5 dní úplne dostatočná na odstránenie škody a navrátenie veci do pôvodného stavu. Vozidlo bolo prevádzky schopné a je zrejmé, že zvolené obdobie opravy až dňa 16.12.2019 bolo vôľou klienta servisu za ktorý nemôže byť zodpovedný poistený, resp. poisťovňa. Vzhľadom na tieto skutočnosti poisťovňa konštatuje že vyplatené poistné plnenie zodpovedá nutne a účelne vynaloženým nákladom.
23. Z predžalobnej výzvy zo dňa 9.4.2020 (č.l. 30 spisu) súd zistil, že žalobca ako splnomocnený zástupca Rudolfa Višňovského ako osoby poškodenej pri poistnej udalosti zo dňa 13.11.2019 vyzýva spoločnosť AXA pojišťovna a.s. o úhradu doplatku poistného plnenia vo výške 924,53 eur za neuhradené nároky za náhradné vozidlo.
24. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.5.2020 (č.l. 4 spisu) uzatvorenej v zmysle § 524 a nasl. OZ súd zistil, že v tento deň uzatvorili postupca Rudolf Višňovský a postupník AIDER Slovensko s.r.o. predmetom ktorej je podľa čl. I ods. 1 odplatný prevod pohľadávky a ďalších práv a nárokov špecifikovaných v odseku 2 tohto článku postupcom na postupníka. Podľa ods. 2 postupca touto zmluvou postupuje postupníkovi všetky svoje práva a nároky voči dlžníkovi AXA pojišťovna a.s. vyplývajúce zo škodovej/poistnej udalosti č. 19.20007.0044182 zo dňa 13.11.2019 na základe poistnej zmluvy / návrhu č. 8711917041 a vzniknuté v súvislosti so zmluvou o poistení najmä, ale nie výlučne nároky na poistné plnenie, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Pohľadávka sa postupuje aj s jej príslušenstvom.
25. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.5.2020 (rub č.l. 35 spisu) súd zistil, že poškodený Rudolf Višňovský adresoval AXE pojišťovna a.s. písomné podanie v ktorom poisťovni oznámil že s
účinnosťou ku dňu 22.5.2020 boli všetky jeho pohľadávky voči poisťovni z titulu škodovej udalosti zo dňa 13.11.2019 postúpené na spoločnosť AIDER Slovensko s.r.o.
26. Z vyjadrenia servisu Autogroup TT, s.r.o. zo dňa 3.9.2021 (č.l. 72 spisu) súd zsitil, že servis sa vyjadril k servisným úkonom na vozidle EČV: TT 545HU obdobne ako to urobil v maily zo dňa 8.4.2020 a dodal, že poškodený sa dopytoval na možnosť opravy už v novembri 2019 pričom ale vyťaženosť servisu nedovoľovala vozidlo v tej dobe prijať do opravy ale až najbližší možný termín dňa 16.12.2019. Nakoľko si vykonanie opravy vyžadovalo technologické prestávky, ako sú tvrdnutie jednotlivých vrstiev tmelu, sušenie v boxe a pod. nebolo možné opravu vozidla urýchliť.
27. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný
28. Podľa § 11 ods. 7 cit. zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
29. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
30. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
31. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
32. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
33. Nie je medzi stranami sporné, že dňa 13.11.2019 došlo k vzniku poistnej udalosti, k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k stretu, poškodeniu osobného motorového vozidla zn. Toyota Corolla, EČV: TT 545 HU poškodeného Rudolfa Višňovského s osobným motorovým vozidlom zn. Toyota RAV4, EČV: PK 274EO, vodiča p. Tomáša Sandtnera, poistného u žalovaného ako poisťovne. Nakoľko poistnú udalosť zavinil vodič p. Sandtner (č.l. 27, 29 spisu), tak si poškodený p. Višňovský uplatnil nárok na poistné plnenie spočívajúce v náhrade nákladov na opravu vozidla u žalovaného, ktorý zaevidoval poistnú udalosť pod číslom 19.20007.0044182. Žalovaný uhradil na základe servisom Motor-Car Trnava, s.r.o (v súčasnosti Autogroup TT, s.r.o.) predloženej faktúry č. 1422200014 zo dňa 21.1.2020 (č.l. 79) náklady na opravu vozidla bez ich krátenia vo výške 1.681,32 eur. Žalobca si však u žalovaného uplatnil ako skutočnú škodu aj náklady vynaložené na nájom náhradného vozidla počas doby opravy 39 dní spolu vo výške 1.060,49 eur fakturované autopožičovňou „RENT A CAR Róbert Páleník“ poškodenému faktúrou č. F2019/2113 (č.l. 10 spisu). Žalovaný predmetné náklady uhradil len vo výške 135,96 eur za dobu 5 dní opravy s tým, že 5 dní opravy je vzhľadom na rozsah poškodenia ako aj technologickú dobu opravy (normohodiny udávané výrobcom) doba obvyklá na opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca s uvedeným tvrdením nesúhlasí a v konaní sa domáha rozdielu medzi fakturovanou sumou za náhradné vozidlo a úhradou zo strany žalovaného. Žalobca tvrdí, že krátenie nárokov bolo vykonané neoprávnene, nakoľko sám poškodený nemal možnosť ovplyvňovať priebeh opravy, termín začiatku realizácie opravy zo strany opravcu, prípadne zasahovať do interných konaní žalovaného počas likvidácie poistnej udalosti. Dĺžka prenájmu vozidla nezávisela od subjektívneho rozhodnutia poškodeného, ale od objektívnych okolností, ktoré nedovoľovali opravu vozidla u opravcu v stanovenej
lehote 5 dní. Dĺžka opravy bola zapríčinená najmä pracovnou vyťaženosťou servisu, čakaním na náhradné diely potrebných na opravu poškodeného vozidla a inými okolnosťami, ktoré poškodený nemohol ovplyvniť. Medi stranami tak zostalo sporné, či doba 5 dní na opravu vozidla je vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu obvyklá alebo nie a či potom žalobca má nárok aj na zvyšnú časť nájmu za náhradné vozidlo alebo nie.
34. Vzhľadom na právnu argumentáciou oboch sporových strán je rozhodujúce posúdiť či doba prenájmu náhradného motorového vozidla je vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu obvyklá, primeraná a účelná a následne na to bude možné urobiť záver aj o primeranosti a účelovosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla, ktoré sú v konaní rozporované. Rovnako je vzhľadom na právnu argumentáciu strán a vzhľadom na to, že dobu prenájmu odvíjajú od doby opravy vozidla nutné zadefinovať pojem „oprava vozidla“ resp. „doba opravy vozidla“, ktorý ponímajú obe strany rozdielne a následne odvíjajúc od toho aj rozdielne argumentujú. Žalobca rozumie pod pojmom „doba opravy“ vozidla dobu od pristavenia vozidla do servisu t.j. od 16.12.2019 do jeho vyzdvihnutia dňa 27.1.2021. Žalovaný pojem „doba opravy“ vníma, vykladá užšie t.j. len ako doba technickej opravy vozidla, keď tvrdí, že táto doba sa určuje podľa normohodín opravy určených výrobcom.
