Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_5Csp-76-2020.pdf
PDF · 110.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/76/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený advokátom: JUDr. Oskar Chnápko, advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanému: V. F., N.. XX.XX.XXXX, A. R., C. XXXX/X, o zaplatenie 255,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 86,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 35,72 eur od 23.08.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 35,- eur od 23.09.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 16,- eur od 14.10.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na upomínací súd Banská Bystrica žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 255,96 eur s príslušenstvom. Takúto žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 06.11.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou O2 Slovakia s.r.o. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku s tým, že na jej základe bol žalovanému aktivovaný program služieb, pričom ten sa dohodol na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby faktúrami s tým, že žalovaný si neplnil dohodnuté zmluvné záväzky, pretože neuhradil vystavené faktúry. Preto právny predchodca žalobcu opakovane vyzýval žalovaného k úhrade takýchto dlžných faktúr, avšak k úhrade nedošlo. Z uvedených dôvodov si tak žalobca uplatňoval aj úroky z omeškania.
2. O podanej žalobe rozhodol upomínací súd platobným rozkazom zo dňa 02.07.2020, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto s poukazom na § 10 zákona č. 307/2016 Z. z. právny zástupca žalobcu požiadal o pokračovanie v súdnom konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) žalovaného, v dôsledku čoho sa takýto platobný rozkaz zrušil a upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu. Tunajší súd následne doručil žalobu žalovanému a vyzval ho s poukazom na § 167 ods. 2 CSP, aby sa k nej vyjadril. Žaloba bola žalovanému doručená formou fikcie doručenia, pričom ten sa k nej nevyjadril.
3. Súd následne vykonal pojednávanie a to s poukazom na § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy a to: postúpenie veci (čl. 1),
návrh na vydanie platobného rozkazu, doručenka (čl. 10), podací hárok (čl. 11-12), faktúry (čl. 13-18), zmluva o poskytovaní verejných služieb (čl. 18-20), kúpna zmluva (čl. 20-22), oznámenie o postúpení pohľadávok, pokus o zmier, výzva na zaplatenie zo dňa 12.05.2020, upomienka za neuhradené faktúry, odstúpenie od zmluvy zo dňa 06.10.2017, listinný doklad (čl. 26), podací hárok (čl. 27), predžalobná výzva právneho zástupcu žalobcu, zmluva o postúpení pohľadávok, platobný rozkaz zo dňa 02.07.2020, výzva upomínacieho súdu zo dňa 10.12.2020, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 47), upovedomenie o postúpení veci zo dňa 16.12.2020, uznesenie (čl. 53), oznámenie (čl. 66), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu, a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Právny predchodca žalobcu - O2 Slovakia, a žalovaný uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.02.2017, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému poskytovať program služieb „O2 Paušál Zlatý - neobmedzený.“ Okrem toho uzavreli aj kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2017, na základe ktorej právny predchodca žalobcu odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu 218,- eur, ktoré sa kupujúci - žalovaný zaviazal zaplatiť, a to formou platby v hotovosti vo výške 2,- eurá pri prevzatí tovaru a zvyšnú časť sa zaviazal uhradiť vo forme 24 platieb podľa splátkového kalendára od 14.04.2017 do 14.03.2019 formou mesačnej splátky vo výške 9,- eur. Z prílohy č. 1 ku kúpnej zmluve tiež vyplýva, že išlo o zariadenie značky „Lenovo K6 zlatý Note SK.“ Následne právny predchodca žalobcu faktúrou zo dňa 01.09.2017 vyúčtoval žalovanému sumu 51,- eur, faktúrou zo dňa 02.10.2017 sumu 48,24 eur, faktúrou zo dňa 02.11.2017 sumu 38,- eur, faktúrou zo dňa 01.12.2017 sumu 144,- eur a faktúrou zo dňa 01.08.2017 sumu 35,72 eur. Pokusom o zmier zo dňa 27.09.2017 bol vyzvaný žalovaný na úhradu nezaplatených faktúr vo výške 86,72 eur, ktorý mu bol doručovaný a to dňa 09.10.2017, čo vyplýva aj z doručenky (čl. 10), pričom poštová zásielka sa vrátila ako neprevzatá z dôvodu, že adresát je neznámy, a to dňa 11.10.2017. Žalovaný bol tiež upomienkou zo dňa 04.09.2017 vyzvaný na úhradu sumy 86,72 eur a to z titulu faktúry s dátumom splatnosti 22.08.2017 za obdobie od 22.06.2017 do 21.07.2017 vo výške 35,72 eur, ako aj faktúry za obdobie od 22.07.2017 do 21.08.2017 so splatnosťou 22.09.2017 vo výške 51,- eur. Listom zo dňa 06.10.2017 malo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu. Z prehľadu neuhradených pohľadávok (čl. 26) vyplýva, že žalovaný mal neuhradené pohľadávky v celkovej výške 134,96 eur a išlo o faktúry s dátumom splatnosti 22.08.2017, 22.09.2017 a 13.10.2017. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 19.11.2018 bolo zistené, že právny predchodca žalobcu postupoval pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2018 bolo žalovanému doručované na adresu, ktorú uviedol v zmluve, čo vyplýva aj z podacieho hárku (čl. 11), a to dňa 13.12.2018. Predžalobnou výzvou zo dňa 12.05.2020, ktorá bola doručovaná žalovanému dňa 15.05.2020 prostredníctvom pošty /podací hárok čl. 12/ vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
5. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
7. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
8. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
9. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,
podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201.html> alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,36a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201.html> 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201.html>, c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach.
10. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
11. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
12. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol zmluvný vzťah na základe platne uzavretých zmlúv, pričom právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní takýchto zmlúv v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (ide o skutočnosť známu z činnosti súdu) a žalovaný uzatváral tieto zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Zároveň tieto zmluvy, resp. dodatok mali formulárový charakter, boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu a žalovaný ich nemohol ovplyvniť, ale musel ich prijať ako celok alebo odmietnuť. Z uvedených dôvodov tak podľa názoru súdu právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa a žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka.
13. Súd následne preskúmal, či žalobca preukázal aktívnu legitimáciu, nakoľko prvoinštančný súd je oprávnený skúmať s prihliadnutím na spotrebiteľsko-právny charakter sporu aktívnu legitimáciu. Aktívnu legitimáciu žalobca odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil s tým, že takáto zmluva je právnym úkonom, ktorý uzatvára pôvodný veriteľ - postupca a ďalší subjekt, postupník, bez účasti dlžníka, pričom na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože zmenou v osobe veriteľa sa nemení obsah záväzku. K zmene v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, keď nový veriteľ nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou aj aktívnu vecnú legitimáciu na jej súdne uplatnenie a vymáhanie. Z tohto dôvodu tak oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi a po tomto oznámení už dlžník musí plniť postupníkovi a nie pôvodnému veriteľovi. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o sporové konanie, tak to je ovládané prejednávacou zásadou, podľa ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich preukázanie dôkazov je vecou strán sporu. Strana sporu tak musí uniesť bremeno tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore, a toto bremeno tiež preukázať. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 132 ods. 1 určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť strany označiť dôkazy na svoje tvrdenia, a z tohto vyplýva, že na strane sporu leží iniciatíva pri zabezpečovaní dôkazov. Strana, pokiaľ neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, tak nesie nepriaznivé dôsledky, ktoré môžu spočívať v tom, že súd rozhodne len na základe vykonaných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý bol takto zistený, pričom takýto následok postihuje aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
no po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je daný výsledkom vykonaného dokazovania. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca má v súdnom spore nielen tvrdiť, ale i dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, a teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, ktorý nebol sporný, tak pôvodný veriteľ spoločnosť O2 Slovakia, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným, mala postúpiť žalobcovi svoje pohľadávky, ktoré mala voči nemu a to zmluvou o postúpení pohľadávok. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal a nedoložil také listinné dôkazy, ktoré by preukazovali platné postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu na postupcu - žalobcu z titulu všetkých pohľadávok, ktoré vznikli právnemu predchodcovi žalobcu voči žalovanému z jednotlivých faktúr. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, tak rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/01 môže platiť len v klasickom právnom vzťahu, keď sa posudzuje otázka vecnej legitimácie, no nemožno aplikovať takéto rozhodnutie vo veciach spotrebiteľských, pretože dovolenosť postúpenia pohľadávky okrem základných podmienok, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku a to v § 524 a nasl., upravujú aj ďalšie osobitné právne predpisy, pričom jedným z nich je aj zákon č. 351/2011 Z. z. Zároveň aj Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 umožnil preskúmavanie dovolenosti postúpenia pohľadávky, ako aj platnosti postúpenia v spotrebiteľských vzťahoch, pričom analogicky možno z neho vychádzať. Súd z uvedených dôvodov tak skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko právnym predchodcom žalobcu bol telekomunikačný podnik a bolo potrebné pre platné postúpenie pohľadávky splniť tak všeobecné podmienky uvedené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj osobitné podmienky uvedené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok č. 4243 zo dňa 19.11.2018 v spojení s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2018, ktoré bolo odoslané žalovanému dňa 13.12.2018 /čl. 13 podacieho hárku/ na adresu, ktorú uviedol v zmluvách,. Zároveň právny predchodca žalobcu pokusom o zmier zo dňa 27.09.2017, ktorý bol žalovanému doručovaný na adresu uvedenú v zmluvách ho vyzval na zaplatenie sumy vo výške 86,72 eur a to z titulu nezaplatenej faktúry číslo 1168372685 znejúcej na sumu vo výške 35,72 eur, splatnou dňa 22.08.2017 ako aj z titulu faktúry č. 1170863373 znejúcu na sumu 51 eur so splatnosťou dňa 22.09.2017. Tento pokus o zmier bol doručovaný žalovanému s tým, že súdna zásielka sa vrátila späť ako nedoručená dňa 11.10.2017 z dôvodu, že