Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9P-42-2023.pdf
PDF · 115.01 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/42/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľky – manželky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, G. a manžela A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XX, G., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom B.: I., nar. XX.XX.XXXX a A. J., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, takto
rozhodol:
Súd manželstvo A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X rozvádza.
Maloleté deti B.: I., nar. XX.XX.XXXX a A. J., nar. XX.XX.XXXX, sa na čase po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej I. a na výživu maloletého A. J. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne na každé z detí, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku vo výroku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletými deťmi sa ponecháva neupravený.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.03.2023 domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, aby súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného spolu vo výške 60 Eur mesačne na obe maloleté deti. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom nežije 3 roky, keďže sa manžel stal závislým na opiátoch a iných látkach. Manžel nejaví záujem o rodinu, stará sa sám o seba, nevenuje sa deťom, len na nich kričí a nadáva. Keď bývali spolu, s manželom sa stále hádali, z manželstva sa vytratila láska a dôvera. Na pojednávaní doplnila, že navrhuje upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom v zákonnej minimálnej výške a styk otca s maloletými deťmi ponechať neupravený.
2. Manžel sa k návrhu nevyjadril, na pojednávania sa nedostavoval. Účasť manžela na pojednávaní sa súd pokúsil zabezpečiť v zmysle § 101 ods. 1 C.s.p. predvedením, avšak neúspešne. Súd musí v zmysle
ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „C.m.p.“) v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „C.s.p.“) rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, napriek tomu že mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky (matky), vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: sobášny list, rodné listy maloletých detí, lustrácia v registri obyvateľov účastníkov konania a lustrácia v Sociálnej poisťovni na rodičov, potvrdením o príjme matky, výpisom zo živnostenského registra a z obchodného registra, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o vedení rodičov v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberaných dávkach, oznámeniami Sociálnej poisťovne o poberaných dávkach rodičmi, odpoveďami na lustráciu v bankách, lustráciou rodičov v Katastri nehnuteľností SR, potvrdeniami o návšteve školy maloletých detí, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
4. Matka (navrhovateľka) pri výsluchu uviedla, že manželstvo je nefunkčné už 7 rokov. Manžel sa stal závislým na návykových látkach, opiátoch a to z liekov, ktoré mu boli predpisované. Chodí aj na metadonovú liečbu, ale nemá to efekt. Odkedy je závislý, tak sa nezaujíma o rodinu. Asi pred 2 rokmi odišiel z domácnosti bývať k svoje matke, tá ho však vyhodila. Aby nebol na ulici a keďže ho deťom bolo ľúto, tak ho navrhovateľka prijala naspäť, ale nežili ako manželia. Potom ho zase vyhodila, lebo to nevedela vydržať. Jeho matka ho prijala späť k sebe. Manžel má zdravotné problémy, kvôli nohám nevládze ani chodiť resp. chodí o barlách, preto nepracuje, vybavuje si invalidný dôchodok. Na deti prispieva spolu sumou 60 Eur. Asi od novembra začal deťom kupovať veci, najmä staršej dcére. S deťmi sa kontaktuje, deti za ním chodia. Manželovi teraz finančne pomáha jeho matka, ktorá je na dôchodku a zároveň aj pracuje. On jej prisľúbil, že keď dostane invalidný dôchodok jej to bude vracať. Ďalej uviedla, že býva s deťmi sama v rodičovskom dome, kde podielovým spoluvlastníkom je aj maloletá I.. Zvyšok je v podielovom vlastníctve navrhovateľky a jej súrodencov. I. je v 1. ročníku na hotelovej akadémii v K.. A. navštevuje 4. triedu základnej školy. Obe deti sú zdravé, sú s nimi bežné náklady. Platené krúžky nenavštevujú. Navrhovateľka sa snažila, aby manžel išiel na liečenie, vydržal tam 2 dni a podpísal reverz. Vie o tom, že manžel s rozvodom nesúhlasí, asi si myslí, že ho prijme naspäť, ale to sa nestane. Uviedla, že má už aj novú známosť, ale nežijú v spoločnej domácnosti. Čo sa týka príjmov uviedla, že pracuje na dohodu a brigádami si privyrobím okolo 150-200 Eur mesačne, poberá naďalej dávku v hmotnej núdzi vo výške okolo 500 Eur mesačne a prídavky na dve deti spolu vo výške 120 Eur mesačne. S manželom sú dohodnutí, že po priznaní invalidného dôchodku jej začne viac prispievať.
5. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletých detí do starostlivosti matky, s minimálnym výživným na maloleté deti a s tým, že styk otca s maloletými deťmi sa ponechá neupravený.
6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
15. Uzavretie manželstva je v zmysle ust. § 1 ods. 1 Zákona o rodine prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov spôsobí, že dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominulo, je pravdepodobná prítomnosť kvalifikovaného rozvratu manželstva s nemožnosťou obnovenia manželského spolužitia.
