Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-307-2020.pdf
PDF · 139.29 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/307/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovaným: 1/ Y.i, nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX Q.., v mene ktorého koná správca podstaty Ing. Imrich Krupička, so sídlom kancelárie Mlynská 27, 040 11 Košice, zn. správcu S1178, 2/ I., nar. XX.X.XXXX, bytom J., o zaplatenie 10.256,55 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade z a s t a v u j e.
II. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.521,09 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.521,09 Eur odo dňa 22.5.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti žalobcu z a m i e t a.
V. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 85,66%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 10.256,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.521,09 Eur od 22.5.2018 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že dňa 13.6.2014 uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade ako spoludlžníkmi Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2176165085, na základe ktorej im poskytol peňažné prostriedky v sume 10.000,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník. Žalovaní v 1. a 2. rade svojimi podpismi na zmluve potvrdili, že sa s nimi oboznámili. Žalobcovi sa zaviazali vrátiť istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia. V dôsledku omeškania s plnením úveru vyhlásil dňa 21.5.2018 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaní dlžnú sumu neuhradili, ani len čiastočne. Žalovaná suma pozostáva z istiny 9.521,09 Eur, vyčísleného úroku z istiny
vo výške 699,46 Eur ( súčet zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ) a poplatky vo výške 36,- Eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 14.5.2020 pod sp.zn. 11Up/754/2020 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 10.256,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.521,09 Eur odo dňa 22.5.2018 do zaplatenia a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 942,44 Eur.
Žalovaným v 1. a 2. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť, a z toho dôvodu žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Na základe danej skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I v súlade s ust. § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
4. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaných v 1. a 2. rade. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaní sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiavajú. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaní v 1. a 2. rade sú na adrese svojho trvalého pobytu neznámi. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 13.1.2021 a zvesené dňa 15.2.2021.
6. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
7. Na pojednávanie nariadené na deň 28.10.2021 sa nedostavil zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní elektronickým podaním doručeným súdu dňa 21.10.2021 z dôvodu hospodárnosti konania. Neustanovil sa žalovaný v 1. rade, u ktorého bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané dňa 6.10.2021, pričom svoju neúčasť žalovaný v 1. rade na pojednávaní neospravedlnil zo žiadnych dôvodov a žiadnym spôsobom, a ani nepožiadal konajúci súd o odročenie pojednávania. Na pojednávanie sa neustanovil tiež žalovaný v 2. rade, u ktorého bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané fikciou doručenia, a to postupom v súlade s ust. § 106 a nasl. Civilného sporového poriadku.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ust. § 180 Civilného sporového poriadku súd vec pojednával v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade.
9. Pred otvorením pojednávania súd prvej inštancie lustráciou v súdnom registri zistil, že na majetok dlžníka - žalovaného v 1. rade bol vyhlásený konkurz rozhodnutím Okresného súdu Košice I, ktoré bolo vydané pod sp. zn. 30Odk/260/2021 dňa 7.10.2021 a za správcu podstaty ustanovil tunajší súd Ing. Imricha Krupičku so sídlom kancelárie Mlynská 27, 040 11 Košice, značka správcu S1178.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 23.4.2018, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.5.2018, aktuálnym stavom úveru ku dňu 31.3.2020, zmluvou o úvere lepšia splátka a zistil tento skutkový stav:
11. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník uzavreli so žalobcom Zmluvu o úvere označenú ako „lepšia splátka“, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- Eur, ktorý mali splácať po dobu 120 mesiacov, vždy k 20. dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola stanovená v zmluve vo výške 19,90 %, výška splátky s poplatkom za správu úverového účtu bola dojednaná vo výške 207,24 Eur, dátum prvej splátky stanovený dňom 20.7.2014, RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 22,53%, priemerná RPMN vo výške 11,59 %, celková
čiastka úveru v zmluve bola uvedená vo výške 23.270,02 Eur a dátum konečnej splatnosti bol stanovený dňom 20.6.2024.
12. Dňa 23.4.2018 žalobca výzvou upozornil žalovaného v 1. rade ako dlžníka a žalovaného v 2. rade ako spoludlžníka, že ku dňu 23.4.2018 je pohľadávka viac ako 3 mesiace po splatnosti a vyzval ich na úhradu dlžnej časti úveru vo výške 895,- Eur v lehote 15 dní. Dňa 21.5.2018 žalobca zaslal žalovaným výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorou im oznámil, že ku dňu 25.1.2018 sa úver stáva splatným v celom rozsahu a vyzval ich, aby dlžnú sumu vo výške 10.256,55 Eur uhradili do 10 dní od doručenia výzvy. Výšku dlžnej sumy špecifikoval ako dlžnú istinu 9.521,09 Eur, úrok 699,46 Eur, poplatky za upomienku 36,- Eur. Z pripojených listinných dôkazov - podacieho hárku č. EPH128142752 je zrejmé, že žalovaným v 1. a 2. rade bola výzva doručovaná dňa 22.5.2018.