adresát bol neznámy /doručenka z čl. 10/. Takýto pokus o zmier bolo možné považovať za výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., a preto žalobca preukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávok len vo vzťahu k týmto dvom faktúram uvedeným v predmetnom pokuse o zmier v celkovej sume 86,72 eur. Účelom ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. je okrem iného dať možnosť účastníkovi uhradiť jeho dlh na základe takejto výzvy podniku a následne tým odvrátiť možné postúpenie pohľadávky. V konaní tiež nebol preukázaný súhlas žalovaného s postúpením takejto pohľadávky, a preto z uvedených dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky uvedené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka ale len v rozsahu vystavených faktúr č. 1170863373 resp. č. 1168372685. Z tohto dôvodu je tak postúpenie pohľadávky v časti nároku uplatneného vo výške 86,72 eur platné. Keďže žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že jeho právny predchodca platným spôsobom uzatvoril vyššie uvedené zmluvy, pričom žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatil dohodnuté poplatky za poskytnuté služby tak súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 86,72 eur nakoľko žaloba je v tejto časti dôvodná.
14. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože je evidentné, že žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením a to dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr s tým, že faktúra č. 1168372685 vo výške 35,72 eur bola splatná dňa 22.08.2017 a žalovaný bol tak v omeškaní s dlžnou sumou od 23.08.2017. Zároveň faktúra č. 1170863373 znejúca na sumu 51 eur bola splatná dňa 22.09.2017, a preto sa žalovaný dostal do omeškania od 23.09.2017.
15. Súd zamietol žalobu v časti presahujúcej sumu 86,72 eur s prísl. pretože v tejto časti nepreukázal žalobca aktívnu legitimáciu a to platné postúpenie pohľadávky podľa § 43 ods. 13. zákona č. 351/2011 Z. z. v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o predložené odstúpenie od zmluvy zo dňa 06.10.2017 resp. upomienku za neuhradené faktúry zo dňa 05.09.2017 tak žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, preukazujúce doručenie takýchto listinných dokladov, ktoré by bolo možné považovať za osobitnú výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Súd po vykonanom dokazovaní tak dospel k názoru, že neboli ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok
splnené zákonné podmienky pre ich platné postúpenie v rozsahu presahujúcom sumu 86,72 eur / faktúry č. 1170863373 resp. č. 1168372685/ tak ako ich definuje § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., pretože z takéhoto ustanovenia vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu a ktorá predstavuje upozornenie adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak následne účastník nezaplatí takúto pohľadávku ani do 90 dní od jej splatnosti, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal splnenie takýchto zákonných podmienok vo vzťahu k všetkým faktúram, z ktorých si uplatňoval nároky v súdnom konaní a ktoré vyúčtoval žalovanému právny predchodca žalobcu, nakoľko nepredložil doručenku, ktorou by preukázal účinné doručenie výzvy v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. žalovanému s výnimkou faktúr č. 1170863373 resp. č. 1168372685. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že aby bola účinným spôsobom doručená výzva podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. vo vzťahu k žalovanému, bolo potrebné, aby sa dostala do jeho dispozičnej sféry, tak ako to upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 45 ods. 1, pričom žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, resp. neoznačil taký dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že takáto výzva vo vzťahu k všetkým faktúram bola doručené účinným spôsobom žalovanému. Účelom ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. je okrem iného dať možnosť účastníkovi uhradiť jeho dlh na základe takejto výzvy podniku, a následne tým odvrátiť možné postúpenie pohľadávky. Z tohto dôvodu je tak postúpenie pohľadávky v časti presahujúceho sumu 86,72 eur neplatné, nakoľko bolo urobené v rozpore so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca tak nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v takejto časti. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.
16. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že je oprávnený ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu, a to napriek procesnej pasivite žalovaného pričom: „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Zároveň samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému neznamená, že súd nie je oprávnený preskúmať platnosť postúpenia pohľadávky resp. existenciu pohľadávky. „Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523526'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník." /rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.01.2009, sp. zn. 1Cdo 76/2007/.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca a žalovaný boli v súdnom konaní čiastočne úspešní, pričom žalobca mal úspech v rozsahu 33,88 % a žalovaný mal úspech v rozsahu 66,12 %. Celkový úspech žalovaného bol tak v rozsahu 32,24 %, avšak tomu žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).