Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/147/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: I.M. T., L.. X.X.XXXX, J. J. XXXX/XX, J., zast. advokátkou JUDr. Martinou Orlíkovou, Saratovská 6, Bratislava, proti žalovaným: X/ W.. S.. E. V., L.. XX.X.XXXX, X/ K. V., L.. X.X.XXXX, X/ C. V., L.. XX.X.XXXX, E. J. I. XX, J., žalovaní 1/, 3/ zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Tuhovčákom, Záhradnícka 41, Bratislava, o zaplatenie 5.168,28 eur s prísl., na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 26. júna 2018 č. k. -251, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa proti žalovaným 1/, 2/ 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5.168,28 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 25.9.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň súd prvej inštancie žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca spolu s manželkou boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to rodinného domu súp. Č.. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/ XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 68 m2, pozemku parc. č. XXXX/XXX druh pozemku: orná pôda vo výmere 45 m2 a pozemku parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 148 m2, ktoré nadobudli dobrovoľnou dražbou dňa 16.10.2013. Žalobca v konaní žiadal od žalovaných vydanie bezdôvodného obohatenia za 156 dní neoprávneného užívania uvedených nehnuteľností v období od 16.10.2013 do 16.12.2013 a v období od 1.3.2014 do 2.6.2014. Žalobca s manželkou neudelili žalovaným písomný ani ústny súhlas na užívanie predmetných nehnuteľností, ktoré žalovaní napriek tomu užívali. Hneď po tom, ako vydražili uvedené nehnuteľnosti, žalobca od žalovaných požadoval, aby sa vysťahovali, ale bezúspešne. Dňa 17.10.2013 žalobca s manželkou chceli prevziať nehnuteľnosti a dohodnúť sa o vysťahovaní žalovaných, žalovaný 1/ mu však oznámil, že dražbu napadol na súde a že z toho dôvodu im nehnuteľnosť neodovzdá. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 17.12.2013 žalobca s manželkou so žalovaným 1/ uzavreli nájomnú zmluvu na obdobie 3 mesiace do 28.2.2014 s dohodnutým nájomným vo výške 994 eur mesačne, pričom žalovaný 1/ toto dohodnuté nájomné počas trvania nájomnej zmluvy neuhradil. Keďže žalovaní dom nevypratali, rozhodli sa ho predať, pričom žalovaný 1/ sa žalobcovi ponúkol, že nájde na dom kupca z jeho rodiny, s čím žalobca súhlasil. Žalovaný 1/ tvrdil, že sa so žalobcom dohodol, že pokiaľ túto nehnuteľnosť žalovaní

spätne odkúpia, alebo zoženú kupujúceho, nebudú musieť platiť nájom aj napriek tomu, že uzavreli nájomnú zmluvu. Žalovaný 1/ ďalej tvrdil, že sprostredkovali záujemcom o kúpu nehnuteľností Ď. a D. kúpu sporných nehnuteľností a títo ich aj kúpili. Napriek uvedenému žalobca od nich požadoval nájomné. Výpoveď svedka R. Ď., ohľadne kúpnej ceny považoval žalovaný 1/ za nepravdivú a zavádzajúcu, keďže mal za to, že časť kúpnej ceny bola uhradená v hotovosti. V nehnuteľnostiach býval aj v období od 16.10.2013 do 2.6.2014 spolu so žalovanou 2/ a dcérou. Žalovaný 3/ sa tam nezdržiaval, lebo študoval na vysokej škole v Prahe a tam aj pracoval. Počas trvania nájomného vzťahu a ani za obdobie pred a po uzavretí nájomnej zmluvy žalovaní žalobcovi neplatili žiadne nájomné, ani inú odplatu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, pretože bola medzi nimi dohoda, že pokiaľ nájdu kupca na dom, resp. ak dom oni spätne odkúpia nemusia platiť nájom. Z prehľadu ponúk realitných kancelárií na prenájom rodinného domu v Devínskej Novej Vsi súd prvej inštancie ďalej zistil, že výška mesačného nájomného bola v rozmedzí od 5,71 eur/m2/mesiac do 9,65 eur/m2/mesiac. Konatelia obchodných spoločností RIGOS s.r.o. a EMO-CAR, s.r.o., potvrdili, že v kúpnej cene, ktorú vyplatili žalobcovi a jeho manželke ako predávajúcim za sporné nehnuteľnosti nebola zahrnutá odplata za užívanie predmetu kúpy žalovanými a to ani za obdobie trvania nájomnej zmluvy a ani za obdobie, ktoré je predmetom prejednávanej veci. V súvislosti s kúpnou zmluvou nebola uzavretá ani žiadna dohoda, predmetom ktorej by bolo vysporiadanie nárokov predávajúcich (žalobcu a jeho manželky) voči žalovanému 1/ a členom jeho rodiny, ktoré predávajúcim vznikli titulom užívania nehnuteľnosti W.. S.. V. a členmi jeho rodiny. Uvedené skutočnosti potvrdil aj vo svojej výpovedi v postavení svedka R. Ď..

