Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci žalobcu: J. J., nar.: XX.XX.XXXX., bytom F. XXXX/XX, XXX XX W., zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 174 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-U. zo dňa 11. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca bol dňa 01.12.2020 Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Následne dňa 04.12.2020 na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota si žiadosťou uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá bola dňa 09.12.2020 doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Rimavská Sobota, ako prvostupňovému orgánu verejnej správy.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Rimavská Sobota, ako prvostupňový orgán verejnej správy (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 1503/2021-RS-DvN zo dňa 01.03.2021 rozhodla podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“, alebo „zákon o sociálnom poistení“) a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Základné nariadenie“), že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

3. Dôvodom rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od 01.12.2016 do 30.11.2020 na území Slovenskej republiky nepreukázal žiadne doby poistenia v nezamestnanosti. Bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jeho bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 Základného nariadenia sa na neho nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 Základného nariadenia. Prvostupňový orgán z dostupných a preukázaných údajov posúdil, že štátom bydliska žalobcu na účely aplikácie čl. 61 a 62 Základného nariadenia je potrebné považovať ten štát, kde žalobca

vykonával svoju zárobkovú činnosť. Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ prvostupňový orgán uviedol, že v neprospech zachovania centra záujmov žalobcu svedčí šesť žalobcových pracovných pomerov v rozmedzí od 10.01.2006 do 30.11.2020 bez prerušenia, plynule nadväzujúcich na seba, nehľadanie si zamestnania na Slovensku, žiadne členstvo v športovom alebo záujmovom klube, či inej neziskovej organizácii, uvedené bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti v Českej republike a platenie daní a zákonných odvodov v Českej republike. V prospech zachovania centra záujmov svedčí vlastníctvo nehnuteľnosti na území Slovenska a dochádzanie na Slovensko, ktoré však žalobca neosvedčil hodnoverným dokladom. Konštatoval, že žalobca dňa 12.12.2020 vyplnil a podpísal Vyhlásenie žiadateľa pre účely zachovania centra záujmov, pričom zároveň v ňom žalobca uviedol, že tam uvedené údaje sú úplne a pravdivé.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Sociálna poisťovňa ústredie, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-U. zo dňa 11.05.2021 odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 1503/2021-RS-DvN zo dňa 01.03.2021 potvrdila.

5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná mala zo spisu preukázané, že žalobca v posudzovanom období pracoval len na území Českej republiky. Príslušná česká inštitúcia osvedčila navrhovateľovi vo formulári U1, že poistené zamestnanie žalobca vykonával od 10.01.2006 do 29.02.2008, od 01.03.2008 do 28.02.201, od 01.03.2010 do 29.02.2012, od 01.03.2012 do 29.02.2015, od 01.03.2015 do 28.02.2018 a od 01.03.2018 do 30.11.2020. Dôvodom ukončenia zamestnania bolo uplynutie trvania pracovnej zmluvy, pričom žalobca nemá podľa uvedeného nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal predmetný formulár, nakoľko na základe vnútroštátnych právnych predpisov neexistuje žiaden takýto nárok. Žalovaná uviedla, že nakoľko žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy, bolo preto možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Českej republiky do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti, ale len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky.

6. Žalovaná k odvolacím námietkam žalobcu uviedla, že v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12.06.2009, boli celková dĺžka pobytu takmer 15 rokov, stabilná situácia, prioritná orientácia na český pracovný trh, primeraná bytová situácia v zahraničí, poberanie nemocenských dávok z českého sociálneho systému, daňová povinnosť na území Českej republiky, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (deklarované návraty na Slovensko (bez preukázania), prítomnosť družky a pomoc pri sprevádzaní k lekárovi, zachovanie finančných produktov, úhrada dane, miestnych poplatkov, energií, vlastníctvo nehnuteľnosti, motorového vozidla, navštevovanie veterinárneho lekára, zachovanie trvalého pobytu), ktoré navrhovateľ uviedol ako väzby k Slovensku. Zo spisového materiálu mala žalovaná preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Českej republike sa navrhovateľ v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane na území Českej republiky, pričom uvedené preukazuje vytvorenie centra záujmov počas posledného zamestnania práve na území Českej republiky. Na základe uvedeného nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Uplatnenie si dávky v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla určujúceho, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, nakoľko v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Žalobca, ako navrhovateľ mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Českej republiky, čo okrem iného určujú aj koordinačné predpisy. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba podľa čl. 64 Základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Žalobca však neuviedol dôvod, prečo si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti v

štáte svojho posledného zamestnania po ukončení posledného zamestnania. V prípade, ak tak žiadateľ neurobil a požiadal o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tak tento členský štát je povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť, pričom túto je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si uplatnil nárok na predmetnú dávku.

