Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12P-53-2021.pdf
PDF · 134.66 KB
No categories available
12P/53/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., X. P. XXXX/X, t. č. bytom N. X., zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka C. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. - F. XXX, t. č. bytom K., adresa na doručovanie: L. XXX, a otec J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., X. P. XXXX/X, t. č. bytom V., Č. XX, o návrhu navrhovateľa v 1. rade: E. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX, a v 2. rade: C. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Maloletý K. Y., nar. XX. XX. XXXX, sa s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Matka je p o v i n n á platiť na maloletého výživné vo výške 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého výživné vo výške 200 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 21P/131/2008-28 zo dňa 13. 02. 2009, v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, v časti určenia vyživovacej povinnosti matke a v časti určenia platobného miesta pre bežné výživné od matky maloletého.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. 09. 2021 sa navrhovatelia domáhali zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a súčasne uloženia vyživovacej povinnosti rodičom maloletého, a to matke vo výške 100 Eur mesačne a otcovi vo výške 200 Eur mesačne, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
2. Navrhovatelia odôvodnili návrh tým, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 21P/131/2008-28 zo dňa 13. 02. 2009, zverený do osobnej starostlivosti otca. Dlhodobo si však s ním nevychádza, ani s jeho partnerkou. Ich vzťahy sa výrazne zhoršili v priebehu posledných 3 rokov. Vnuk pre neustále konflikty v rodine v škole i prepadol. Navštevoval psychológa. Od minulého roku od októbra zostal bývať v ich domácnosti. Sám sa odmieta vrátiť do domácnosti otca, ani veci, ktoré má u neho v domácnosti, si nechce ísť vziať. Aj sa snažili skontaktovať s jeho otcom, aby túto situáciu vyriešili,
ale bezúspešne. Dúfali, že ak im poskytnú čas, situácia sa postupne medzi nimi upraví. Nestalo sa tak, práve naopak, situácia sa zhoršila a vyústila až v to, že vnuk si sám napísal návrh na jeho osvojenie nimi. Vnuk, od kedy je u nich, je pokojnejší, usmieva sa, celkovo je v pohode. Doma im pomáha, keď maľovali, pomohol im poumývať okná. Je šikovný. I v škole si zlepšil známky, je však pravda, že stále mu nejdú diktáty. Od septembra 2021 nastúpil na SOU energetické na 4-ročný odbor elektrotechnik. O maloletého sa otec nezaujíma od kedy býva v ich domácnosti, nestretáva sa s ním, naďalej na neho poberá rodinné prídavky. Ich dcéra, ktorá je matkou maloletého, pracuje v K. ako upratovačka, žije tam už 8 rokov, odkedy vypukla pandémia ochorenia COVID-19, na Slovensku nebola. K. však bol za ňou v K. počas týchto prázdnin. Matka posiela maloletému výživné v sume, ktorú jej určil súd. Tiež sa mu snaží posielať i navyše nejaké vreckové, resp. oblečenie alebo čo aktuálne maloletý potrebuje. Matka sa však o neho nemôže riadne postarať. Bývajú v rodinnom dome, kde má maloletý k dispozícii samostatnú izbu. Obaja majú dobrý zdravotný stav a sú plne schopní zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého - ich vnuka. Navrhovateľ pracuje na R. v V. a jeho čistý mesačný príjem je cca 550 - 600 Eur a poberá tiež starobný dôchodok v sume 923 Eur. Navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku, aktuálne čaká na vyrozumenie zo Sociálnej poisťovne.
3. Rodičia ani procesný opatrovník sa k návrhu navrhovateľov na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nevyjadrili.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä rodným listom maloletého dieťaťa, sobášnym listom navrhovateľov, potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľov, mzdovým listom za rok 2021, ročným zúčtovaním preddavkov na daň za rok 2020, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 12. 03. 2021, výpismi z registra trestov, zápisnicami spísanými na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 14. 09. 2021 (č. l. 14, 53), lustráciami v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, potvrdením o výške príjmu zamestnanca, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 20. 08. 2021, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, nájomnou zmluvou, dohodou o skončení pracovného pomeru, správou zo dňa 12. 10. 2021, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 21P/131/2008, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 21P/131/2008-28 zo dňa 13. 02. 2009, podaním matky (č. l. 54), vyjadrením procesného opatrovníka na pojednávaní, a tiež výsluchom účastníkov, s výnimkou matky, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 21P/131/2008-28 zo dňa 13. 02. 2009, právoplatným dňa 04. 03. 2003, súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v znení, podľa ktorého bol maloletý K. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala platiť výživné na maloletého v sume 83 Eur mesačne, a to do 15. dňa vopred k rukám otca, s účinnosťou od 01. 03. 2009.
6. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 21P/131/2008, vyplýva, že v čase ostatného rozhodnutia maloletý K. mal 4 roky, navštevoval materskú škôlku. Náklady na maloletého predstavovala strava 33,20 Eur (1.000,- Sk), ošatenie 66,39 Eur (2.000,- Sk), lieky 9,96 Eur (300,- Sk), kozmetika 6,64 Eur (200,- Sk), škôlka 49,79 Eur (1.500,- Sk) a hračky 16,60 Eur (500,- Sk). Otec pracoval v spoločnosti B. L. U. R., a. s., a jeho čistý priemerný mesačný zárobok činil 684,20 Eur (20.612,17 Sk), poberal tiež prídavok na dieťa vo výške 17,92 Eur (540,- Sk). Matka bola nezamestnaná.
7. Zo správy H.. A. H.U., všeobecného lekára pre dospelých, vyplýva, že navrhovatelia sú schopní po zdravotnej stránke starať sa o maloletého K..
8. Zo mzdového listu za rok 2021 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľa v 1. rade za obdobie od 1/2021 do 8/2021 je 614,20 Eur, podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 12. 03. 2021 je navrhovateľ v 1. rade tiež poberateľom starobného dôchodku v sume 926,80 Eur mesačne.
9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni, ako i z oznámenia o výplate dôchodku zo dňa 20. 08. 2021, vyplýva, že navrhovateľka v 2. rade je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 159,80 Eur mesačne.
10. Z výpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 16. 09. 2021 vyplýva, že navrhovatelia nemajú záznam v registri trestov.
11. Z potvrdenia o výške príjmu zo dňa 29. 09. 2021 vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od 9/2020 do 8/2021 činí 2008,86 Eur.
12. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 13. 10. 2021 je zrejmé, že otec sa so zamestnávateľom dohodol na skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 10. 2021 z dôvodu, že zamestnanec (otec) sa stal nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 13. 10. 2021.
13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 12. 10. 2021 vyplýva, že s navrhovateľmi a maloletým boli realizované tri konzultácie - dvakrát starí rodičia a jedenkrát maloletý individuálne. Rodičia maloletého ich nekontaktovali. Maloletý bol v starostlivosti otca, pretože matka odišla pracovať a žiť do zahraničia. Podľa vyjadrení navrhovateľov aj maloletého bol v domácnosti otca fyzicky aj psychicky zanedbávaný, ujali sa ho starí rodičia - rodičia matky. K. žije cca 2 roky (s prestávkou pár mesiacov, kedy bol u otca) v rodinnom dome navrhovateľov, v V. navštevuje strednú školu. Navrhovatelia počas pandemickej situácie zabezpečili technické vybavenie maloletému na dištančné štúdium, aby sa maloletý mohol riadne pripravovať do školy a odkedy je u navrhovateľov, zlepšil si prospech. Rodina už žije v stabilnom režime. Navrhovateľ chodí do práce, navrhovateľka je doma na dôchodku, stará sa o domácnosť a maloletý chodí do školy. Obaja sa snažia čo najlepšie zabezpečovať starostlivosť o maloletého, uvedomujú si, že množstvo a spôsob spoločne stráveného času ovplyvňuje jeho vývin. Po príchode domov z vyučovania si maloletý ide spraviť úlohy do školy a potom buď trávi čas s navrhovateľmi alebo sa hrá hry. Cez týždeň (keď môže) a víkend sa stretáva s kamarátmi a priateľkou. O dieťa je dobre postarané psychicky, fyzicky, materiálne, je v bezpečnom prostredí a má dobré podmienky na plnenie si školských povinností. K. si vytvára bezpečné vzťahové väzby a dôverné vzťahy. V tomto období je veľmi dôležitá stálosť a pevnosť dospelých osôb (navrhovatelia a každodenný kontakt s mamou online). Maloletý aktuálne vníma hlavnú autoritu v navrhovateľovi, ktorý udržiava hranice. Matka maloletého dohliada a dbá na plnenie úloh a povinností súvisiacich so školou online. Navrhovateľka sa stará o domácnosť, potreby maloletého a spolu s navrhovateľom pre maloletého vytvárajú bezpečný domov. Maloletý aktuálne prežíva voči svojmu otcovi hnev, vyčíta mu mnoho veci a momentálne nie sú v kontakte. S matkou je maloletý v dennom kontakte a cez prázdniny sa za ňou chystá do zahraničia. Po ukončení štúdia na strednej škole chce bývať a pracovať s matkou v zahraničí. Navrhovatelia maloletého opisujú teraz ako spokojného a šťastného. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava má za to, že navrhovatelia sú schopní dieťaťu poskytnúť potrebnú starostlivosť a tiež zabezpečiť stabilné životné podmienky. Je názoru, že zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti oboch navrhovateľov je v záujme maloletého.
