Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. vinohradoch XXX, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: KaBA 29239/2019, ČRZ: 171844/2019 zo dňa 02.12.2019, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred žalovaným správnym orgánom

1. Žalobkyňa podaním doručeným žalovanému (Kancelárii Bratislava), žiadala o poskytnutie právnej pomoci na zastupovanie v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. o žalobe žalobcu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, proti žalobkyni, o zaplatenie X.XXX,XX eura s príslušenstvom.

2. Rozhodnutím napadnutým v žalobe žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“).

3. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že v prípade žiadateľky na účely zistenia jej prijmú nebolo potrebné vziať do úvahy príjem ďalšej spoločne posudzovanej osoby. Na preukázanie príjmovej a majetkovej situácie žiadateľky bola zabezpečená kópia rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie číslo 416 226 7480 0 zo dňa 29.11.2018 o zvýšení starobného dôchodku žiadateľky od 01.01.2019 na sumu XXX,XX eura mesačne, starobný dôchodok bol zvýšený o XX,XX eura mesačne. V posudzovanom období máj 2019 až október 2019 a v mesiaci november 2019, ako mesiaci podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, bola žiadateľka poberateľkou dávok dôchodkového poistenia - starobného dôchodku. Čistý priemerný príjem žiadateľky bol nasledovný v mesiacoch máj 2019 až jún 2019 bol vo výške XXX,XX eura a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného o životnom minime, t. j. sumu XXX,XX eura (platnú od 01.07.2018 do 30.06.2019), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX

eura a v mesiacoch júl 2019 až november 2019 bol vo výške XXX,XX eura a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného o životnom minime, t. j. sumu XXX,XX Eur (platnú od 01.07.2019), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX eura.

4. Čistý priemerný príjem žiadateľky v období mesiacov máj 2019 až jún 2019 pred podaním žiadosti bol vo výške XXX,XX eura mesačne a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného o životnom minime, t. j. sumu XXX,XX eura (platnú od 01.07.2018 do 30.06,2019), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX eura mesačne. Čistý priemerný príjem žiadateľky v období mesiacov júl 2019 až október 2019 pred podaním žiadosti bol vo výške XXX,XX eura mesačne a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného o životnom minime, t. j. sumu XXX,XX eura (platnú od 01.07.2019), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX eura mesačne. Čistý príjem žiadateľky v mesiaci podania žiadosti (november 2019) bol vo výške XXX,XX eura a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného o životnom minime, t. j. sumu XXX,XX eura (platnú od 01.07.2019), ktorá predstavuj e hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX eura.

5. Na základe predložených dokladov o príjme a informácií o majetkovej situácii bolo preukázané, že žalobkyňa nespĺňala zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze.

6. Správny orgán v zmysle , ktorý dáva správnemu orgánu možnosť (nie povinnosť) na základe voľnej úvahy rozhodnúť o poskytnutí právnej pomoci v tých prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Pod primeranými okolnosťami s ohľadom na všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia môžeme podľa dostupnej judikatúry rozumieť to, že ide o taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany zákonom. Interné usmernenie žalovaného 2015/2 podľa čl. II ods. 5 konkretizuje, aké sú primerané okolnosti, ktoré sú podmienkou poskytnutia právnej pomoci podľa Za tieto sa považujú také okolnosti alebo skutkový stav a sociálna situácia žiadateľky, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľky (napr. dražba nehnuteľnosti, strata vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú žiadateľka využíva na trvalé bývanie a pod.). Rovnaké podmienky musí žiadateľka spĺňať aj v prípade prehodnocovania jej nároku na poskytovanie právnej pomoci.

7. Z dokladov predložených žiadateľkou správny orgán vyhodnotil, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie X.XXX,XX eura s príslušenstvom, t. č. vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. . Z predložených dokladov je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III vydal dňa 05.11.2018 platobný rozkaz č. k. -35 (ďalej ako „platobný rozkaz“), ktorým uložil žiadateľke zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu Domovu sociálnych služieb a zariadeniu pre seniorov Rača, so sídlom N.7, 831 06 Bratislava (ďalej ako „žalobca“) sumu X XXX,XX Eur s príslušenstvom. Žalobkyňa podala voči platobnému rozkazu odpor. a Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. -47 zo dňa 30.01.2019 zrušil platobný rozkaz. Pojednávanie bolo vo veci vytýčené na dňa 21.01.2020 o 13:00 hod.