16. Čo sa týka rozvodu manželstva, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v G. a počas ich manželstva sa im narodili dve deti. Manželia majú ešte tretie spoločné dieťa, to je však toho času plnoleté. Manželia spolu dlhodobo už niekoľko rokov nežijú, manželka zostala bývať s maloletými deťmi sama, manžel sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval k svojej matke. Manželia netrávia spolu čas, intímne sa nestýkajú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú spoločne starostlivosť o domácnosť a maloleté deti a ich manželský zväzok je dlhodobo už len formálnym zväzkom, v ktorom sa nenapĺňajú práva a povinnosti v zmysle ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine.
17. Súd skúmal či ide medzi manželmi o narušenie vzťahov dočasné, alebo trvalé, pričom dospel k záveru, že ide o dlhodobú záležitosť s nemožnosťou obnovenia harmonického manželského spolužitia. Pokiaľ totiž jeden z manželov nadobudne presvedčenie, že prostriedky na obnovu manželského spolužitia boli vyčerpané a jedinou cestou je rozvod manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto zväzku, by bolo v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Ak v priebehu manželstva jeden z manželov je pevne rozhodnutý, že v manželstve naďalej zotrvať nemieni, vytráca sa tu zákonný atribút dobrovoľnosti vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu tohto manželského zväzku. Život s človek závislým na návykových latkách, ktorý nedokáže svoj problém adekvátne riešiť, je záťažou, ktorú je bezpochyby veľmi náročné dlhodobo znášať. Navrhovateľka svoj postoj počas konania napriek vedomosti o nesúhlase manžela s rozvodom nezmenila a zotrvala na návrhu, pričom jej rozhodnutie ukončiť manželstvo rozvodom nemožno hodnotiť ako unáhlené či predčasné. Manžel bol v konaní nečinný, k návrhu sa nevyjadril, nezúčastňoval sa pojednávaní, čo istým spôsobom odzrkadľuje jeho postoj k rozvodovému konaniu a preukazuje jeho nezáujem zachrániť manželstvo.
18. Súd prihliadal na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, pričom ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil odcudzenie manželov v každej rovine manželského zväzku spôsobené najmä závislosťou manžela na požívaní návykových látok, čo môže byť nepochybne takou príčinou, ktorá má za následok ukončenia vzájomného spolužitia a rozpad manželstva, ako je tomu aj v danom prípade.
19. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom uvedený stav je dlhodobý a v neposlednom rade úplne absentuje vôľa zo strany navrhovateľky k obnoveniu manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu maloletých detí a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za daného stavu nemožno očakávať, že by prípadné zamietnutie návrhu na rozvod manželstva viedlo k obnoveniu manželského spolužitia.
20. Súd má v prípade rozvodu manželstva prihliadať aj na záujem maloletého dieťaťa. V uvedenom prípade rodičia už dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti, a preto rozvod manželstva potvrdí len faktický stav odlúčenia manželov. Aj keď úplná rodina vytvára vždy najlepší základ pre zdravý fyzický a duševný vývin maloletých detí, nemožno tento účel dosiahnuť za tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu, keď obaja rodičia spoločne nedokážu vytvárať pre maloleté deti zdravé rodinné prostredie. Súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky § 23 ods. 1 Zákona o rodine a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.
21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
35. Súd s ohľadom na záujem maloletých detí a stabilitu výchovného prostredia vyhovel návrhu matky a zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o maloleté deti aj dlhodobo sama zabezpečuje. Otec maloletých detí žije u svojej matky, s maloletými deťmi udržuje osobný kontakt, deti chodia k nemu do domácnosti, čomu matka nebráni.
36. Súd ďalej rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Aj keď súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky, oprávnenie rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok zo zákona náleží aj naďalej rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine.
37. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.
38. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.
39. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby
s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
40. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
41. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.
42. Z potvrdení ÚPSVaR Malacky vyplýva, že matka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ktorú v roku 2023 poberala vo výške cca 300 Eur mesačne, v súčasnosti uvádzala matku výšku dávky cca 500 Eur mesačne. Matka pracuje aj na dohodu, príjem z tejto činnosti uvádzala vo výške cca 200 Eur mesačne. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo preukázané, že matka pracuje na dohodu, pričom je evidovaná u troch zamestnávateľov, jej vymeriavací základ predstavuje sumu cca 45 Eur. Ďalej poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 120 Eur mečane. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka je podielovou spoluvlastníčkou (o veľkosti podielu 1/10) rodinného domu, kde žije s maloletými deťmi. Matka počas konania vyčíslila svoje mesačné výdavky na bývanie ako 250 Eur kúrenie, 60 Eur voda, 95 Eur elektrika, 30 Eur internet a na stravu 300 Eur mesačne na seba aj deti (s tým, že navrhovateľke prispieva aj jej plnoletý syn L.).
