Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/78/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: M. E., J.. XX. XX. XXXX, G. L. W.. Č.. XXXXX/XC, G., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., IČO: 36 757 276, Lehotského ul. č. 4, Bratislava, proti žalovaným: X/ Z. P., J.. XX. XX. XXXX, G. W.. Z. H. Č.. XXXXX/XX, G., 2/ MAKE TECHNOLOGY, s.r.o., IČO: 35 856 599, Ivánska cesta č. 15, Bratislava, zastúpený: Plecho & Partners s.r.o., IČO: 50 340 697, Ivánska cesta č. 15, Bratislava, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. januára 2020, č. k. - 175, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e .

Žalovanému 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie voči žalovanému 1/ zastavil (I. výrok), žalobu v celom rozsahu zamietol (II. výrok), žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal (III. výrok) a žalovanému 2/ priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku (IV. výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , , , , , SR a vecne nedôvodnosťou podanej žaloby, keď žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, nakoľko pokiaľ ako dominus litis (pán sporu) požadovala zriadenie vecného bremena, bola a aj je povinná preukázať skutočnosti a predložiť dôkazy, ktorými osvedčí existenciu svojho práva, čo si však v konaní nesplnila. Uviedol, že samotné skonštatovanie žalobkyne o dôvodnej obave a právnej neistote bez ďalšieho v žiadnom prípade nezakladá existenciu práva na zriadenie vecného bremena prechodu cez cudzie pozemky, pričom táto argumentácia je sama o sebe, ale aj v nadväznosti na vyjadrenia žalovaných a zistený skutkový stav iba v rovine tvrdenia s tým, že nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu žalobkyne ohľadom jej dôkazného bremena, keď uvedené taktiež platí aj pre právneho zástupcu žalobkyne ( ), ktorý vo vyjadreniach bez relevantných listín a dôkazov poskytoval iba právne domnienky a hypotézy (žalovaní môžu pravdepodobne akokoľvek pôsobiť na žalobcu a neumožňovať mu vstup ...), aj keď vecné bremeno prechodu cez cudzí pozemok nemožno zriadiť iba na základe domnelých či hypotetických tvrdení strany - žalobkyne. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zriadenia vecného bremena spočívajúceho v jej bezplatnom práve užívania, vstupu, prechodu a prejazdu peši, osobnými

aj nákladnými motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami cez pozemky č. 1 a č. 2, oba vo vlastníctve žalovaného 2/ (pozemok č. 1 bol pôvodne vo vlastníctve žalovaného 1/, ktorý ho počas konania previedol na žalovaného 2/), pričom žalobu odvíjala okrem iného od skutočnosti, že prístup k približne 18 záhradám je tvorený dlhodobo od vzniku záhradkárskej oblasti práve pozemkami č. 1 a č. 2, ktorá slúžila vždy len záhradkárom, ktorí boli vlastníkmi záhrad v danej záhradkárskej oblasti, pričom tieto pozemky nadobudol do vlastníctva žalovaný 2/, preto je podľa žalobkyne daná dôvodná obava a ohrozenie, že žalovaný 2/ môže na ňu pravdepodobne akokoľvek pôsobiť a neumožňovať jej vstup, prechod a prejazd cez ich pozemky k jej pozemku, čo pre žalobkyňu znamená reálne ohrozenie jej práva prístupu k záhrade a jej náležité užívanie s tým, že žalobkyňa taktiež mala za to, že je naplnený dôvod poľa ; keďže sa nachádza v právnej neistote, či jej bude alebo nebude umožnený vstup, prechod a prejazd cez pozemky k záhrade a teda je aj v právnej neistote, či bude alebo nebude môcť užívať záhradu. K argumentácii žalobkyne právnou neistotou, či ohrozením jej práva prístupu k záhrade, resp. možnosti, že žalovaný 2/ jej neumožní vstup, prechod a prejazd cez pozemok č. 1 a č. 2 k pozemku (záhrade) a podobne, uviedol, že žalobkyňa bola povinná tieto tvrdenia aj náležite preukázať a doložiť, nakoľko v opačnom prípade ide iba o nepreukázané tvrdenia, resp. domnienky s tým, že žalobkyňa nepochopila inštitút prechodu dôkazného bremena, keďže pokiaľ žalovaní svojou argumentáciou a dôkazmi vyvrátili jej tvrdenia, dôkazné bremeno sa opätovne presúva na žalobkyňu a nie naopak. Poukázal na to, že ak žalobkyňa vyvodzuje pre seba pozitívne právne následky a tieto žalovaní právne relevantným spôsobom vyvrátia, nemožno práve žalovaných opätovne ťažiť dôkazným bremenom, keďže práve žalobkyňa žiada zriadenie vecného bremena, nie žalovaní. Uviedol, že pri rozhodovaní súdom o zriadení vecného bremena prechodu cez cudzí pozemok platí, že rozhodnutie sa musí opierať o konkrétny dôvod, ktorý vyplýva z ustanovenia príslušného zákona a v ostatných prípadoch nie je súd oprávnený zriadiť vecné bremeno, nakoľko právny poriadok súdu nedovoľuje, aby vecné bremeno zriadil na základe vlastnej úvahy, ktoré môže zriadiť iba na základe výslovného zákonného splnomocnenia, pričom analógia je v tomto prípade vylúčená. Poukázal na to, že umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno iba v prípade neoprávnenej stavby, ak je vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (), zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré sa uskutočnilo reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti () a zriadenia práva cesty vlastníkovi stavby (), pričom v iných prípadoch súd o nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nemôže rozhodnúť. K argumentácii žalobkyne aplikáciou , súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa opomenula, že dotknuté ustanovenie predpokladá vlastníctvo stavby a nie pozemku - záhrady, a preto je bez ďalšieho zrejmé (odhliadnuc od neunesenia dôkazného bremena: bod. 26 - 28 rozsudku či reálneho preukázania potreby zriadenia vecného bremena súdom: bod 31

