Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/46/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľky: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, právne zastúpenej JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom E., A. XXX, proti manželovi: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z. XX, právne zastúpenému Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom Y. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností voči maloletým deťom, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu č. k. Námestovo č.k. -183 zo dňa 12. marca 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

.Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) rozviedol manželstvo účastníkov konania. Maloleté deti I., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX nadväzne (výrok II.) zveril do osobnej starostlivosti matky spolu s výslovne definovaným/zakotveným právom oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Vyživovaciu povinnosť otca (výrok III.) určil sumou 110 eur mesačne na maloletú I. a 90 eur mesačne na maloletého B.. Stretávanie (výrok IV.) otca vymedzil: § s B.: o každý párny víkend od piatku od 12:00 hod. kedy si otec maloletého prevezme v základnej škole, ktorú navštevuje maloletý, do pondelka do 07:00 hod. kedy otec maloletého zavezie do školy, ktorú maloletý navštevuje, o každý nepárny týždeň v stredu od 14:00 hod. kedy si otec maloletého prevezme v základnej škole, ktorú maloletý navštevuje, do štvrtku do 18:00 hod. kedy otec maloletého odovzdá v mieste bydliska maloletého, o počas letných prázdnin v čase od 01.07. príslušného kalendárneho roka od 09:00 hod. do 14.07. príslušného kalendárneho roka do 18:00 hod., a od 01.08. príslušného kalendárneho roka od 09:00 hod. do 07.08. príslušného kalendárneho roka do 18:00 hod., o počas vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 23.12. príslušného kalendárneho roka od 09:00 hod. do 26.12. príslušného kalendárneho roka do 18:00 hod., a každý nepárny rok v čase od 31.12. príslušného kalendárneho roka od 09:00 hod. do 01.01. nasledujúce roka do 18:00 hod., o počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok v čase od Veľkého piatku od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., o počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod., § s I.:

· každý párny víkend v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., kedy si otec maloletú prevezme v určenom čase v mieste jej bydliska, kde ju v určenom čase následne odovzdá. Napokon, žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.Primárne/východiskovo súd prvej inštancie za preukázané vyhodnotil vážne narušenie vzťahov medzi manželmi. Konštatoval v danej spojitosti, že rozvrat ich vzťahu bol zrejme spôsobený tým, že manželia uzavreli manželstvo po krátkej známosti, bez bližšieho spoznania sa. Evidentne vstupovali do manželstva s určitými predstavami, ktoré sa nepodarilo naplniť, čo spôsobilo medzi nimi problémy, ktoré vyústili do stavu, kedy je manželstvo len formálnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí nedokážu medzi sebou komunikovať a nedokážu spoločne vychovávať deti. Rozvod je v danom prípade nevyhnutným riešením a to aj v záujme výchovy maloletých detí.

3.Následne, vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode okresný súd uviedol, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, pričom ohľadom výkonu (tejto jej starostlivosti neboli zistené žiadne pochybenia. Dodal, že otec maloletých detí z dôvodu svojho zamestnania, ale aj s poukazom na vek a potreby maloletých detí by nemohol realizovať plnohodnotnú starostlivosť o ne.

4.Vo vzťahu k stanoveniu vyživovacej povinnosti okresný súd skutkovo ustálil, že matka maloletých detí je zamestnaná v spoločnosti MAHLE Behr SK Námestovo, kde má príjem vo výške okolo 700 eur mesačne. Jej mesačné výdavky sa pohybujú okolo 414 eur Aktuálny príjem otca maloletých detí podľa pracovnej zmluvy predstavuje 580 eur mesačne. Otec tiež poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 180 eur. Nakoľko jeho výdavky tvoria sumu 941,50 eur, je preukázateľne každý mesiac v strate cca 180 eur. 5.Otec maloletých detí zrušil živnosť, ktorú skutočnosť odôvodnil tým, že práca v stavebníctve je neistá. Toto tvrdenie je však v rozpore so súčasným stavom, nakoľko otec detí ja naďalej zamestnaný v stavebníctve, avšak ako živnostník dokázal zarobiť mesačne aj sumu 2.000 eur a ako zamestnanec má pevnú mzdu vo výške 580 eur. Preto sa podľa okresného súdu otec maloletých detí dobrovoľne vzdal vyššieho príjmu. Navyše, pokiaľ pravidelne uhrádza výživné vo výške 200 eur, bude aj naďalej schopný plniť vyživovaciu povinnosť v takejto výške.

