Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-80-2021.pdf
PDF · 124.97 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/80/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Mgr. Marián Michnica, súdny exekútor so sídlom Sartorisova 21, 821 08 Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov, Šustekova 49, 851 04 Bratislava IČO: 35 65 97 18, za účasti: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia 4. disciplinárneho senátu, Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č.k.: DK 2/16 zo dňa 28.06.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1/ Dňa 07.01.2016 obdržal žalovaný od Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV, Obvodné oddelenie Dúbravka spisový materiál vo veci prečinu porušovania domovej slobody podľa§ 194 ods. 1 Trestného zákona na disciplinárne konanie žalobcu vedený pod ČVS: ORP-556/DK-B4-2015. Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV, OO PZ - Dúbravka uznesením ČVS: ORP-556/DK-B4-2015 zo dňa 12.11.2015 podľa § 197 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku trestnú vec podozrenie z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť Marián Michnica tým, že dňa 27.05.2015 v čase okolo 09.00 hod. v Bratislave na ulici Bilíkova č. 22 v bytovom dome na 4. poschodí, mal po slovnej hádke a potýčke, ktorá sa odohrávala na chodbe pred otvoreným bytom, neoprávnene vniknúť do bytu č. 19, v ktorom býva oznamovateľ D. U. a jeho matka F. U. odovzdáva Slovenskej komore exekútorov v Bratislave, ulica F. č. XX na disciplinárne konanie, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. 2/ Dňa 18.01.2016 obdržalo Ministerstvo spravodlivosti SR od žalovanej podanie, ktorým žalovaná zaslala na posúdenie spisový materiál doručený Slovenskej komore exekútorov dňa 07.01.2016 od Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV, či skutok spĺňa podstatu disciplinárneho podania. Prílohou podania žalovanej bol originál vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava IV, ČVS: ORP-556/DK-B4-2015. Dňa 04.02.2016 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo žalovanej podanie Vec: Vyšetrovací spis ČVS: ORP-556/DK-B4- 2015, súdny exekútor Mgr. Marián Michnica - posúdenie veci. Z posúdenia veci ministerstvom vyplýva, že z predloženého vyšetrovacieho spisu vyplýva, že súdny exekútor Mgr. Marián Michnica pri výkone exekúcie pod sp. zn. EX 2368/2013 zo dňa 27.05.2015 v čase okolo 09.00 hod. išiel na adresu Bilíkova č. 22, Bratislava, kde mala mať sídlo istá nemenovaná spoločnosť a chcel vykonať na
základe požiadavky Sociálnej poisťovne ohliadku sídla danej spoločnosti. Pri tomto úkone osobe, ktorá mu otvorila dvere, sa predstavil a ukázal mu služobný preukaz (zápisnica o výsluchu Mariána Michnicu
- strana 7 spisu). Ministerstvo poukázalo na ustanovenie § 2 ods. 1, § 3, § 13, § 119 ods. 1, § 220 ods. 1 Exekučného poriadku a na článok 2 ods. 2 Ústavy SR a uviedlo, že zistené skutočnosti nasvedčujú záveru, že súdny exekútor Mgr. Marián Michnica v exekučnom konaní EX 2368/2013 zrejme vykonával úkon podľa § 119 ods. 1 Exekučného poriadku, ale bez pribratia osoby, ktorá nie je na veci zúčastnená a napriek tomu, že vykonaním predmetnej exekúcie podľa poverenia č. 5104 102938, ktoré vydal Okresný súd Bratislava IV pod sp. zn. 15Er/5119/2013, vykonaním exekúcie bola poverená súdna exekútorka Mgr. J. L.. Na základe uvedeného Ministerstvo dospelo k záveru, že vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia a v súlade s ustanovením § 223 ods. 1 Exekučného poriadku túto skutočnosť oznamuje s tým, že disciplinárne konanie sa považuje za začaté, keď bola vec postúpená žalovanému. 3/ Dňa 18.02.2016 bol doručený predsedovi disciplinárnej komisii č. 4, návrh na začatie DK 2/16 + potvrdenia o náhodnom elektronickom výbere disciplinárneho senátu č. 4 a zaslanie originálu vyšetrovacieho spisu č. OR PZ BA IV.: ČVS: ORP -556/DK-B4-2015. Dňa 22.04.2016 bol doručený žalobcovi návrh na začatie disciplinárneho konania doručený predsedom disciplinárneho senátu č. 4DS a v zmysle § 226 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku bol vyzvaný, aby sa v lehote do 15 dní od doručenia návrhu na začatie disciplinárneho konania k tomuto návrhu vyjadril, aby predložil alebo označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení uvedených v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania a predložil originál alebo kópiu kompletného exekučného spisu vo veci, ktorej sa disciplinárne konanie týka a bol zároveň poučený o povinnostiach a právach v zmysle § 226 ods. 1 písm. e/, § 227 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku. Na deň 28.06.2016 bolo nariadené ústne pojednávanie vo veci disciplinárne obvineného Mgr. Mariána Michnicu, z ktorého bola spísaná zápisnica o pojednávaní disciplinárneho senátu č.k.: DK 2/2016 a bol po vykonanom dokazovaní vydané rozhodnutie, ktorým disciplinárne obvineného Mgr. Mariána Michnicu uznali vinným tým, že sa dopustil disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože: 1. sa zúčastnil dňa 27.05.2015 v sídle povinného úkonu exekučnej činnosti v rozpore s ust. § 46 ods. 1 EP, nakoľko nebol povereným exekútorom na vykonanie exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa
- Bratislava proti povinnému INEX GLASS s. r. o., IČO: 35817992, Bílikova 22, 841 01 Bratislava v exekúcii vedenej pod č. EX 2368/2013 2. neboli dané objektívne zákonné podmienky pre zastupovanie poverenej exekútorky Mgr. J. L. v zmysle § 17 EP, za čo sa mu ukladá disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. a/ EP ústne pokarhanie a bol zaviazaný na znášanie trov disciplinárneho konania. 4/ Dňa 21.11.2016 obdržal žalobca písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že dňa 17.01.2016 bol žalovanému postúpený návrh na začatie disciplinárneho konania navrhovateľom Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV voči súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Michnicovi na tom skutkovom základe, že: „Pri výkone exekúcie v exekučnom konaní č. Ex 2368/13, vedenom na exekútorskom úrade Mgr. J. L. sa svojím postupom dopustil zavineného porušenia povinností exekútora vyplývajúcich mu z ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku tým, že dňa 27.05.2015 v čase okolo 09:00 hod. išiel na adresu Bilíkova č. 22, Bratislava, kde mal mať povinný subjekt v danom konaní sídlo spoločnosti a chcel vykonať na základe požiadavky sociálnej poisťovne obhliadku sídla danej spoločnosti. Z dostupných informácii a dokumentov teda vyplývalo, že súdny exekútor šiel do sídla spoločnosti vykonávať úkon podľa ustanovenia § 119 Exekučného poriadku, pričom k úkonu nepribral osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená a napriek tomu, že vykonaním exekúciebola poverená súdna exekútorka Mgr. J. L.. Preto ministerstvo spravodlivosti navrhlo uložiť disciplinárne obvinenému za zavinené porušenie povinnosti súdneho exekútora pri výkone exekúcie Ex 2368/13, ktorým sa dopustil menej závažného disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. a/ Exekučného poriadku a to ústne pokarhanie.“ 5/ Napadnuté rozhodnutia bolo odôvodnené tak, že na pojednávaní konanom dňa 28.06.2016 sa zúčastnil disciplinárne obvinený súdny exekútor, pričom pri otvorení ústneho pojednávania a po tom, ako ho predseda disciplinárneho senátu vyzval na prednesenie svojho vyjadrenia k návrhu uviedol, že si nie je vedomý žiadneho porušenia povinnosti súdneho exekútora a disciplinárny návrh považuje za nedôvodný. Disciplinárny senát po tom, ako sa oboznámil s dostupným spisovým materiálom, preskúmal legitimáciu disciplinárne obvineného súdneho exekútora na zastupovanie pri vykonaní úkonu exekučnej činnosti v exekučnom konaní vedenom na úrade Mgr. J. L. pod sp. zn. 2368/13, na ktorý mal byť podľa vyjadrenia Mgr. J. L. splnomocnený v súlade s ust. § 17 EP, z dôvodu zdravotných problémov, ktoré oznámila svojmu zástupcovi v deň vykonania úkonu, bezprostredne pred jeho vykonaním. Disciplinárny senát posúdil zastupovanie podľa § 17 Exekučného poriadku a uviedol, že je v rozpore so zákonom a to
