Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-38-2021.pdf
PDF · 120.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/38/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andrea Radomského v sporovej veci žalobcu: AutoM Geci Borov, s.r.o., so sídlom Podhrunkovská 2635/1A, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 46 860 355, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37928422, o zaplatenie 576,80 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7Cb/69/2019-255 zo dňa 5.5.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 576,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 517,50 eur od 22.10.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,30 eur od 2.12.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo zistenia, že faktúrou č. XXXXXX spoločnosť AutoM Geci Borov, s.r.o. za opravu motorového vozidla I. V., EČV: O., vyúčtovala sumu 1.678,54 eur. Cena normohodiny bola 30,- eur. Žalobca predložil spolu s faktúrou a posudok - kalkuláciu cenu opravy, vypracovanú v systéme F.. V Oznámení poistnom plnení zo dňa 11.10.2017 vystaveného žalovaným - poistná udalosť č. XXXXXXXXXX poistený W. M., motorové vozidlo I. V., EČV: O., žalovaný uviedol, že pri výpočte boli priznané primerané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- eur/ NH s DPH, primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Nebolo priznané: lak povrchu pravého predného blatníka (PP), z dôvodu fakturácie nad rámec zápisu obhliadky poškodeného MV. V prípade doloženia nadobúdacích daňových dokladov o nákupe originálnych náhradných dielov a fotodokumentácie prístreku blatníka PP servisom je možné pristúpiť k prehodnoteniu zníženia poistného plnenia. Nepriznaná metóda lakovania - vymontované diely predlakované na základe vyjadrenia autorizovaného servisu, pri oprave uvedenej PU nie je táto metóda nutná. Poistné šetrenie ukončené dňa 6.10.2017. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.10.2017 vystaveného žalovaným - poistná udalosť č. XXXXXXXXXX poistený W. M., motorové vozidlo I. V., EČV: O., žalovaný uviedol, pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací
materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Žalovaný poskytol poistné plnenie pokiaľ sa jedná o škodovú udalosť č. XXXXXXXXXX vo výške 550,77 eur a následne vo výške 460,27 eur. Spoluúčasť bola odrátaná 2 x 150,- eur. Faktúrou č. XXXXXX spol. AutoM Geci Borov, s.r.o. za opravu motorového vozidla O. G., EČV: K., vyúčtovala sumu 319,78 eur. Cena normohodiny bola 27,60 eur. V Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.11.2017 vystaveného žalovaným - poistná udalosť č. XXXXXXXXXX poistený M. W.Á., motorového vozidla O. G., EČV: K., žalovaný uviedol, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,- eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Poistné šetrenie ukončené dňa 16.11.2017. Žalovaný poskytol poistné plnenie pokiaľ sa jedná o škodovú udalosť č. XXXXXXXXXX vo výške 260,48 eur. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle I. V. normohodinu vo výške 25,- eur (bez DPH), 30,- eur s DPH, za mechanické práce a lakovacie práce, karosárske práce a pri motorovom vozidle O. G. účtoval normohodinu vo výške 23,- eur (bez DPH), 27,60 eur s DPH, za mechanické práce a lakovacie práce, karosárske práce. Z cenník služieb spoločnosti F. Q. vyplýva, že cena normohodiny za mechanické práce bola v rozpätí 34,80 eur s DPH do 74,40 eur s DPH a za klampiarske a lakovacie práce v bola v rozpätí od 40,80 eur s DPH do 81,60 eur s DPH. Z cenníka služieb spoločnosti W. M. M..L..T.. vyplýva, že cena normohodiny za mechanické práce bola v rozpätí 22,- eur s DPH do 54,- eur s DPH a za klampiarske a lakovacie práce v bola v rozpätí od 25,- eur s DPH do 68,- eur s DPH. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2017 p. W. M. na žalobcu postúpila pohľadávku voči žalovanému vo výške 517,50 eur. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 28.11.2017 p. M. W. na žalobcu postúpila pohľadávku voči žalovanému vo výške 59,30 eur.
3. Žalovaný v prvom rade namietal, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a teda nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Napriek tomu podstatnú časť uplatneného poistného plnenia poškodenými, či už pani M., alebo pani W. poskytol, ba čo viac, sám v prílohe k Oznámeniam o poistnom plnení výslovne uvádzal faktúry za opravu vozidla číslo: č. XXXXXX na sumu 1.678,54 eur a č. XXXXXX na sumu 319,78 eur. V deň vyhotovenia oznámení o poistnom plnení žalovanému sporné faktúry museli byť doručené.