7. Žalovaná uviedla, že účelom uvedeného postupu je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti. Žalovaná v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti prihliadla aj na nadobudnutie nehnuteľnosti na Slovensku, ktoré vypovedá o jeho bytovej situácii. Vlastníctvo nehnuteľnosti žalobcu bolo nutné porovnať s ostatnými zistenými skutočnosťami (dlhodobá prítomnosť v Českej republike, stabilná pracovná situácia v zahraničí, prioritná orientácia na český pracovný trh, primeraná bytová situácia v zahraničí, poberanie nemocenských dávok z českého sociálneho systému a daňovou povinnosťou v Českej republike), pričom uvedené preukazuje vytvorenie a prenesenie väzieb na územie Českej republiky. Vlastníctvo nehnuteľnosti žalobcu tak nemožno vyhodnotiť, ako rozhodujúcu skutočnosť preukazujúcu zachovanie bydliska na Slovensku. Čestné vyhlásenie žalobcu o trvalom pobyte v tuzemsku taktiež nepreukazuje zachovanie bydliska na Slovensku. Trvalý pobyt nie je možné stotožňovať s bydliskom, nakoľko trvalý pobyt je do veľkej miery len administratívna skutočnosť neodzrkadľujúca skutočnosť. Bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Žalobca dochádzal do práce v pravidelných týždenných intervaloch, firemným autobusom a následne po jeho zrušení (cca pred tromi rokmi) dochádzal za prácou osobným autom, resp. vlakom alebo autobusom, o čom k odvolaniu priložil viaceré dokumenty, ktoré to mali preukazovať. Žalovaná poukázala na to, že v zmysle Základného nariadenia je cezhraničný pracovník osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte a ktorá má bydlisko v inom členskom štáte, do ktorého sa vracia spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň. Žalobca uviedol, že sa spravidla denne alebo najmenej raz týždenne na územie Slovenska nevracal a uviedol, že na území Českej republiky pracoval jeden týždeň a na území Slovenska sa zdržiaval jeden týždeň. Žalovaná má za to, že žaloba hodnoverným spôsobom v správnom konaní nepreukázal týždennú frekvenciu návratov na územie Slovenskej republiky. Dĺžka prítomnosti žalobcu na území členského štátu Európskej únie a situácia žalobcu preukazujú, že si nezachoval väzby so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnania v Českej republike.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci nepriznania dávky v nezamestnanosti. Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-U. zo dňa 11.05.2021 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 1503/2021-RS-DvN zo dňa 01.03.2021 zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie.

9. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď uvedeným postupom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čoho následkom je vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. Nestotožnil sa s názorom žalovanej, že žalobca si nezachoval väzby so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnanca v Českej republike. Prvostupňovému orgánu predložil dôkazy preukazujúce prítomnosť družky na území Slovenska počas jeho pobytu na Slovensku, pomáhanie jej pri sprevádzaní k lekárovi, zachovanie finančných produktov, úhrada dane, miestnych poplatkoch na území Slovenskej republiky, energií, vlastníctvo nehnuteľnosti a motorového vozidla na území Slovenska a návšteva veterinára, ktoré jednoznačne preukazujú zachovanie väzieb so Slovenskom. Žalovaná rozhodla bez náležitého vykonania dokazovania. Žalobca má za to, že žalovaná sa dostatočným spôsobom nevysporiadala s jeho odvolacou námietkou, ktorou poukázal ma to, že do zamestnania dochádzal v pravidelných týždenných intervaloch firemným autobusom a následne autom, vlakom alebo autobusom, že počas výkonu práce v Českej republike bol ubytovaný na firemnej ubytovni a že pre náročnosť práce a vysokú nezamestnanosť v regióne nemal chuť a ani silu si hľadať prácu na Slovensku. Žalovaná uviedla, že podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota potrebné na posúdenie nároku na

dávku v nezamestnanosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je však viac ako preukázané, že žalovaná uvedené dôkazy vytrhla z kontextu vykonaného dokazovania a neprihliadla na všetko, čo v rámci dokazovania vyšlo najavo, pritom nehodnotila každý dôkaz samostatne a zároveň všetky vo vzájomnej súvislosti. Aj napriek tomu, že z potvrdenia o zamestnaní od zamestnávateľa VL- TECH s.r.o. zo dňa 30.11.2020 vyplýva, že žalobca bol práceneschopný od 9.3.2020 do 31.7.2020, od 14.8.2020 do 6.9.2020, od 12.10.2020 do 18.10.2020 a od 19.10.2020 do 20.10.2020, avšak žalovaná evidentne účelovo opomenula uviesť, že žalobca aj počas práceneschopnosti sa preukázateľne zdržiaval na území Slovenskej republiky, čo preukazuje predložená lekárska dokumentácia žalobcu.