8. Žalovaný môže v konkrétnom prípade rozhodnúť o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci osobe, ktorá nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze, ak ide o situáciu hodnú osobitného zreteľa. V tomto prípade žiadateľ musí spĺňať ďalšie dve podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to podmienku hodnoty sporu (t. j. XXX,- eur) a vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, prijímateľ služby je oprávnený prijímať sociálnu službu len na základe uzavretej zmluvy.

9. Žalovaný posúdil okolnosti prípadu, príjmovú situáciu a právnu stránku veci, v ktorej žalobkyňa žiadala o poskytnutie právnej pomoci a v zmysle voľnej úvahy usúdil, že nejde o taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

10. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku sp. zn. v podobnej právnej veci uviedol „...pričom napriek tomu, že prejavil vôľu zotrvať v zariadení navrhovateľa (t. j. naďalej prijímať sociálnu službu v rozsahu ako ju poberá a základe predchádzajúceho rozhodnutia), ďalší jeho pobyt je už bez právneho dôvodu, keďže neuzavrel zmluvu s navrhovateľom o poskytovaní sociálnej zmluvy podľa už jediným právnym titulom na poskytovanie sociálnej služby“

11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný správny orgán v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku.

II.

Žaloba

12. Včas podanou žalobou, osobne doručenou súdu dňa 02.01.2020, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBA 29239/2019, ČRZ: 171844/2019 zo dňa 02.12.2019, ktoré považovala za nezákonné, žiadala ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

13. Žalobkyňa namietala, že žalobou napadnuté rozhodnutie neobsahuje výsledok riadneho prešetrenia žiadosti o pridelenie advokáta, žalovaný nezistil presne a úplne skutkový stav veci a nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaný pri rozhodovaní majetkovej príjmovej situácie žalobkyne pre účel zistenia a splnenia podmienky podľa , opomenul uplatniť zvýšenú ochranu prijímateľa sociálnej služby podľa v znení neskorších predpisov, ignoroval osobitnú právnu úpravu podľa o sociálnych službách, keď po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí žalobkyni ako prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jej príjmu najmenej 25% životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 75% sumy životného minima. Aj keď sa nejedná o ustanovenie expresis verbis implementované v , bol žalovaný povinný posudzovať v prípade žalobkyne, ktorá je prijímateľom sociálnej služby, aj výdavkovú stránku, rovnako ako napríklad exekútor v prípade vykonávania exekučných zrážok z príjmu podľa exekučného poriadku v súlade s Nariadením vlády SR č. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

14. Verejný poskytovateľ sociálnej služby určil žalobkyni podľa za ubytovanie vo výške XXX,XX eura mesačne, stravovanie ani iné činnosti inak pre poskytovateľa nepoberá s odkazom na v spojení s a , a Žalobkyni po zaplatení úhrady za poskytovanú sociálnu službu musí s mesačného príjmu v rozhodnom období v súlade s ostať XXX,XX eura a na zabezpečenie životných potrieb musí preto nevyhnutne vynaložiť sumu XXX,XX eura (do 01.07.2019) a sumu najmenej XXX,XX eura (po 01.07.2019).

15. Rozdiel medzi uvedenou sumou a sumou životného minima pre jednu plnoletú osobu podľa vo výške platnej po 30.06.2019 je XXX,XX eura (do tej doby XXX,XX eura) mesačne, o túto hodnotu sa zvyšuje príjmová hranica podľa i podľa

16. Hranice výšky priemerného čistého príjmu žiadateľa bez odkázanosti na sociálnu službu neprijímajúcej takúto pomoc za 6 mesačné obdobie ako podmienky pre získanie nároku podľa alebo nároku podľa sú stanovené pre obdobie do

01.07.2019 vo výške príjmu XXX,XX eura za mesiac (1,6-násobok životného minima) a XXX,X eura za mesiac (1,4-násobok životného minima) od 01.07.2019 vo výške príjmu XXX,XX eura za mesiac (1,6- násobok životného minima) a XXX,XX eura za mesiac (1,4-násobok životného minima).