z dôvodu, že nebola splnená objektívna podmienka zakladajúca vznik zastupovania, ktorou je uplynutie 30-dňovej lehoty súčasne s trvaním choroby, dovolenky alebo iného vážneho dôvodu, nakoľko podľa vyjadrenia súdnej exekútorky táto prekážka nastala v ten istý deň, v ktorý zástupca súdnej exekútorky vykonal úkon, ktorý sa mu kladie za vinu. Na základe uvedeného disciplinárny senát vyzval disciplinárne obvineného, aby v prípade, ak existuje iné špeciálne splnomocnenie, mimo zastupovania podľa ust. § 17 EP, ktoré by splnomocňovalo disciplinárne obvineného na vykonanie úkonu exekúcie, ktorý sa mu kladie za vinu, nech ho predloží a tiež aby uviedol, aké časové obdobie trvala zdravotná prekážka na strane zastupovanej súdnej exekútorky, načo disciplinárne obvinený reagoval tak, že takýmto splnomocnením asi nedisponuje, prípadne by ho predložil neskôr a tiež, že nevie o akú prekážku išlo ani koľko trvala. Nakoľko disciplinárne obvinený nedokázal predložiť alebo označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie, že bol oprávnený na zastupovanie súdnej exekútorky Mgr. J. L. v exekučnom konaní č. 2368/13, do rozhodnutia vo veci samej, disciplinárny senát dospel k záveru, že v čase vykonávania úkonu disciplinárne obvineného, ktorý sa mu kladie za vinu, nemal poverenie na vykonanie exekúcie a teda sa dopustil porušenia ustanovenia § 46 ods. 1 z dôvodu, že nebol poverený súdnym exekútorom na vykonanie predmetnej exekúcie. Disciplinárny senát v rámci dokazovania ohľadom samotného skutku kladeného za vinu disciplinárne obvinenému, teda porušenia § 119 EP tým, že dňa 27.05.2015 mal vykonať v sídle povinného úkon exekučnej činnosti podľa tohto ustanovenia Exekučného poriadku zistil, že disciplinárne obvinený bol na uvedenej adrese povinného subjektu vykonávať obhliadku sídla spoločnosti, ktorá spočívala v preverení, či tam spoločnosť sídli, či sa tam zdržiavajú nejaké osoby, resp. zanechanie predvolania. S poukazom na ustanovenie § 119 EP disciplinárny senát konštatuje, že týmto ustanovením zákonodarca priznáva súdnemu exekútorovi určité oprávnenia pri realizácii jednotlivých úkonov predchádzajúcich speňažených hnuteľných vecí povinného a týmito úkonmi sú práve osobná prehliadka povinného, prehliadka bytu a iných priestorov, kde má povinný svoj majetok, vrátane možnosti vynútiť si vstup do týchto priestorov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že disciplinárne obvinený nešiel na adresu povinného subjektu za účelom vykonania exekúcie spôsobom predaja hnuteľných vecí, ale len vykonať obhliadku, čiže šetrenie v mieste sídla spoločnosti a teda na mieste nevykonával úkon predchádzajúci speňaženiu hnuteľných vecí povinného podľa ustanovenia § 119 EP a preto neporušil povinnosť, vyplývajúcu z tohto ustanovenia, ktorou je pribratie zúčastnenej osoby. II. Žaloba a námietky
6/ Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 31.08.2016 domáhal, aby súd rozhodnutie Slovenskej komory exekútorov, disciplinárnej komisie, disciplinárneho senátu č. 4 č. k. DK 2/16 zo dňa 28.06.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. 7/ Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v disciplinárnom konaní konajúci ako Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát č. 4 DS dňa 28.06.2016 vydal rozhodnutie č. DK 2/16, ktorým uznal žalobcu vinným z disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, za čo mu uložil disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. a/ ústne pokarhanie na tom skutkovom základe, že sa zúčastnil dňa 27.05.2015 úkonu exekučnej činnosti bez poverenia príslušným exekútorom, pričom neboli splnené objektívne zákonné podmienky pre zastupovanie poverenej súdnej exekútorky Mgr. J. L. v zmysle § 17 EP. Žalobca uvádza, že podáva žalobu z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V predmetnej veci sa viedlo disciplinárne konanie voči žalobcovi na podnet Ministerstva spravodlivosti SR z 02.02.2016. Už v prvom štádiu disciplinárneho konania došlo k pochybeniu, ktoré nebolo zhojené ani v ďalších štádiách konania, keďže podanie z 02.02.2016 nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle § 223 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý upravuje náležitosti návrhu na začatie disciplinárneho konania. 8/ Žalobca má za to, že podanie z 02.02.2016 tieto náležitosti neobsahuje, úplne absentuje návrh na uloženia disciplinárneho opatrenia, rovnako tak ostatné náležitosti nie sú splnené tak, ako to vyžaduje zákon, presný odkaz na zákonné ustanovenie, ktoré malo byť porušené a iné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí upravil výrok rozhodnutia tak, aby tento nebol zameniteľný a jednoznačne identifikovateľný, no podľa názoru žalobcu to bola povinnosť navrhovateľa disciplinárneho opatrenia Ministerstva spravodlivosti SR jednoznačne identifikovať skutok. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva aj v tom, že v texte sa uvádza, že návrh bol postúpený navrhovateľom Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV, no tu sa jednalo o návrh Ministerstva spravodlivosti SR. Nadrámec uvedeného sa v napadnutom rozhodnutí uvádza, že Mgr. J. L. mala podľa jej vyjadrenia oznámiť svojmu