- 32 rozsudku), že žalobkyňa nespĺňa predpoklady vyžadujúce platnou právnou úpravou na zriadenie vecného bremena prechodu cez cudzí pozemok súdom, čo bez ďalšieho znamená zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňa ignorujúc právnu realitu tvrdila, že žalovaný 2/ nepreukázal rokovanie s ostatnými vlastníkmi nehnuteľností v záhradkárskej oblasti a poukázal na list zo dňa 11. 04. 2017 a následnú odpoveď žalovaného 2/ zo dňa 25. 05. 2017, ktoré preukazujú rokovania s cieľom uzatvorenia Zmluvy o zriadení vecného bremena, nakoľko sa však zástupca vlastníkov následne v komunikácii odmlčal, ani k uzavretiu predmetnej zmluvy nedošlo. K tvrdeniu žalobkyne, že dochádza k obmedzovaniu jej práv a oprávnených záujmov zo strany žalovaných, či preukázateľne tu existuje dôvodná obava a možnosť, že žalovaní môžu pravdepodobne akokoľvek pôsobiť na žalobkyňu a neumožňovať jej vstup, prechod a prejazd cez ich pozemky k jej pozemku, pre žalobkyňu z takéhoto ich konania reálne vzniká ohrozenie jej práva prístupu k záhrade a jej náležité užívanie, ďalej že sa žalobkyňa nachádza v právnej neistote, či jej bude alebo nebude umožnený vstup, prechod a prejazd cez pozemky k záhrade alebo skutočnosť, že žalovaný sa od septembra 2019 stal vlastníkom aj druhého pozemku od predchádzajúceho výlučného vlastníka - Z. P., len zvyšuje vzniknutú právnu neistotu u žalobkyne a iných vlastníkov záhrad v danej lokalite, nakoľko žalovaný je výlučným vlastníkom oboch pozemkov, súd prvej inštancie uviedol, že takto zvolenú argumentáciu považuje prinajmenšom za právne nešťastnú s tým, že tieto ad absurdum závery žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila a nepreukázala, nakoľko v konaní nedoložila žiadnu listinu, fotografiu či dôkaz, ktorý by preukazoval konanie žalovaných, ktoré jej znemožňuje výkon jej vlastníckych práv (napr. ňou tvrdené užívanie záhrady, či prístup k nej). Poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1/ bol vlastníkom pozemku č. 1 od roku 2009 a žalovaný 2/ vlastníkom pozemku č. 2 od roku 2012, kým žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo ku svojej záhrade až v roku 2018, pričom v konaní o zriadenie vecného bremena je bez významu ako a od koho nadobudli žalovaní svoje vlastnícke práva k pozemkom (ďalšia argumentácia žalobkyne), poťažmo, ak je žalobkyňa vlastníkom od roku 2018, pričom po roku (v roku 2019) podala žalobu na

súd, a preto ak žalobkyňa v žalobe tvrdila, že sa snažila so žalovanými dohodnúť na podmienkach, ale žiadnu takúto výzvu alebo listinu preukazujúcu rokovanie nedoložila a následne prakticky v rýchlom slede po nadobudnutí vlastníckeho práva podala žalobu na súd, tak jej konanie javí známky špekulácie a šikanózneho výkonu práv. K petitu žaloby, ktorým žalobkyňa žiadala zriadiť vecné bremeno spočívajúce v bezplatnom práve užívania, vstupu, prechodu a prejazdu peši, osobnými aj nákladnými motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami cez pozemky č. 1 a č. 2, súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že takto koncipovaný žalobný petit disproporčne rozširuje právo vecného bremena a k žiadosti žalobkyne bezplatného práva užívania pozemkov uviedol, že takáto požiadavka nie je v súlade so samotnou podstatou vecných bremien podľa a nasl. , keď medzi základné znaky vecných bremien patrí obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, a to v prospech niekoho iného, avšak inštitút vecných bremien neobsahuje aj možnosť priznať právo užívania (ius utendi), nakoľko toto právo vyplýva priamo vlastníkovi veci podľa s tým, že vyhovením požiadavke žalobkyne, by v rozpore s právnym poriadkom i základnými právnymi zásadami protiprávne pozbavil žalovaného jeho vlastníckeho práva, resp. práv mu z nich plynúcich, a preto požiadavka žalobkyne v tejto časti v sebe obsahuje znaky vlastníckeho práva a nie vecného bremena. Výrok, ktorým konanie voči žalovanému 1/ zastavil odôvodnil právne ust. , , a vecne späťvzatím žaloby. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania žalovaného 1/ odôvodnil právne a vecne tým, že žalovaný 1/ bol síce v konaní úspešný, nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, nárok na ich náhradu mu nepriznal. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania žalovaného 2/ odôvodnil právne ust. , a vecne jeho úspechom v konaní, z dôvodu ktorého mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol (II. výrok) a rozhodol o nároku na náhradu trov konania žalovaného 2/ (IV. výrok), podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. , , , , , , , nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe procesného pochybenia súdu prvej inštancie, ktorý konal a rozhodol nesprávne a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi SR, v rozpore s SR, ako aj v rozpore s vykonaným dokazovaním a navrhla ho zmeniť a jej žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že je výlučným vlastníkom (spoluvlastnícky podiel 1/1) nehnuteľnosti - pozemok registra „C“ s parcelným Č.. XXXX Q. I. XXX S.X, O. K.: L., Q.: G. F., Q.: G. - S.. Č.. K. G., H. Ú.: K. G., L. na X. I. Č.. XXX, I.Ý. Okresným Ú. G., Katastrálny odbor, ktorý sa nachádza v záhradkárskej oblasti, ktorú tvorí približne 18 záhrad, pričom v niektorých záhradách sa nachádzajú aj stavby, pričom prístup k približne 18 záhradám je tvorený dlhodobo od vzniku záhradkárskej oblasti prístupovou komunikáciou, ktorá slúžila vždy len záhradkárom, ktorí boli vlastníkmi záhrad v danej záhradkárskej oblasti. Poukázala na skutočnosť, že v súčasnosti tvoria predmetnú prístupovú komunikáciu do záhradkárskej oblasti dva pozemky registra „C“ s K. Č.. XXXX/X Q. I. XXX S.X, O. K.: L. K. M. J. M. N. K. Č.. XXXX/X Q. I. XXX S.X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „prístupová cesta“), pričom oba pozemky tvoriace prístupovú cestu k približne 18 záhradám, sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného od septembra 2019 (žalovaný sa stal aj výlučným vlastníkom pozemku registra „C“ s parcelným Č.. XXXX/X Q. I. XXX S.X, O. K.: L. K. M. J., I. H.. Ú.. K. G., Q. G. F., L. na X. I. Č.. XXXX I. H.. Ú.. K. G., Q. G. F. na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. k. zo dňa 27. 09. 2019). Uviedla, že sa za účelom zabezpečenia bezproblémového prístupu ku svojej záhrade snažila dohodnúť s konateľom žalovaného na podmienkach užívania prístupovej cesty, pričom sa jej podarilo skontaktovať len s otcom konateľa žalovaného, ktorý možnú dohodu o užívaní prístupovej cesty z jej strany ostrým verbálnym spôsobom odmietol a teda zo strany žalovaného nebola ochota sa vôbec dohodnúť na podmienkach užívania prístupovej cesty s právnou istotou do budúcnosti, a preto s poukazom na ust. považuje svoju žalobu za dôvodnú v spojitosti s ust. a v znení neskorších predpisov, ktoré umožňujú riešenie predmetného právneho problému medzi sporovými stranami ohľadom prístupu k jej záhrade zriadením vecného bremena v jej prospech ako oprávnenej z vecného bremena za účelom zabezpečenia prístupu, prechodu a prejazdu k záhrade cez prístupovú cestu žalovaného, a to za primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena. Uviedla, že v konaní poukazovala na skutočnosť, že prístupová cesta