6.Z dôvodu spornosti úpravy styku otca s maloletými deťmi pribral súd do konania znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinický psychológia dospelých. V tejto súvislosti opísal čiastkové závery predmetného znaleckého dokazovania vo vzťahu k osobnostiam rodičov a detí, v rámci čoho uviedol (aj), že obaja rodičia majú svoje deti radi, majú k nim vybudované citové väzby a majú predpoklady adekvátnym spôsobom vychovávať deti. S ohľadom na aktuálne emočné prežívanie, je matka stabilnejšia. Hoci jej emocionalita je nezrelá, má dobrú schopnosť regulácie a motivácie, disponuje dobrou toleranciou stresu a dostatkom zdrojov na jeho zvládanie. Otec má sklony k výbušnosti, náladovosti, je viac plný obáv a aktuálne nemá dostatok zdrojov na zvládanie stresu, dôsledkom čoho sa môžu prechodne prejavovať ťažkosti v prispôsobovaní sa zmenám. Emocionálne je pre deti zraňujúci pre svoju tendenciu reagovať na konflikty alebo výchovne náročnejšie situácie odmietaním komunikácie s deťmi. U maloletej I. sa aktuálne objavujú adaptačné problémy s prítomnými známkami úzkostného prežívania. Úzkosť nie je trvalou črtou jej osobnosti, ale je spôsobená emocionálnym stresom dôsledkom narušených rodinných vzťahov pri rozpade rodiny. Emocionálne je jej bližšia matka, citovo, ale aj rodovo. Otec nedokáže citlivo reagovať na jej signály o potrebe jeho pozornosti, čo I. vníma ako emocionálny chlad a dištanc. Otec je pre jeho povahu s tendenciou k výbušnosti, rozčuľovaniu sa pre maličkosti a náladovosť a vníma ho ako konfliktného, ale zároveň jej je ho aj ľúto. Od rodičov potrebuje prejavy citovej vrelosti a porozumenia pre svoje vývinové potreby, aby sa mohla v plnej miere rozvíjať jej nezávislosť a samostatnosť. V súčasnej dobe najmä zo strany otca pociťuje nedostatok rešpektu a porozumenia, čo negatívne zasahuje do jej rozvoja autonómie a osobnej integrity. U maloletej neboli zaznamenané známky manipulácie. Jej odmietavý postoj byť u otca bez prítomnosti matky je spôsobený situáciou, kedy bola vystavená slovným útokom na jej osobu. Striedavá osobná starostlivosť sa v súčasnej dobe nejaví ako vhodná aj vzhľadom na prezentovaný záujem rodičov, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Zároveň sú tu prekážky týkajúce sa oblasti spolupráce rodičov aj vzhľadom na nálezy psychologického vyšetrenia, najmä v súvislosti s aktuálnym prežívaním otca, ktoré vytvára ťažkosti v prispôsobovaní sa. Podľa znalkyne by z dôvodu aktuálne zisteného emočného prežívania a adaptačných schopností detí bola vhodná rozdielna forma starostlivosti, týkajúca sa frekvencie styku otca s deťmi.

7.Okrem znaleckého dokazovania okresný súd vykonal aj výsluch maloletej, z ktorého vyplynulo, že je ochotná otca navštevovať a to v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod.. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že má pocit, že sa otec viac venuje bratovi a aj keď niekde idú, ju otec nezavolá. Taktiež má strach a vadí jej, že sa o mame škaredo vyjadruje a keby s ním bola sama, tak by si viac dovoľoval. 8.Súd prvej inštancie preto, rešpektujúc aj názor maloletej I. upravil stretávanie otca s deťmi v individuálnom rozsahu, keď širšiu úpravu stretávania vymedzil s maloletým B..