zástupcovi jeho zastúpenie v deň vykonania úkonov, bezprostredne pred jeho vykonaním, čo nevyplýva z disciplinárneho spisu. Z vyjadrenia súdnej exekútorky vyplýva, že sa vopred dohodla zo zástupcom z dôvodu jej zdravotných problémov, že zástupca bude realizovať daný úkon (obhliadku). Žalobcu má za to, že meritum veci spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným, čo jednoznačne vyplýva z písomností žalovaného 777/2014 z 18.02.2014. Rovnako nebolo skutkovo sporné, že žalobca sa dňa 27.05.2015 zúčastnil na obhliadke sídla povinného. Čo sa týka právneho posúdenia veci žalovaný de facto povedal, že žalobca nemal konať ako zástupca za iného exekútora, nakoľko u neho nastala prekážka menej ako 30 dní pred úkonom. Takýto výklad je ale v rozpore s logickým výkladom § 17 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 17 ods. 5 a ďalšími ustanoveniami, ktoré ukladajú exekútorovi povinnosť konať vo veľmi krátkych lehotách, omnoho kratších ako 30 dní. Žalovaný si v disciplinárnom konaní nepreveril u Mgr. Anny L. súdnej exekútorky, ako dlho trvala jej prekážka z dôvodu choroby, čo bol dôvod jej zastupovania žalobcom. Z predloženého potvrdenia o práceneschopnosti N 994747 je zrejmé, že táto trvala od 02.06.2015 - 06.07.2015 a nemohla sa dňa 27.05.2015 zúčastniť plánovaného úkonu zo zdravotných dôvodov a od nasledujúceho týždňa bola aj vypísaná, pričom jej práce neschopnosť trvala viac ako 30 dní, teda bol celý čas naplnený dôvod, aby za ňu konal jej zástupca, teda iný exekútor. Mgr. J. L. si bola vedomá, že jej zdravotné komplikácie si vyžadujú dlhšiu dobu liečenia, vedela to už 27.05.2015. III. Vyjadrenie žalovaného
9/ Dňa 16.01.2017 obdržal správny súd vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom oznámil, že rozhodnutie v konaní sp. zn. DK 2/16 považuje za skutkovo a vecne správne zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností. IV. Stanovisko účastníka konania
10/ Účastníkovi konania bola dňa 30.09.2016 doručená Výzva na vyjadrenie sa k žalobe, napriek doručenej žalobe sa k nej písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku
11/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol rozsudkom dňa 27.02.2018 podľa § 137 ods. 4 SSP. VI. Relevantné právne predpisy
12/ Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 14/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 15/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 16/Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., po vymenovaní do funkcie exekútora komora určí exekútorovi na jeho návrh zástupcu pre prípad choroby, dovolenky alebo z iných vážnych dôvodov, pre ktoré exekútor nemôže vykonávať svoju funkciu viac ako 30 dní. Komora určí exekútorovi zástupcu aj vtedy, ak ho sám nenavrhol do jedného mesiaca od vymenovania do funkcie exekútora, ako aj v prípade pozastavenia výkonu funkcie exekútora. Komora zároveň určí výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného exekútora. Odmena sa nevypláca zastupovanému exekútorovi, ktorý má prerušený výkon funkcie exekútora z dôvodu výkonu verejnej funkcie alebo pozastavený výkon funkcie exekútora; v tomto prípade sa odmena použije na financovanie činnosti exekútorského úradu. 17/ Podľa § 219 zákona č. 233/1995 Z.z., exekútor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. 18/ Podľa § 220 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní. 19/ Podľa § 221 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie a) pokarhanie, b) písomné pokarhanie, c) peňažnú pokutu až do sumy 330 eur. 19/ Podľa § 221 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., za závažné disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie a) písomné pokarhanie, b) peňažnú pokutu až do sumy 3 310 eur, c) zbavenie výkonu funkcie exekútora. 