sa nikdy neužívala a ani sa vzhľadom na svoj tvar nemôže v budúcnosti užívať na iný účel než je komunikácia medzi záhradami v predmetnej záhradkárskej oblasti a na tento účel aj bola vybudovaná v minulosti a používa sa na uvedený účel prakticky desiatky rokov s tým, že sa k svojej záhrade inou komunikáciou než je prístupová cesta vo výlučnom vlastníctve žalovaného, dostať nemôže. Uviedla, že si na svojej záhrade chcela vybudovať záhradnú chatku (o čom bol na pojednávaní oboznámený aj súd prvej inštancie tak ústne ako aj písomným dokumentom k nahliadnutiu), pričom bez vyporiadania práva k prístupovej ceste vo výlučnom vlastníctve žalovaného, jej nie je umožnené obdržať stavebné povolenie od príslušného stavebného úradu, a preto si ju vybudovať nemôže, pričom je v jej aj vo všeobecnom verejnom záujme (všetkých vlastníkov záhrad v predmetnej záhradkárskej oblasti), aby mohli všetci (ako aj iní vlastníci záhrad v predmetnej záhradkárskej oblasti) používať prístupovú cestu na vstup a prechod svojim motorovým vozidlom alebo peši k jej záhrade, a to s právnou istotou aj do budúcnosti. Poukázala na to, že svoj naliehavý právny záujem na určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jednak z dôvodu uvedeného v ust. a jednak z dôvodu, že sa nachádza v právnej neistote, či jej bude alebo nebude umožnený vstup, prechod a prejazd cez prístupovú cestu vo výlučnom vlastníctve žalovaného k záhrade preukázala, a teda je aj v právnej neistote, či bude alebo nebude môcť užívať svoju záhradu v zmysle práv uznaných , stavať na záhrade záhradnú chatku a prípadne odplatne previesť záhradu na inú osobu, pričom táto právna neistota vyplýva aj pre ostatných vlastníkov záhrad v predmetnej záhradkárskej oblasti, a preto bez rozhodnutia konajúceho súdu v zmysle petitu žaloby, je jej právne postavenie neisté tak v súčasnosti, ako aj v budúcnosti. Uviedla, že jej naliehavý záujem je opodstatnený aj tým, aby nedochádzalo k obmedzovaniu jej práv a oprávnených záujmov zo strany žalovaného a zamedzilo sa ďalším súdnym sporom z titulu užívania komunikácie na pozemkoch žalovaného, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, pričom tu preukázateľne existuje dôvodná obava a možnosť, že žalovaný môže akokoľvek na ňu pôsobiť a neumožňovať jej vstup, prechod a prejazd cez prístupovú cestu k záhrade, a z takéhoto konania žalovaného reálne vzniká ohrozenie jej práva prístupu k záhrade a jej náležité užívanie, a preto tu existuje objektívne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej majetkovej ujmy, nakoľko by nemala žiaden prístup k záhrade, čím by sa nedala riadne užívať, postaviť na nej záhradná chatka a už ani predať akejkoľvek tretej osobe za primeranú cenu. Poukázala na vyjadrenie Miestneho úradu Bratislava