17. Po aplikácii osobitnej ochrany zákonom o sociálnych službách je od 01.07.2019 žiadateľa prijímajúcej pomoc v odkázanosti na sociálnu službu potom hranica výšky príjmu žiadateľa pre 1,6- násobok životného minima je pre jednu dospelú fyzickú osobu vo výške XXX,XX eura za mesiac a pre 1,4-násobok 467,46 eura mesačne (pre obdobie do 30.06.2019 sú hranice vo výške XXX,XX eura a XXX,XX eura mesačne).

18. Správny orgán ustálil mesačný príjem žiadateľky počas zákonom stanoveného obdobia na XXX,XX eura mesačne a žalobkyňa tak jednoznačne spĺňa podmienku na priznanie bezplatnej právnej pomoci bez spoluúčasti na výdavkoch jej právneho zastúpenia.

19. Správny orgán porušil zásadu materiálnej pravdy, keď namiesto preskúmania predložených podkladov vo veci žaloby na plnenie v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III, v súlade s ustanoveniami v spojení s a prípadne dožiadania doplnenia podkladov nevyhnutných pre posúdenie „...okolnosti alebo skutkový stav a sociálna situácia žiadateľky, ktorá nasvedčuje tomu že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a/ alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľky.“ (citácia z 2 ods. od začiatku na str. 4). Správny orgán iba vyžiadal a dokonca v odôvodnení aj argumentuje stanoviskom žalobcu v spore a prejudikuje výsledok súdneho konania na základe sporu právoplatne rozhodnutom vo veci titulom rozdielnej aj keď rovnakej kauzou (vydanie bezdôvodného obohatenia) medzi tým istým žalobcom a iným žalovaným potvrdením rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -343 zo dňa 13.04.2015 (4 a 5 odsek od konca textu na str. 4). Okrem toho citácia z odvolacieho rozhodnutia č.k. -390 zo dňa 13.12.2016 je z časti enumerácie výrokov odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu nejedná sa o právnu vetu odôvodnenia odvolacieho súdu. Pritom na rovnakom prvoinštančom súde (Okresný súd Bratislava III) existuje aj rozhodnutie o zamietnutí identickej žaloby titulom aj kauzou rovnakého žalobcu a inej žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia - zatiaľ neprávoplatné z dôvodu odvolania sa žalobcu. Rozsudkom č. -157 zo dňa 10.06.2016 súd zamietol žalobný návrh verejného poskytovateľa proti prijímateľovi sociálnej služby poskytovanej podľa a bod. 4 na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ako správny orgán prekračuje svoju právomoc danú mu v rozsahu správnej úvahy úvahami a odôvodnením na str. 5 rozhodnutia napadnutého správnou žalobou.

20. Správny orgán nezistil právny stav ani skutkový stav veci a spoľahol sa na tvrdenia právnickej osoby, ktorá nie je účastníkom konania, o údajnom nezáujme na uzavretie prezumovaného civilného kontraktu žiadateľkou. Poskytovateľ sociálnej služby je dokonca ako prípadný svedok v správnom konaní aj v konflikte záujmov práve pre svoje účastníctvo v súdnom spore, pre ktoré sa žiadateľkou právna pomoc žiada! Ad absurdum. Žalobkyňa ako prijímateľ sociálnej služby spod ochranou už nadobudnutých práv v súlade s , , preukazuje záujem na uzavretí zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.

21. V sporovej veci, pre ktorú sa právna pomoc žiada, sa meritum priamo dotýka základného práva zaručeného SR a medzinárodným dohovorom. Dôvody poskytnutia aj neposkytnutia právnej pomoci musia byt reprodukovateľné - opakovateľné pre právne identické a vecne podobne iné rozhodnutia tykajúce sa iných subjektov. Tuto podmienku odôvodnenie správneho orgánu nespĺňa! CPP SR vydalo viac rozhodnutí o priznaní bezplatnej právnej pomoci / bezplatnej právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľa vo veciach rovnakého žalobcu a rôznych žiadateľov- žalovaných pričom v kauze rovnakých pritom rovnakým titulom žalôb pre, ktoré sa právna pomoc žiada je „iba“ bezdôvodné obohatenie žiadateľov“. Medzi nimi je aj „moje“ Rozhodnutie CPP - Kancelária Bratislava č. 38385/2016 zo dňa 06.07.2016 č.k. .