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec - manžel a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, prípadne zmenu. 10.Namietal, že matka postavila svoje rozvodové dôvody na údajnom gamblerstve otca, na finančných problémoch rodiny v dôsledku nezodpovednosti otca, na exekučných konaniach, hádkach a názorových nezhodách. Zo žiadneho prednesu matky však nevyplynulo, že by otec bol agresívny, požíval alkoholické nápoje, že by ju alebo deti ohrozoval, že by sa nesnažil všestranne zabezpečiť rodinu a že by deti otca nemali radi. Nebolo vôbec vzaté do úvahy, že otec je invalidný dôchodca s vážnymi zdravotnými problémami, obmedzeniam a že postoj matky k manželstvu je ľahostajný a že s ohľadom na skutočnosť, že majú maloleté deti on vyslovil nesúhlas s rozvodom ich manželstva. Už v minulosti bol prípad, keď matka opustila spoločnú domácnosť, ale následne sa vrátila a prežívali pekné rodinné chvíle. Otec je presvedčený, že súd prijal výrok o rozvode ich manželstva predčasne a bolo namieste uložiť manželom podrobiť sa prípadne psychologickému poradenstvu, ktoré mohlo zachrániť manželstvo a ich rodinu. Ich názorové rozdiely považuje za prekonateľné a rodina mohla bývať v novopostavenom rodinnom dome, kde by sa ich problémy mohli aj s pomocou sociálneho a rodinného poradenstva postupne urovnať. Ako bolo potvrdene z výpovede oboch manželov, celé nedorozumenie, ktoré viedlo k odchodu matky zo spoločnej domácnosti vzniklo v dôsledku malichernosti, keď mu matka nechcela nechať doma syna B. a proti vôli otca ho chcela odviesť k svojim rodičom v S.. Z výpovede oboch rodičov v tomto konaní podľa presvedčenia otca nebol preukázaný hlboký a trvá rozvrat manželstva účastníkov, išlo skôr o prechodné názorové rozdiely manželov, ktoré mohli časom pominúť. Ďalej zdôraznil, že aj po odchode matky zo spoločnej domácnosti venoval celé svoje úsilie a financie na dokončenie novostavby spoločného rodinného domu, aby mohla celá rodina opäť spolu žiť. Doterajšie odlúčenie preukázalo na nedôvodné a nepotvrdené vyjadrenie matky, že otec je nezodpovedný, že má exekúcie, že je gamblera a podobne. Dôkazom nepravdivých tvrdení matky sú aj zápisy na príslušnom Liste vlastníctva, kde otec zabezpečil vo vlastnej réžii po odchode matky zo spoločnej domácnosti kolaudáciu a kde je evidovaný rodinný dom vlastníctve oboch manželov a okrem záložného práva banky, ktorá poskytla hypotekárny úver na výstavbu uvedeného rodinného domu nie je žiadna ťarcha, ktorá by preukazovala nezodpovednosť otca a existenciu exekúcii, ktoré by ohrozovali rodinu. Z vykonaného dokazovania podľa otca vyplynulo, že manželka je až príliš naviazaná na svoju rodinu a túto naviazanosť možno postupne prekonať bez toho, aby muselo dôjsť k rozvodu ich manželstva s nepríjemný dosahom na ich obe deti. Aj zisteniami kurately bolo preukázané, že v ich spoločnom dome v X. je podstatne priaznivejšie výchovné prostredie pre ich deti, keďže starý otec detí v mieste ich súčasného pobytu v obce S. požíva alkoholické nápoje a deti sú vystavené práve v tomto prostredí veľkej psychickej záťaži. Súd mal podľa otca vyhodnotiť, že matka rozhodla bez náležitého súhlasu otca o novom pobyte ich maloletých detí v S., v tomto nevhodnom výchovnom prostredí sa otec obáva o zdravý vývoj detí. Okrem toho dcéra I. býva a prespáva v zdraviu nevhodných pivničných priestoroch rodinného domu rodičov matky v S., aj keď má v spoločnom rodinnom dome v X. samostatnú izbu. 11. V kontexte uvedeného je podľa odvolateľa aj zverenie oboch detí do osobnej starostlivosti matky predčasné. K skutočným výchovným pomerom na rozhodnutie súdu absentovali aktuálne správy sociálnej kurately a vypočutie deti a rodičov. Matka sa snažila presvedčiť súd, že otec nemá vytvorené citované väzby k dcére I., taktiež k synovi B., že deti nechcú k nemu ísť, ale z konania vyplynulo, že práve matka si nevedela splniť svoju povinnosť riadne detí na stretnutie s otcom náležité pripraviť. Uvedené sa týka nielen fyzickej prípravy dieťaťa na stretnutie s i otcom, ale aj nastolenie vhodného mentálne pôsobenia na dieťa, ktoré ma privodiť radosť dieťaťa z blížiaceho sa času stretnutia s druhým rodičom. Matka v tomto smere vôbec nedokáže pôsobiť na dieťa, ba práve naopak manipuluje s dcérou a rozpráva jej nemilé veci o otcovi, ktoré si dieťa nevie vysvetliť a cíti sa zmätene. Mal za to, že v jeho prípade sociálna kuratela zastavala nesprávne postoj matky, ktorá marila stretnutia dcéry I. s otcom s údajným tvrdením, že dcéra otca odmieta. Otec sa opakovane obracal na sociálnu kuratelu Námestovo, aby usmernili matku, avšak táto nevyvinula náležité úsilie na zjednanie nápravy. Napriek týmto aktivitám otca k náprave nedošlo a matka sa dlhodobo (viac ako 3 roky) napriek zrejmému súdnemu výroku, že styk otca s deťmi ma prebiehať po uplynutí 4 mesiacoch adaptácie detí už v úplnej neprítomnosti matky, matka tento rozsudok nerešpektovala.