10. Žalobca má za to, že žalovaná nemôže rozhodnutia opierať o fakt, že žalobca je rozvedený a preto nemá na Slovensku väzby, nakoľko jeho družka je štátna občianka Slovenskej republiky s trvalým pobytom na Slovensku, pričom žalobca na preukázanie tohto predložil žalovanej čestné vyhlásenie J. X. zo dňa 10.03.2021. Žalovaná taktiež neprihliadla na to, že žalobca je otcom dvoch detí žijúcich sa Slovensku, s ktorými je v úzkom kontakte a jeho život sa vždy odohrával v W.. V rozpore so zásadami logiky je aj konštatovanie žalovanej, že pobyt na ubytovni v Karvinej predstavoval plnohodnotné naplnenie žalobcovho osobného, rodinného a sociálneho života. Žalobca sa v Českej republike zdržiaval bez blízkej osoby, nakoľko jeho družka žije so žalobcom v spoločnej domácnosti v W., kde vykonával osobné, rodinné a sociálne väzby. Na služobnej ubytovni sa zdržiaval, len ako v núdzovom riešení bývania počas výkonu práce. Predložený výpis z účtu preukazoval časté opakované platby počas celej posudzovanej doby na území Slovenskej republiky. Žalovaná sa nezaoberala ani ďalšími potvrdeniami preukazujúcimi platby za energie, inkaso v domácnosti, ku ktorým žalobca predložil faktúry. V prípade neozrejmenia predmetných skutočností je v zmysle zákonných ustanovení a judikatúry vyšších súdnych autorít možno povedať, že skutkový stav nebol najúplnejšie zistený. Žalobca má za to, že svojimi tvrdeniami a predloženými dôkazmi preukázal silné dlhoročné väzby k Slovenskej republike. Postup žalovanej pri zhodnotení predložených dôkazov nebol objektívy a vykazuje znaky vážnych logických pochybení.

Vyjadrenie žalovanej

11. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli zohľadnené všetky zistené skutočnosti relevantné pri posudzovaní jeho bydliska a zachovania centra jeho záujmov počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí. To, že žalovaná dala väčšiu váhu iným dôkazom ako navrhol žalobca neznamená, že by sa predloženými listinami nezaoberala a nevyhodnocovala ich vo vzájomnej súvislosti. K námietke žalobcu, že nebol žalovanou vyzvaný na doplnenie dokazovania žalovaná uviedla, že žiadateľ o dávku v nezamestnanosti je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie a zánik nároku na dávku. Žalobca okrem iného neuviedol v odvolaní, ani v žalobe žiadne skutočnosti, ktoré mali byť podľa jeho názoru dôslednejšie zistené a preukázané. V konaní bolo prihliadnuté aj na rodinnú situáciu a väzby žalobcu, avšak nakoľko sa žalobca zdržiaval v Českej republike takmer 15 rokov, kde mal v tom čase stabilnú pracovnú situáciu, preto ani zachovanie rodinných väzieb na Slovensku jednoznačným spôsobom nepreukazuje, že mal žalobca počas zárobkovej činnosti v Českej republike centrum záujmov na Slovensku.

12. V tomto prípade ani vlastníctvo nehnuteľnosti žalobcu nebolo rozhodujúcou skutočnosťou preukazujúcou zachovanie bydliska na Slovensku. Vlastníctvo nehnuteľnosti je jednou zo skutočností, ktorá sa zohľadňuje v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) Vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, keďže vypovedá o jej bytovej situácii. Táto skutočnosť však musí byť vyhodnotená v celkovom kontexte spolu so všetkými skutočnosťami podľa čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Žalovaná pri posudzovaní bydliska prihliadla aj na návraty žalobcu na Slovensko, pričom opakovane poukázala na čl. 1 písm. f) Základného nariadenia a uviedla, že žalobca hodnoverným spôsobom v prvostupňovom a napokon ani v odvolacom konaní nepreukázal týždennú frekvenciu návratov na územie Slovenska. Okrem uvedeného ani navštevovanie rôznych lekárov nepreukazuje zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku. Osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť v zahraničí častokrát využívajú zdravotnú starostlivosť na Slovensku a to jednak z finančných dôvodov, ale aj z dôvodov jazykovej bariéry. Pri posudzovaní bydliska žalobcu prihliadla žalovaná na jeho bytovú situáciu v celkovom kontexte s ďalšími skutočnosťami preukázanými v konaní o jeho nároku, a to dĺžka pobytu v zahraničí, pracovná situácia, rodinná situácia a štát bydliska na daňové účely. Rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska sú skutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia (jednak v čl. 11 ods. 1 písm. a) a jednak v čl. 11 ods. 1 písm. b)), v súlade s ktorými bolo posúdené bydlisko žalobcu.