4. V ďalšom žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v dôsledku neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených medzi ním a poistenými. K absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a teda k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd uviedol, že nárok na poistné plnenie v tomto prípade vzniká už okamihom vzniku škodovej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, teda právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku poisteného, je škodová udalosť. Zo zmlúv o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2017 a 28.11.2017 mal súd nepochybne preukázané, že poistené postúpili pohľadávku voči žalovanému vo výške 517,50 eur a 59,30 eur, z poistných udalostí č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúr servisu vystavených za opravu motorových vozidiel poistených v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Skutočná vôľa postupcu previesť pohľadávku bola v predloženej zmluve jednoznačne vyjadrená, pričom postupovaná pohľadávka bola dostatočne špecifikovaná čo do výšky a dôvodu jej vzniku. Zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu majú zákonom stanovené náležitosti, sú uzavretá v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku, v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Vôľa poistených v zmluvách o postúpení pohľadávok je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne a vážne. Súd nemal dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvy o postúpení za neplatné v rozpore s vôľou zmluvných strán.
5. V ďalšom sa súd zaoberal postupom žalovaného a dôvodnosťou krátenia poistných plnení. V prvom rade skúmal, či zo strany poistených došlo k riadnemu splneniu ich povinností a následne, či bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie v predmetnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania akýmkoľvek spôsobom nevyplynulo, že by poistené porušili niektorú svoju povinnosť a nevykonali všetky úkony potrebné k uplatneniu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a preto im patrí nárok na úhradu skutočnej škody podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poškodením motorového vozidla im totiž vznikla majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do stavu pred škodovou udalosťou. Žalovaný bol povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla titulom vyplatenia poistného plnenie, teda poskytnutia plnenia v zmysle zmluvných dojednaní o havarijnom poistení motorových vozidiel. Žalovaný akýmkoľvek spôsobom nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Z predložených faktúr vyplývajú celkové náklady na opravu vozidiel pozostávajúcich z nákladov na náhradné diely, zo mzdy za
prácu, vedľajších nákladov vo výške a z nákladov na lakovanie. Žalovaný v Oznámeniach o poistnom plnení len stroho konštatoval nepriznanie nepreukázaného navýšenia lakovacieho materiálu a prác oproti kalkulácii a priznanie primeraných nákladov na opravu motorového vozidla v neautorizovanom servise vo výške 20,- eur s DPH (M.) a 23,- eur s DPH (W.), bez riadneho odôvodnenia, či preukázania opodstatnenosti krátenia poistného plnenia. Predložené faktúry s prílohou preukazujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby poškodené vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou.
6. Z predložených cenníkov prác autoservisov je zrejmé, že žalobca účtovanou cenou práce vo výške 30,- eur s DPH a 27,60 eur s DPH neprekročil cenu normohodín obvyklú v danom regióne v rozmedzí od 22,- eur s DPH do 74,40 eur s DPH za mechanické práce a od 25,- eur s DPH do 81,60 eur za klampiarske a lakovacie práce. Žalobca predložil listinné dôkazy hodnoverne preukazujúce výšku nákladov na opravu daného motorového vozidla.
7. Ďalej súd poukázal na to, že len za situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poistené si zabezpečili opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý im za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúr. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôvodmi pre krátenie poistného plnenia bola oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise a rozdiely v cene práce v porovnaní s kalkuláciou žalovaného a použitie neoriginálnych dielov pri oprave vozidiel. Ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce.
8. Žalobca všetky tvrdené skutočnosti riadne preukázal, naopak námietky žalovaného súd považoval za nedôvodné a nedostatočne preukázané. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení v priebehu konania neoznačil ani nepredložil akýkoľvek dôkaz. Súd mal preto za preukázané, že došlo k vzniku škody na motorových vozidlách, pričom medzi vlastníčkami vozidla a žalovaným boli platne uzatvorené zmluvy o havarijnom poistení motorových vozidiel. Poistené si svoje povinnosti spojené s uplatnením nároku na poistné plnenie riadne splnili, avšak žalovaný svoj záväzok nahradiť im uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením motorových vozidiel v celom rozsahu nesplnil. V konaní nebolo preukázané, že by krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bolo dôvodné, preto bolo povinnosťou žalovaného vyplatiť poškodeným poistné plnenie v rozsahu nimi uplatnenom, t. j. aj v žalobcom uplatnenej sume 517,90 eur a 59,30 eur.
9. V zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je poistné plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti - p. M. dňa 6.10.2017 a p. W. dňa 16.11.2017, preto bolo poistné plnenie splatné pri poistnej udalosti p. M. dňa 21.10.2017 a p. W. dňa 1.12.2017. Žalovaný však poisteným poistné plnenie neposkytol v celej uplatnenej výške, kedy toto bez riadneho odôvodnenia krátil. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok nahradiť poisteným poistné plnenie v celom rozsahu riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho splnením, čím vzniklo žalobcovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zákonnej sadzbe platnej k prvému dňu omeškania.
10. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a arbitrárny, pretože trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia totiž nedáva odpovede na základné otázky nastolené žalovaným v tomto konaní.
14. Súd prvej inštancie sa naviac nedostatočným a nesprávnym spôsobom vyporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Namietal, že poškodení postúpili tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpili pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo v konečnom dôsledku je v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca preto nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. V samotnej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na žalobcu. V predloženej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet ZoPP 1, resp. ZoPP 2 je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z predmetu zrealizovaného postúpenia pritom vyplýva, že poškodení ako postupcovia postupujú pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, pričom tieto pohľadávky majú predstavovať sumy, ktoré vznikli ako krátenia fakturovanej sumy v zmysle faktúry 1, resp. faktúry 2 vystavenej zo strany žalobcu voči poškodeným. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodení postupujú svoje pohľadávky, pričom z obsahu ZoPP 1, resp. ZoPP 2 vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúry 1, resp. faktúry 2, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. ZoPP 1, resp. ZoPP 2.
15. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalovaný podľa Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel poskytne poistné plnenie za škodu vzniknutú poistnou udalosťou. Ku vzniku škôd na strane poškodených síce došlo už poškodeniami ich MV, ale v tomto prípade boli následne poškodenia MV odstránené opravou u žalobcu, teda MV poškodených boli uvedené do predošlého stavu a v súvislosti s uvedením do predošlého stavu poškodení nevynaložili žiadne majetkové hodnoty (servisné práce nikdy neboli uhradené). Teda zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že na strane poškodených neexistovala žiadna škoda, existovali len záväzky poškodených voči žalobcovi na úhradu ceny servisných prác súvisiacich s odstránením poškodení na MV poškodených. Skutočná škoda však predstavuje zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Podľa ustálenej judikatúry však nie je za také zmenšenie majetkového stavu poškodeného možné považovať skutočnosť, že poškodenému vznikla povinnosť zaplatiť určitú čiastku svojmu veriteľovi (v tomto prípade žalobcovi ako autoservisu), ale až skutočnosť, že poškodený túto čiastku svojmu veriteľovi aj skutočne uhradil. Čiastky, ktoré poškodení dlžia žalobcovi ako svojmu veriteľovi, a ktoré boli uplatnené proti žalovanému, nepredstavujú skutočnú škodu, pretože na strane poškodených neprišlo k zmenšeniu ich majetkových hodnôt. Samotná existencia pohľadávok tretej osoby (žalobcu ako autoservisu) voči poškodeným, ani ak by tieto boli judikované, sa totiž v majetkovej sfére poškodených úbytkom ich majetkových hodnôt neprejavujú. Ak poškodení neuhradili žalobcovi faktúru 1, resp. faktúru 2, poškodeným nemohla vzniknúť ani žiadna škoda a už vôbec nie účelne vynaložené náklady na opravy MV, ktorých náhrady sa v súdnom konaní má žalobca domáhať ako údajný právny nástupca poškodených na základe individuálnych sukcesií.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie v tomto smere zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení
skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
20. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
21. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
23. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
24. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
25. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
26. Podľa § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
27. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
28. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
29. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
30. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
31. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
32. Podľa § 825 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.
33. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že dňa 12.6.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky I. V., EČV: O., patriacom poškodenej W. M.N.. Po riešení tejto škodovej udalosti u žalovaného zostala (v zmysle zistení vyplývajúcich z dokazovania na súde prvej inštancie) neuhradená suma 517,50 eur, ktorú žalovaný ako poisťovňa odmietol plniť titulom náhrady škody na predmetnom motorovom vozidle. Rovnako tak bolo nepochybne preukázané, že dňa 14.10.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky O. G., EČV: K., patriacom poškodenej M. W.. Po riešení tejto škodovej udalosti u žalovaného zostala (v zmysle zistení vyplývajúcich z dokazovania na súde prvej inštancie) neuhradená suma 59,30 eur, ktorú žalovaný ako poisťovňa odmietol plniť titulom náhrady škody na predmetnom motorovom vozidle.
35. Samotná okolnosť, že k takejto škode na motorovom vozidle značky I. V. a motorovom vozidle značky O. G. došlo, nebola v zásade sporná v konaní a so zreteľom na argumentáciu použitú v odvolaní žalovaného, možno konštatovať, že táto výška škody ani v súčasnosti nie je predmetom odvolacieho konania v tom zmysle, aby táto škoda bola zásadným spôsobom spochybnená ako nárok, ktorý v skutočnosti poškodeným nevznikol. Podstata argumentácie žalovaného uplatnenej v odvolacom konaní totiž spočíva v neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými tieto sumy, teda pohľadávky poškodených voči žalovanému, postúpili poškodené na žalobcu.