12.Otec nesúhlasil ani s určením výšky vyživovacej povinnosti, keďže preukázal, že v čase rozhodovania súdu musel v dôsledku straty pracovných príležitosti a s tým spojenej straty zárobku ukončiť podnikateľskú činnosť v stavebníctve. Postupným stupňovaním jeho zdravotných problémov nebol schopný ako živnostník podávať vysoké denné výkony, pracovať denne 10 a viac hodín, keďže prevažná časť stavebných prác je úkolová a on nevládal v pracovnom kolektíve odviesť rovnaké denné výkony ako zdraví živnostníci. V poslednej dobe ho už nechceli kolegovia „trpieť" a do ich pracovných skupín prijať, preto ukončenie živnostenského podnikania bolo jediným riešením situácie. Následne zaradenie do pracovného pomeru mu prinieslo zníženie príjmu, ale celým dôvodom tohto zníženia je výlučne zdravotný stav otca a strata pracovných príležitosti. Okrem toho, ponechanie si živnostenského oprávnenia, ktoré je spojené s povinnými mesačnými platbami odvodov v rozsahu minimálne do 240 eur by mu a jeho rodine privodilo riziko exekúcii. Súd ho teda nesprávne hodnotil ako úplne zdravého človeka napriek tomu, že preukázal stratu schopnosti vykonávať prácu v rozsahu 60% výkonu zdravého človeka. Súd opomenul, že doterajšie výživné 200 eur na obe deti platil vďaka finančnej výpomoci jeho rodiny. Takýto stav je však dlhodobo neudržateľný a navyše mal súd vziať do úvahy, že otec zabezpečuje od času odchodu matky zo spoločnej domácnosti platenie celých mesačných úhrad za hypotéku a nákladov na bývanie v rodinnom dome, aby túto nehnuteľnosť udržal pre rodinu. Súd sa takto neriadil zákonná úpravou, že pri určovaní výživného treba prihliadať predovšetkým na schopnosti a možnosti povinnej osoby. Taktiež súd prehliadol, že otec v stavebníctve pracoval ako nekvalifikovaná pracovná sila pri výkone pomocných stavebných prác. Otec je totiž absolvent 3 ročnej Strednej odbornej školy odevnej Námestovo s profesiou krajčír. Dodal, že preukázal zmenu príjmových pomerov, keď aktuálne jeho príjem tvorí mzda 580 eur a invalidný dôchodok po poslednom zvýšení v sume 196,30 eur. 13.Napokon, odvolateľ namietal aj správnosť úpravy styku s deťmi, predovšetkým s dcérou I.. Rozsah styku 12 hodín v mesiaci totiž predstavuje podiel na úrovni 3% mesačného hodinového fondu. V tomto rozsahu sa nedá realizovať žiadne výchovné pôsobenie a je zjavné, že tento rozsahu styku by viedol k postupnému odcudzeniu otca s maloletou, čo nie je záujme dieťaťa. Okrem toho je súdom upravený styk otca s mal. I. na každý párny víkend v nedeľu od 10.00 do 18.00 hod. nevhodný aj z praktického hľadiska, nakoľko si vyžaduje prerušenie času pri príprave spoločného nedeľného obeda v rodine otca, vyžaduje si cestovanie otca k dcére za účelom jej odvozu, dovozu a vytvára problém ako zabezpečiť dozor nad synom B. počas neprítomnosti otca v jeho domácnosti. Takýto styk znemožní otcovi realizovať dlhšie víkendové výlety so synom B. mimo miesta jeho bydliska, nakoľko otec by musel riešiť opakovane v nedeľu prevoz dcéry. Najvhodnejšie by bolo z pohľadu otca, aby dcéra I. trávila s otcom rovnaký čas ako syn B., teda každý párny víkend aspoň v rozsahu celej soboty, celej nedele aspoň do 18.00 hod. s prespaním u otca. Takýmto spôsobom by sa nevytváralo zjavne rozdielne výchovné prostredie u detí a otec by mal možnosť lepšie zorganizovať si aktivity počas obdobia jeho styku s deťmi.

