Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-215-2019.pdf
PDF · 115.29 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/215/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. K. O., narodený XX.X.XXXX, bytom v W., X. XX, zastúpeného spoločnosťou PARA advokáti, s.r.o., IČO: 47 258 969, so sídlom v Bratislave, Gagarinova 10/A, za ktorú koná advokát Mgr. Marek Para, proti žalovanému: Úrad komisára pre deti, so sídlom v Bratislave, Odborárske námestie 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. INF04/NET-BA-2019-630 zo dňa 28.8.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca dňa 16.5.2019 požiadal žalovaného o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.), a to kompletnej spisovej dokumentácie k osobe maloletého P. O., syna žalobcu, ktorú má žalovaný k dispozícii v sídle úradu, a to nahliadnutím v sídle úradu vo vopred dohodnutom termíne a osobným odovzdaním fotokópií spisovej dokumentácie.
2. Referát prevádzky a personálnych činností žalovaného prvostupňovým rozhodnutím č. INF 03/2019/ NET-BA-2019-559 zo dňa 5.8.2019 sprístupnil žalobcovi kompletnú spisovú dokumentáciu k osobe maloletého P. O. a podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovanej informácie a nesprístupnil mu zvukové informácie - zvukový záznam zachytený na záznamovom zariadení. Zvukový záznam mu nesprístupnil podľa § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 176/2015 Z.z.), v zmysle ktorého sa na vyhotovený zvukový záznam nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z.z. Vyhotovený zvukový záznam sa poskytuje iba súdu a orgánom činným v trestnom konaní na ich žiadosť.
3. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. INF04/NET-BA-2019-630 zo dňa 28.8.2019 zrušil prvostupňové rozhodnutie č. INF 03/2019/NET-BA-2019-559 zo dňa 5.8.2019 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť, že písomný úradný záznam o ústnom podaní podnetu maloletého P. O., vyhotovený komisárkou pre deti, bol uložený spolu s nosičom zvukového záznamu v trezore úradu. Takýto postup ukladania písomného úradného
záznamu o ústnom podaní podnetu maloletého dieťaťa sa uplatňuje aj v ostatných prípadoch, ak sa vyhotovuje zvukový záznam z rozhovoru dieťaťa s komisárkou pre deti. O tejto skutočnosti zamestnanci úradu, ktorí žalobcovi sprístupnili spisovú dokumentáciu, nevedeli, pretože písomný úradný záznam vyhotovuje osobne komisárka pre deti postupom podľa § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z.
Vzhľadom na to, že písomný úradný záznam o ústnom podaní maloletého je stručný a neobsahuje samotnú výpoveď maloletého P. O. a len sa odvoláva na obsah zachytený na zvukovom nosiči, a so zreteľom na skutočnosť, že osobné údaje zachytené v písomnom úradnom zázname sú žalobcovi ako zákonnému zástupcovi maloletého známe, písomný úradný záznam nepodlieha ochrane osobnosti podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z.z., a preto je dôvodné písomný úradný záznam žalobcovi sprístupniť.
Na druhej strane, prvostupňový správny orgán rozhodol správne, ak samotný zvukový záznam žalobcovi nesprístupnil. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. Takýmto osobitným právnym predpisom je zákon č. 176/2015 Z.z. (§ 21 ods. 4). 4. Prvostupňový orgán verejnej správy následne dňa 5.9.2019 sprístupnil žalobcovi fotokópiu úradného záznamu vyhotoveného dňa 8.3.2019 o 14.00 hod., s uvedením miesta vykonania ústneho podnetu (sídlo žalovaného), mena osoby podávajúcej ústny podnet (P. O.), meno komisárky pre deti, označenie veci (podanie podnetu - maloletý P. O.), obsah ústneho podnetu (len odkaz na zvukový záznam uložený v trezore), záver komisárky pre deti a jej podpis.
II.