35. Sám žalovaný v právnej argumentácii viac krát zdôrazňuje, že posudzovanie nároku žalobcu by malo vychádzať z posudzovania individuálnych, konkrétnych okolností prípadu s čím sa súd stotožňuje a vychádza aj pri svojich úvahách a hodnoteniach. Z výpovede svedka poškodeného p. Višňovského mal súd preukázané, že dopyt na opravu vozidla v servise Motor-Car Trnava, s.r.o. vykonal bezprostredne po nehode. Servis mu oznámil, že vozidlo vzhľadom na vyťaženosť môžu prijať až asi o mesiac, čo je preukázané ako z výpovede svedka, tak aj z písomného vyjadrenia servisu. Svedok ďalej vysvetlil, že servis si vybral podľa toho, že v ňom kupoval predmetné motorové vozidlo, išlo o autorizovaný servis značky vozidla, navštevoval ho pravidelne pri servisných prehliadkach a bol s ich službami spokojný. Poisťovňa mu iný servis sama neodporučila. Podľa názoru súdu tak poškodenému nemožno výber servisu vyčítať a k výberu ho viedli racionálne dôvody. Vzhľadom k tomu je aj pochopiteľné, že ak mu aj vybratý servis oznámil, že vozidlo môžu vzhľadom na vyťaženosť prijať až o niekoľko týždňov, tak napriek tomu toto akceptoval a neobrátil sa na iný servis. Je to o to pochopiteľnejšie ak vozidlo bolo aj po nehode pojazdné, prevádzkyschopné a poškodený ho do času pristavenia do opravy mohol využívať, t.j. doba niekoľkých týždňov do pristavenia do servisu na opravu nebola v jeho rozhodovaní až tak rozhodujúca. Nebolo sporné, že dňa 16.12.2019 poškodený motorové vozidlo pristavil do servisu, pričom mu bol oznámený predbežný termín ukončenia opravy 10.1.2020 (zákazkový list z č.l. 9 spisu). Ako uviedol sám svedok až do tej doby netušil, nemal vedomosť do akej doby, v akom čase bude pristavené vozidlo opravené. Z vyjadrenia servisu (č.l. 34) mal súd preukázané aké konkrétne technické úkony sa na vozidle realizovali s tým, že v termíne od 21.12.2019 do 7.1.2020 bola v servise v dôsledku vianočných sviatkov celozávodná dovolenka a práce tak museli byť dočasne prerušené. Dňa 17.1.2020 bolo vozidlo pripravené na odovzdanie a dňa 21.1.2020 bola vystavená faktúra za jeho opravu. Vozidlo bolo reálne odovzdané poškodenému až po úhrade faktúry poisťovňou dňa 27.1.2021.
36. Súd má za to, že dobu „opravy“ je nutné vykladať a chápať so všetkými špecifikami daného konkrétneho prípadu t.j. nie zužujúco ako k tomu pristupuje žalovaný, ale extenzívne po zohľadnení všetkých individuálnych okolností, najmä ak majú objektívny charakter. Preto doba „opravy“ nebola závislá len na dobe reálnej „technickej opravy“ podľa normohodín výrobcu, ale bezpochyby majú na jej dĺžku vplyv aj iné skutočnosti ako napr. vianočné sviatky, počas ktorých je úplne bežné čerpanie celozávodných dovoleniek (v akomkoľvek odvetví priemyslu, služieb a pod.) ale aj individuálnych dovoleniek. Je to podľa názoru súdu objektívna, všeobecne známa skutočnosť nezávislá od vôle a konania poškodeného, na ktorú nemá dosah a zároveň nezávislá aj od konania servisu. Preto ak aj poškodený pristavil vozidlo do opravy dňa 16.12.2021 t.j. pred vianočnými sviatkami a rozsah a spôsob opravy, časová postupnosť (napr. lakovanie) nedovoľovali dokončiť opravu pred začiatkom sviatkov, tak predlženie „opravy“ o dobu celozávodnej dovolenky (21.12.2019-7.1.2020) nie je skutočnosťou neprimeranou, nie bežnou. Je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že akýkoľvek iný servis by mal taktiež v tomto období rovnakú prestávku v činnosti. Súd nezistil, žeby pri oprave vozidla vznikli akékoľvek neodôvodnené prestoje alebo prieťahy. Rovnako tak je bežné, zaužívané a obvyklé, že servis vydáva vozidlo po oprave až vtedy, keď je poisťovňou uhradená faktúra za opravu. Faktúra bola servisom vystavená dňa 21.1.2020, následne bola v plnej výške žalovaným uhradená a až potom bolo opravené vozidlo vydané poškodenému (27.1.2021), ktorý však náhradné vozidlo odovzdal dokonca ešte o pár dní skôr dňa 23.1.2021. Preto opäť podľa názoru súdu nie je neprimerané, neúčelné