14.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal kolízny opatrovník rozsudok v celom znení potvrdiť. Uviedol, že nedisponuje novými dôkazmi, aktuálne maloletá I. je v starostlivosti Centra pedagogicko-psychologického poradenstva, kde jej je poskytovaná psychologická pomoc.

15.V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka navrhla rozsudok potvrdiť. Odvolanie otca proti výroku, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol označila za neopodstatnené. Rozsiahle dokazovanie totiž preukázalo, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené, manželia spolu nežijú, nevytvárajú rodinné spoločenstvo v zmysle zásad zákona o rodine, a naviac ako to uviedla navrhovateľka manželské spolužitie s odporcom z jej strany už nie je možné obnoviť. Do pozornosti dala vyjadrenie samotného otca/manžela, prezentované pred znalcom, kde uviedol, že s rozvodom súhlasí. Za tohto stavu nie je možné nútiť zotrvať navrhovateľku v manželskom zväzku. 16.V otázke úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode podľa navrhovateľky súd rozhodol v záujme maloletých detí, pričom bral do úvahy vykonané znalecké dokazovanie aj výsluch maloletej I.. Pokiaľ ide o výživné, súd správne zistil, že sa otec maloletých deti dobrovoľne vzdal vyššieho príjmu, bez reálnej zmeny zamestnania v obore. Otec naďalej pracuje v stavebníctve, vykonáva totožnú činnosť ako v čase kedy dosahoval príjem 2.000 eur a nepreukázal relevantné dôvody, pre ktoré by nebol schopný platiť výživné v súdom určenej výške.

17.Následne otec predložil súdu písomné podanie, kde rozsiahlo (a v niektorých pasážach bez vecnej súvislosti s prejednávanou vecou, napr. úvahy o poľovačkách iných ľudí) opisuje niektoré udalosti, ktoré nastali v ich rodine (jazdu manželky pod vplvom alkoholu, rôzne finančné záležitosti a pod.). Poznamenal tiež, že predmetné okolnosti už spomínal svojmu právnikovi, avšak ten mu oznámil, že by toto nemal uvádzať.

18.Ďalej otec doručil súdu podanie označenie ako oznámenie podstatnej zmeny pomerov na strane matky a návrh na určenie striedavej starostlivosti o deti. Uviedol, že matka má v súčasnosti u jej zamestnávateľa týždenné (už nie dvojdňové) turnusy, preto napríklad v poobedných pracovných týždenných turnusov musí starostlivosť a výchovu detí zabezpečovať stará matka detí.

19.Kolízny opatrovník v písomnom stanovisku k vyjadreniu otca zopakoval svoj predchádzajúci postoj.