- Podunajské Biskupice zo dňa 01. 05. 2017, podľa ktorého pôvodný pozemok registra „C“ s K. Č.. XXXX (J. V. na K. Č.. XXXX/X Q. I.S. XXX S.X M. K. Č.. XXXX/X Q. I. XXX S.X) Q. I. XXX S.X, druh pozemku: zastavaná plocha, nemal ešte v roku 2001 založený list vlastníctva a bol vedený len na D. X. Č.. XXXX N. Y., Ž. K. V. „. N. K. Č.. XXXX/X Q. I. XXX S.X, O. K.: L. K. M. J. M. K. Č.. XXXX/X Q. I. XXX S.X, O. K.: L. K. M. J. I. H.. Ú.. K. G., Q. G. F., mal od počiatku slúžiť len ako prístupová cesta k ostatným pozemkom, resp. záhradám v záhradkárskej oblasti a to minimálne od roku 1967, pričom ani zo strany právneho predchodcu žalovaného vo veci pozemku registra „C“ s K. Č.. XXXX/X Q. I. XXX S.X, O. K.: L. K. M. J., I. H.. Ú.. K. G., Q. G. F., nebola ochota sa dohodnúť na podmienkach užívania predmetnej časti prístupovej cesty. Žalobkyňa vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že nepozná žiadneho M. Z.. K. V. a ani ho nikdy nesplnomocnila konať v mene a na jej účet a vytkla súdu prvej inštancie, že vôbec nezistil skutkový stav ohľadom prístupovej cesty, resp. aká je reálna situácia v predmetnej záhradkárskej lokalite, nezistil aké rozmery a dispozičné riešenie má prístupová cesta do záhradkárskej lokality a nesprávne skutkovo a právne posúdil prístupovú cestu ako verejnú komunikáciu, nakoľko ide o výhradne súkromnú komunikáciu vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Uviedla, že žalovaný sa vôbec nezmieňuje vo vyjadrení o tom, že súhlasí s tým, aby všetci vlastníci záhrad v danej záhradkárskej lokalite mohli či už odplatne alebo bezodplatne užívať, vstupovať, prechádzať pešo alebo vozidlom cez prístupovú cestu, a preto jeho vyjadrenia považuje za špekulatívne a ničím nepodložené. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný môže bez obmedzenia kedykoľvek znemožniť všetkým vlastníkom záhrad v predmetnej záhradkárskej oblasti vstup na prístupovú cestu, čím znemožní jediný prístup k záhradám a chatkám v predmetnej záhradkárskej oblasti všetkým dotknutým vlastníkom a tým ich aj znehodnotí a znemožní ich budúci možný predaj za trhovú cenu, pričom v danom prípade by bol jediný možný a logický záujemca o kúpu záhrad jedine žalovaný, ktorý by mohol apelovať na nadmerné zníženie trhovej ceny záhrad s poukazom, že nemajú zabezpečený žiaden prístup a umožnilo by to žalovanému podhodnotené nadobudnutie pravdepodobne väčšiny alebo všetkých záhrad za účelom budúceho developerského projektu v danej lokalite - napríklad výstavba skladov alebo polyfunkčných budov, a ak by mal žalovaný reálny záujem na zachovaní dobrých vzťahov so všetkými vlastníkmi záhrad v danej oblasti ako to uvádza, tak za obdobie siedmych rokov trvania jeho výlučného vlastníctva sa už mohol dohodnúť s vlastníkmi záhrad na podmienkach užívania druhého jazdného pruhu, pričom tak neurobil do dnešného dňa. Namietla, že žalovaný nikdy neuviedol vo svojich vyjadreniach, akú dohodu s ňou a inými vlastníkmi záhrad mal na mysli a ani neuviedol akú protihodnotu požaduje za uzatvorenie dohody,

resp. aká je cena jeho dohody pre každého vlastníka záhrady v danej lokalite, zároveň nikdy neuviedol, či bude súhlasiť so zápisom vecného bremena na listoch vlastníctva k prístupovej ceste. Žalobkyňa vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že žaloba vo veci samej nebola podaná predčasne a je dôvodná, keď ako sám žalovaný uvádza k žiadnej dohode so žalovaným nedošlo počas minimálne siedmych rokov a v súčasnosti žalovaný nadobudol už aj druhý pozemok tvoriaci prístupovú cestu a teda má vo svojom výlučnom vlastníctve celú prístupovú cestu k všetkým záhradám v danej lokalite, čím nielen zvýšil jej právnu neistotu, ale aj ostatných vlastníkov záhrad, či im bude umožnené dostať sa k svojim záhradám aj v budúcnosti a za akých podmienok, nakoľko ide o jedinú prístupovú cestu k predmetným záhradám. Poukázala na skutočnosť, že na súde prvej inštancie prebieha ešte minimálne jedno súdne konanie voči žalovanému s totožným predmetom sporu, kde je žalobcom iný vlastník záhrady a chatky v predmetnej záhradkárskej lokalite, a preto je nutné predmetnú záležitosť efektívne riešiť, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že voči žalovanému budú prebiehať nové spory zo strany vlastníkov záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej lokalite.

3.

Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, navrhol ho potvrdiť a poukázal na svoje vyjadrenia v prvoinštančnom konaní, predovšetkým na vyjadrenie zo dňa 07. 11. 2019. Uviedol, že jeden jazdný pruh kúpil už v roku 2012 a nikdy nebránil vlastníkom záhrad a ani žalobkyni po ňom jazdiť s tým, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala snahu sa s ním dohodnúť na užívaní prístupovej cesty, naopak potom, čo bol v roku 2017 oslovený Z.. V. ako zástupcom väčšiny vlastníkov (vrátane predchodcu žalobkyne) ohľadom zriadenia vecného bremena, v nadväznosti na jeho odpoveď, Z.. V. ani žiaden z vlastníkov nemali ďalej záujem vec riešiť a žiadne ďalšie vyjadrenie od nich už neobdržal. K tvrdeniu žalobkyne, že súd vôbec nezistil skutkový stav a rozmery a dispozičné riešenie ohľadom prístupovej cesty, uviedol, že tieto informácie neboli pre rozhodnutie veci dôležité, ak však zastávala žalobkyňa opačný názor, bola to práve ona, kto mal povinnosť zabezpečiť a predložiť relevantné dôkazy. Poukázal na to, že v prípade jazdných pruhov ide o verejne prístupnú pozemnú komunikáciu, ktorej spôsob využívania je v katastri zapísaný ako „Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“ a na ktorú sa vzťahuje právo zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu a preto niet dôvodu zriaďovať vecné bremeno, pričom žalobkyňa vlastní iba záhradu, na ktorej nemá žiadnu stavbu a napriek tomu sa domáha zriadenia vecného bremena s poukazom na , ktorý je však možno použiť iba pre prípad zabezpečenia prístupu ku komunikácii pre vlastníka stavby, ktorým žalobkyňa nie je s tým, že Občiansky zákon taxatívne vymedzuje prípady, kedy možno súdne zriadiť vecné bremeno a žalobkyňa nespadá pod ani jeden prípad, pričom použitie analógie je vylúčené. Uviedol, že žalobkyňa nie je vlastníkom stavby, a preto nemožno súdom zriadiť vecné bremeno (podľa a ani podľa žiadneho iného ustanovenia), ktorým by sa vlastníkovi stavby zabezpečil prístup ku komunikácii, ale predovšetkým záhrada žalobkyne už leží priamo na verejnej komunikácii (a teda aj keby bola vlastníkom stavby, zriadenie vecného bremena podľa by neprichádzalo do úvahy), pričom žalobkyňa ani nepreukázala naliehavý právny záujem na súdnom určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

4.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ k jej odvolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného odvolania, nakoľko je toho názoru, že predmetný rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z nesprávneho skutkového zistenia veci. Nestotožnila sa s vyjadrením žalovaného v celom rozsahu, nakoľko len tvrdí ničím hodnoverne nepodložené skutočnosti, ktoré ani neboli preukázané v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, a preto ich možno považovať za bezpredmetné. Uviedla, že keď žalovaný doposiaľ nezačal brániť rôznymi metódami užívať jedinú prístupovú cestu k približne 18 záhradám so záhradnými chatkami, to ešte nezaručuje skutočnosť, že tak nebude konať v blízkej budúcnosti, pričom táto skutočnosť nevzbudzuje vo vlastníkoch záhrad a chatiek právnu istotu, že budú môcť aj naďalej užívať jedinú prístupovú cestu v súkromnom vlastníctve žalovaného k ich chatkám a záhradám s tým, že sa snažila kontaktovať konateľa žalovaného, pričom sa jej podarilo skontaktovať iba s otcom konateľa žalovaného, ktorý nebol ochotný ani poskytnúť kontakt na svojho syna - konateľa žalovaného a ani rokovať o riešení spornej situácie ohľadom jedinej prístupovej cesty k 18 záhradám a chatkám, ku ktorej sa žalovaný dostal za podozrivých okolností

podľa písomného vyjadrenia Miestneho úradu Bratislava - Podunajské Biskupice zo dňa 01. 05. 2017, pričom tieto skutočnosti neboli pred súdom prvej inštancie vôbec vyvrátené. Zopakovala, že nepozná žiadneho M. Z.. K. V. M. ani ho nikdy nesplnomocnila konať v mene a na jej účet, vždy konala len vo svojom mene a na svoj účet v predmetnej veci, pričom sa snažila dohodnúť so žalovaným pred podaním žaloby vo veci samej, avšak zo strany žalovaného nebola žiadna ochota v predmetnej veci sa stretnúť a snažiť sa ju vyriešiť. Uviedla, že pre konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nevyhnuté, aby riadne zistil skutkový a právny stav o sporovej veci, v ktorej koná a rozhodol rozsudkom vo veci samej, avšak rozhodol bez toho, aby sa náležite zaoberal a oboznámil so sporovou vecou, čo je v rozpore s ustanoveniami ako aj v rozpore s , pričom v konaní predložila všetky dôkazy, ktoré predložiť mohla. Namietla, že v prípade prístupovej cesty vo výlučnom vlastníctve žalovaného nejde o verejne prístupnú komunikáciu a nie je dôležité čo je napísané v poznámke na Okresnom úrade Bratislava, Katastrálny odbor, pokiaľ je v súkromnom vlastníctve žalovaného a bez zapísaných vecných bremien v prospech vlastníkov 18 záhrad a záhradných chatiek, ktoré by im umožňovalo slobodne a kedykoľvek vstupovať a prechádzať cez súkromný pozemok žalovaného ako jedinej komunikácii k svojim nehnuteľnostiam, avšak na predmetnú prístupovú komunikáciu vo výlučnom vlastníctve žalovaného sa nevzťahuje žiadne právo zodpovedajúce vecnému bremenu a ani nie je právne inak zabezpečený vstup a prechod vlastníkov 18 záhrad a chatiek k svojim nehnuteľnostiam, a preto sú všetci v právnej neistote a je nevyhnutné súdom zriadiť vecné bremeno v znení jej žaloby tak v jej prospech, ako aj iných vlastníkov záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej oblasti osobitnou žalobou každého vlastníka nehnuteľnosti. Uviedla, že o verejnú komunikáciu by išlo v prípade, ak by bola predmetná prístupová komunikáciu vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky alebo príslušného orgánu miestnej samosprávy, pričom je dokázateľné a nevyvrátiteľné, že sporné pozemky vo vlastníctve žalovaného slúžili v minulosti ako jediná prístupová cesta k 18. záhradám. Poukázala na skutočnosť, že jej záhrada neleží na verejnej komunikácii a neleží ani pri verejnej komunikácii ako to mylne a zavádzajúco uvádza žalovaný, pričom je bezpredmetné z pohľadu naliehavého právneho záujmu, či má alebo nemá postavenú stavbu na záhrade, keď nemá právne vysporiadaný a umožnený vstup na svoj pozemok, čo je nevyhnutné právne vyriešiť, nakoľko sa v predmetnej záhradkárskej lokalite nachádza minimálne 18 záhrad s chatkami, ku ktorým je jediný prístup cez prístupovú cestu vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Uviedla, že naliehavý právny záujem na zriadení vecného bremena na prístupovej ceste vo výlučnom vlastníctve žalovaného a v jej prospech spočívajúcom v práve vstupu, prechodu a prejazdu k záhrade, riadne preukázala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odvolaní, a preto považoval odvolací súd za zbytočné opätovne identickú argumentáciu uvádzať.