13. K tvrdeniam žalobcu o dôvodoch nehľadania si práce na území Slovenska z dôvodu nemožnosti nájsť si prácu v danom regióne, žalovaná uviedla, že v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia nie sú dôvody (finančné) a okolnosti odchodu do Českej republiky rozhodujúcimi skutočnosťami preukazujúcimi miesto bydliska dotknutej osoby. Na uvedené je možné nahliadať len ako na doplňujúce skutočnosti, ktoré môžu byť zohľadnené v prípade pochybností o mieste bydliska dotknutej osoby.

14. Žalovaná považuje zistenie skutočného stavu veci za presné a úplné, keď bez pochybností boli preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území Českej republiky, rodinná a bytová situácia žalobcu i to, ktorý členský štát sa považuje za jeho bydlisko na daňové účely. Uzavrela, že nakoľko žalobca nemal počas posledného zamestnania v Českej republike zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Českej republiky zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v súlade s čl. 61 Základného nariadenia.

Replika žalobcu na vyjadrenie žalovanej

15. Žalobca v replike k meritu veci uviedol, že je neprípustné, aby správny orgán neprihliadol na skutočnosti preukazujúce úzke spojenie žalobcu s krajinou pôvodu. Žalovaná vo vyjadrení neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že sa vysporiadala s námietkami žalobcu. Žalobca má za to, že listinnými dôkazmi boli preukázané jeho silné a dlhoročné väzby na Slovenskú republiku a závery žalovanej sú v rozpore s vykonaným dokazovaním a skutočným stavom, či výkladom príslušných nariadení Európskeho parlamentu a Rady, na ktorú sama žalovaná poukazuje.

Duplika žalovanej

16. Žalovaná k replike žalobcu nepodala dupliku.

17. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa na návrh žalobcu, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.10.2021, a to v neprítomnosti žalovanej, ktorá požiadala o ospravedlnenie neúčasti a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci bez jej účasti.

18. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval v celom rozsahu na podanej žalobe, keď nesúhlasil najmä so záverom žalovanej, že by sa bydlisko žalobcu v relevantnom čase prenieslo do Českej republiky a trval na tom, že centrum záujmov mal žalobca stále na Slovensku. Zotrval na tvrdení ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Za nepravdivé označil zistenie, že žalobca vlastní nehnuteľnosť v Českej republike. Žalobca nemal v Českej republike primeranú bytovú situáciu, keďže býval v ubytovni. V Čechách pracoval od roku 2006 do roku 2020, v podstate bol pendlerom. Nie je pravdou ani to, že výdavky a poplatky, s výnimkou dane z príjmu, ktorú musel platiť v Českej republike, platil v Českej republike. Naopak, všetky poplatky a dane platil na Slovensku, kde žil a do Čiech chodieval len každý druhý týždeň, teda týždeň bol doma a týždeň chodieval do Čiech, kde pracoval. Na Slovensku platil znížený poplatok za komunálny odpad. Na Slovensku má dospelé deti a družku. Zistenia, z ktorých vychádzala žalovaná pri rozhodovaní sú zavádzajúce a navrhol k týmto skutočnostiam vypočuť žalobcu.

19. Žalobca vo výpovedi uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí je nesprávne uvedené, že v Českej republike býval vo vlastnej nehnuteľnosti, ako keby všetok čas trávil v Českej republiky. Bol vždy pendlerom, čo mu teraz potvrdil zamestnávateľ aj v súvislosti s opatreniami proti COVID-u. V Českej republike za neho platil zamestnávateľ povinné odvody, on platil daň z príjmov, pričom ostatné dane, teda daň z nehnuteľností, daň za psa platil na Slovensku. To, že sa zdržiaval na Slovensku preukazujú aj pohyby na účtoch, ktorých je vlastníkom. V W.ije aj jeho syn, s ktorým sa stretávali v čase keď nebol v Čechách takmer denne. Za celé obdobie pracoval v Čechách u dvoch firiem, ktoré mali toho istého majiteľa, striedajúc, kontinuálne. V českej Sociálnej poisťovni bol informovaný, že nárok na dávku v nezamestnanosti si má uplatniť na Slovensku, kde má trvalý pobyt. Potvrdil, že od júna 2021 je poberateľom predčasného starobného dôchodku. V období, keď bol zaevidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie sa mu nepodarilo nájsť prácu, nezamestnal sa. Trval na tom, že splnil

podmienky pre priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti, pretože sa zaevidoval na úrade práce a tiež z dôvodu, že si zachoval bydlisko na Slovensku, do ktorého sa vracal aspoň raz za týždeň, keďže v pondelok vždy odchádzal do Českej republiky a o týždeň v pondelok sa vždy vracal na Slovensko. V Čechách pracoval nepretržite po celú dobu 15 rokov a toto je prvýkrát čo si uplatnil dávku nezamestnanosti.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto podľa žalobu zamietol.

21. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

24. Podľa ; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

26. Predmetom súdneho konanie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: XXXXX-X/XXXX- U. zo dňa 11.05.2021, ktorým táto postupom podľa odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie č. 1503/2021-RS-DvN zo dňa 01.03.2021, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa a podľa článku 61 Základného nariadenia, pretože v posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

27. Podľa článku 7 ods. 2 , Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

28. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

29. Podľa článku 1 písm. f/ Základného nariadenia; „cezhraničný pracovník“ znamená každú osobu, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte a ktorá má bydlisko v inom členskom štáte, do ktorého sa vracia spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň.

30. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia; „bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

31. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia; „pobyt" znamená prechodné bydlisko.

32. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia; toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.

33. Medzi žalobcom a žalovanou nie je sporné, že žalobca dosiahol v posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie. Preto v konaní o dávke v nezamestnanosti bolo potrebné zohľadniť príslušné ustanovenia Základného nariadenia a Vykonávacieho nariadenia. Spornou bola skutková otázka, či žalovaná zo zistení v prejednávanej veci správne ustálila pojem „bydlisko žalobcu".

34. Podľa , v znení platnom v rozhodnom období; z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.

35. Podľa ; poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

36. Podľa čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia; príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

37. Podľa čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia; s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

38. Podľa čl. 65 ods. 2 Základného nariadenia; úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského

štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

39. Podľa čl. 65 ods. 5 Základného nariadenia; nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

40. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“); ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje Základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

41. Podľa čl. 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia; ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

42. V súlade s čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej činnosti ako zamestnanec na území členského štátu EÚ zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle článku 1 písm. j) Základného nariadenia a článku 11 Vykonávacie nariadenia.

43. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal prostredníctvom úradu práce Sociálnu poisťovňu, pobočka Rimavská Sobota dňa 09.12.2020 o dávku v nezamestnanosti. V posudzovanom období (počas posledných 4 rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie), žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti na území SR, pretože v tomto období pracoval v Českej republike, kde jeho posledné obdobie poisteného zamestnania trvalo od 01.03.2018 do 30.11.2020 u zamestnávateľa VL-TECH s.r.o., K. Sliwky 27/4, 733 01 X. A. , kde pracoval ako baník, tam realizoval aj odvody. Išlo o pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, ktorý skončil uplynutím doby. Podľa vyplneného formulára U1 Česká správa sociálneho zabezpečenia v Karvinej dňa 22.01.2021 potvrdila doby poistenia žalobcu od 10.01.2006 do 29.02.2008, od 01.03.2008 do 28.02.201, od 01.03.2010 do 29.02.2012, od 01.03.2012 do 29.02.2015, od 01.03.2015 do 28.02.2018 a od 01.03.2018 do 30.11.2020. Z bodu 6.2 tohto formulára vyplýva, že žalobca nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal predmetný formulár (Úrad práce ČR, Krajská pobočka v Ostrave, kontaktné pracovisko Karviná, dňa 24.02.2021), nakoľko nárok neexistuje na základe vnútroštátnych právnych predpisov Českej republiky.

44. Koordinačné nariadenia všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti si nezamestnaná osoba má uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte, v ktorom práve skončila zamestnanie. Následne, v prípade jej priznania má možnosť v zmysle čl. 64 Základného nariadenia požiadať o export dávky v nezamestnanosti na územie SR, ktorý povoľuje inštitúcia členského štátu príslušná na výplatu dávky. Nesplnenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti v jednom členskom štáte nezakladá pritom nárok na automatické priznanie dávky v nezamestnanosti v inom členskom štáte. Je zrejmé, že žalobcovi by podľa českých právnych predpisov nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol, napriek tomu, že bol dostatočné obdobie pred tým, ako sa stal nezamestnaným, poistený v nezamestnanosti.

45. Možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v inom štáte ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na túto dávku by si mala nezamestná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a medzi inštitúciami následne vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.

46. Zo všeobecného pravidla príslušnosti členského štátu posledného zamestnania existuje výnimka, kedy môže byť na výplatu dávky v nezamestnanosti príslušný iný členský štát ako členský štát posledného zamestnania, a to členský štát bydliska. V takom prípade sa prísne skúma zachovanie centra záujmov osoby v tomto inom členskom štáte počas obdobia posledného zamestnania v členskom štáte zamestnania podľa kritérií uvedených v článku 11 Vykonávacieho nariadenia. Kritériami na určenie centra záujmov sú: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.

47. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti posúdili zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky v súlade s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, test v zmysle kritérií pre zachovanie centra záujmov je podrobne uvedený v odôvodnení oboch rozhodnutí. Z obsahu rozhodnutí vyplýva, aké skutočnosti vzali správne orgány do úvahy pri ustaľovaní záveru, že bydlisko (centrum záujmov) žalobcu sa v relevantnom čase nachádzalo v inom členskom štáte - Českej republike, prečo si žalobca počas výkonu pracovnej činnosti v Českej republike, nezachoval bydlisko na území Slovenskej republiky.

48. Správny súd k pojmu „bydlisko“ uvádza, že ho nie je možné stotožňovať s pojmom „trvalý pobyt“. V zmysle č1. 1 písm. j) Základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Najvyšší súd Slovenskej republiky, v rozsudku sp. zn. zo dňa 27.11.2018 konštatoval (v bode 26), že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu. V bode 30 odôvodnenia tohto rozsudku NS SR uviedol, že otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. „Bydlisko“ predstavuje v zmysle článku 1 písm. j) Základného nariadenia v spojení s čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenie autonómny pojem vlastný právu Únie (rozsudok C - 90/97 Swaddling, body 28 a 29), na čo poukázal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.06.2021.

49. Rozhodujúcimi ukazovateľmi miesta bydliska boli podľa žalovanej stabilná pracovná situácia v Čechách, kde pracoval takmer 15 rokov, prioritná orientácia na český pracovný trh od roku 2006, kde za celé obdobie od 10.01.2006 do 30.11.2020 platil poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúcou bola tiež primeraná bytová situácia v zahraničí, poberanie nemocenských dávok z českého sociálneho systému, odvodová povinnosť, ako aj povinnosť platiť daň z príjmu na území Českej republiky. Tieto skutočnosti, aj podľa správneho súdu preukazujú, že žalobca si bydlisko na území Slovenskej republiky, a to v zmysle naplnenia autonómneho pojmu vlastného právu Únie, a nie pojmu v zmysle trvalého bydliska, počas výkonu zamestnanca na území Českej republiky, nezachoval. Skutočnosti svedčiace s prospech zachovania centra záujmov na území Slovenska, ako je vlastníctvo nehnuteľností, frekvencia dochádzania na Slovensko, prítomnosť partnerky na Slovensku, dospelých detí, a ďalšie na ktoré poukázal žalobca, aj podľa správneho súdu nie sú silnejšie a relevantné privodiť vyvrátenie záveru o ustálení centra záujmov žalobcu v rozhodnom období v Českej republike. Úmysel žalobcu a dôvody, motivácia prečo v produktívnom veku pracoval v inom členskom štáte, nie je relevantný, keďže postup podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia prichádza do úvahy iba subsidiárne, teda iba v prípade, pokiaľ aj po zvážení kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku, by zostala otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená, čo však nie je tento prípad žalobcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.12.2017). Žalovaná postupovala správne, ak neposudzovala

úmysel dotknutej osoby a vychádzala z toho, že bydliskom žalobcu v čase jeho zamestnania a poistenia na území iného členského štátu bolo územie Českej republiky, k čomu dospela priamou aplikáciou článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2018).

50. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, stanoviskami účastníkov konania, správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu prechádzajúce prvostupňové rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Nezistil pochybenia v procese dokazovania, pričom zistenia boli riadne právne posúdené. Napadnuté rozhodnutie žalovanej spĺňa formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle Z odôvodnenia druhostupňového administratívneho rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli jeho podkladom, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri aplikovaní právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla.

51. Pokiaľ žalobca namietal, že bolo rozhodnuté bez náležitého vykonania dokazovania, správny súd sa s takýmto tvrdením nestotožňuje. Rovnako aj s konštatovaním, že žalovaná dôkazy, na ktoré poukázala vytrhla z kontextu z vykonaného dokazovania, pričom neprihliadla na všetko, čo v rámci dokazovania vyšlo najavo. Naopak, z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že došlo k hodnoteniu jednotlivých dôkazov samostatne a zároveň všetkých vo vzájomnej súvislosti. Dostatočne zrozumiteľným spôsobom žalovaná ozrejmila, prečo ani vlastníctvo nehnuteľností žalobcu na Slovensku, ani zachovanie rodinných väzieb na Slovensku, ani navštevovanie rôznych lekárov na Slovensku, vedenie účtov, platenie miestnych daní - dane z nehnuteľností a za psa, nie sú silnejšími skutočnosťami pre záver, kde mal žalobca počas zárobkovej činnosti v inom členskom štáte centrum záujmov, keď dospel k záveru, že v relevantnom období došlo k jeho preneseniu do Českej republiky.

