Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-117-2021.pdf
PDF · 98.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/117/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Q. XXX/XXX, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom F. XXX, proti žalovanej: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., N. XXXX/XX-XX, právne zastúpená JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom so sídlom F. XXX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 10. júna 2021 č.k. 9C/122/2013-265, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcu a žalovanej (ďalej len „BSM“) v zmysle podmienok § 149 a 150 Občianskeho zákonníka tak, že stavbu - rodinný dom č. súpisné XXX, postavený na pozemku - parc. č. 1824/8, k. ú. S. prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, každému v podiele 1 (výroky I., Ia a Ib). Podľa § 257 CSP žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na charakter prejednávanej veci (iudicium duplex), akým konanie o vyporiadanie BSM predstavuje (výrok II.). V konaní o vyporiadanie BSM vychádzal zo skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe a z predkladaných dôkazov strán v spore v priebehu konania, pričom opakovane, písomne a ústne poučoval strany o možnostiach právneho zastúpenia, procesných právach a povinnostiach, ako aj o procesnom postupe súdu, na základe podmienok ustanovení § 185, § 253 ods. 2, 3 CSP, § 150 ods. 1, 2 CSP v spojení s podmienkami uvedenými v § 470 ods. 1, 2 CSP. V konaní nevypočul na návrh ako svedkov dcéru strán sporu P. Q., ručiteľov z úverových vzťahov a svedkov, ktorí mali preukázať stav rozostavanosti jednotlivých bytov v rodinnom dome vzhľadom k tomu, že tieto niektoré výpovede nemali podstatný význam pre rozhodovanie vo veci alebo skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Dokazovanie znaleckým posudkom na ohodnotenie rodinného domu nevykonal z dôvodu, že strany nezložili preddavok na vykonanie dôkazov na základe procesných podmienok uvedených v § 253 ods. 3 CSP, keďže na výzvu súdu žiadna zo strán preddavok na vypracovanie znaleckého posudku v určenej lehote nepredložila, v čase vydania uznesenia povinnosti zloženia preddavku žiadna zo strán oslobodená od súdnych poplatkov nebola, preto takýto dôkaz nevykonal. Na pojednávaní konanom dňa 20.02.2020 strany uviedli, že nebudú predkladať súkromné znalecké posudky. Za daných podmienok preto v zmysle § 180 CSP nemohol vykonať znalecký posudok ani z úradnej povinnosti.
2. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Žalovaná sa vyjadrila, že spoločnú domácnosť spolu s deťmi opustila dňa 16.11.2009 pod hrozbami zo strany žalovaného. V priebehu konania o vyporiadanie BSM sa jeho predmetom stal už iba rodinný dom č. súp. XXX k.ú. S., keďže žalovaná hnuteľné veci (zariadenie rodinného domu) nijako nedefinovala a iné práva alebo majektové hodnoty strany sporu neuvádzali. Pri zisťovaní hodnoty rodinného domu súp. č. XXX nemohol vychádzať z predloženého znaleckého posudku č. 67/2005 vypracovaného v roku 2005 pre účely uzatvorenia záložnej zmluvy, nakoľko v tom čase sa jednalo o rozostavaný rodinný dom a stanovenú hodnotu rodinného domu nebolo možné zohľadniť v konaní pre značný časový odstup (16 rokov). Pri zisťovaní hodnoty rodinného domu nebolo možné vychádzať ani z krycieho listu rozpočtu, nakoľko nebolo preukázané, že dom bol postavený v súlade s týmito listinami. Žalobca aj žalovaná boli upozornení na skutočnosť, že v prípade, ak im bude rodinný dom č. súp. XXX prikázaný do výlučného vlastníctva, budú mať povinnosť vyplatiť druhú stranu sporu. Žalobca ani netvrdil, že by takéto finančné prostriedky mal, alebo že by ich vedel zabezpečiť, naopak celé konanie poukazoval na to, že jeho príjem pozostáva len z invalidného dôchodku. Žalovaná o nadobudnutie rodinného domu súp. č. XXX do svojho výlučného vlastníctva neprejavila záujem, navrhovala jeho predaj. Tvrdenia žalobcu o tom, že dom bol postavený výlučne jeho zásluhou, považoval za zavádzajúce. Je zrejmé, že strany sporu za účelom dokončenia rodinného domu č. súp. XXX si zobrali viacero úverov a pôžičiek, že finančné prostriedky boli získané z predaja bytu, vo vzťahu ktorému žalobca vo vyhlásení z 10.10.2005 uviedol, že spolu so žalovanou tento byt odpredali a od kupujúcich obdržali kúpnu cenu; že pokiaľ žalobca