5.

Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyňu v bode 4. tohto rozhodnutia uviedol, že mu nie je zrejmé, ktoré ním uvádzané skutočnosti nemali byť podložené, nakoľko to, že jazdné pruhy sú verejne prístupná pozemná komunikácia, vyplýva jednak z predložených listov vlastníctva ako aj výpovedí strán sporu, to, že žalobkyňa vlastní iba záhradu bez chatky, vyplýva z predloženého listu vlastníctva a z jej výpovede a to, že bol oslovený právnym zástupcom Z.. V. ako zástupcom vlastníkov záhrad vrátane predchodcu žalobkyne a to, že žiadal Z.. V. o predloženie návrhu, vyplýva z predložených listov. K tvrdeniu žalobkyne, že sa snažila s ním dohodnúť pred podaním žaloby vo veci samej, avšak z jeho strany nebola žiadna ochota sa stretnúť a vec riešiť uviedol, že žalobkyňa si zároveň odporuje, keď uvádza, že sa jej s konateľom nepodarilo skontaktovať a skontaktovala sa iba s otcom konateľa žalovaného, pričom však nie je zrejmé, prečo ho nekontaktovala oficiálnou cestou, a to napr. listom zaslaným na adresu sídla žalovaného. Namietol, že žalobkyňa v konaní preto nepreukázala, že by sa niekedy snažila s ním dohodnúť na užívaní jazdných pruhov. K tvrdeniu, že sa k jazdným pruhom „dostal za podozrivých okolností podľa písomného vyjadrenia S. Ú. G. - K. G., Y. J. XX, XXX XX G., zo dňa 01. 05. 2017 (odsek 6. vyjadrenia žalobkyne), žalovaný 2/ uviedol, že v tomto liste Miestny úrad Bratislava - Podunajské Biskupice uvádza, že pozemok K.. Č.. XXXX J. I. V. XXXX L. X. I. M. G. I. na D. X. Č.. XXXX, a preto nie je zrejmé, aké podozrivé okolnosti majú z tohto listu vyplývať. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že sa súd v rozsudku riadne a dostatočne zaoberal všetkými argumentmi, riadne zistil právny stav ako aj skutkový stav a svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil a poukázal na a rozsudok NS SR zo dňa 11. 04. 2017, sp. zn . K tvrdeniu žalobkyne, že jazdné pruhy nie sú verejne prístupnou komunikáciou a nevzťahuje sa na ne právo zodpovedajúce vecnému bremenu, keďže sú v súkromnom vlastníctve a nie vo vlastníctve štátu alebo miestnej samosprávy a dokázateľne slúžili v minulosti ako jediná prístupová cesta, žalovaný 2/ uviedol, že sú v rozpore s vykonaným dokazovaním,

keďže sú v katastri nehnuteľností riadne zapísané so spôsobom využitia pozemku kód 22 - Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti a poukázal na , , , o pozemných komunikáciách (cestný zákon).

6.