Žaloba
5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. INF04/NET- BA-2019-630 zo dňa 28.8.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. INF 03/2019/ NET-BA-2019-559 zo dňa 5.8.2019 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť písomný záznam z priebehu rozhovoru s maloletým P. O. zo dňa 8.3.2019, v ktorom bude obsiahnutá podstatná časť priebehu rozhovoru s maloletým. Namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Žalobca je účastníkom konania vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3P/101/2017, ktorého predmetom je úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Uznesením č. k. 3P/101/2017-292 zo dňa 4.9.2017 okresný súd pribral do konania Komisára pre deti a od vtedy komisár vedie zložku vzťahujúcu sa na dve maloleté deti žalobcu C. a P.. Podľa názoru žalobcu v prípade podania ústneho podnetu maloletým dieťaťom sa na úradný záznam spísaný podľa § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z. má analogicky vzťahovať § 38 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CMP). V zmysle § 38 CMP sa z celého priebehu výsluchu maloletého dieťaťa vyhotovuje zvukový záznam aj zápisnica, v ktorej je zachytená podstatná časť priebehu výsluchu a podstatné skutočnosti, ktoré maloleté dieťa uviedlo počas výsluchu. Rodič ako účastník konania má právo byť oboznámený so skutočnosťami uvedenými počas výsluchu a má právo sa k nim vyjadriť. Obdobne postupuje aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník (§ 93c ods. 3 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Žalobca trvá na tom, že ak je súd povinný vyhotovovať zápisnicu o výsluchu maloletého dieťaťa, rovnakú povinnosť má aj žalovaný. Zápisnica žalovaného má obsahovať náležitosti podľa § 99 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP). 7. V prípade žalovaného sa nesprístupňuje zvukový záznam s maloletým P. O., no z podaného podnetu sa nevyhotovil ani úradný záznam, ktorého obsahom by bol podstatný priebeh a tvrdenia vyslovené maloletým počas rozhovoru s komisárkou pre deti. Zo sprístupneného úradného záznamu nevyplývajú žiadne skutočnosti, s ktorými by sa žalobca mohol oboznámiť. Tvrdenia a skutočnosti uvádzané P. O. dňa X.X.XXXXX mali byť podľa úradného záznamu podkladom pre vyjadrenie komisárky pre deti na najbližšom termíne pojednávania pred súdom. 8. Žalobca poukázal na to, že účastník civilného konania má právo oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, ktoré môžu byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Podkladom je nepochybne aj vyjadrenie komisára pre deti; ak však komisár prezentuje názor maloletého dieťaťa vyslovený pred ním bez akejkoľvek možnosti verifikácie rodičom ako účastníkom konania, a takto prezentovaný názor je
podkladom pre rozhodnutie súdu, je dôvodná otázka, či nedochádza k odňatiu možnosti rodiča ako účastníka konať pred súdom. Ak nie je možné sprístupniť zvukový záznam z rozhovoru s maloletým dieťaťom, je dôvodné vyhotoviť a sprístupniť zápisnicu alebo úradný záznam z rozhovoru. Ak však takáto zápisnica alebo úradný záznam nie je vyhotovený, resp. ak neobsahuje podstatnú časť rozhovoru s maloletým dieťaťom, má sa sprístupniť zvukový záznam z priebehu rozhovoru maloletého dieťaťa a komisárky pre deti. 9. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepostupoval správne, keď potvrdil správnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu o nesprístupnení zvukového záznamu v prípade, ak úradný záznam z rozhovoru nezachytáva jeho obsah a odkazuje len na zvukový záznam, ktorý sa však nesprístupňuje. Poukázal na čl. 41 ods. 2 písm. b/ Charty základných práv EÚ a návrh generálneho advokáta P. W. a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-189/18. III. Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že odmietnutie sprístupnenia zvukového záznamu odôvodnil § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z. 11. Činnosť komisára pre deti pri ochrane najlepšieho záujmu dieťaťa nie je rozhodovacou činnosťou o právach a právom chránených záujmoch osôb, a teda nie je správnym konaním podľa Správneho poriadku. Z toho dôvodu nemá rodič v procese obhajoby najlepšieho záujmu dieťaťa komisárom pre deti postavenie účastníka konania. Je zrejmé, že na komisára pre deti má právo obrátiť sa každý, kto sa domnieva, že boli porušené alebo ohrozené práva, na ktorých ochrane a presadzovaní sa komisár podieľa. V prípade podania podnetu komisárke pre deti nejde o vybavovanie záležitostí žalobcu, ale o vybavovanie záležitostí maloletého P. O.. 12. Z výkladu § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z. je evidentné, že postup komisára pre deti v súvislosti s podávaním podnetu a vyhotovovaním zvukového záznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu je osobitným postupom a nie je postupom pri rozhodovaní orgánu štátnej moci, a preto naň nemožno analogicky vzťahovať § 38 CMP ani § 99 CSP. 13. Účelom vyhotovenia úradného záznamu a zvukového záznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu nie je zaznamenanie výsluchu maloletého, ale získanie informácií od dieťaťa, ktoré slúžia ako podklad pre zaujatie stanoviska komisára pre deti a ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa v konaní pred orgánmi štátnej moci. Komisárka pre deti neparafrázuje dieťa pri vyjadrení pred súdom, ale navrhuje opatrenia a predkladá návrhy na vykonanie dokazovania na podklade takto získaných informácií. Žalovaný prízvukoval dôveru dieťaťa v to, že jeho vyjadrenia nebudú tlmočené rodičom; vtedy dieťa uvedie komisárovi aj veci, ktoré svojim rodičom zo strachu nepovie. Narušenie tejto dôvernosti má za následok nielen viktimizáciu dieťaťa, ale aj jeho priame ohrozenie (po fyzickej alebo psychickej stránke). Rodičia často zneužívajú svoje deti a používajú ich ako prostriedky na vykonanie pomsty voči druhému rodičovi a práve tejto situácii má predchádzať znenie § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z. s poukazom na § 21 ods. 9 tohto zákona. Ak by zákonodarca chcel zverejniť rozhovor maloletého a komisára pre deti, nevyňal by zverejňovanie zvukového záznamu z režimu zákona č. 211/2000 Z.z. 14. Podľa názoru žalovaného neobstojí argument žalobcu, že ak úradný záznam neobsahuje náležitosti zápisnice podľa CSP, má sa sprístupniť zvukový alebo zvukovo-obrazový záznam z vypočutia dieťaťa. Písomný úradný záznam tak, ako bol vyhotovený, bol žalobcovi sprístupnený. Žalobca nie je oprávnený domáhať sa súdnou cestou, aby bol úradný záznam spísaný podľa jeho predstáv. Žalovaný trvá na tom, že v civilnom konaní nie je obmedzené právo žalobcu na obhajobu, pretože má možnosť oboznámiť so stanoviskom žalovaného. So zvukovým záznamom sa oboznamuje len súd. 15. Ak sa žalobca odvoláva na čl. 41 ods. 1 písm. b/ Charty základných práv EÚ, je potrebné si všimnúť, že právo v ňom zakotvené je podmienené rešpektovaním oprávnených záujmov dôvernosti a služobného tajomstva. Neobstojí preto prístup žalobcu k zvukovému záznamu z vypočutia maloletého P. O..
IV.
Replika žalobcu a ďalšie podanie žalobcu
16. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich argumentoch uvedených v žalobe. 17. Vo veci žalobcu a jeho maloletých detí sa na Okresnom súde Bratislava I viedlo niekoľko konaní. V jednom z týchto konaní žalovaný uviedol, že vykonal s maloletým P. O. pohovor (8.3.2019) a navrhol súdu, aby rozhodol v najlepšom záujme maloletého a podľa jeho želania vysloveného počas rozhovoru
dňa 8.3.2019. Žalobca však v tejto situácii nemal ako účastník súdneho konania možnosť akýmkoľvek spôsobom preukázať nepravdivosť tvrdenia uvedeného žalovaným v písomnom stanovisku, pretože nemal k dispozícii zvukový záznam ani písomný záznam z vykonaného pohovoru a nevedel, čo bolo obsahom rozhovoru. 18. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. 19. Žalobca v ďalšom podaní zo dňa 24.7.2020 predložil správnemu súdu podanie žalovaného vo veci rozvodu žalobcu a starostlivosti o maloleté deti vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 18P/115/2017 - žalovaný v návrhu na vykonanie dokazovania uviedol, že maloletý P. O. sa doslova bojí zostať u otca (žalobcu) a prespávať uňho. Podľa žalobcu ide o závažné tvrdenia, proti ktorým sa nedokáže brániť, pretože nemá sprístupnený obsah rozhovoru medzi žalovaným a maloletým P. O. dňa 8.3.2019. 20. Žalovaný sa k ďalšiemu podaniu žalobcu písomne nevyjadril.