52. Pokiaľ žalobca vytýkal uvedenie nesprávnych údajov v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, správny súd poukazuje na to, že konanie pred prvostupňovým aj druhostupňovým administratívnym orgánom predstavujú jeden celok. Predmetné pochybenie prvostupňového orgánu, spočívajúceho v nepresnom uvedení otázky vlastného bývania (vo vlastnej nehnuteľnosti) v Českej republiky bolo ozrejmené v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, v ktorom žalovaná sa podrobne zaoberala vlastníctvom nehnuteľností žalobcu na Slovensku, ako aj otázkou spôsobu bývania v Českej republike. Rozhodnutie nebolo založené ani na tom, že žalobca je rozvedený, a preto nemá na Slovensku väzby. Naopak, bolo posudzované a vyhodnotené žalovanou aj to, že na Slovensku má žalobca družku, že je otcom dvoch detí žijúcich na Slovensku. Správny súd má za to, že v konaní pred správnymi orgánmi nedošlo k uprednostneniu existencie pracovného pomeru pred ostatnými objektívne preukázanými skutočnosťami - rodinnými väzbami a ďalšími, nakoľko z postupu v konaní žalovanej, z odôvodnenia rozhodnutí, zo zhromaždených dôkazov vyplýva, že Sociálna poisťovňa posudzovala všetky kritériá v zmysle článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Až vyhodnotením všetkých dospela k záveru, s ktorými sa stotožnil správny súd, o bydlisku v Českej republike, o tom, že žalobca si nezachoval v rozhodnom čase centrum záujmov na Slovensku. Nešlo pritom iba o miesto výkonu práce, ale zohľadnené boli všetky posudzované informácie. Vlastníctvo nehnuteľnosti, platenie miestnych daní na Slovensku, rodinné väzby a frekvencia vracania sa na Slovensko boli posúdené vo vzájomnej súvislosti s ostatnými hodnotenými skutočnosťami, pričom im bol priznaný nižší význam oproti hodnoteným údajom ako je stabilná pracovná situácia v Českej republike, prioritná orientácia na český pracovný trh od roku 2006, primeraná bytová situácia v zahraničí, odvodová a daňová povinnosť na území Čiech. Niet pochýb o tom, že každý má rodinné väzby, krajinu pôvodu, kam sa vracia v rôznej intenzite, a to vzhľadom na individuálne potreby a konkrétne okolnosti u každého, avšak práve hodnotené aj ďalšie údaje považuje správny súd za významné pri aplikácii Vykonávacieho nariadenia. Sociálna poisťovňa postupovala objektívne, ak hodnotila všetky skutočnosti v zmysle článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Pokiaľ by sa mali stať významné len tie skutočnosti, ktorými žalobca odôvodňoval zachovanie centra záujmov na Slovensku a existenciu bydliska na Slovensku, potom by celá právna úprava - článok 11 Vykonávacieho nariadenia vyznievala obsolétne.

53. Výkladové pravidlá ako aplikovať relevantné články Základného nariadenia a Vykonávacieho nariadenia vyplývajú z rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 zo dňa 12.06.2009 (o rozsahu pôsobnosti článku 65 ods. 2 Základného nariadenia), z ktorého vyplýva záver, že za prijateľné možno považovať prenesenie zodpovednosti za platbu dávky z nezamestnanosti z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov, t. j.

pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú, pričom by bolo už viac neprijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu bydlisko mala rozširovať oblasť uplatnenia článku 65 Základného nariadenia aj na osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

54. Správny súd má za to, že žalovaná postupovala v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia pri ustaľovaní záveru o zachovaní alebo nezachovaní bydliska/centra záujmov na území iného členského štátu. Z hľadiska skutkového žalobca namietal, že pracoval v Českej republike ako pendler, kam odchádzal každý druhý pondelok. Správny súd sa stotožňuje so záverom Sociálnej poisťovne, že ani táto skutočnosť nie je relevantnou pre prelomenie záveru o centre záujmov - bydliska, ako pojmu v zmysle koordinačných nariadení, v Českej republike. Aj podľa súdu nebola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že žalobca sa vracal na Slovensko aspoň raz za týždeň. Je potrebné zdôrazniť, že sa predpokladá intenzita návratov spravidla denne a hraničným je aspoň raz za týždeň. Žalobca síce uvádzal, že v ostatnom období chodieval autom, resp. prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, avšak nepreukázal, že to bolo práve v pondelok, najmä čo sa týka ciest na Slovensko. Pokiaľ žalobca argumentuje nelogickými závermi, tak súd zase považuje za nelogické tvrdenie, aby zostával žalobca v Česku do pondelka, ak smenu ukončil deň predtým, resp. v sobotu, a to o to viac, ak tvrdil, že nemal dôvod zdržiavať sa dlhšie v Česku. Ak by bolo pravdou, že sa tam zdržal do pondelka, to by svedčilo práve o trávení voľného času v tomto členskom štáte aj mimo pracovnú dobu.

55. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že skutkový stav nebol zistený čo najúplnejšie, resp., že bol nedostatočný na riadne právne posúdenie veci. Správny súd poukazuje na to, že je vecou úvahy správneho orgánu ako vyhodnotil jednotlivé skutočnosti posudzované v zmysle predmetného testuúkritérií podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Svoje závery žalovaná odôvodnila zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom. Správny súd nezistil, že by žalobou deklarovaný skutkový stav podrobne popísaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

56. Správny súd poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Správny súd zastáva stanovisko, že obdobne ani účastník správneho konania nie je oprávnený vstupovať do procesu hodnotenia dôkazov. Súd má za to, že úvahy žalovanej, ktorými sa riadila pri hodnotení dôkazov, sú z odôvodní napadnutých rozhodnutí zrejmé, teda rozhodnutia spĺňajú aj požiadavku zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. To, že sa žalobca nestotožnil s výsledkom vyhodnotenia kritérií podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, neznamená, že nebol vykonaný test za účelom posúdenia centra záujmov žalobcu vo vzťahu k určeniu bydliska žalobcu v relevantnom čase.

57. Podľa stanoviska správneho súdu v predmetnej veci žalovaná zistila skutkový stav dostatočne a žalobná námietka žalobcu v tomto smere je nedôvodná, keďže žalobca ani konkrétne neuvádza, čo by podľa neho ešte malo byť zistené, v čom spočíva nedostatočne zistený skutkový stav. Naopak, správny súd zastáva názor, že zistený skutkový stav tvoril dostatočný rámec pre právne posúdenie veci.

58. Správny súd, nad rámec žalobných námietok poznamenáva, že právo na voľný pohyb žalobcu v danom prípade nebolo obmedzené. Žalobcovi nič nebránilo vycestovať do iného členského štátu EÚ za účelom práce, avšak musí sa podriadiť právnej úprave štátu, v ktorom pracuje, nakoľko právna úprava toho-ktorého členského štátu, ktorá reguluje sociálne poistenie a sociálne dávky je odlišná. Legislatívne podmienky sociálneho poistenia a nároku na dávky v nezamestnanosti v každom členskom štáte upravené rozdielne. To, že žalobcovi nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti podľa vnútroštátnej právnej úpravy Českej republiky neznamená, že by mu mala byť táto dávka automaticky priznaná v domovskom štáte. Zároveň nemožno ani konštatovať, že by stratil výhody sociálneho zabezpečenia, ktoré mu zaisťuje právna úprava členského štátu, ak práve právna úprava členského štátu, v ktorom bol poistený pre prípad nezamestnanosti, takýto nárok neupravuje vzhľadom na spôsob skončenia pracovného pomeru. Žalobca sa ocitol v rovnakom postavení ako český zamestnanec,

resp. priznanie uplatneného nároku oproti slovenským zamestnancom podliehajúcim režimu sociálneho poistenia Slovenskej republiky, by znamenal nerovnaké zaobchádzanie u nezamestnaných osôb, keď nezamestnané osoby poistené podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu, nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti. Žalovaná správne poukázala na širšie súvislosti, na účel koordinačných nariadení a na cieľ zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe možného výberu členského štátu zo strany žiadateľov pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti, v závislosti od toho, čo by bolo pre žiadateľov priaznivejšie, pričom takúto možnosť nemajú ostatné nezamestnané osoby, uplatňujúce si nárok na dávku v nezamestnanosti, nepracujúce v zahraničí.

59. Nakoľko žalobca nemal počas posledného zamestnania v Českej republike zachované bydlisko/ centrum záujmov na území Slovenska, bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, žalovaná dospela k správnemu právnemu záveru, že nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Českej republiky žalobcovi zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov. Preto rozhodla správne, ak podľa s v spojení s článkom 61 Základného nariadenia, žalobcovi nárok na uplatnenú dávku v nezamestnanosti nepriznala, keďže mu takýto nárok nevznikol.

60. Správny súd poznamenáva, že filozofia právnej úpravy systému sociálneho poistenia vychádza predovšetkým z kombinácie princípu zásluhovosti, z princípu individuálnej zodpovednosti a z princípu osobnej participácie poistenca na tvorbe zdrojov a primeranej miery solidarity. Pokiaľ by správny súd akceptoval stanovisko žalobcu, došlo by k porušeniu týchto princípov.

61. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

62. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).