III.

Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.03.2020, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

23. Žalovaný zotrval na svojom skutkovom závere, že príjmové pomery žalobkyne v mesiaci podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (november 2019) bol o výške XXX,XX eura a presahoval zákonom stanovenú hranicu 1,6-násobku sumy životného minima, t.j. sumu XXX,XX eura (platnú od 01.07.2019) o sumu XXX,XX eura. Žalovaný prihliadol aj na príjmové pomery žalobkyne v období šiestich mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (máj 2019 až október 2019). V období mesiacov máj 2019 až jún 2019 čistý priemerný príjem žalobkyne presahoval zákonom stanovenú hranicu 1,6- násobku sumy životného minima, t.j. sumu XXX,XX eura. (platnú od 01.07.2018 do 30.06.2019). V období mesiacov júl 2019 až október 2019 čistý priemerný príjem žalobkyne presahoval zákonom stanovenú hranicu 1,6-násobku sumy životného minima, t.j. sumu XXX,XX eura (platnú od 01.07.2019).

24. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o nepriznaní nároku zaoberal vecou aj z pohľadu , podľa ktorej je žalovanému daná možnosť na základe vlastnej správnej úvahy priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v prípadoch, keď je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, aj keď účastník konania nespĺňa zákonnú podmienku stavu materiálnej núdze. Za takéto prípady podľa dostupnej judikatúry súdov a interných usmernení žalovaného, môžu byť považované situácie, kedy by nepriznanie právnej pomoci malo za následok vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach účastníka konania, čo žalovaný uviedol aj v odôvodnení rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci a demonštratívne uviedol, v akých prípadoch je použitie vyššie uvedenej správnej úvahy potrebné aplikovať. neprikazuje žalovanému aplikovať správnu úvahu pri posudzovaní, či celková situácie žalobkyne odôvodňuje alebo neodôvodňuje priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný na základe predložených dokladov vyhotovil a v rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci aj riadne odôvodnil, že v prípade žalobkyne sa jedná o zaplatenie X.XXX,XX eura s príslušenstvom, t.č. vedenej na Okresnom súde Bratislava III, pričom nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci do tohto konania nespôsobí žalobkyni vážnu ujmu na jej živote, zdraví alebo na jej právach.

25. Podľa žalovaného žalobkyňa nesplnila jednu z kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci vymedzenej v Žalobkyni nehrozí strata trvalého bývania ani vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a ani iná ujma, ktorá by odôvodňovala aplikáciu Žalovaný na základe predložených dokladov usúdil, že v danom prípade nie je možné vylúčiť ani zrejmú bezúspešnosť sporu, a preto mal za to, že daná právna vec o zaplatenie X.XXX,XX eura s príslušenstvom nie je právnou vecou hodnou osobitného zreteľa a v zmysle usmernenia žalovaného č. 2015/2 nemohol pristúpiť k preskúmavaniu výdavkov žalobkyne.

IV.

Relevantné právne predpisy

26. Podľa na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených

27. Podľa materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

28. Podľa do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

29. Podľa fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) <H.> a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

30. Poznámka č. 2: <H. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.

31. Podľa ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) <H.> a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/20190301> tým nie je dotknuté. Ustanovenie <.> sa použije primerane.

32. Podľa ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

33. Podľa príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

34. Podľa o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko , jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

35. Podľa centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V.

Posúdenie veci správnym súdom

36. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vydané žalovaným aj postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa zamietol.

37. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

40. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi , či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

41. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto vzťahuje zákon o správnom konaní.

42. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.

43. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

44. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. ). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. ). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. ).

45. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv.

46. o nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle sa pred správnym orgánom príslušným na rozhodovanie (žalovaným) začína podaním písomnej žiadosti, ktorú podáva

žiadateľ na určenom tlačive. Žiadateľ k žiadosti (alebo na výzvu správneho orgánu je povinný predložiť podklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje správny orgán, ktorý tieto vyžiada od štátnych orgánov, obcí, notárov a iných právnických osôb a fyzických osôb.