V.
Verejné vyhlásenie rozsudku
21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 27.10.2021 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
22. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákonov č. 211/2000 Z.z., č. 176/2015 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
VI.
Relevantné právne predpisy
23. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
24. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
25. Podľa § 2 ods. 2 a § 29 ods. 1 prvá veta zákona č. 176/2015 Z.z. komisár pre deti je nezávislý orgán, ktorý svoju pôsobnosť vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis ustanovuje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv (§ 2 ods. 2). Výkon funkcie komisára a činnosť úradu komisára sú financované z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu (§ 29 ods. 1 prvá veta).
26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (ods. 1). Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (ods. 3).
27. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa
osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.
28. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).
29. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
30. Podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z. každý, kto má právo obrátiť sa na komisára podľa § 2 ods. 3 a 4 a § 8 ods. 3 a 4, má právo pri styku s komisárom používať svoj materinský jazyk a komunikovať s komisárom vo forme komunikácie pre neho prístupnej (ods. 1). Ak sa podnet podáva ústne, vyhotovuje sa písomný úradný záznam a so súhlasom osoby, ktorá podáva podnet (ďalej len "podávateľ podnetu"), aj zvukový záznam alebo obrazovo-zvukový záznam; fyzickej osobe sú pred vyhotovením zvukového záznamu alebo obrazovo-zvukového záznamu vysvetlené dôvody jeho vyhotovenia. Na takto vyhotovený zvukový záznam alebo obrazovo-zvukový záznam sa nevzťahuje osobitný predpis; zvukový záznam alebo obrazovo-zvukový záznam komisár poskytuje súdu a orgánom činným v trestnom konaní na ich žiadosť (ods. 4).
31. Podľa § 99 ods. 1 CSP ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia.
32. Podľa § 38 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne (ods. 1). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (ods. 2).
VI.
Posúdenie veci správnym súdom
33. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým nebolo čiastočne vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií v časti sprístupnenia zvukového záznamu rozhovoru maloletého dieťaťa žalobcu P. O. so žalovaným dňa 8.3.2019. 34. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou SR, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.
35. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie. Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány zverejňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.), až na výnimky určené zákonom (§ 11 zákona č. 211/2000 Z.z.). Informácie sa pritom sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia; materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia v demokratickej spoločnosti.
36. Ústavný súd SR v súvislosti s výkladom čl. 26 <. Ústavy SR uviedol, že „právo na informácie zaručené v čl. 26 ústavy <aX.9'> má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom (mutatis mutandis I. ÚS 57/00). Ústava ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní, a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj II. ÚS 28/96 <Y.>). Ústava SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4 Ústavy SR <Y.>. Ústava SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať.“ 37. Medzi účastníkmi je sporné, či písomný úradný záznam, ktorý sa spisuje o podnete fyzickej osoby podľa § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z., má mať rovnaké náležitosti ako zápisnica podľa § 99 CSP, a či sa má žiadateľovi o informácie sprístupniť zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam z podania podnetu komisárovi pre deti (rozhovor komisára s maloletým dieťaťom) vyhotovený v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z. 38. Ustanovenie § 99 ods. 1 CSP sa vzťahuje výlučne na postup súdu v civilnom konaní (§ 1 CSP) a ani analogicky sa nevzťahuje na vlastnú činnosť žalovaného. Na konanie žalovaného v rámci jeho kompetencie chrániť práva detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, sa nevzťahuje ani CSP, ani CMP, pretože ide o procesné kódexy upravujúce konanie pred civilným súdom. Na činnosť žalovaného v oblasti ochrany práv detí a podpory a presadzovania práv detí sa nevzťahuje ani Správny poriadok, keďže nejde o rozhodovanie v oblasti verejnej správy o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb (§ 1 ods. 1 Správneho poriadku a contrario). Odčlenenie žalovaného od iných orgánov štátu je vyjadrené aj v § 2 ods. 2 zákona č. 176/2015 Z.z. a jeho postup je osobitne upravený v zákone č. 176/2015 Z.z., ktorý expressis verbis nepomenúva zápisnicu ako dokument zachytávajúci priebeh rozhovoru medzi maloletým dieťaťom a žalovaným, a výslovne určuje, že sa o tomto úkone spíše písomný úradný záznam, ktorý nemusí spĺňať náležitosti zápisnice v zmysle vyššie uvedených procesných kódexov. Zákonodarca teda vedome rozlišuje medzi zápisnicou a písomným úradným záznam. Argument žalobcu, že na úradný záznam spísaný o podaní podnetu podľa § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z. sa má vzťahovať § 99 CSP, nie je teda právne podložený.