14. Maloletý vyjadril svoj názor v zápisnici zo dňa 14. 09. 2021 (č. l. 53), z ktorej je zrejmé, že u navrhovateľov býva asi rok. Presťahoval sa k nim po neustálych konfliktoch s otcom a jeho partnerkou Z. J.. K otcovi už za žiadnych okolností nechce ísť bývať. Nerozumejú si, neustále mu za niečo nadával, tiež jeho priateľka, s ktorou má ešte dve ďalšie deti. Otec mu občas napíše - niekedy je to slušná sms, niekedy mu napíše, že viac ho nechce vidieť. Naposledy sa s ním videl asi pred rokom. Snažil sa mu aj povedať, aby mu zaplatil nejaké výdavky, napr. stravu alebo mu dal nejaké vreckové, ale on mu nikdy nič nepošle, vraj nech povie mamičke, nech tá to zaplatí alebo dedo. Otec mu nič nekúpil ani na narodeniny, meniny alebo Vianoce. Tiež mu nedáva žiadne vreckové, nič neposiela ani starým rodičom. U navrhovateľov mu je dobre, nechce od nich odísť. Pomáha im s čímkoľvek čo potrebujú. Má u nich pokoj. Pomáhajú mu. Zlepšil sa i v škole. Teraz začal chodiť do 1. ročníka na SOU energetické v Trnave, odbor mechanik - elektrotechnik, je to 4-ročný odbor. U mamy bol cez leto. Býva v K., kde pracuje ako upratovačka. Ona si ho tam nemôže vziať a starať sa o neho. Posiela mu však vreckové a aj sa mu snaží kúpiť všetko čo potrebuje. Veľmi neovláda nemčinu, preto by ani nechcel ísť bývať do K.. Naozaj chce zostať bývať u svojich starých rodičov. V škole sa mu páči, má tam už aj kamarátov a aj prax je super.
15. Z podania matky (č. l. 54) vyplýva, že vzhľadom na korona krízu sa jej nedarí zamestnať na trvalý pracovný pomer. Nemá stálu prácu, pracuje brigádne. Mesačne zarába 850 - 1.000 Eur. Nemá žiadne pôžičky ani poistky. Jej fixné mesačné/polročné výdavky sú nájom 518 Eur, elektrika 29,40 Eur, plyn 24,60 Eur, 12,90 Eur, voda 10 Eur, 9 Eur, wifi 38,82 Eur, maloletý K. 100 Eur (oblečenie, kozmetika, vreckové), sky link 8,99 Eur, netflix 11,99 Eur.
16. Navrhovateľka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. K. sa tak rozhodol, že chce bývať u nich. Podmienky na starostlivosť o neho majú vytvorené. Maloletý býva u nich vyše roka. Matke je v kontakte denne s maloletým online cez PC, naposledy sa stretli v K., keď bol u matky na 2 týždne. S otcom sa maloletý nestretáva, sú spolu v telefonickom kontakte. Nevie, kedy sa stretli naposledy. Žije v spoločnej domácnosti s manželom. Je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok vo výške 159,80 Eur. Iný príjem nemá. Náklady na domácnosť sú elektrika 45 Eur, plyn 120 Eur, internet 22 Eur, strava 500 Eur. Jej zdravotný stav je dobrý, je schopná sa o dieťa postarať. Záznam v registri trestov nemá. Maloletý K. má 16 rokov, je žiakom 1. ročníka strednej školy, je zdravý. Náklady na maloletého sú strava 150 Eur, hygiena 30 Eur, cestovné 50 Eur, vreckové 100 - 120 Eur. Oblečenie mu kupuje mama. Otec na výživu maloletého neprispieva a matka posiela synovi 83 Eur, tiež prispieva na výdavky maloletého. Matka dala maloletému bankomatovú kartu, aby si v prípade potreby vybral peniaze z jej účtu.