20.Napokon, matka v písomnom stanovisku uviedla, že odporca rieši záležitosti svojej rodiny a osôb, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia. Osobitne sa ohradila voči nepravdivému tvrdeniu, že mala šoférovať osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, kedy v ňom mali sedieť aj maloleté deti. Ide o ohováranie, prostredníctvom ktorého sa otec snaží vyvolať negatívny obraz navrhovateľky. Zdôraznila, že alkoholické nápoje nepožíva a maloleté deti nikdy neohrozila. Z vyjadrenia odporcu je podľa nej zrejmé, že napriek tomu, že s rozvodom nesúhlasí, prechováva k navrhovateľke negatívne emócie, ktoré prenáša aj na členov jej rodiny. V ďalšej časti zopakovala svoju skoršiu argumentáciu.

21.Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s 2 ods. 1 ) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa v spojení s 2 ods. 1 ako vecne správny.

22.V rozpore s obsahom spisového materiálu je zásadná odvolacia argumentácia (otca/manžela) o predčasnosti výroku o rozvode manželov. Len dotknuté rozvodové konanie prebieha od 19.8.2018, t.j. aktuálne už viac než 3 roky (pričom už podaniu návrhu na súd logicky predchádzalo určité obdobie nezhôd manželov), pričom žiadna okolnosť nenaznačuje či i len v minimálnej miere tendenciu nápravy vzťahov medzi manželmi (skôr naopak). Už táto skutočnosť sama osobe umožňuje stotožniť sa so záverom okresného súdu o trvalom charaktere rozvratu partnerských vzťahov. Čo sa týka atribútu vážnosti (rozvratu), okrem rozoberaného časového aspektu (a tvrdení navrhovateľky) ho potvrdzujú vyjadrenia samotného odvolateľa, ktorý napriek tvrdenému nesúhlasu s rozvodom rozsiahlo poukazuje na negatíva spolužitia s navrhovateľkou, čím zásadne znižuje vierohodnosť svojho stanoviska o prechodnosti/prekonateľnosti vzájomných názorových rozdielov. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že navrhovateľka už v minulosti spoločnú domácnosť opustila a následne sa vrátila. Vyššie opísaná chronológia veci totiž nasvedčuje trvalému charakteru jej rozhodnutia. 23.Obdobne, odvolateľom opakovane zdôrazňovaná okolnosť dokončenia rodinného domu sama osebe nemá žiadny osobitný význam z pohľadu posúdenia existencie kvalifikovaného rozvratu manželov. Inými slovami, je evidentným nepochopením podstaty inštitútu manželstva odvolateľom podsúvaná predstava/úvaha, že dlhodobo diskunkčný vzťah manželov môže byť „sanovaný“ tým, že jeden z manželov dostavia rodinný dom. Podstatou nefunkčnosti daného partnerského vzťahu totiž nie je „absencia domu“ ale absencia nevyhnutných vzájomných (pozitívnych) partnerských citov/väzieb. Zo záverov znaleckého dokazovania v danej spojitosti vyplýva, že osobnosť otca je aktuálne deprivovaná v emocionálnej rovine, nerozumie, čo manželke prekážalo, je sklamaný z jej odchodu, čo u neho vyvoláva stav emocionálnej samoty. Je teda zjavné, že „neadekvátnosť“ rozoberaných tvrdení je daná aktuálne ťaživým emocionálnym rozpoložením otca. 24.Napokon, ani otcom tvrdený záujem maloletých detí bez ďalšieho neznamená nemožnosť rozvodu rodičov (to by viedlo fakticky k obsolentnosti zákonného ustanovenia o rozvode). Naopak, dlhodobo konfliktné výchovné prostredie rodičov je v rozpore s týmto určujúcim hľadiskom (záujmom dieťaťa) rodinno-právnej regulácie/úpravy, má totiž (vo všeobecnosti) nepochybne negatívny dopad na psychický vývoj detí. Možno preto čiastkovo uzavrieť, že v okolnostiach posudzovanej veci už niet legitímneho dôvodu nútiť navrhovateľku zotrvať v dobrovoľnom manželskom zväzku, keď z jej strany nie je evidentný ľahkovážny prístup k manželstvu, ale definitívne rozhodnutie ukončiť partnerský vzťah.