39. Správny súd sa ďalej zaoberal vzťahom medzi zákonmi č. 211/2000 Z.z. a č. 176/2015 Z.z. Zákon č. 211/2000 Z.z. predstavuje všeobecný predpis v oblasti sprístupňovania informácií. Nie je však vylúčené, aby v iných, osobitných právnych predpisoch, bolo sprístupňovanie informácií upravené odlišne (spravidla zužujúco). Zákon č. 176/2015 Z.z. je z hľadiska prístupu k informáciám špeciálnym predpisom vo vzťahu k zákonu č. 211/2000 Z.z. a z tohto dôvodu sa aplikuje zásada lex specialis derogat legi generali, teda špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie.
40. Osobitná právna úprava § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z. priamo určuje, že na vyhotovený zvukový záznam alebo obrazovo-zvukový záznam o podaní podnetu komisárovi pre deti sa nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z.z. Zákonodarca tento svoj úmysel vyjadril v dôvodovej správe nasledovne: „Z ústneho podnetu sa za účelom jeho objektivizácie vyhotovuje (po vysvetlení dôvodov jeho vyhotovenia a ďalšieho využitia) zvukový záznam alebo obrazovo-zvukový záznam. Na takto vyhotovený záznam sa nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a takýto záznam bude možné sprístupniť iba súdu a orgánom činným v trestnom konaní a to na ich žiadosť.“
41. Z uvedeného nado všetku pochybnosť vyplýva, že zvukový záznam sa nesprístupňuje v režime zákona č. 211/2000 Z.z. Je prístupný výlučne súdu alebo orgánom činným v trestnom konaní na ich žiadosť, o tento prípad však v predmetnej právnej veci nejde. Výklad ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z. je jednoznačný a jasný a nepripúšťa dvojakú interpretáciu; čo i len prípadné sprístupnenie zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu zákonodarca nepodmieňuje žiadnymi okolnosťami, tak ako to uvádza žalobca v žalobe (sprístupnenie zvukového záznamu v prípade, že písomný úradný záznam neobsahuje popis priebehu podania podnetu podľa jeho želaní a neobsahuje informácie, ktoré odzneli počas rozhovoru medzi komisárom pre deti a maloletým dieťaťom). Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade s § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z., keď žalobcovi sprístupnili len písomný úradný záznam a nesprístupnili mu zvukový záznam z rozhovoru medzi maloletým P. O. a žalovaným. .42. Z logického a teleologického hľadiska výkladu § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z. písomný úradný záznam neslúži na prepis podstatnej časti podnetu, ktoré podáva fyzická osoba komisárovi pre deti, a je dôvodné, aby jeho obsahom bol len stručný popis s odkazom na zvukový záznam, keďže zákonodarca vylúčil sprístupňovanie zvukového záznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu a tým aj obsahu rozhovoru alebo podania podnetu niekomu inému ako súdu alebo orgánom činným v trestnom konaní. Inými slovami, pre fyzické osoby a pre právnické osoby, ktoré nie sú súdom ani orgánom činným v trestnom konaní, je zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam v zmysle citovaného ustanovenia utajovanou skutočnosťou, a teda postupom podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. odkáže na osobitný predpis, podľa ktorého takú informáciu nesprístupní (odkaz na § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z.z.). Iná situácia by nastala, ak by sa súd alebo orgán činný v trestnom konaní rozhodol vykonať dokazovanie záznamom, čo sa nestalo. To už je však mimo kompetencie žalovaného.
43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované právne predpisy a judikatúru správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v súlade so zákonmi č. 211/2000 Z.z. a č. 176/2015 Z.z. a svoje rozhodnutia riadne a podrobne odôvodnili podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 47 Správneho poriadku. Preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu účelne vynaložených trov.
45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).