uvádzal, že dom staval za pomoci svojich priateľov a známych nemalo na vyporiadanie BSM vplyv, keďže žalovaná do času, keď v dome bývala splácala splátky úveru a pôžičiek, a ak aj fyzicky na stavbe nepracovala, zabezpečovala starostlivosť v tom čase o maloleté deti. Vychádzajúc z danej situácie, keď z dôvodu nesplnenia si povinnosti zloženia preddavku alebo predloženia znaleckého posudku na strane žalobcu nebol vykonaný dôkaz ohodnotením rodinného domu č. súp. XXX znaleckým posudkom, nebolo možné zistiť hodnotu aktív bezpodielového spoluvlastníctva, zároveň, keď žiadna zo strán preukázateľne nevedela zabezpečiť finančné prostriedky na vyplatenie druhej strany, vychádzajúc zo zápisu rodinného domu na liste vlastníctva rozhodol tak, že tento prikázal do podielového spluvlastníctva žalobcu a žalovanej v rovnakom podiele. Strany sporu na základe výzvy súdu neposkytli relevantné informácie o poskytnutých úveroch a aj o ich splácaní v čase po zániku BSM a takéto listiny sa súdu nepodarilo získať ani od žalobcom označených a súdom dopytovaných poskytovateľov úverov a pôžičiek. Aj v konaní o vyporiadanie BSM pre úspech v súdnom konaní bolo potrebné tvrdené skutočnosti preukázať.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie v súlade s princípmi vyporiadania masy BSM zistil, že v čase opustenia spoločnej domácnosti žalovanou bola obývateľná jedna 4-izbová samostatná bytová jednotka, stavba bola postupne dokončovaná v čase po odchode žalovanej z domácnosti svojpomocne za pomoci jeho priateľov, pričom vyplatil aj všetky dlhy vzniknuté z pôžičiek vybratých v rokoch 2004 - 2009. Znalecký posudok z roku 2005 vypracovaný ku hodnote rozostavaného rodinného domu bol pre účel vyporiadania BSM nepoužiteľný. Nič však nebránilo súdu prvej inštancie v čase rozhodovania veci dať vyhotoviť znalecký posudok k hodnote nehnuteľnosti. Je nepochybné, že v čase zániku BSM neexistoval predmet sporu v takej rozostavenosti, ku akej súd rozhodol - o stavebne úplne nedokončenom dome. Dôvod nesplnenia preddavkovej povinnosti na jeho strane nemohol byť dôvodom nevykonania dôkazu ohodnotenia rodinného domu znaleckým posudkom. Pokiaľ za takéhoto stavu súd prikázal rodinný dom do podielového spoluvlastníctva obom stranám, uvedené závery nekorešpondujú s princípmi vyporiadanie BSM uvedenými v § 150 Občianskeho zákonníka. Prikázanie veci v rámci vyporiadania BSM do podielového spoluvlastníctva súdna prax prijíma skôr výnimočne. V konaní predložil dostatočné množstvo dôkazov, v akom stave sa rodinný dom nachádzal v čase odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti a v čase rozvodu manželstva, čo je podstatné aj pre určenie výšky spoluvlastníckeho podielu k domu každému z účastníkov konania v rámci vyporiadania BSM. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní sa nezakladajú o pravde a nejde o žiadne nové dôkazy, ktoré by prvostupňovému súdu pri rozhodovaní neboli známe. Nepovažovala za pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že na výstavbu rodinného domu prispel väčšou mierou ako ona. Dom stavali zo spoločných nadobudnutých prostriedkov, tento dokončili a skolaudovali. V čase výstavby mala dve zamestnania, zobrali si na stavbu domu pôžičky, ktoré boli vedené na ňu a ktoré aj splácala, keďže bola zamestnaná a žalobca bol invalidným dôchodcom asi od roku 2000. Chata bola predaná po rozvode manželstva a prostriedky z jej predaja si ponechal žalobca. Rodinná situácia nebola pre správanie
sa odporcu jednoduchá, čo viedlo k rozpadu manželstva a po psychickom a fyzickom nátlaku aj jej k odchodu zo spoločnej domácnosti. Dom je postavený tak, že pozostáva zo 4 samostatných 4-izbových bytov, pričom žalobca v jednom z nich býva a ostatné dáva do nájmu iným ľuďom. Od roku 2009 jej z nájmu týchto častí rodinného domu neprispel žiadnou peňažnou sumou.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (v tzv. replike) opätovne poukázal na stav rozostavanosti rodinného domu v čase odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti, pričom v čase zániku BSM neexistoval predmet sporu v takej rozostavanosti, v akej rozhodol súd, t.j. o stavebne úplne dokončenom dome. Súd prvej inštancie mal zohľadniť zložky etapy postupnej stavby rodinného domu, pričom závery o vyporiadaní BSM nekorešpondujú s princípmi uvedenými v § 150 Občianskeho zákonníka.