43. Podľa vykonaných lustrácii a dopytov otec nie je zamestnaný, ani vedený ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky a je nemajetný. Matka uvádzala, že otec si vybavuje invalidný dôchodok, nakoľko má vážne zdravotné problémy, ktoré mu neumožňujú zamestnať sa.
44. Matka má s maloletými deťmi podľa svojho vyjadrenia bežné náklady zodpovedajúce ich potrebám a veku, obe deti sú zdravé, nemajú platenú záujmovú činnosť. A. navštevuje 4. ročník základnej školy v G. M. I. 1. ročník Hotelovej akadémie v K.. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na vek maloletých detí a ich aktuálne potreby súd ustálil odôvodnené náklady na maloleté deti na sumu vo výške cca 265 Eur na maloletého A. a na sumu cca vo výške 310 Eur na maloletú I., a to nasledovne. U oboch maloletých detí súd pri nákladoch na stravu vychádzal z tvrdenia matky, že na stravu minú spolu sumu cca 300 Eur, t.j. 100 Eur na osobu. Pri oboch deťoch ďalej zarátal súd 50 Eur na oblečenie a obuv, 15 Eur na zdravotnú starostlivosť (akceptovateľný výdavok pri zdravom dieťati a bežných ochoreniach), cca 70 Eur alikvotnú časť nákladov na bývanie. Matka náklady na bývanie súdu nezdokladovala, súd preto vychádzal z toho, že bežné náklady na domácnosť (voda, elektrina, kúrenie) sa pohybujú na úrovni minimálne 200 Eur mesačne. Pri A. súd považoval ďalej za primeranú sumu 10 Eur na hygienu a 20 Eur na školu a voľný čas. Vzhľadom na vek maloletej I. súd u maloletej zarátal na hygienu sumu vo výške 15 Eur mesačne a v súvislosti s dochádzkou na strednú školu a ďalšími nákladmi na školu a voľný čas sumu 60 Eur mesačne.
45. Vzhľadom k zisteným možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov súd v súlade s návrhom matky vzhliadol ako dôvodné určiť otcovi vyživovaciu povinnosť na každé z maloletých detí v zákonnej minimálnej výške, ktorú je povinný každý rodič jednotlivo platiť bez ohľadu na jeho schopnosti a možnosti, teda vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté,
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. Súd poznamenáva, že suma životného minima na nezaopatrené dieťa je stanovená zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Výška súm životného minima je potom každý rok s účinnosťou od 01.07. stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Keďže sa sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa k 01. júlu každoročne menia, súd do výroku rozhodnutia dal percentuálne určenie. Toho času je suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určená vo výške 122,77 Eur mesačne, z toho 30 % činí sumu 36,83 Eur.
46. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol najmä na skutočnosť, že otec má zdravotné problémy, ktoré mu dlhodobo neumožňujú zamestnať sa a ktoré potvrdila samotná matka – chodí len za pomoci bariel a zatiaľ nemá priznaný invalidný dôchodok. Ďalej súd zohľadnil počet vyživovacích povinností otca – 2 deti a prihliadol na celkovú majetkovú a sociálnu situáciu otca – nevlastní nehnuteľnosť, nemá úspory v bankách, nedosahuje žiadny príjem ani mu nie sú vyplácané žiadne štátne sociálne či iné dávky alebo dôchodok. Podľa tvrdenia navrhovateľky, jej manžel a otec maloletých detí je teraz plne odkázaný na finančnú pomoc svojej matky, ktorá mu poskytuje bývanie. Súdu je zrejmé, že takto stanovená výška výživného nepokrýva ani len náklady na stravu maloletých detí. Za aktuálnej situácie na strane otca je to však matka, ktorá má väčšie možnosti a schopnosti ako otec dosahovať dostatočný príjem na to, aby potreby maloletých detí boli v primeranej miere zabezpečené. Za súčasnej situácie, ktorú matka sama akceptuje (nežiada od otca viac) súd konštatuje, že takto stanovené výživné zodpovedá životnej úrovni otca, ktorý je sám sociálne odkázanou osobou. Otec však musí vykonať potrebné kroky k tomu, aby si príjem zabezpečil, a to aj v prípade, že jeho zdravotný stav sa nezlepší a žiadal o priznanie dávok/dôchodku, na ktoré mu vznikol nárok.
47. Styk otca s maloletými deťmi súd ponechal bez úpravy v súlade s návrhom matky. Otec sa s maloletými deťmi stretáva v jeho domácnosti (deti za ním chodia) matka neuvádzala problémy v súvislosti s realizáciou styku maloletých detí s otcom. Kolízny opatrovník voči tejto úprave nenamietal. V prípade, ak by sa situácia zmenila a rodičia by sa na úprave styku dohodnúť nevedeli, ktorýkoľvek z rodičov sa môže podaním návrhu na súd úpravy styku s maloletými deťmi domáhať.
48. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).