47. Po zabezpečení všetkých potrebných dokladov a spoľahlivo zistenom skutkovom stave správny orgán o žiadosti v zákonom určenej lehote rozhodne. Zákon správnemu orgánu vymedzuje rozhodnúť o poskytnutí právnej pomoci fyzickej osobe bez finančnej účasti za predpokladu splanenia podmienok ustanovených v , pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

48. Z uvedeného vyplýva, že úspešným môže byť len osoba, ktorá osvedčí, že sa jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom ( <htT.predpisy/SK/ZZ/2003/601/> o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. ), nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota tohto sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

49. umožňuje okrem právnej pomoci bez finančnej účasti, aby správny orgán rozhodol o poskytnutí právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu, a to za predpokladu, že splanenia podmienok ustanovených v zákona. Ide o prípady, kedy príjem fyzickej osoby, , presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom.

50. Prvou z vyššie menovaných podmienok na vyhovenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podľa alebo je podmienka nedosahovania určitej hranice mesačného príjmu, ktorú žiadateľ musí spĺňať v čase podania žiadosti ako aj počas celého obdobia poskytnutia právnej pomoci.

51. Príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci ( ).

52. Za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu ( <https:/.2003/595/> o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) po odpočítaní poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb ( ). Za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu ( ). Podľa sú takýmito príjmami oslobodenými od dane sú aj dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, plnenia zo starobného dôchodkového sporenia.

53. jasne a zrozumiteľne vymenúva, čo sa pre potreby určenia nároku na poskytnutie právnej pomoci považuje za príjem a tiež ako sa jeho výška určuje, resp. ktoré výdavky (vymenované v ) sa do príjmu nezahŕňajú. Tento taxatívny výpočet výdavkov, po ktorých odpočítaní sa určuje príjem pre posúdenie jeho práva na poskytnutie právnej pomoci podľa neobsahuje žiaden z výdavkov spomenutý žalobkyňou v jej podaní opísanom v časti II. odôvodnenia tohto rozsudku. V tomto ohľade za relevantnú považuje súd skutočnosť, že ani neodkazuje v otázke výpočtu (alebo spôsobu výpočtu) príjmu

pri posudzovaní práva o poskytnutie právnej pomoci na o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

54. Zosumarizujúc hore uvedené preto uvedenej žalobnej námietke nemožno prisvedčiť.

55. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného je voči nej diskriminačné, s touto námietkou sa správny súd nestotožnil. Žalobou napadnuté rozhodnutie ako celok nie je nepreskúmateľné, žalovaný zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje žiadosť žalobkyne za nedôvodnú. Správny súd dodáva, že z pohľadu účastníka by mohlo každé správne rozhodnutie vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne parametre, z aspektu minimálnych nárokov na preskúmateľnosť rozhodnutia správny súd rozhodnutie žalovaného nepovažoval za rozhodnutie, ktorým by bol porušený správneho poriadku.

56. Žalobkyňa síce uviedla, že žalovaný vo viacerých žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci, kde žiadatelia boli účastníkmi súdnych sporu v skutkovo a právne obdobných veciach ako žalobkyňa, formulácia tejto námietky bola len všeobecná bez uvedenia konkrétnych okolností jednotlivých prípadov, ale hlavne bez uvedenia, prečo žalovaný tieto žiadosti posúdil inak. Len preto, že žalobkyňa bola oboznámená s rozhodnutiami žalovaného v iných prípadoch, ktorý považovala za podobný jej prípadu a v ktorom bola účastníkovi poskytnutá pomoc podľa , bez posúdenia ďalších pre porovnanie relevantných skutočností neznamená automaticky legitímne očakávanie rozhodnutia správneho orgánu v špecifickej veci žalobkyne a zároveň nepreukazuje nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Súd nespochybňuje, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a tiež platí zásada zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci ako súčasť princípu právnej istoty. Očakávania účastníka o postupe orgánu verejnej moci a jeho rozhodnutiu musia byť dôvodné a právnu relevanciu môžu nadobudnúť len v prípade ustálenej praxe. Pokiaľ žalovaný posudzoval uvedené žiadosti prezentujúc konzistentne svoj právny názor, teda nie inou optikou ako v prípade žalobkyne, nemožno uvažovať o diskriminácii osoby žalobkyne, ani za vymykajúce sa očakávanej praxe správneho orgánu. Výhradu tohto druhu však žalobkyňa vo svojej žalobe neuvádzala

- nenamietala a súd sa nepovažoval za oprávneného bez právneho titulu (správnej žaloby konkrétnych účastníkov) preskúmavať zákonnosť iných rozhodnutí žalovaného, ktoré neboli napadnuté žalobou.