6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v tzv. duplike) uviedla, že žalobca v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal výšku ani nutnosť nákladov ním tvrdených investícií do rodinného domu. Opätovne uvádza, že v priestoroch v ktorých bývali, boli hotové všetky stavebné a dokončovacie práce, priestory boli aj kompletne zariadené, vybavené, dom bol nielen skolaudovaný ale mali tam aj nahlásení trvalý pobyt. Sám žalobca v priebehu konania zapríčinil nevykonanie dôkazu, čím neuniesol tvrdenie o určení stavu a hodnoty nehnuteľnosti.
7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil.
8. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní BSM. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne.
9. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ako sa uvádza (mimo iného) v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007, a z judikatúry ESĽP vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca. Právo na kontradiktórne konanie zasa znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, vyjadriť sa k nim. Podstatou kontradiktórnosti tvorí súperenie strán, ktorého základným predpokladom je už uvedená rovnosť účastníkov konania.
10. Podľa teórie dôkazného bremena v kontradiktórnom civilnom súdnom konaní, základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ (nie je jasné), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru, či už o pravdivosti alebo
nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze (porovnaj Karel Svoboda, Dokazování, str. 37 a nasl.). Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macúr Jozef, Důkazní břemeno v Civilním soudním řízením, 1. vydaní Brno, Masarykova univerzita v Brně, 1995).
11. V danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal z úvahy, že konanie o vyporiadanie BSM je tzv. sporovým konaním, v rámci ktorého súd zásadne vychádza zo zhodných (nesporných) tvrdení strán, ibaže by existovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP), potom správne vyvodil, že v tomto kontradiktórnom konaní súd nie je povinný iniciatívne zisťovať objektívny (skutočný) rozsah BSM.
12. Súd prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia dôvodne poukázal na skutočnosť, že v procese vykonávania dokazovania poučoval strany o možnostiach právneho zastúpenia, ich procesných právach a povinnostiach ako aj o procesnom postupe v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, tak, ako sú citované v bodoch 4. až 6. odôvodnenia rozsudku. Strany boli poučené, že pokiaľ je potrebné stanoviť hodnotu veci - rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 1824/8, k.ú. S., je potrebné predložiť buď súkromné znalecké posudky, alebo znalecký posudok bude vypracovaný prostredníctvom súdu za podmienok stanovených v § 253 ods. 3 CSP. Napriek poučeniam súdu, strany sporu na pojednávaní konanom dňa 20.02.2020 sa vyjadrili, že súkromný znalecký posudok predkladať nebudú, a taktiež na základe podmienok § 253 ods. 3 CSP preddavok za účelom vypracovania znaleckého posudku v určenej lehote nezložili.
13. Po poučení súdu strany sporu neposkytli relevantné skutkové tvrdenia a ani dôkazy o iných majetkových právach, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania BSM t. j., že by predmetom masy BSM mali byť hnuteľné veci (zariadenia bytu) splácanie úverov po zániku BSM jedným s manželov (v akej výške, u ktorého poskytovateľa a pod.) a na strane žalobcu aj preukázanie tvrdených skutočností o stave nehnuteľnosti - rodinného domu k času zániku BSM.
14. Vychádzajúc zo skutkového zistenia, keď žalovaná navrhovala vyporiadanie BSM vo vzťahu k predmetu - rodinnému domu jeho predajom z dôvodu, že v roku 2009 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a v rodinnom dome do budúcna nemieni bývať, naopak žalobca žiadal zachovať vlastníctvo k rodinnému domu a jeho užívanie v prospech svojej osoby do budúcna, za situácie, že svojim procesným postupom v konaní neumožnil stanoviť hodnotu tejto veci ku dňu zániku BSM a zároveň i tvrdiac, že nemá finančné prostriedky na výplatu podielu žalovanej z vyporiadaného BSM, súd prvej inštancie správne prikázal rodinný dom do podielového spoluvlastníctva každej zo strán v podiele 1-ice.
15. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity), pričom nebola zistená možnosť (na základe tvrdení žalobcu) aplikácie výnimky, ktorá umožňuje podiel určiť aj iným pomerom, takéto okolnosti z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zistených skutkových okolností, aplikujúc zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka, vyporiadal BSM tak, že rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku na KM parc. 1824/8, k. ú. S. prikázal do podielového spoluvlastníctva oboch strán sporu v podiele 1, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keď sa stotožnil s vyslovenými skutkovými a právnymi závermi.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)