a nezvyčajné, ak sa doba „opravy“ predĺžila ešte o čas do úhrady faktúry žalovaným. Súd tak dospel k záveru, že doba „opravy“ a potom aj doba nájmu náhradného motorového vozidla od 16.12.2029 do 23.1.2021 (spolu 39 dní) nie je dobou neobvyklou, neprimeranou a preto aj náklady na prenájom vozidla nie sú nákladmi vynaloženými neúčelne. Na posúdenie účelne vynaložených nákladov nemá podľa názoru súdu vplyv len posúdenie účelnosti samotnej dĺžky doby prenájmu, ale aj iné skutočnosti, ktoré súd v konaní dôkladne skúmal a má za preukázané. Poškodený podniká v taxislužbe a je preto zrejmé a nepochybné, že motorové vozidlo je pre neho nepostrádateľným pracovným nástrojom nevyhnutným na dosahovanie príjmu pri každodennej podnikateľskej činnosti. Preto ak svoje poškodené motorové vozidlo dal do opravy a nemal možnosť využívať iné svoje osobné motorové vozidlo, tak je odôvodnené, účelné, prirodzené a logické, že si na dobu opravy požičal náhradné motorové vozidlo, aby mohol aj naďalej vykonávať sústavnú pracovnú zárobkovú činnosť. Požičanie vozidla bolo primerané a účelné nie len z dôvodu výkonu povolania, ale aj z rodinných, súkromných dôvodov, keď svedok uviedol, že v tej dobe mal tehotnú manželku a spolu 3 maloleté deti (návštevy lekára, nákupy, škôlka a pod.). Je tak evidentné, že náhradné vozidlo poškodený odôvodnene využíval aj na uspokojovanie rodinných, súkromných, osobných potrieb. Poškodený tak bezpochyby náhradné vozidlo potreboval. Rovnako bolo primerané náhradné motorové vozidlo svojou značkou, druhom a typom, keď zjavne nejde o nepomer medzi opravovaným a požičaným náhradným vozidlom, ktoré by si poškodený požičal nadpomery, nad štandard opravovaného vozidla, čo by mohlo byť posudzované ako neúčelne zvýšené nálady. Samotnú dohodnutú výšku nájomného (680 eur/mesiac) žalovaný nerozporoval a nenamietal, a aj preto ju možno vyhodnotiť ako primeranú a obvyklú. Z celého vykonaného dokazovania je preukázané, že poškodený pri riešení dôsledkov vzniknutej škody prejavil hospodárnosť a obozretnosť, tak ako je to nutné od neho spravodlivo požadovať.
37. Žalovaný v konaní poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. Súd v danej veci posúdil a vyhodnotil vec v súlade s právnym názorom prijatým v týchto rozhodnutiach. V prípade náhrady za zapožičanie motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je doba prenájmu ponechaná na ľubovôli poškodeného. V danom prípade bolo preukázané, že dĺžka doby prenájmu bola dôvodná a účelná. Poškodený má nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla, pričom táto účelnosť sa veľmi striktne posudzuje v každom individuálnom prípade, tak ako to realizoval súd v danom spore.
38. Prenájom náhradného motorového vozidla je v zmysle judikatúry (R 7/92) považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalovaný ako zodpovedný subjekt je povinný nahradiť skutočnú škodu, spočívajúci v nákladoch na zapožičanie či prenájom vozidla v rozsahu, v akom náklady na požičanie náhradnej veci boli vynaložené nutne a účelne, teda v sadzbách obvyklých pre vozidlo porovnateľné s vozidlom poškodeným a po dobu obvyklú na prenájom. Súd mal preukázané, že náklady na požičanie náhradného vozidla boli vynaložené nutne a účelne, v sadzbách obvyklých pre vozidlo porovnateľné s vozidlom poškodeným a po dobu obvyklú na prenájom, t.j. v tomto prípade po dobu obvyklú kedy bolo poškodené motorové vozidlo v servise. Nakoľko žalovaný uhradil náklady za nájom len za 5 dní a súd dospel k záveru, že poškodený má nárok na zaplatenie celej doby nájmu (39 dní) je povinný zaplatiť ešte rozdiel spočívajúci v žalovanej sume 924,53 eur, a preto súd žalobe v časti istiny ako dôvodnej vyhovel.