36. Odvolací súd nemá pochybnosti o platnosti prechodu takto vzniknutej pohľadávky v sume 517,50 eur titulom postúpenia z poškodenej W. M. na žalobcu, ani o platnosti prechodu takto vzniknutej pohľadávky v sume 59,30 eur titulom postúpenia z poškodenej M. W.N. rovnako na žalobcu.
37. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcou v spochybňovaní platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré mali poškodené voči žalovanému, pretože predmetné zmluvy majú jasne a určite vymedzený predmet, t. j. postúpenie nezaplatenej pohľadávky v sume 517,50 eur s príslušenstvom v prípade poškodenej W. M. a v sume 59,30 eur s príslušenstvom v prípade poškodenej M. W., ako rozdiel medzi reálnou škodou (faktúry servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z poškodených na žalobcu, ako aj okolnosť, že ide o pohľadávky, ktoré majú poškodené voči žalovanému titulom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX v prípade poškodenej W. M. a poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX v prípade poškodenej M. W., v rámci šetrenia ktorých neboli uznané všetky nároky poškodených voči žalovanému ako poisťovateľovi. V takto vymedzenom predmete postúpenia, ako aj v definovaných právach a povinnostiach strán tejto zmluvy nemožno vidieť rozpornosť a z toho vyplývajúcu absolútnu neplatnosť týchto zmlúv o postúpení pohľadávok.
38. Zmluvy o postúpení pohľadávok sú platné, pretože spĺňajú zákonom stanovené náležitosti. Z uvedených zmlúv uzatvorených v písomnej forme vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedeným právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Zmluvy sú zároveň určité a zrozumiteľné. V danom prípade na žalobcu postúpili poistenci ako poškodení svoje pohľadávky na časť poistného plnenia, ktoré nebolo žalovaným uhradené. Pohľadávky boli riadne identifikovateľné. Predmetnými zmluvami o postúpení pohľadávok nadobudol žalobca pohľadávky, ktoré mali poškodené vo vzťahu k žalovanému. Odvolací súd poukazuje na to, že poistení majú pohľadávky voči poisťovni, t.j. voči žalovanému, a to nárok na úhradu poistného plnenia. Právo na poistné plnenie voči žalovanému ako poisťovni vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda ak nastane poistná udalosť. Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou je potrebné považovať nie až úhradu ceny za opravy poškodeného motorového vozidla, kedy dôjde k zmenšeniu majetkového stavu poškodeného vynaložením peňažných prostriedkov, ale už znehodnotenie motorového vozidla poškodením jeho jednotlivých súčastí v dôsledku poistnej udalosti. Právo na plnenie poistného plnenia nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, a teda ani úhradou faktúry zo strany poisteného. Podľa názoru odvolacieho súdu je irelevantné, či poistenci poškodení za vykonanú opravu žalobcovi aj skutočne zaplatili a tým im
vznikli určité náklady, ktoré v konaní žalobou proti žalovanému uplatnil žalobca. Úhrada ceny opravy poškodených motorových vozidiel totiž nemá žiadny vzťah k vzniku a existencii nároku poistených na poistné plnenie. Zmluvami o postúpení pohľadávky teda postupcovia postúpili na žalobcu časť škody, ktorá vznikla poškodeným momentom vzniku škodovej udalosti. S poukazom na uvedené, námietku žalovaného, že poškodení v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpili pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, odvolací súd považoval za nedôvodnú.
39. Nad rámec odvolacích námietok žalovaného odvolací súd pre úplnosť dodáva, že nároky poškodených uplatňované v tomto konaní žalobcom titulom predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok, boli ustálené na základe riadnej fakturácie žalobcu voči poškodeným a pri uplatnení platných cenníkov tak, ako to správne zistil súd prvej inštancie.
40. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že judikatúra v obdobných veciach nasvedčuje posudzovaniu predmetného právneho vzťahu medzi poškodeným a žalobcom a následne dôvodnosť nárokov uplatňovaných žalobcom voči žalovanému (napr. sp. zn. 43Cob/54/2019 Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 10Co/104/2019 a 9Co/30/2019 Krajského súdu v Žiline).
41. Nemožno akceptovať odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti a z toho vyplývajúcej ústavnej nekonformnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko toto spĺňa kritériá riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd totiž uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, nechal priestor na vyjadrenie žalovanému a uplatnenie prostriedkov jeho procesnej obrany, jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil. Z hľadiska konzistentnosti a vnútornej logickej štruktúry, ako aj presvedčivosti, dáva napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odpoveď na všetky podstatné otázky nastolené stranami v tomto konaní.
42. Preto odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o istiny, na ktoré žalobcovi vznikol nárok titulom postúpenia predmetných pohľadávok, ktoré pôvodne vznikli poškodeným W. M. a M. W. voči žalovanému v súvislosti s nákladmi na opravu havarovaných motorových vozidiel. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania ako aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).