17. Navrhovateľ v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného návrhu a vyjadrení navrhovateľky. Je starobný dôchodca, poberá starobný dôchodok vo výške 926,80 Eur, tiež je zamestnaný ako vrátnik a jeho príjem je do 600 Eur podľa odpracovaných hodín. Jeho zdravotný stav je dobrý, je schopný sa o maloletého postarať, v minulosti trestaný nebol. K. dáva všetko čo potrebuje, aby mal korunu. Teraz mu ide kupovať zimné topánky.
18. Otec pri výsluchu uviedol, že sa s matkou dohodol, aby počas korony býval K. u starých rodičov a odvtedy to tak aj zostalo. K. u nich zostal bývať. Nechce sa vyjadrovať úplne k ničomu, lebo to, čo povedali navrhovatelia, sú úplne vymyslené veci. Starostlivosť o maloletého si predstavuje tak, ako dovtedy, kým maloletý odišiel bývať k navrhovateľom, teda tak, ako to bolo pred rokom. Maloletý býval u neho, mal vlastnú izbu, posteľ a PC. Nerobí mu problém sa o maloletého postarať. Pokiaľ sa mal maloletý vyjadriť, že chce bývať u navrhovateľov, nemyslí si, že to bolo povedané. Nie je pravda, že v čase, keď K. prepadol, on žil s terajšou priateľkou, v tom čase s ňou nežil. Potrebuje sa so synom porozprávať medzi štyrmi očami. Doteraz to možné nebolo, nechcel to riešiť cez telefón a komunikácia s navrhovateľmi je 0 bodov. Starostlivosť o maloletého vie zabezpečiť. Žije v spoločnej domácnosti s Z. J. a dvomi deťmi pochádzajúcimi z tohto vzťahu - O. C. X.. Priateľka pracuje ako predavačka v M. E. a jej príjem je okolo 700 - 750 Eur. Do 31. 10. 2021 je zamestnaný u zamestnávateľa L. a jeho čistý priemerný mesačný príjem vyplýva z potvrdenia o príjme (č. l. 39). Pracovný pomer bol skončený dohodou pre nadbytočnosť. Prídavky na K. poberal do 30. 09. 2021, tieto odovzdával svojej matke napriek tomu, že tam K. nebýval a chodil tam len na návštevu. Iný príjem nemá. Náklady na domácnosť sú nájom 650 Eur, spotrebný úver 192,64 Eur, poistka na maloletého 35 Eur mesačne, pôžička 344,88 Eur. Stravu, školu a škôlku rieši priateľka, on rieši bývanie. Má tiež vyživovaciu povinnosť k maloletému O., ktorý má 7 rokov, je žiakom 1. ročníka základnej školy a k maloletému X., ktorý má 5 rokov, navštevuje materskú škôlku. Ich zdravotný stav je dobrý, náklady na maloleté deti hradí priateľka. Počas roka, kedy bol maloletý K. u svojich rodičov, na výživu neprispel.
19. Procesný opatrovník odporučil, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí v domácnosti majú vytvorené vhodné podmienky. Maloletý sa opakovane vyjadril, že chce zostať bývať v tejto domácnosti, do domácnosti otca sa nechce vrátiť. Rovnako bol dňa 24. 06. 2021 vykonaný pohovor s maloletým priamo v škole, keď maloletý udával, že vzťahy s otcom sa narušili. Sám sa rozhodol odsťahovať sa k starým rodičom do L. a sám babku a dedka požiadal o to, aby mohol u nich zostať bývať a aby si ho dali zveriť. Čo sa týka maloletého, na úrade sa rovnako vyjadril, že napriek tomu, že sa snažil s otcom dohodnúť, aby mu prispel na jeho výdavky, otec toto neurobil a vždy ho odkázal na matku, resp. starých rodičov. Maloletý aktuálne navštevuje 1. ročník strednej školy, a teda výdavky na jeho výživu sú vyššie. Rovnako starí rodičia pre maloletého v domácnosti vytvorili samostatnú detskú izbu, ktorú kompletne vymaľovali a nakúpili maloletému nový nábytok ako posteľ, skrine, písací stôl a iné potreby. Na základe uvedeného odporúčajú, aby rodičom maloletého bola určená vyživovacia povinnosť primerane ich zárobkovým možnostiam, ale aj schopnostiam s prihliadnutím na už uvedené skutočnosti, ako aj vek a potreby maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
21. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
22. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
23. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
25. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
26. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
27. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento nesúlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
28. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
29. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
30. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
31. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
32. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
33. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
34. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
35. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
36. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
37. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
38. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
39. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
40. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
41. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
42. Podľa § 111 písm. o) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
43. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
44. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
46. Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti, ktorej účelom je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
47. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov, a musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedči pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa (R 64/1968).
48. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcich sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujmu rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je inštitútom fakultatívnym, a teda úplne závisí od úvahy súdu, či toto opatrenie považuje za najlepšie a najvhodnejšie pre maloleté dieťa, t. j. či je zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa.
49. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, svojím spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, a ktorá so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí. Malo by ísť o osobu bezúhonnú, ktorá nebola obmedzená vo výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k vlastným deťom, jej sociálna situácia zaručuje, že zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti bude v záujme maloletého dieťaťa, ani ona, ani jej rodinní príslušníci by nemali trpieť ochorením, ktoré by vylučovalo riadny výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a mala by mať kladný citový vzťah k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na rôzne životné situácie, ktoré môžu nastať, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd vždy uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, prípadne rodinného známeho či inú blízku osobu, ak spĺňa uvedené predpoklady, keďže pri rodinnom príslušníkovi, prípadne inej blízkej osobe sa predpokladá existencia kladného citového vzťahu a bližšie poznanie maloletého dieťaťa, čo by malo zaručovať, že dieťa bude mať riadne zabezpečenú starostlivosť o výchovu, zdravie a výživu počas vyriešenia, resp. prekonania spravidla negatívnych životných situácií v rodine maloletého dieťaťa.
50. V konaní mal súd za preukázané, že rodičia maloletého v súčasnosti starostlivosť o maloletého nezabezpečujú a ani nemôžu zabezpečiť, nakoľko matka sa dlhodobo (8 rokov) zdržiava v K., kde býva aj pracuje a od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky nebola. Otec na pojednávaní síce prejavil záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletého, avšak za čas, od kedy maloletý reálne býva u navrhovateľov, nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu k starostlivosti o maloletého K.. Otec je s maloletým len v telefonickom kontakte, s maloletým sa nestýka, na jeho výživu neprispieva, v prípade vzniku výdavkov maloletého odkazuje na matku alebo starých rodičov - navrhovateľov, preto súd deklarovaný záujem otca zabezpečovať starostlivosť maloletého nepovažuje za skutočný. Naviac otec v priebehu konania svoj názor v otázke zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
menil, keď najskôr tvrdil, že bude rešpektovať názor maloletého dieťaťa, následne sa vyjadroval, že by chcel zabezpečovať starostlivosť o maloletého tak, ako tomu bolo dovtedy, kým maloletý išiel bývať k navrhovateľom. Súd dopĺňa, že to bol sám otec, ktorý po dohode s matkou súhlasil s tým, aby maloletý počas pandémie COVID-19 býval u starých rodičov, ktorí mu zabezpečovali tiež dištančnú výučbu.
51. Nakoľko náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa bude jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí sú blízkou osobou - starými rodičmi maloletého a s ktorými má maloletý vytvorený citový vzťah, pričom zákon pri zverení maloletého dieťaťa uprednostňuje príbuzného maloletého dieťaťa. Navyše maloletý sa opakovane vyjadroval, že chce zostať bývať v domácnosti navrhovateľov a k otcovi za žiadnych okolností nechce ísť bývať.
52. Navrhovatelia spĺňajú všetky požiadavky kladené na osobu, ktorej môže byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 45 ods. 1 Zákona o rodine. Matka nevyjadrila so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky nesúhlas.
