Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/58/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., L. XXXX/XX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2020 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 19.10.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 22.10.2020 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2020 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

I. Administratívne konanie

2. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.03.2020, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok.

3. Správny orgán prvého stupňa podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 18.02.2020. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 18.02.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že žalobkyňa nie je invalidná podľa Zákona o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom uviedla, že jej zdravotná spôsobilosť jej neumožňuje vykonávať pracovnú činnosť ako zdravej osobe, pretože poškodenie chrbtice jej spôsobuje bolesť, platničky jej tlačia na niektoré nervové zakončenia, čo jej spôsobuje nestálu bolesť. Taktiež sa žalobkyňa odvoláva na svoj vysoký krvný tlak a vybočený prst.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe žalobkyňou podaného odvolania, bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves dňa 18.05.2020, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený správne, a keďže nevyhovel odvolaniu, predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie, so sídlom v Poprade. Posudkový lekár

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade po posúdení zdravotného stav žalobkyne dňa 18.08.2020 uzavrel, že táto je liečená neurológom pre bolesti hlavy, CT vyšetrenie mozgu, EEG aj USG extrakraniálneho riečiska sú v norme, RTG vyšetrenie krčnej chrbtice je v norme, EMG vyšetrenie nervov horných končatín rovnako v norme. V roku 2019 bola liečená pre bolesti driekovej chrbtice. CT vyšetrením tejto oblasti bolo zistené poškodenie medzistavcovej platničky L4/5 s naliehaním na koreňové štruktúry. Nie je prítomné výraznejšie obmedzenie hybnosti osového aparátu, reflexy na dolných končatinách sú výbavné, bez hypotrofie svalstva, dorzálna a plantárna flexia palcov je v norme. Objektívny neurologický nález bez lateralizácie, bez meningeálneho dráždenia, bez známok koreňovej a miechovej symptomatológie. Žalobkyňa je liečená ortopédom pre ploché nohy, obojstranne vybočený palec a ostrohu ľavej päty. Tieto poškodenia chodidiel jej spôsobujú ťažkosti pri chôdzi, pre ne nevykoná postoj päta špička. Má predpísané ortopedické vložky, zvažuje sa operačný zákrok. Pri CT vyšetrení brucha boli zistené cysty obličiek, obličkové kamene, cysty pečene, drobná cysta sleziny a incidentalóm ľavej nadobličky. Endokrinologický nález je v norme. Urológom pre krv v moči bola zrealizovaná ureterocystoskópia, ktorá bola v norme. Pri vyšetrení moču na cytológiu bolo vyslovené podozrenie na papillary urothelial neoplasm. Odporúčané kontrolné vyšetrenia boli realizované a žalobkyňa dodatočne aj predložila tieto odborné vyšetrenia k posúdeniu zdravotného stavu posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Hypertenzia je korigovaná liečbou. Zdravotné postihnutie žalobkyne bolo zaradené posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade hodnotil lekárske správy, ktoré boli predmetom posudzovania zdravotného stavu dňa 18.02.2020, ale podrobne sa zaoberal aj viacerými novo doloženými odbornými nálezmi (doručené dňa 9. júna 2020 a dňa 4. augusta 2020). Podľa neho závery týchto niektorých novo doložených lekárskych nálezov sú v zhode s lekárskymi nálezmi, ktoré už boli predmetom posudzovania zdravotného stavu (dňa 18.02.2020) a závermi ďalších vyšetrení, ktoré hodnotil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade a nie sú také závažné, aby podmieňovali zmenu v percentuálnom hodnotení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré bolo vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita nevznikla. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade vykonal na základe zdravotnej dokumentácie podrobne uvedenej v odbornom lekárskom posudku zo dňa 18.08.2020, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná, a nakoľko nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, bolo napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.03.2020 rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného

6. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhala prešetrenia postupu Sociálnej poisťovne pri zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok.

7. V správnej žalobe zo dňa 19.10.2020 žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na invalidný dôchodok neboli zohľadnené všetky jej diagnózy.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.01.2021 uviedol, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K námietke žalobkyne, že pri posudzovaní zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia neboli zohľadnené všetky jej diagnózy spoločne, je podľa žalovaného nedôvodná. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. Žalobkyňa nie je preto invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedol, že podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa v znení určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobkyne, so všetkými predloženými odbornými nálezmi. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 18.08.2020 sa podrobne vyjadril ku všetkým zdravotným postihnutiam žalobkyne a dospel záveru, že zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení žalobkyni nepatrí. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Podľa žalovaného nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú záujem poškodiť žalobkyňu. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech poistenca. Žalobkyňa nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo žalobkyni listinne doručené dňa 18.02.2021. Žalobkyňa však súdu repliku nedoručila.

III. Právny názor správneho súdu

10. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami Správneho súdneho poriadok (ďalej aj ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania, v súlade s , v spojení s vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

11. V prvom rade správny súd konštatuje, že Sociálna poisťovňa, ústredie, ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 26.03.2020 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa §70 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 18.02.2020, a to

vzhľadom na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves z 18. februára 2020. Z pripojených administratívnych spisov je správnemu súdu zrejmé, že výrokom odborného posudku o invalidite zo dňa 18.02.2020 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobkyni vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na hodnote 30 %. Na základe žalobkyňou podaného odvolania proti tomuto rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posudzovaný dňa 18.05.2020 aj 18.08.2020 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý sa na základe dostupnej dokumentácie odvolaniu nevyhovel. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko Poprad vychádzajúc z celej zdravotnej dokumentácie zhodnotil rovnako s predchádzajúcimi posudkami, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola u žalobkyni stanovená na hodnote 30 %.

12. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.03.2020, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok žalobkyne.

13. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

14. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

16. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

17. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

19. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

20. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

21. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

22. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

23. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

24. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

25. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

26. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové závery a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení správny súd konštatuje, že nárok žalobkyne na invalidný dôchodok bol podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým existenciou invalidity žiadateľky, teda stavom, kedy táto pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Tento pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a následného zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Napokon sa prihliada aj na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie, alebo rekvalifikácie. Samotná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druh zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a to so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

28. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala toho, že bude uznaná za invalidnú, teda konštatovania miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

29. Správny súd poukazuje na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne zdravotným postihnutím poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je aj podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, zdravotný stav žalobkyne v súčasnosti nepodmieňuje uznanie invalidity.

30. Podľa názoru správneho súdu zohľadnili posudkoví lekári pobočky ako aj ústredia Sociálnej poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch všetky zdravotné postihnutia žalobkyne vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako ani pre iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyni nedosahuje viac ako 40 %, v dôsledku čoho žalobkyňa nie je podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení invalidná.

31. Správny súd sa tak pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov sa v zásade obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Preto správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správnych rozhodnutí a postupu správnych orgánov posudzoval, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

32. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobkyne, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením, a na základe ktorých žalobkyňa považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.

33. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Preto pokiaľ žalobkyňa uviedla a hodnotila svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení.

34. Navyše pokiaľ žalobkyňa sama nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov ako aj závery odborných vyšetrení (kardiologické, traumatologické, neurochirurgické, chirurgické, psychiatrické, či iné), ktoré boli podkladom pre posudzovanie jej invalidity, správny súd tiež nemôže považovať odborné posudky posudkových lekárov za nedostačujúce. Odborný posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

35. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli žalobkyňou vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.

36. S poukazom na vyššie uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa nemala vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyni spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.