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Mal preukázané, že žalobca spolu s manželkou nadobudli predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva dobrovoľnou dražbou dňa 16.10.2013, pričom predchádzajúcimi vlastníkmi týchto nehnuteľností boli žalovaní l/, 2/. Po dobrovoľnej dražbe žalovaní 1/-3/ naďalej užívali nehnuteľnosti, pričom v období od 16.10.2013 do 16.12.2013 nehnuteľnosti užívali bez právneho titulu, pričom z titulu nájmu nehnuteľnosti užívali od 17.12.2013 do 28.2.2014. V ďalšom období od 1.3.2014 do 2.6.2014, žalovaní nehnuteľnosti opätovne užívali bez právneho titulu. Vzhľadom na to súd prvej inštancie vychádzal z toho, že obdobím, v ktorom žalovaní užívali nehnuteľnosti bez právneho titulu je obdobie od 16.10.2013 do 16.12.2013 a obdobie od 1.3.2014 do 2.6.2014, čo je spolu 156 dní. Užívaním predmetných nehnuteľností bez právneho titulu sa žalovaní na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili. Vo vzťahu k obrane žalovaného 3/, že tento v predmetných nehnuteľnostiach v žalovanom období nebýval, keďže študoval v Prahe, súd prvej inštancie uviedol, že z potvrdenia o štúdiu vydaného E. Š. C. S. E.Q. E. G., M..G..D.., E. S. T. W. E. J. L., že by mal žalovaný 3/ študovať v Prahe a teda že by predmetné nehnuteľnosti neužíval. Tvrdenie žalovaného 3/, že sa nezdržiaval v predmetných nehnuteľnostiach v rozhodnom čase tak nebolo potvrdené. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie vychádzal z prieskumu realitných kancelárií v danej mestskej časti, podľa ktorého hladina nájmu obdobných rodinných domov bola v inkriminovanej dobe na úrovni od 5,71 eur/m2 do 9,65 eur/ m2 mesačne. Preto sa stotožnil s výškou uplatneného bezdôvodného obohatenia na úrovni 7 eur/m2/ mesiac, pretože ide jednak o priemernú výšku nájmu vyplývajúcu z prieskumu realitného trhu a rovnako na sume 7 eur/m2/mesiac sa sporové strany dohodli aj na nájomnom za obdobie od 17.12.2013 do 28.2.2014, pričom nájomné predstavovalo sumu 994 eur mesačne (7 eur x 142 m2). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sumu 5.168,28 eur (156 dní x 142 m2 x 7 eur/m2/mesiac). Súd žalobcovi tiež uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, keď žalovaní sa podľa neho dostali do omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovaným, teda od 25.9.2014 s úrokovou sadzbou 5,05 % ročne do zaplatenia. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,25 %, v časti prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania (úrok z omeškania prevyšujúci 5,05 %) súd prvej inštancie žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s a nakoľko bol žalovaný v konaní plne úspešný priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca im po vydražení sporných nehnuteľností tieto nehnuteľnosti ponúkol na predaj alebo dlhodobé užívanie za úhradu. Dohodli sa tak, že do určitého času nehnuteľnosť odkúpia alebo zabezpečia odkúpenie nehnuteľnosti za žalobcom určenú sumu a tým budú vzájomne vysporiadaní. Žalobca im po niekoľkých týždňoch predložil nájomnú zmluvu na dobu určitú, ale nie so spätným