53. Z uvedeného dôvodu súd preto vyhodnotil zverenie maloletého K. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov ako v celom rozsahu súladné so záujmom maloletého. Preto súd vo výroku I. rozsudku zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že navrhovatelia sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého a sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
54. Súd zároveň vo výroku II. a III. rozsudku uložil rodičom maloletého v súlade s § 81 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť platiť na maloletého výživné, a to matke vo výške 100 Eur mesačne a otcovi vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Pri určení výšky výživného súd vychádzal aj z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v pripojenom spise Okresného súdu Trnava, sp. zn. 21P/131/2008, keď mal za to, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom, č. k. 21P/131/2008-28 zo dňa 13. 02. 2009, došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane matky ako aj otca. Matka v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola nezamestnaná, otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 684,20 Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemal (v súčasnosti má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletému O. a maloletému X.). Rovnako na strane maloletého K. došlo k podstatnej zmene, keď maloletý má v súčasnosti 16 rokov, je žiakom 1. ročníka strednej školy, jeho náklady v súčasnosti predstavujú celkom sumu 340 Eur, v čase posledného rozhodnutia to bolo 182,58 Eur.
55. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej sa výživné určuje v rozsahu 20 % až 25 % z príjmu osoby povinnej platiť výživné, a to s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností osoby povinnej platiť výživné, ich veku a odôvodnených potrieb. Priemerný príjem matky v súčasnej dobe podľa jej vyjadrenia predstavuje 925 Eur, z toho 20 % predstavuje 185 Eur. Súd však matke uložil povinnosť platiť výživné na Richarda v zmysle návrhu navrhovateľov vo výške 100 Eur mesačne, a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka zabezpečuje maloletému oblečenie a tiež v prípade potreby prispieva maloletému na iné výdavky, tiež poskytla maloletému bankomatovú kartu, aby, ak to bude potrebné, si vybral peniaze z jej účtu.
56. Pokiaľ ide o otca, súd pri určení výšky výživného vychádzal z jeho súčasného príjmu, ktorý v priemere činí 2.008,86 Eur, z toho 23 % (prihliadnuc na celkom tri vyživovacie povinnosti otca) činí 462 Eur na všetky neplnoleté nezaopatrené deti výživou odkázané na otca. Súd výživné otca na maloletého K. (16 rokov) v sume 200 Eur v zmysle návrhu navrhovateľov tak považuje za primerané a spravodlivé, keď na výživu ostatných detí (O. - 7 rokov, X. 5 rokov) zostane otcovi ešte suma 131 Eur na každé dieťa.
57. K dohode o skončení pracovného pomeru súd uvádza, že pracovný pomer u otca zaniká dňom 31. 10. 2021, pričom v čase rozhodovania súdu tento pracovný pomer stále trvá. Súd poukazuje na ustanovenie § 217 ods. 1 veta prvá CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Je pravdou, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola nadbytočnosť zamestnanca (otca) vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 13. 10. 2021, avšak súčasne súd uvádza, že otec sa aj sám vzdal príjmu zo závislej činnosti, keď so zamestnávateľom uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, a to už v čase, keď mu
bol doručený návrh navrhovateľov na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, v rámci ktorého bolo navrhované aj určenie vyživovacej povinnosti v sume 200 Eur mesačne. Povinnosťou otca preto bude si nájsť zamestnanie, v ktorom bude dosahovať aspoň taký príjem, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému K. v súdom stanovenej výške a po dobu, kedy maloletý K. nebude schopný živiť sa sám. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorého jeho výživu zabezpečí.
58. Pokiaľ otec dôvodil, že výživné v sume 200 Eur nebude schopný platiť vzhľadom na svoje ostatné mesačné výdavky, ktoré v konaní vyčíslil na sumu 1.222,52 Eur (nájomné 650 Eur, spotrebný úver 192,64 Eur, poistka na maloletého 35 Eur, pôžička 344,88 Eur), súd uvádza, že podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výživné je prednostná pohľadávka, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto z príjmu povinného rodiča je potrebné uhradiť najprv výživné a až následne ostatné výdavky, a práve tieto ostatné výdavky musí otec prispôsobiť zostávajúcej sume.
59. Súd teda považuje rodičom stanovené výživné za primerané ako veku a potrebám maloletého dieťaťa, tak možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8 Zákona o rodine uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
60. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 21P/131/2008-28 zo dňa 13. 02. 2009, v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, v časti určenia vyživovacej povinnosti matke a v časti určenia platobného miesta výživného od matky maloletého, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku.
61. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
62. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 59 ods. 1 CMP), avšak odvolanie podané zo strany navrhovateľov by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.