20/ Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. , disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh sa podáva komore. Konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený komore. Ak vec komore postúpil súd alebo odovzdal orgán činný v trestnom konaní, komora predloží vec bezodkladne ministerstvu, ktoré posúdi, či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia;18) to neplatí, ak je vec už predmetom začatého disciplinárneho konania. Ak ministerstvo dospeje k záveru, že vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia, oznámi túto skutočnosť komore; v tomto prípade sa konanie považuje za začaté dňom, keď bola vec postúpená alebo odovzdaná komore. 21/ Podľa § 223 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident komory a predseda kontrolnej komisie (ďalej len „navrhovateľ“) do 12 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predchádzajúce preverenie veci, oznámi predseda súdu skutočnosti rozhodujúce pre začatie disciplinárneho konania ministrovi. 22/ Podľa § 223 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z., návrh na začatie disciplinárneho konania musí obsahovať označenie účastníkov disciplinárneho konania, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, uvedenie zákonného ustanovenia, ktoré exekútor porušil, označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, a návrh na uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia. K návrhu navrhovateľ pripojí dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré preukazujú v návrhu uvádzané skutočnosti, najmä, že návrh je podaný v lehote podľa odseku 2. 23/ Podľa § 223 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z., ak návrh na začatie disciplinárneho konania nemá náležitosti podľa odseku 3, predseda disciplinárneho senátu vyzve navrhovateľa na odstránenie
nedostatkov návrhu v lehote 15 dní a poučí navrhovateľa, že ak nedostatky návrhu v uvedenej lehote neodstráni, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví. 24/ Podľa § 225 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., účastníkom disciplinárneho konania je navrhovateľ a exekútor, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje (ďalej len „disciplinárne obvinený“). VII. Rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Asan/5/2019 zo dňa 25.03.2021
25/Krajský súd v Bratislava rozsudkom sp. zn. 5S/171/2016-36 zo dňa 27.02.2018 žalobu zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom spis. zn. 1Asan/5/2019 zo dňa 25.03.2021 zrušil predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR predovšetkým konštatoval, že: „Exekučný poriadok v tomto prípade neupravuje žiadne špecifické náležitosti oznámenia sťažovateľa. Navyše oznámenie sťažovateľa nie je možné považovať za návrh na začatie konania, a to najmä z dôvodu, že sťažovateľ (ministerstvo) nie je subjektom aktívne legitimovaným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Z tohto dôvodu nemožno vytýkať sťažovateľovi nedostatky v náležitostiach jeho oznámenia zo dňa 02.02.2016 (aplikujúc pritom ustanovenie upravujúce návrh na začatie disciplinárneho konania), pričom objektívne nie je možné vykonať postup, na ktorý krajský súd žalovanú zaviazal (t. j. vyzvať sťažovateľa na podanie návrhu na začatie konania s náležitosťami podľa § 223 ods. 3 Exekučného poriadku). Žalovanej v tomto štádiu možno vytknúť, že v preskúmavanom rozhodnutí ako navrhovateľa označil Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV, ktorému však takéto označenie nesvedčí, nakoľko nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania, ale odovzdal vec žalovanej. Podľa názoru kasačného súdu sa však nejedná o natoľko závažnú chybu, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia (a ktorú je možné odstrániť opravou rozhodnutia podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktorý sa na disciplinárne konanie podľa 228h Exekučného poriadku vzťahuje). Zo záhlavia, ako aj odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zrozumiteľne vyplýva, ktorý subjekt (Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV) a akým spôsobom (odovzdaním veci) inicioval začatie konania“. VIII. Právne závery správneho súdu
Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného disciplinárnej komisie, disciplinárneho senátu č. 4 DS č. k. DK 2/16 podľa § 223 Zákona č. 233/1995 Z. z. 26/ Podstata a odlišnosť disciplinárneho práva od iných druhov právnej zodpovednosti je v tom, že vznik disciplinárnej zodpovednosti je založený porušením služobnej disciplíny, čiže služobných povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, ale tiež z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov označovaných v teórii i v legislatíve rôzne, ako napríklad rozkazy, služobné príkazy, vnútorné predpisy, inštrukcie, pokyny a pod. Disciplinárnu zodpovednosť možno uplatniť predovšetkým voči zamestnancom príslušných orgánov štátnej správy (štátnym zamestnancom), a ďalej voči verejným činiteľom, zamestnancom, ktorí sú v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k právnickej osobe, ktorá je na základe zákona alebo na základe správneho aktu vydaného na základe zákona, prípadne na základe administratívnej zmluvy uzavretej na základe zákona subjektom verejnej správy. Disciplinárne právo je špecifické v tom, že sú postihované osoby, ktoré majú osobitné právne vzťahy k niektorým inštitúciám s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto právneho vzťahu. Disciplinárne delikty sú druhom správnych deliktov len v prípade, ak o disciplinárnych deliktoch rozhoduje vykonávateľ verejnej správy alebo subjekt, ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc. Subjektívna stránka je vždy založená na zavinení. Protiprávne konanie, zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu, nemôže byť zároveň priestupkom, a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne. Právna úprava je roztrúsená vo viacerých osobitných zákonoch, ktoré zároveň upravujú disciplinárne tresty a spôsob ich ukladania. Súčasťou týchto zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti, výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania, ktorú predstavuje Správny poriadok.
27/ Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem
iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.
28/ Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery žalovaného. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho (disciplinárneho) deliktu a následné uloženie sankcie, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Žalovaný uložil žalobcovi napadnutým rozhodnutím disciplinárne opatrenie podľa § 220 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z.z. - pokarhanie za to, že sa zúčastnil dňa 27.05.2015v sídle povinného úkonu exekučnej činnosti v rozpore s ust. § 46 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., pretože nebol povereným exekútorom na vykonanie exekúcie oprávnenej -Sociálna poisťovňa, Bratislava proti povinnému INEX GLASS, s.r.o., Bratislava v exekúcii č. EX 2368/2013 vedenej na exekútorskom úrade Mgr. J. L., pričom neboli splnené objektívne zákonné podmienky pre zastupovanie súdnej exekútorky Mgr. J. L. v zmysle ust. § 17 zákona č. 233/1995 Z.z.
29/ Za právne neopodstatnenú považoval správny súd námietku žalobcu, ktorá sa vzťahovala na nesprávne právne posúdenie skutkového stavu zo strany žalovaného. Podľa žalobcu meritum veci spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným, čo jednoznačne malo vyplývať z písomností žalovaného 777/2014 z 18.02.2014. Žalovaný podľa žalobcu de facto vyslovil záver, že žalobca nemal konať ako zástupca za iného exekútora, nakoľko u neho nastala prekážka menej ako 30 dní pred úkonom. Takýto výklad bol podľa žalobcu v rozpore s logickým výkladom § 17 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 17 ods. 5 a ďalšími ustanoveniami, ktoré ukladajú exekútorovi povinnosť konať vo veľmi krátkych lehotách, omnoho kratších ako 30 dní. 30/ Exekučná činnosť, ako aj ďalšia činnosť exekútora je súhrn úkonov, ktoré sú podľa zákona a rozhodnutí exekučného súdu limitované zákonnými a sudcovskými lehotami. Ani exekučné konania ako súčasť základného práva na súdnu ochranu nesmú byť poznačené zbytočnými prieťahmi ( čl. 46 ods. 1 <J. v spojení s čl. 48 ods. 2 <J.). To sú základné dôvody, pre ktoré ihneď po vymenovaní do funkcie exekútora komora určí exekútorovi na jeho návrh zástupcu. Komora určí zástupcu bez ohľadu na to, či ho navrhne sám zastupovaný exekútor v prípade pasivity exekútora, ktorá by sa mohla považovať aj za disciplinárne previnenie, ak pre takýto postoj exekútora neexistuje rozumný a akceptovateľný dôvod, napríklad neochota exekútorov zastupovať konkrétneho exekútora.