39. K námietke žalovaného o neplatnosti Zmluvy o postúpená pohľadávky poškodeného na žalobcu zo dňa 22.5.2020 (č.l. 4 spisu) z dôvodu nedostatočného opisu jej výšky súd uvádza, že má za to, že postupujúca pohľadávka je v zmluve špecifikovaná dostatočne určito, zrozumiteľne a presne aby nemohla byť zamenená s inou pohľadávkou. V zmysle čl. I - Predmet zmluvy ods. 1, je predmetom zmluvy odplatný prevod pohľadávky a ďalších práv a nárokov špecifikovaných v odseku 2 ... v zmysle ods. 2 postupca zmluvou postupuje všetky svoje práva a nároky voči dlžníkovi AXA pojišťovna a.s. vyplývajúce zo škodovej /poistnej udalosti č. 19.20007.0044182 zo dňa 13.11.2019. Bez ohľadu na to, že výšky postupujúcej pohľadávky nie je v zmluve výslovne uvedená, tak nie je sporné aká bola jej výška vzhľadom na List žalovaného zo dňa 20.2.2020 a prenajímateľom vystavenú faktúru. Strany v zmluve identifikovali opis pohľadávky aj čo do jej výšky a najmä skutočností, na ktorých sa zakladá (jedinenčným číslom poistnej udalosti) dostatočne určito a jednoznačne, aby nebola zameniteľná. Nie je preto daný žalovaným uvádzaný dôvod neplatnosti dôvodu nedostatku určitosti právneho úkonu. Súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky je platná, na jej základe žalobca platne nadobudol
pohľadávku od poškodeného p. Višňovského a je preto v danom spore aktívne legitimovaný na jej vymáhanie.
40. Ďalej žalovaný v konaní namietal žalobcom uplatnené úroky z omeškania, nakoľko má za to, že žalovaný sa do omeškania s plnením svojej povinnosti nedostal.
41. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
42. Podľa § 11 ods. 7 cit. zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
43. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
44. Žalovaný pri svojej právnej argumentácii poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom uvedeným v predmetnom rozhodnutí. Ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona (bližšie pozri bod 14 tohto rozhodnutia). Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 cit. zákona s tým, že listom z 20.2.2020 (č. l. 8 spisu) poskytol poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť časť poistného plnenia, ktoré si od neho nárokoval. Správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť časť plnenia je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnil. To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie časti poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 cit. zákona do omeškania. Súd vzhľadom k vyššie uvedenému dospel k záveru, že žalovaný si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 cit. zákona splnil, nie je preto povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
45. Vzhľadom na uvedené bolo preto nepochybné, že povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nevznikla a preto súd žalobu v tejto časti pokladá za nedôvodnú a zamietol ju.
46. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
47. Z uvedeného dôvodu sa súd bližšie nevyporiadaval s tvrdením žalovaného, že žalobca v konaní nijako nepreukázal, že prenajímateľ náhradného vozidla Róbert Páleník bol oprávnený s náhradným vozidlom disponovať a na základe akého právneho titulu. Podľa názoru súdu je uvedená skutočnosť absolútne irelevantná a pre posúdenie nároku žalobcu absolútne právne bezvýznamná. Podstatné a rozhodujúce je, že v konaní bol bez pochybností preukázaný platný záväzkový vzťah medzi nájomcom p. Višňovským a prenajímateľom p. Páleníkom, na základe ktorého nájomcovi aj vznikla pohľadávka (titulom náhrady škody) uplatňovaná v danom konaní voči žalovanému.
48. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
49. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
50. Súd v civilnom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán konania. Žalovaný v prípade, ak by pretrvávali pochybnosti súdu o dĺžke doby opravy navrhol doplniť dokazovanie o vyžiadanie si odborného vyjadrenia, eventuálne vykonať znalecké dokazovanie ohľadom toho, aká by bola obvyklá doba opravy vozidla vzhľadom na rozsah jeho poškodenia a výrobcom vozidla stanovený postup pri jeho oprave. Ako je vyššie zdôvodnené tak súd žiadne pochybnosti o dĺžke opravy nemá a posúdil dĺžku opravy za primeranú vzhľadom na konkrétne, individuálne okolnosti prípadu (ktoré sú taktiež špecifikované podrobne vyššie). Odborné vyjadrenie, prípadne znalecké dokazovanie sú nadbytočné, lebo by viedli len k ustáleniu a preukazovaniu opravy vozidla výlučne v zmysle technických kritérií opravy (časový postup pri oprave, normohodiny a pod.), čo je síce podstatné avšak nejde o jedinú skutočnosť, ktorá má vplyv na celú dobu opravy. Takými skutočnosťami sú aj iné skutočnosti (ako v danom prípade napr. celozávadná dovolenka atď.), ktoré všetky súd pri posudzovaní primeranosti dĺžky opravy vyhodnocoval a zohľadňoval. Rovnako tak žalovaný navrhol v konaní vykonať výsluch štatutára autoservisu, resp. výsluch ním poverenej osoby, ktorá opravu vozidla vykonala a to za účelom skúmania napr. kedy a za akých podmienok a v akých intervaloch boli objednávané náhradné diely na poškodené vozidlo, z akého dôvodu vznikali neúmerné odstupy medzi jednotlivými úkonmi vykonávanými autoservisom pri oprave vozidla a pod. V tejto súvislosti žalobca predložil listinný dôkaz - mail zo dňa 8.4.2020 (rub č.l. 34) a vyjadrenie zo dňa 3.9.2021, v ktorom servis podrobne rozpísal priebeh procesu opravy, harmonogram, jednotlivé úkony prác (klampiareň, odstrojenie, vyklepanie, lakovanie, striekanie, maskovanie, tmelenie, tvrdnutie, brúsenie, sušenie, preleštenie, skladanie, spasovanie, nastavenie atď.), ktorých doba realizácie nebola zo strany žalovaného hodnoverne spochybnená (napr. či je doba lakovníckych úkonov počas troch dní neprimerane dlhý čas) a preto má súd za to, že je možné pri celkovej dĺžke opravy zohľadniť dĺžku jednotlivých servisných úkonov, tak ako sú uvedené v listinnom dôkaze. Tu je opäť nutné zdôrazniť, že nie je možné ani pri určení technologickej doby opravy vychádzať výlučne len z normohodín stanovených výrobcom, ale je nutné zohľadniť aj ďalšie individuálne okolnosti prípadu, napr. personálnu obsadenosť servisu, kapacitu lakovne, klampiarne, súbežnú realizáciu podobných servisných úkonov na iných opravovaných vozidlách v servise a pod.. Po zohľadnení závodnej dovolenky (skoro 3 týždne) počas doby kedy bolo vozidlo v servise dĺžka jednotlivých úkonov zjavne výrazne neprekračuje ich obvyklú dĺžku. Ďalšie dokazovanie by bolo v tomto smere nehospodárne a neúčelné.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1,2 CSP tak, že procesne čiastočne úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania vo výške 22 % z celkových trov s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výška percentuálneho rozdielu v procesnej úspešnosti sporových strán predstavujúcej 94 %. Žalovaná suma 955,55 eur (istina 924,53 eur, úroky z omeškania 31,02 eur /5% zo sumy 924,53 od 7.3.2020 do podania návrhu 6.11.2020/) = 100 %, žaloba dôvodná vo výške 924,53 eur = 97 %, nedôvodná žaloba vo výške 31,02 eur = 3 %, úspech žalobcu 97 %, úspech žalovaného vo veci tak je 3%, 97 % - 3 % = 94 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).