25.Pokiaľ ide o zverenie detí do starostlivosti matky, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie poukazuje na závery vyslovené ustanoveným znalcom, ako i faktický stav, kedy sú deti dlhodobo v starostlivosti matky, v súvislosti s ktorou starostlivosťou neboli zistené žiadne deficity vyvolávajúce potrebu zmeny výchovného prostredia. Možno tiež pripomenúť, že znalkyňa v rozpore s tvrdením otca nezistila manipuláciu s názorom maloletej I.. Osobitne u nej sú dôvody zverenia matke

úplne jednoznačné, keď znalkyňa konštatovala viaceré významné okolnosti vyvolávajúce u maloletej odmietavý postoj k otcovi - otec nedokáže citlivo reagovať na jej signály o potrebe jeho pozornosti, čo maloletá vníma ako emocionálny chlad a dištanc, otca pre jeho povahu s tendenciou k výbušnosti, rozčuľovaniu sa pre maličkosti a náladovosť vníma ako konfliktného, v súčasnej dobe najmä zo strany otca pociťuje nedostatok rešpektu a porozumenia, čo negatívne zasahuje do jej rozvoja autonómie a osobnej integrity. Aj podľa krajského súdu je potrebné rešpektovať vôlu maloletej, ktorá je už vo veku (13 rokov), kedy chápe súvislosti a dopady prejaveného názoru. 26.Zverenie detí do starostlivosti matky neznamená vylúčenie otca z výchovného vplyvu nad deťmi, len reflektuje aktuálnu situácia v danej rodine, kde v dôsledku partnerských nezhôd rodičov negatívne vyplývajúcich na deti (znalkyňou konštatovaná/zistená úzkosť maloletej I., ktorá nie je trvalou črtou jej osobnosti, ale je spôsobená emocionálnym stresom dôsledkom narušených rodinných vzťahov pri rozpade rodiny) bolo nevyhnutné ustáliť aktuálne vhodnejšie východné prostredie, ktorým je za daných okolností domácnosť matky. Opäť aj tu platí, že podstatou emočne vhodného/priaznivého „domova“ nie je „existencia novostavby“ (materiálna hodnota), ale citovo podnetné prostredie. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že v podmienkach posudzovanej veci je v najbližšom období potrebná/nevyhnutná stabilizácia pomerov v tom zmysle, aby už rodičia po právoplatnom ukončení rozvodového prestali „riešiť“ vzájomné názorové nezhody a predovšetkým otec sa skutočne (nie len formálne neustálym opakovaním pojmu „záujem dieťaťa“ v písomných vyjadreniach) sústredil na posilnenie vzťahu s dcérou tak, aby táto nevnímala kontakt s ním negatívne. Následne, pokiaľ dôjde k takémuto zlepšeniu, je možné pristúpiť k rozšíreniu úpravy/rozsahu stretávania (či už súdnym rozhodnutím alebo ideálne dohodou rodičov). V zmysle záverov znaleckého posudku je otec pre deti emocionálne zraňujúci pre svoju tendenciu reagovať na konflikty alebo výchovne náročnejšie situácie odmietaním komunikácie s nimi. Jeho psychická rovnováha je v súčasnosti zabezpečovaná pomocou vyhýbania sa emočne náročným situáciám, nakoľko aktuálne nemá dostatok zdrojov na zvládnutie stresov. Z tohto dôvodu má tendenciu ťažšie sa prispôsobovať sa novým situáciám, je plný obáv a preto sa radšej pridržiava zabehaných vecí, s tendenciou pozerať sa len na vlastné hľadisko. Aktuálne má až nezdravo potláčanú schopnosť prejavovať emócie, čo môže viesť k výbušnosti, náladovosti a správaniu situačne determinovanému. Hoci túži po vrelom a emočne blízkom vzťahu, má zníženú citlivosť k potrebám druhého človeka a pre svoje špecifiká, môže byť pre druhého neprijateľný a častejšie sa stretávať s odmietnutím, čím sa prehlbuje jeho frustrácia z neuspokojenia potreby po blízkom vzťahu. Rozoberané skutočnosti vo svojom súhrne aj podľa názoru odvolacieho súdu aktuálne vylučujú úvahy o striedavej starostlivosti (vo vzťahu k obom deťom). Na tom nie je spôsobilá nič zmeniť ani okolnosť (bod 18 tohto odôvodnenia), že matka aktuálne pracuje na tzv. turnusy (ranné, nočné, poobedňajšie). Je prirodzené, že rodič ktorý je zamestnaný (rovnako sa to teda týka i otca), má určitú úpravu pracovného času, čo samo osebe neznamená, že musí byť (len z tohto dôvodu) nariadená striedavá starostlivosť. 27.Rozoberané úvahy platia i na bezprostredne súvisiaci výrok o úprave styku, ktorý (výrok) korešponduje úvahe znalkyne o vhodnosti individuálnej úpravy (odzrkadľujúcej odlišnú „kvalitu“ väzieb detí k otcovi, ako aj ich rozdielny vek a tým vyvolané preferencie) predmetnej otázky a súčasne zohľadňuje v súdnom konaní prejavenú vôľu maloletej I.. Práve tejto jej vôli zodpovedá ustálený (užší) časový rámec (jej) stretávania sa s otcom. Pokiaľ ide o maloletého B., je skutková situácia jednoduchšia, napätá situácia medzi rodičmi sa na jeho väzbe k otcovi totiž neprejavila takou intenzitou ako je tomu u maloletej I. (zrejme aj z dôvodu jej „rodového“ inklinovania k matke), preto je plne odôvodnený širší rámec stretávania sa s otcom tak, ako to nastavil súd prvej inštancie. 28.Možno síce pripustiť (ako poukazuje odvolateľ v bode 13 tohto odôvodnenia) určité praktické problémy vyplývajúce z čiastočného časového prelínania termínov (vždy v párnu nedeľu) stretávania sa otca s deťmi, iná forma úpravy - vymedzenie stretávania s mal. I. v nepárne víkendy - by však vo svojich dôsledkoch znamenala, že ani jeden z rodičov by nikdy nemal možnosť spoločného víkendu/programu s oboma deťmi. Zodpovedá teda/síce skutočnosti, že realizácia stretávania s oboma deťmi si každú párnu nedeľu od otca vyžaduje presun medzi jeho bydliskom a bydliskom matky, ide však o malú vzdialenosť (do 10 km) bez výrazných/zásadných časových nárokov. Nejedná sa teda o úpravu nerealizovateľnú, len vyžadujúcu určitú logistiku (nie neobvyklú pri „bežnom“ výkone rodičovských povinností). Zároveň - tak ako štandardne každý rodič viacerých detí - bude mať otec počas tejto doby možnosť uplatniť svoj výchovný vplyv v interakcii s oboma deťmi.