dátumom a zámerne tak vytvoril obdobie, ktoré nie je pokryté zmluvou. V rámci trvania zmluvy našli kupcov, s ktorými žalobca začal rokovať o predaji. V dôsledku toho žalovaní de facto bývali v sporných nehnuteľnostiach so súhlasom žalobcu a podnet na vysťahovanie dostali až v čase, keď bol dohodnutý nimi sprostredkovaný predaj, čo podľa žalovaného 1/ dokazuje, že užívaním nehnuteľností sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatili. 6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie i žalovaná 2/. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu proti nej zamietne. Namietla, že v prejednávanej veci jej chýb a pasívna vecná legitimácia, pretože žiadnu zmluvu nepodpisovala a nebola prítomná pri žiadnych rokovaniach. Predmetné nehnuteľnosti žalovaní užívali so súhlasom žalobcu a nemala vedomosť, že by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie napokon aj žalovaný 3/. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol. Dôvodil, že v spornej nehnuteľnosti v rozhodnom čase nebýval, keďže zahájil denné štúdium na vysokej škole v Prahe, čo preukázal potvrdením o návšteve školy. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že žalovaný 1/ nepoprel skutočnosť, že nehnuteľnosti v rozhodnom období spolu so žalovanou 2/ užívali, čo potvrdil žalovaný 1/ aj vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 10.5.2018 a nenamietali ani výšku žalobou nároku na vydanie bezdôvodného opatrenia. Žalovaní nehnuteľnosť užívali napriek tomu, že žalobca ich listom vyzval, aby nehnuteľnosť opustili a odstránili z nej všetky im vlastnícky patriace veci. Tvrdenia žalovaného 1/, že v kúpnej cene, ktorú kupujúci - obchodná spoločnosť EMO-CAR, s.r.o. a obchodná spoločnosť RIGOS SLOVAKIA, s.r.o., vyplatili predávajúcim (t. j. žalobcovi a jeho manželke) v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 12.5.2014, bola zahrnutá odplata za užívanie predmetu kúpy žalovanými, sú podľa žalobcu nepravdivé a nepreukázané. Z uvedenej kúpnej zmluvy táto informácia nevyplýva a toto tvrdenie žalovaného 1/ spochybnili aj samotní konatelia spomenutých obchodných spoločností, ktorí toto tvrdenie žalovaného 1/ popreli. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného 3/, podľa žalobcu žalovaný 3/ nepreukázal, že by sa v inkriminovanom období v predmetnom dome nezdržiaval. V prípade, že študent navštevuje dennú formu štúdia, táto prebieha v Bratislave na P. A. a rovnako v Bratislave sa konajú aj Štátne záverečné skúšky. Výučba v Prahe prebieha len v prípade externej formy štúdia, aj to len vo forme nepravidelných seminárov. Z Potvrdenia zo dňa 16.5.2018 predloženého samotným žalovaným 3/ vyplýva, že žalovaný 3/ v rozhodnom období absolvoval denné prezenčné štúdium. Navyše žalovaný 3/ nijakým spôsobom nepreukázal, že by v žalovanom období býval a pracoval v Českej republike. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (, ), preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolania žalovaných 1/, 2/, 3/ nie sú dôvodné. 10. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle Obč. zák. ide okrem iného aj v prípade užívania nehnuteľnosti bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho túto nehnuteľnosť užívať. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti. Majetkovú hodnotu v tomto zmysle získava (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, ustálená súdna prax vychádza z toho, že bezdôvodné obohatenie predstavuje nájomné, ktorá zodpovedá nájomnému platenému obvykle v danom mieste a čase za užívanie porovnateľných nehnuteľností. Inými slovami, pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia bolo v prejednávanej veci rozhodujúce zistenie, nájomné v akej výške platia nájomcovia za užívanie nehnuteľností - domov neslúžiacich na podnikateľské účely v danej lokalite, kde sa dotknutý dom nachádza. 