31/ Podstatné podľa správneho súdu v danom prípade je, že zástupca má pôsobiť ako exekútor namiesto zastupovaného exekútora v prípade choroby, dovolenky alebo z iných vážnych dôvodov, pre ktoré exekútor nemôže preukázateľne vykonávať svoju funkciu viac ako 30 dní počítaných odo dňa vzniku dôvodu na zastupovanie. Začiatok zastupovania by mal byť spojený s vedomosťou zástupcu o chorobe, dovolenke alebo inom vážnom dôvode, pre ktorý exekútor nemôže vykonávať svoju funkciu, a uplynutím viac ako 30 dní od vzniku dôvodu na zastupovanie. Zákon síce neupravuje spôsob, akým sa má zástupca dozvedieť o týchto právnych skutočnostiach. Zástupca sa teda môže o dôvode na zastupovanie dozvedieť len od zastupovaného exekútora alebo od jeho zamestnanca. Je síce pravda, že podľa zákona sa oznámenie o takejto skutočnosti nemusí urobiť písomne - ale vykonávací predpis (Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov) exekútorovi ukladá povinnosť oznámiť dôvody, pre ktoré dočasne nemôže vykonávať svoju funkciu, komore a súdu, ktorý udelil poverenie na vykonávanie exekúcie. Oznámenie by malo obsahovať dôvod, deň, od ktorého exekútor nemôže plniť povinnosti spojené s jeho funkciou, a deň (aspoň predpokladaný deň), keď dôvody na zastupovanie zaniknú. Uvedený stav predpokladá dôležité implikácie, pretože v takom prípade súd aj zástupcovi udelí poverenie na vykonávanie exekúcie. Iné vážne dôvody, pre ktoré treba exekútora zastupovať pritom môžu mať
rozmanitý charakter a sú otázkou posúdenia konkrétnej situácie. Dôležité je, že preukázateľne musia trvať viac ako 30 dní od ich vzniku. Zastupovanie sa končí, ak zaniknú dôvody, pre ktoré vzniklo. Ako už správny súd uviedol - pre naplnenie zákonnej podmienky zastupovania musí preukázateľne existovať situácia, kedy z vážnych dôvodov poverený exekútor nemôže vykonávať svoju funkciu stanovený časový rámec, t.j. 30 dní a viac. Skutočnosť, že súdna exekútorka Mgr. J. L. nemohla viac ako 30 dní vykonávať svoju funkciu pre vážny dôvod v administratívnom konaní preukázaná nebola a podľa jej vyjadrenia, prekážka nastala v ten istý deň, kedy žalobca ako jej zástupca vykonal úkon ,ktorý sa mu kládol za vinu. Sám žalobca na pojednávaní pred disciplinárnym senátom dňa 28.06.2016 uviedol, že nevie, či to bola dovolenka, alebo PN. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva, že žiadne osobitné plnomocenstvom na výkon exekučnej činnosti vo veci EX 2368/13 neexistovalo a žalobca ho nevedel predložiť ani na predmetnom pojednávaní; takže žalovaný posúdil zistený skutkový stav správne, keď disciplinárne obvineného uznal vinného z disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. K otázke, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ako navrhovateľa označil Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV, ktorému však takéto označenie nesvedčí, nakoľko nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania, ale odovzdal vec žalovanej - zaujal svoj právny názor NS SR v rozsudku spis. zn. 1Asan/5/2019 zo dňa 25.03.2021 tak, ako je v uvedené v ods. 25 tohto rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190SSP zamietol.
32/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).
33/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).