29.Stotožniť sa napokon nemožno ani s časťou odvolacej argumentácie smerujúcou voči určenému výživnému. Základom týchto tvrdení otca je totiž nesúhlas s hodnotením princípu potencionality (v podobe vzdania sa vyššieho príjmu) na strane otca, pričom tak odvolateľ ako i súd prvej inštancie zhodne prehliadli, že túto otázku už záväzne vyriešil/uzatvoril okresný súd rámci skoršieho rozsudku

č.k. -162 zo dňa 22.12.2018, kde (bod 28 jeho odôvodnenia), v rámci ktorého vyhodnotil zrušenie živnosti (opäť namietané otcom v tomto konaní/odvolaní) za nerozvážne a účelové, bez preukázania nutnosti z takéhoto postupu (zrušenia živnosti) a (preto) vychádzal z (potencionálneho) príjmu otca dosahovaného počas výkonu živnosti vo výške cca 1.000 eur mesačne. 30. Nadväzne platí, že konajúci súd nie je oprávnený revidovať (opakovane posudzovať) už (súdom) právoplatne ustálené závery o existencii potencionality schopností a možností výživou povinnej osoby, ale musí ich rešpektovať (vychádzať z nich). Pomerovaním takto zistených východísk/kritérií (t.j. schopností a možností výživou povinnej osoby s odôvodnenými potrebami dieťaťa) určovania výšky vyživovacej povinnosti možno súdom prvej inštancie určenú výšku výživného považovať za adekvátnu.

31. Na základe opísaných úvah krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil v jeho meritórnych výrokoch ako vecne správny. Opodstatneným je tiež (závislý) výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

33. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v a nasl. .

Dovolanie je podľa prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.