Žalobkyňa sa vyjadrila aj k tomuto písomnému podaniu žalovaného 2/ a uviedla, že doplňuje svoje odvolanie proti rozsudku prvej inštancie o novoty v odvolacom konaní, ktoré nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zopakovala, že z dôvodu, že žalovaný je výlučným vlastníkom jedného jazdného pruhu a druhého jazdného pruhu ako jedinej prístupovej a súkromnej komunikácie k jej záhrade, existuje naliehavý právny záujem na podaní žaloby vo veci samej v tejto veci, ktorý odôvodňujú nie len skutočnosti uvedené v jej žalobe vo veci samej a písomných vyjadreniach, ale aj nové skutočnosti, ktoré len potvrdzujú, že žalovaný má záujem na obmedzení užívania jeho jedinej a súkromnej prístupovej komunikácie k záhradám a chatkám v predmetnej záhradkárskej oblasti za účelom developerského zámeru, pričom by znemožnením prístupu k záhradám a chatkám 18 vlastníkov v predmetnej záhradkárskej oblasti najskôr znemožnil vstup a prechod cez jeden jazdný pruh a druhý jazdný pruh a následne by znehodnotil predmetné záhrady a pod trhovú cenu kúpil ako jediný možný záujemca, nakoľko žalovaný je výlučným vlastníkom jedinej prístupovej cesty k predmetným chatkám a záhradám v záhradkárskej oblasti. Uviedla, že dňa 20. 07. 2020 z výpisu z listu I. Č.. XXXX v katastrálnom území: K. G., Q.: G. F., kde je evidovaný pozemok registra „C“ s pM. Č.. XXXX/X Q. I. XXX S.X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (jeden jazdný pruh) vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zistila, že v prospech žalovaného bolo na predmetnom liste vlastníctve zapísané vecné bremeno - právo 'in rem' spočívajúce v práve pešieho prechodu, prejazdu a vjazdu a uloženia sietí na pozemok registra C KN K.. Č.. XXXX/X I. K. I. K. V. U. H. K.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, podľa I.-XXXXX/XXXX zo dňa 15. 06. 2020 a z výpisu L. X. I. Č.. XXXX I. H. Ú.: K. G., Q.: G. F., H. Z. D. K. V. „. N. K. Č.. XXXX/X Q. I. XXX S.X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (druhý jazdný pruh) vo výlučnom vlastníctve žalovaného zistila, že v prospech žalovaného bolo na predmetnom liste vlastníctve zapísané vecné bremeno - právo 'in rem' spočívajúce v práve pešieho prechodu, prejazdu a vjazdu a uloženia sietí na pozemok registra C KN K.. Č.. XXXX/X I. K. I.H. K. V. U. H. K.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, podľa I.-XXXXX/ XXXX zo dňa 15. 06. 2020. Poukázala na skutočnosť, že pozemok registra „C“ s K. Č.. XXXX/X Q. I. XXXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie je zapísaný na X. I. Č.. XXXX I. H. Ú.: K. G., Q.: G. F. (ďalej len ako „pozemok č. 3“), ktorý je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti: LUXCON, s.r.o., so sídlom Grösslingova 17, 811 09 Bratislava, IČO: 35 923 351, ktorý sa nachádza dispozične pred jedným jazdným pruhom a pred druhým jazdným pruhom a jedine prechodom cez pozemok č. 3 sa dá dostať k jednému jazdnému pruhu a druhému jazdnému pruhu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a preto si žalovaný nechal zriadiť a zapísať vecné bremeno na X. I. Č.. XXXX I. H. Ú.: K. G., Q.: G. F. M. X. I. Č.. XXXX I. H. Ú.: K. G., Q.: G. F., aby mohol nerušene prechádzať peši a osobným vozidlom a vstupovať a uložiť siete na pozemok č. 3. Uviedla, že uvedené konanie žalovaného, ktoré bolo zapísané Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, pod V-13008/2020 zo dňa 15. 06. 2020, možno považovať za totožnú právnu ochranu práv a oprávnených záujmov žalovaného voči LUXCON, ako má ona v tomto súdnom konaní voči žalovanému, a preto možno považovať vyjadrenia žalovaného za bezpredmetné, nakoľko žalovaný riešil skutkovo a právne totožnú vec s LUXCON ako rieši ona so žalovaným v rámci tohto súdneho konania. Poukázala na skutočnosť, že hoci pozemok č. 3 má rovnaký spôsob využívania ako jeden jazdný pruh a druhý jazdný pruh, tak žalovaný trval na zápise svojich práv a oprávnených záujmov ako vecného bremena na príslušných listoch vlastníctva, avšak v jej prípade žalovaný mylne tvrdí, že toto určenie je bezpredmetné a predčasné s tým, že LUXCON ako vlastník pozemku č. 3, ktorý je nevyhnutný pre prístup k jednému jazdnému pruhu a druhému jazdnému pruhu, tak aj jediný spoločník spoločnosti LUXCON, a to spoločnosť WISDOM Investments a.s., so sídlom Grösslingova 17, 811 09 Bratislava, IČO: 36 781 614, majú ako hlavný predmet podnikateľskej činnosti uvedené podľa portálu www.finstat.sk, <http://www.finstat.sk/> že ide o spoločnosti primárne zaoberajúcimi sa výstavbou obytných budov (WISDOM investments - https:// finstat.sk/36781614) <https://finstat.sk/36781614> a prenájmom a prevádzkovaním vlastných alebo prenajatých nehnuteľností (LUXCON - https://finstat.sk/35923351) <https://finstat.sk/35923351>, čo len preukazuje jej skoršie tvrdenia, že žalovaný má záujem lacno skúpiť záhrady a chatky v predmetnej záhradkárskej oblasti obmedzením prístupu k nim a tým znemožniť ich užívanie a predaj ich vlastníkom, čím by jediný záujemca mohol byť vlastník jedného jazdného pruhu a druhého jazdného pruhu - žalovaný a za ním kladených podmienok, pričom nie je ani vylúčené, že developerský zámer má žalovaný v

pláne realizovať spoločne s LUXCON a WISDOM Investments s tým, že uvedené skutočnosti len prehlbujú nutnosť určiť a zriadiť vecné bremeno v rozsahu žaloby vo veci samej na jednom jazdnom pruhu a druhom jazdnom pruhu, ako aj jej naliehavý právny záujem na takomto určení zo strany všeobecných súdov Slovenskej republiky. Uviedla, že z dôkazov, ktoré predložila jasne vyplýva, že tak jeden jazdný pruh ako aj druhý jazdný pruh sú súkromné komunikácie a jediná prístupová cesta vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a preto nemá nikto iný oprávnenie bez náležitého súhlasu ich vlastníka (zapísaného ako vecné bremeno na príslušných listoch vlastníctva) - žalovaného vstupovať, prechádzať a užívať jeden jazdný pruh a druhý jazdný pruh. Žalobkyňa rovnako ako v odvolaní navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z nesprávneho skutkového zistenia veci, zmeniť podľa a jej žalobe vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.

Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k podaniu žalobkyne zo dňa 23. 07. 2020 uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. K tvrdeniu, že záhradkárom znemožní prístup k záhradkám a potom lacno skúpi záhradky, a to možno s nejakým developerským zámerom, ktorý by mohol realizovať práve s vlastníkom pozemku 4067/1 spoločnosťou LUXCON s.r.o. uviedol, že má v úmysle postaviť stavbu, avšak výlučne iba na svojich vlastných pozemkoch, pričom už obdržal rozhodnutie o umiestnení stavby, a predložil Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 11. 05. 2020, č. OU-BA-OVBP2-2020/66727-ZAV. Uviedol, že vecné bremeno na pozemku 4067/1 si žalobca (zrejme žalovaný 2/, pozn. odvolacieho súdu) nechal zriadiť kvôli uloženiu inžinierskych sietí, ktoré je potrebné uložiť práve do tohto pozemku 4067/1 a viesť ich cez jazdné pruhy k jeho pozemkom, z čoho vyplýva, že skutkový a právny stav nie je rovnaký so stavom žalobkyne, ktorá chce cez jazdné pruhy prechádzať, čo samozrejme slobodne môže, nakoľko sa na jazdné pruhy vzťahuje právo všeobecného užívania verejných priestranstiev, pričom toto právo vyplýva aj z o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa ktorého všetky pozemné komunikácie podliehajú právu všeobecného (verejného) užívania: „Premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len „“). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.“, podľa cestného zákona teda môže jazdiť po pozemku 4067/1, avšak nemôže v ňom svojvoľne ukladať siete a výlučne z tohto dôvodu bol nútený uzavrieť so spoločnosťou LUXCON s.r.o. zmluvu o zriadení uvedeného vecného bremena, za čo spoločnosti LUXCON s.r.o. aj riadne zaplatil.