13. Z výpisu označenom ako Aktuálny stav úveru ku dňu 31.3.2020 súd zistil, že výška úveru bola 10.000,- Eur, vyčerpaných bolo 10.000,- Eur, splatených 478,91 Eur a celková istina predstavuje sumu 9.521,09 Eur.
14. Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 501/B súd zistil, že s účinnosťou odo dňa 3.7.2021 došlo k zmene obchodného mena žalobcu Poštová banka, a.s. na 365.bank, a.s..
15. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
16. Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
17. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
19. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
20. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
21. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
22. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
23. Podľa ust. § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
24. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
25. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
26. Podľa ust. § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
27. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
28. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
29. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
30. Podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
31. Podľa ust. § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
32. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
33. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
34. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
35. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
36. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
37. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
38. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
40. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
41. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
42. Podľa ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
43. Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
44. Podľa ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
45. Podľa ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
46. V súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka má súd v tomto spore za to, že žalovaný má právne postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
47. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
48. Podľa ust. § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
49. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, a ani v konaní nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzatvorili Zmluvu o úvere označenú ako „lepšia splátka“, na
základe ktorej im žalobca poskytol úver v sume 10.000,- Eur, ktorý sa zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 207,24 Eur. Termín splatnosti prvej splátky bol stanovený dňom 20.7.2014, dátum konečnej splatnosti úveru dňa 20.6.2024. Jednotlivé splátky boli splatné vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola zmluvou určená vo výške 19,9% ročne, RPMN bola určená vo výške 22,53 %, priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 11,59 % a celková výška nákladov bola uvedená vo výške 23.270,02 Eur.
50. Predmetom konania bol záväzok žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžníci v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).
51. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o. i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaní majú s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovaným bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanými vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
52. Povinnosťou súdu bolo preskúmať predmetnú zmluvu, či má všetky náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z. z. účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd zistil, že v zmluve o spotrebnom úvere nie je uvedený údaj o druhu spotrebiteľského úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Navyše pri vynásobení výšky mesačnej splátky 207,24 Eur počtom dojednaných splátok 120, predstavuje celková čiastka, ktorú mali dlžníci zaplatiť 24.868,80 Eur, čo nekorešponduje so sumou 23.270,02 Eur, ktorá suma je v zmluve uvedená ako celková čiastka. V dôsledku toho je nesprávne určená aj RPMN.
53. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonom predpísané náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ust. § 11 citovaného zákona.
54. Na tomto mieste musí súd poukázať, že pri uzatváraní zmluvy žalovaný v 1. rade uviedol čistý príjem 450,- Eur a spoludlžník žalovaný v 2. rade uviedol príjem vo výške 4100,-Eur. Taktiež uviedli, že iný príjem nemajú a žalovaný v 1. rade mesačne pláca iný úver vo výške 190,- Eur. Na tej istej strane v dolnej časti zmluvy je uvedené, že žiadajú o splatenie záväzkov voči PABK, Quatro a T - mobile, v ktorých majú poskytnuté 4 úvery s odhadovanými zostatkami 3.790,- Eur, 760,- Eur, 1.000,- Eur a 1.200,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy hrubo porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou (hrubé porušenie povinnosti banky skúmať bonitu klienta), pričom mal vziať ohľad na výšku spotrebiteľského úveru a príjem spotrebiteľa.
55. Súd poukazuje na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci C - 377/14, ktorý rozhodol, že v spotrebiteľských zmluvách sú súdy povinné ex offo skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Okrem uvedenej povinnosti možnosť judikatúry Súdneho dvora EÚ vyvodiť okrem iného aj povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských zmluvách bonitu spotrebiteľa (C - 679/18) a údaje týkajúce sa RPMN (C - 76/10) a v prípade zistených nedostatkov na tieto pri rozhodovaní prihliadať.