57. K možnosti priznať právnu pomoc s finančnou účasťou je potrebné pripomenúť, že poskytnutie tohto druhu právnej pomoci v zmysle je eventuálnou možnosťou pre správny orgán priznať ju aj takému ovi, ktorého príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze. To znamená, že hoci by žiadateľ nespĺňal podmienky na priznanie práva na právnu pomoc, za určitých okolností dáva správnemu orgánu možnosť, nie však povinnosť, poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou ovi, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

58. Z dikcie ustanovenia zákona nevyplýva ovi právny nárok na poskytnutie právnej pomoci, a to ani v prípade, ak okolnosti žiadanej právnej pomoci priznaniu nasvedčujú. Správnemu orgánu je tak ponechaná diskrečná právomoc, kedy poskytnutie alebo neposkytnutie právnej pomoci sa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu, zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a rozhodne, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť zdôvodnené.

59. Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nevybočil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal právnym posúdením a hodnotením skutkového stavu vyplynuvšieho z , pričom súd nepovažuje za chybu, že sa už nezaoberal výpočtom výdavkov naznačovaným žalobkyňou v jej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.

60. Pokiaľ zákonodarca v uvádza možnosť poskytnúť právnu pomoc aj osobe, ktorá nespĺňa podmienky, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, má vzhľadom na účel tejto zákonnej úpravy práve na mysli situáciu, kedy žiadateľ nie je schopný svoje práva dostatočne obhájiť (alebo uplatniť) a poskytnutím právnej pomoci sa zabezpečí primeraná a spravodlivá ochrana práv a právom chránených záujmov . Ustanovenie slúži ako možnosť poskytnúť právnu pomoc v prípadoch, kedy si to vyžaduje ochrana základných práv a slobôd fyzickej osoby a kedy naopak neposkytnutie právnej pomoci by mohlo mať pre túto osobu za následok vážnu ujmu na živote, zdraví alebo jej garantovaných právach.

61. Súd bol toho názoru, že súdny spor a jeho možný výsledok nie je priamo spôsobilý zapríčiniť pre žalobkyňu vážnu ujmu na živote, zdraví alebo jej garantovaných právach, a preto neposkytnutie právnej pomoci žalovaným nebolo v rozpore s . Súd dodáva, že možnosť, že žalobkyňa prehrá spomínaný súdny spor o zaplatenie, neznamená pre ňu priame existenčné ohrozenie. Takým by mohol byť následkom napr. (hypoteticky) výkonu právoplatného rozhodnutia súdu o vyprataní nehnuteľnosti, pričom takéto sa proti žalobkyni (ako vyplýva z administratívneho spisu) nevedie.

62. Pokiaľ ide o konštatovanie žalovaného, že nemožno v prípade žalobkyne „vylúčiť ani zrejmú bezúspešnosť sporu“, tento dôvod zamietnutia žiadosti žalobkyne považoval súd za nekorešpondujúci z dikciou . Charakteristika žalovaného, že bezúspešnosť súdneho sporu žalobkyne vedenom na Okresnom súde Bratislava III nie je možné vylúčiť nemožno považovať za tvrdenie alebo zistenie subsumovateľné pod zákonný predpoklad ustanovený v . Zákon fyzickej osobe žiadajúcej poskytnutie právnej pomoci nepriznáva právo na poskytnutie právnej pomoci len pokiaľ ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, čo v danom prípade nemal žalovaný spoľahlivo za preukázané. Preto takúto neopodstatnenú argumentáciu uvedenú v rozhodnutí žalovaného vnímal súd iba ako nadbytočné tvrdenie, neviažuce sa k žiadnemu právne relevantnému dôvodu na zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v zmysle . Popri ostatnej argumentácii žalovaného uvedenej v žalobe napadnutom rozhodnutí, ktorej posúdeniu sa súd venoval vyššie v odôvodnení rozsudku a s ktorou sa stotožnil, uvedený nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nemohol byť dôvodom na zrušenie inak vecne a po právnej stránke správneho rozhodnutia.

63. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečil správny orgán počas administratívneho dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

64. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).