8.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. a ust. ods. l , túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. ) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. októbra 2021 podľa ust. v spojení s ust. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. ), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

9.

Podľa zákona. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej

stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu žalobkyne zamietol.

11.

Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( ).

12.

K odvolacej námietke žalobkyne, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (odvolací dôvod podľa ust. ), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci však odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

13.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobkyne domáhajúcej sa zriadenia vecného bremena vo svoj prospech, spočívajúceho v bezplatnom práve užívania, vstupu, prechodu a prejazdu peši, osobnými aj nákladnými motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami cez pozemok registra „C" s K.. Č.. XXXX/X Q. I.: XXX S.X, O. K.: L. K. M. J., I. H.. Ú..: K. G., Q.: G. F., Q.: G. - S.. Č.. K. G., L. na X. Č.. XXXX, I. Okresným Ú. G., H.X. Q. M. U. K. V. „. N. K.. Č.. XXXX/X Q. I.: XXX S.X, O. K.: L. K. M. J., I. H. Ú.: K. G., Q.: G. F., Q.: G. - S.. Č.. K. G., L. na X. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, a to za jednorazovú náhradu vo výške 114 eur, keď dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, nakoľko neuviedla žiadny konkrétny dôvod a potrebu, pre ktorú by mohlo byť zriadené vecné bremeno prechodu cez cudzí pozemok.

14.

V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporným, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku registra „C" s K. Č.. XXXX Q. I. XXX S.X, O. K.: L., J. N. I. Q. G. F., Q.: G. - S.. Č.. K. G., H.. Ú..: K. G., L. na X. Č.. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, ktorú nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. k. V-20427/18 dňa 02. 08. 2018 a zároveň nebolo sporným, že na uvedenej nehnuteľnosti sa žiadna stavba nenachádza.

15.

Z dikcie ust. jednoznačne vyplýva, že zriadenie vecného bremena súdom je možné iba vlastníkovi stavby (panujúca nehnuteľnosť) spočívajúcej v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby (zaťažená nehnuteľnosť), teda žalovaného 2/, zriadiť vecné bremeno je možné teda iba v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku a súd môže rozhodnúť o zriadení vecného bremena prechodu cez cudzí pozemok len na základe návrhu vlastníka stavby.

16.

V ustanovení je teda zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby, pričom citované ustanovenie zákona používa pojmy, stavba, účel stavby, priľahlý pozemok,

nevyhnutná cesta, prístup k stavbe, keď zákon výslovne nerieši otázku, akú povahu musí mať stavba, ktorej sa má právo cesty týkať, jednoznačne však musí ísť o stavbu, ktorá má charakter nehnuteľnosti (podľa ustanovenia ) sa za stavbu považujú iba stavby spojené so zemou pevným základom).

17.

V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáha zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, napriek tomu, že nie je vlastníčkou žiadnej stavby na pozemku v jej výlučnom vlastníctve, z dôvodu ktorého zákonná úprava vzniku vecných bremien explicitne vylučuje žalobkyňou požadované zriadenie vecného bremena, nakoľko je vlastníčkou iba pozemku a nie stavby.

18.

Odvolací súd sa zároveň stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že sa nachádza v právnej neistote, či jej bude alebo nebude umožnený vstup, prechod a prejazd cez prístupovú cestu vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2/ k záhrade, nakoľko ako správne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, tieto tvrdenia nepreukázala jediným relevantným dôkazom, z dôvodu ktorého táto argumentácia zostala iba v rovine hypotetických úvah.

19.

K odvolacím námietkam žalobkyne o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. , podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, z dôvodu ktorého sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, resp. dokonca arbitrárne. Okolnosti namietané žalobkyňou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu.

20.

Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalobkyne v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces z čoho vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila, a preto považoval odvolací súd za nadbytočné reagovať na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalobkyne, ktorá nebola pre posúdenie veci podstatná.

21.

Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že žalobkyňa v podanom odvolaní uplatnila okrem odvolacieho dôvodu podľa (rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd), všetky odvolacie dôvody podľa , , , , , , avšak k týmto odvolacím dôvodom nič bližšie neuviedla, preto sa nimi nebolo možné v odvolacom konaní zaoberať, keďže ak strana sporu iba formálne odcituje odvolací dôvod bez toho, aby ho konkretizovala v súvislosti s napádaným rozhodnutím, a neuvedie konkrétne pochybenia (vady, skutočnosti), v ktorých má naplnenie odvolacieho dôvodu spočívať, odvolací súd na takýto formálne uplatnený odvolací dôvod neprihliada a v zmysle veta druhá ani na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva. Navyše, v posudzovanej veci súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu riadne zistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom odôvodnil, odvolací súd preto existenciu uvedených odvolacích dôvodov nezistil.

22.

Súd prvej inštancie, ktorý žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na zriadenie navrhovaného vecného bremena rozhodol vecne správne, a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúceho všetky požiadavky ust. , v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením sporu, z dôvodu ktorého sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku a ako vecne správny ho v napadnutom zamietajúcom výroku potvrdil podľa a

23.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanému 2/ úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).