56. Cieľom ust. § 7 a ust. § 11 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane napríklad výpoveď z pracovného pomeru alebo ochorie. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom, tak z informácií, ktoré získa z iných dostupných zdrojov. Súd za dôležité považuje uviesť, že je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou. Teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom, domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov tak, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný domáci rozpočet, a to tak príjmy ako aj výdavky, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Veriteľ takýmto spôsobom nepostupoval, keďže príjem žalovaných nepreveril žiadnou listinou. Nezaujímali ho žiadne ďalšie výdavky žalovaných týkajúce sa domácnosti, bývania, vyživovacia povinnosť k maloletým deťom a podobne.
57. Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014 LCL Le Crédit Lyonnais C - 565/12, posudzoval dodržiavanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky. V prípade porušenia povinností, ktorá je upravená v článku 8 Smernice 2008/48, t.j. preveriť pred uzatvorením zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z tohto vyplývalo, že nemá skutočne odradzujúcu povahu.
58. Súd nepopiera, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, a teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. V súvislosti s tým poukazuje súd na rozsudok Nejvyššího správního soudu zo dňa 1.4.2015, čj. 1 As 30/2015 - 39, v zmysle ktorého: „Součástí odborné péče poskytovatele úvěru dle § 9 odst. 1 zákona č. 145/2010 Sb., o spotřebitelském úvěru, je i taková obezřetnost, která jej vede k nespoléhání se jen na údaje tvrzené žadatelem o úvěr, ale i k prověření (požadavku na doložení) těchto tvrzení (např. potvrzením o zaměstnání a příjmu, doložením výplatních pásek, doložením výpisu z účtu žadatele a pod).
59. Súd konštatuje, že žalobca hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti, a aj z tohto dôvodu treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov a má nárok len na priznanie sumy, ktorú poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom vo forme úveru. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dlžníkom bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- Eur a podľa aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.3.2020 zaplatili sumu 478,91 Eur. Na základe uvedeného má tak žalobca nárok len na zaplatenie rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru 10.000,-Eur a uhradenou sumou zo strany žalovaných v 1. a 2. rade
vo výške 478,91 Eur a v časti vyčísleného úroku z istiny vo výške 699,46 Eur a poplatkov vo výške 36,- Eur žalobu zamietol, keďže úver považuje súd za bezúročný a bez poplatkov.
60. Čo sa týka nároku na zaplatenie poplatkov vo výške 36,- Eur žalobca ani neuviedol z čoho tento nárok odvodzuje a z čoho tieto poplatky pozostávajú. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce.
61. Ustanovenie § 511 upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov). Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov, v súdnom rozhodnutí vydanom na základe § 439 ustanovuje alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z tohto vyplýva, že pasívna solidarita nie je pravidlom. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne.
62. V danom prípade súd však zaviazal na úhradu žalobcovej pohľadávky len žalovaného v 2. rade, nakoľko konanie vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade musel obligatórne zastaviť.
63. Podľa ust. § 167 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.
64. Podľa ust. § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
65. Podľa ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
66. V zmysle ust. § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
67. V prejednávanom spore je voči žalovanému v 1. rade uplatňovaná pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (november 2019). V zmysle ust. § 166a ods.1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov sa teda jedná o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze. Z uvedeného dôvodu súd v súlade s ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zastavil.
68. Žalovaný v 2. rade je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, a z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania a to vo výške 5 % ročne zo sumy 9.521,49 Eur ako istiny odo dňa 22.5.2018 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru ). Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 22.5.2018 bola 0 % ročne; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5 % ročne.
69. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
71. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
72. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
73. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
74. V danom prípade súd konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zastavil v súlade s ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2015 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov z dôvodu, že na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený konkurz. Pohľadávka žalobcu by mohla byť uspokojená len jej prihlásením do konkurzného konania. V tomto prípade sú trovy konania príslušenstvom (vzniknutým až po vyhlásení konkurzu) uplatnenej pohľadávky v konkurze, ktoré je v zmysle ust. § 166b ods.1, písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov nevymáhateľné. Na základe uvedeného súd trovy konania v tomto konaní nemohol vo vzťahu k žalobcovi priznať. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovanému v 1. rade trovy konania v toto spore doposiaľ nevznikli. V intenciách uvedených skutočností súd v súlade s ust. § 257 Civilného sporového poriadku vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
75. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodoval v súlade s § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku. Pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní súd vychádzal z uplatnenej istiny, t.j. zo sumy 10.256,55 Eur. Žalobca bol v konaní úspešný, pokiaľ ide o istinu vo výške 9.521,09 Eur a neúspešný v časti poplatkov vo výške 36,- Eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 699,46 Eur. Nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 92,83%, jeho neúspech predstavuje 7,17%. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza, že žalobca má nárok na 85,66 % svojich trov vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, pričom konkrétna výška trov tohto konania bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).