Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Sžk-13-2021.pdf
PDF · 69.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sžk/13/2021
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: ADA WASTE, s.r.o., IČO: 36 242 560, Bratislavská 1611/74, Galanta, zastúpenej: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., IČO: 47 551 372, Hlavná 979/23, Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o „dovolaní" žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 85/2019 z 8. decembra 2020 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konanie o „Dovolaní“ žalobkyne zastavuje.
II. Účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojím podaním označeným ako „Dovolanie“ domáha preskúmania a zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky označeného v záhlaví. Týmto rozsudkom najvyšší súd zamietol jej kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14 S 63/2018-125 z 5. septembra 2019, ktorým bola zasa zamietnutá jej správna žaloba proti rozhodnutiu žalovaného, ktorými jej nebola priznaná časť žiadaného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za marec 2014. Prípustnosť podaného dovolania žalobkyňa odôvodnila len odkazom na § 2 CSP a citáciou nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 283/07.
2. Podľa § 2 CSP sa postupuje podľa tohto zákona, ak neustanovuje inak okrem iného Správny súdny poriadok. Citované ustanovenie teda vymedzuje vecný rozsah použitia Civilného sporového poriadku, ktorý sa má použiť len v tých prípadoch, kedy súd nemá postupovať podľa iných procesných predpisov. Podľa § 1 písm. b) SSP tento zákon upravuje konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd okrem iného ochranu právam alebo právom chráneným záujmom právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Pojem orgánov verejnej správy vymedzuje § 4 SSP a patria medzi ne okrem iného orgány štátnej správy, akým je okrem iného aj daňový úrad a finančné riaditeľstvo [§ 2 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, resp. predtým § 2 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva účinného do 30. júna 2019].
3. Z citovaných ustanovení § 1 písm. b) a § 2 ods. 1 SSP tak vyplýva, že v konaní, v ktorom sa právnická osoba domáha ochrany svojich práv, do ktorých malo byť zasiahnuté určitým aktom žalovaného ako orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa Správneho súdneho poriadku, pretože ide o vec tzv. správneho súdnictva. Keďže postup vo veciach správneho súdnictva je upravený Správnym súdnym poriadkom ako osobitným zákonom, podľa cit. § 2 CSP sa v tomto konaní nepostupuje podľa Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 25 CSP však subsidiárne predsa len umožňuje primerane použiť určité ustanovenia CSP, avšak len jeho prvú a druhú časť (t. j. všeobecné ustanovenia a ustanovenia o konaní v prvej inštancii). V dôsledku toho nie je možné ani priamo, ale ani subsidiárne použiť ustanovenia
§ 419 a nasl. CSP, ktoré upravujú prípustnosť dovolania. Tieto ustanovenia sú totiž obsiahnuté vo štvrtej časti nadpísanej „opravné prostriedky“.
4. Úprava opravných prostriedkov v správnom súdnictve je teda v zmysle § 1 písm. b) SSP obsiahnutá výlučne v Správnom súdnom poriadku. Podľa § 29 SSP je konanie na správnych súdoch jednoinštančné, ak zákon neustanovuje inak. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve zásadne nie je prípustný opravný prostriedok na iný súd, ak samotný Správny súdny poriadok neustanovuje inak. „Inak“ v tomto zmysle ustanovuje piata časť SSP nadpísaná „opravné prostriedky“, ktorá ako opravné prostriedky upravuje len kasačnú sťažnosť (§ 438 až 471) a žalobu na obnovu konania (§ 472 a nasl.). Táto časť neupravuje ako osobitný opravný prostriedok „dovolanie“. Rozhodnutie ústavného súdu, ktorého sa žalobkyňa dovoláva, bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravoval správne súdnictvo ako integrálnu súčasť úpravy občianskeho súdneho konania a ktorý navyše v určitom rozsahu (§ 250s ods. 2 v znení účinnom do 30. júna 2007, ale napr. aj § 250ja ods. 5) pripúšťal aj dovolanie. V dôsledky podstatnej zmeny právnej úpravy správneho súdnictve od 1. júla 2016 sú však uvedené závery nepoužiteľné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sdo 13/2016, judikát R 41/2017, ale napr. aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 60/2019).
5. Podľa § 55 ods. 3 SSP je však správny súd povinný posudzovať každé podanie podľa jeho obsahu, v dôsledku čoho by označenie podania žalobkyne ako „dovolanie“ nemuselo prekážať, ak by ho podľa jeho obsahu bolo možné zaradiť do systému opravných prostriedkov v správnom súdnictve. Z obsahu podania žalobkyne však vyplýva, že ním napáda vecnú správnosť rozhodnutia najvyššieho súdu ako kasačného súdu podľa § 461 SSP a domáha sa vecného preskúmania tohto rozhodnutia iným (funkčne nadriadeným) súdom. Podľa § 438 ods. 1 SSP však možno kasačnou sťažnosťou napadnúť len rozhodnutie krajského súdu, nie rozhodnutie kasačného súdu. Podobne podľa § 473 písm. a) SSP nemožno rozhodnutie kasačného súdu, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť, napadnúť ani žalobou na obnovu konania. Podanie žalobkyne označené ako „dovolanie“ tak nemožno posúdiť ani ako kasačnú sťažnosť, ani ako žalobu na obnovu konania.
6. Ako však už bolo uvedené, iné opravné prostriedky Správny súdny poriadok neupravuje. V dôsledku toho nemožno ani povedať, proti ktorým rozhodnutiam by takýto opravný prostriedok mohol byť prípustný, v akej lehote či kto by bol oprávnený na jeho podanie. Nie sú teda splnené základné podmienky, za ktorých by súdy v správnom súdnictve mohli o takomto opravnom prostriedku konať. Na splnenie týchto podmienok sú však správne súdy podľa § 97 SSP povinné vždy prihliadať, a ak splnené nie sú, sú podľa § 99 písm. b) SSP povinné konanie zastaviť (porov. už citovaný judikát R 41/2017).
7. Už len záverom sa podotýka, že v dôsledku celkovej absencie úpravy dovolania v správnom súdnictve neexistuje ani ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo funkčnú príslušnosť niektorého súdu alebo iného orgánu na rozhodovanie o takomto „dovolaní“. Podľa ustanovenia § 35 CSP totiž o dovolaní rozhoduje najvyšší súd, nie najvyšší správny súd. Najvyšší správny súd však vyšiel z toho, že je vrcholným súdom systému správneho súdnictva (§ 8a a § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. januára 2021). Podané dovolanie sa týka práve rozhodnutia súdu vydaného v správnom súdnictve a obracia sa na súd, ktorý má byť funkčne nadriadeným kasačnému súdu. Pretože však v systéme správneho súdnictva neexistuje funkčne vyšší súd než najvyšší správny súd, urobil toto rozhodnutie tento súd.
8. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd konanie o podaní žalobkyne, ktoré označila ako „Dovolanie“, zastavil podľa § 99 písm. b) SSP. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP.
9. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.