11. V prejednávanej veci nebolo medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ sporné, že žalovaní 1/, 2/ bývali v predmetnom dome v žalovanom období bez toho, aby medzi nimi bola uzavretá nájomná alebo iná zmluva, ktorá by ich na užívanie predmetnej nehnuteľnosti oprávňovala. V dôsledku toho sa žalovaní 1/, 2/ na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili a toto bezdôvodné obohatenie sú povinní žalobcovi vydať v zmysle prvá veta Obč. zák. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného 3/ spočívajúca v tvrdení, že v žalovanom období v predmetnej nehnuteľnosti nebýval, keďže študoval na vysokej škole v Prahe, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný 3/ toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal. Obranu žalovaného 3/ nepreukazuje ani ním predložené potvrdenie o štúdiu, keďže z neho nevyplýva, že by jeho štúdium prebiehalo v Českej republike. Naopak z obsahu spisu (č.l. 239a) vyplýva, že škola, ktorú žalovaný 3/ v rozhodnom období navštevoval, mala pobočku v Bratislave, kde prebiehala aj výučba. Preto sa povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzťahuje aj na žalovaného 3/. Rovnako nebolo

dôkazne preukázané ani tvrdenie žalovaného 1/, že so žalobcom bolo dohodnuté, že ak žalovaní do určitého času nehnuteľnosť odkúpia alebo zabezpečia kupca na jej kúpu, budú peňažné nároky žalobcu voči ním za užívanie sporných nehnuteľností vyrovnané. Žalovaní jednak predmetnú nehnuteľnosť od žalobcu neodkúpili a naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlh žalovaných, ktorý je predmetom konania, nebol súčasťou kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktorú žalobcovi a jeho manželke vyplatili obchodné spoločnosti EMO-CAR, s.r.o. a RIGOS SLOVAKIA, s.r.o. ako kupujúci. Obrana žalovanej 2/, že žiadnu zmluvu nepodpisovala ani nebola prítomná pri žiadnych rokovaniach odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. V prejednávanej veci nie je predmetom konania nárok zo zmluvného vzťahu, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane aj žalovanej 2/ tým, že užívala sporné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, že by mala zo žalobcom uzatvorenú nejakú zmluvu, prípadne, že by mala jeho súhlas na bezodplatné užívanie týchto nehnuteľností. Bolo nesporné, že žalovaná 2/ v predmetných nehnuteľnostiach bývala a že žalobcovi za uvedené obdobie neposkytla finančnú ani žiadnu náhradu. 12. Súd prvej inštancie nepochybil ani pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia. Výpočet výšky bezdôvodného obohatenia je v súlade s ustálenou súdnou praxou tak, ako je to uvedeného v ods. 10. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z prieskumu realitných kancelárií, podľa ktorého v danej mestskej časti sa výška nájmu obdobných rodinných domov pohybovala v rozmedzí od 5,71 eur/m2 do 9,65 eur/m2 mesačne. Priemerná výška nájomného teda bola 7,68 eur (5,71 + 9,65 = 15,36 : 2 = 7,68 eur). Nájomné vo výške 7 eur/m2/mesačne teda predstavuje priemer medzi najnižším a najvyšším nájomným. Odvolací súd dodáva, že pasívna solidarita žalovaných v prejednávanej veci vyplýva z povahy predmetného plnenia (§ 511 ods. 1 Obč. zák.), keď nie je možné dlh žalovaných spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia pomerne rozdeliť medzi jednotlivých žalovaných. 13. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené (výrok I. napadnutého rozsudku). Preto odvolací súd tento výrok napadnutého rozsudku potvrdil podľa 14. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšku zamietnutá (výrok II.), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, /, / nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).