Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-78-2020.pdf
PDF · 109.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/78/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 proti žalovaným 1. G. X., A.. XX.X.XXXX, S. W. O. - U., S..Č.. Q. O., E. X, Y. X. O. X., A.. X.XX.XXXX, S. W. Q. O., E. X, S..Č.. O., N. X, o zaplatenie 1.996,91 eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 13C/423/2016-171 zo dňa 15. januára 2020
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie proti výrokom rozsudku pod č. I. a II.
II. Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch pod č. III. a IV. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Konanie v časti proti žalovanej v 2. rade v celom rozsahu zastavuje. II. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania III. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 1.996,91 eura a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 18.6.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. IV. Žalobcovi priznáva proti žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia a to vo výške 1.996,91 eur spolu s úrokmi z omeškania, vzniknutého užívaním žalovanými v 1. a 2. rade bytu č. X, nachádzajúceho sa v O. A. J.. Č. XX, v žalovanom období od 01.01.2015 do 31.12.2015 bez platnej nájomnej zmluvy a platenia úhrad za užívanie. Žalobca uviedol, že pôvodne bol byt prenechaný do užívania Zmluvou o nájme bytu č. A. uzavretej na dobu určitú od 01.03.2013 do 28.02.2016, pričom zmluvný vzťah z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu zanikol výpoveďou z nájmu bytu, a to uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.05.2014 s tým, že žalobca je správcom predmetného bytu a žalovaní majú nedoplatok za užívanie bytu za mesiace 1, 2, 3, 8, 10, 11 a 12/2015 vo výške 821,98 eur (1 x 83,14 a 6 x 123,14 eur), ako aj nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 1.174,93 eur. Rovnako si žalobca uplatňoval aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
3. Žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Košice II z 19.05.2016, č.k. 17C/177/2014-95 vydaný v konaní o vypratanie bytu č. X A. Č. XX, vedenom ním ako žalobcom proti tunajším žalovaným ako žalovaným a zároveň odvolanie žalovanej v 2. rade proti tomuto rozsudku s tým, že tieto doklady
preukazujú užívanie bytu č. X A. Č. XX Q. O. žalovanou v 2. rade v roku 2015 s tým, že sa žalovaná v konaní domáhala zamietnutia žaloby o vypratanie bytu.
4. Na základe vykonaného dokazovania citovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 10 až 18 a jeho vyhodnotení, súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 710 ods. 3 veta prvá a druhá OZ, § 489 OZ, § 494 OZ, § 451 ods. 1 OZ, § 456 veta prvá OZ, § 458 ods. 1 veta prvá OZ, § 517 ods. 1 veta prvá OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/19995 Z.z.
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi Mestom Košice ako vlastníkom a prenajímateľom bytu a žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami bola uzavretá nájomná zmluva na prenájom 2 - izbového bytu nachádzajúceho sa v Košiciach na Č. J.. Č.. XX, Č.. W. X, A. X. F. na dobu určitú od 01.03.2013 do 28.02.2016. Doručením výpovede z nájmu bytu dňa 21.02.2014, žalovaným v 1. a 2. rade začala odo dňa 01.03.2014 plynúť 3-mesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňom 31.05.2014, pričom uplynutím doby nájmu k predmetného bytu žalovaným zanikol a od nasledujúceho dňa, t.z. odo dňa 01.06.2014 žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí byt nevypratali a neodovzdali ho žalobcovi, ale v ňom naďalej bývali, užívali predmetný byt bez právneho dôvodu. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné, žalovaní ich nerozporovali. Súd dospel k záveru, že v predmetnom byte zostali žalovaní v 1. a 2. rade bývať naďalej, a to aj po zániku nájmu bytu a bývali v byte aj v inkriminovanom období v r. 2015, bez právneho titulu, o čom má svedčiť aj podpis žalovaného o prevzatí vyúčtovania za predmetný byt, vyhotoveného na meno žalovaného v1. rade, ktoré vyúčtovanie žalovaný v 1. rade na adrese predmetného bytu na ul. Č. Č.. XX Q. O. aj prevzal dňa 17.05.2016. Bývanie žalovaných v predmetnom byte v dotknutom období vyplynulo aj z vyjadrení žalovaných v súdnom konaní o vypratanie predmetného bytu, v ktorom súd rozhodol o vyprataní bytu rozsudkom zo dňa 19.05.2016. Týmto mal súd za nesporne preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade predmetný byt užívali aj v priebehu roku 2015, ktorú skutočnosť žalovaní opätovne nespochybnili. Keďže na užívanie bytu nemali žalovaní žiaden právny dôvod, užívali ho bez právneho titulu. Súd vyhodnotil a posúdil toto užívanie ako ich bezdôvodné obohatenie, vzniknuté tým, že byt minimálne v čase od 01.01.2015 do 31.12.2015 užívali a žalobcovi za jeho užívanie nezaplatili ani obvyklú cenu, akú by za jeho užívanie platili riadni nájomcovia 821,98 eura (1 x 83,14 eura + 6 x 123,14 eura) a ani nezaplatili za poskytnuté služby spojené s užívaním tohto bytu sumu 1.174,93 eura zistenú žalobcom vyhotovením vyúčtovania spotrebovaných služieb v predmetnom byte v čase od 1.1.2015 do 31.12.2015. Súd mal preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia uvedeným spôsobom a to vo výške 1.996,91 eura u žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na úkor žalobcu, ktoré v zmysle § 456 OZ sú povinní žalobcovi vydať.
6. S odkazom na ust. § 166 ods. 1, § 166a ods. 1, § 166e ods. 1, 2, § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom len „ZKR“), v danom prípade mal súd prvej inštancie oznamom K082627 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 180/2019 zo dňa 18.09.2019 vo veci sp. zn. 9OdK/92/2019, ktorý preložil súdu žalobca (č.l. 120), ako aj samotným predloženým uznesením sp. zn. 9Odk/92/2019 zo dňa 12.09.2019 vydaným Okresným súdom Košice I vo veci navrhovateľa - dlžníka O. X. (tunajšia žalovaná v 2. rade) o návrhu na vyhlásenie konkurzu, preukázané, že na majetok dlžníka O. X., t.z. žalovanej v 2. rade (výrok I.) bol vyhlásený konkurz a zároveň výrokom II. uznesenia ju súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Okresný súd Košice I listom zo dňa 28.11.2019 oznámil o.i. aj že konanie vedené pod sp. zn. 9Odk/92/2019 je právoplatne skončené, nakoľko dňa 21.11.2019 bol v Obchodnom vestníku č. 225/2019 uverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a preto súd konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil (§ 167 e ZKR), keďže vo vzťahu k súdnym konaniam, v ktorých žalovaná v 2. rade vystupuje ako dlžník, sa účinky vyhlásenia konkurzu v zákonom stanovených prípadoch prejavia v obligatórnom zastavení takýchto konaní „ex lege“ (zo zákona).
7. Preto ďalej súd prvej inštancie s odkazom na hore citované zákonné ustanovenia konštatoval, že uplatnená pohľadávka vo výške 1.996,91 eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže nebola uspokojená v konkurze z dôvodu nevymáhateľnosti proti žalovanej v 2. rade, keďže žalovanú v 2. rade konkurzný súd zbavil dlhov, súd zaviazal len žalovaného v 1. rade, ktorý spolu so žalovanou v 2. rade bol účastný na užívaní predmetného bytu v čase bez právneho dôvodu, na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.996,91 eur (1.174.93 eur + 821,98 eur), a to aj napriek tomu, že žalovaný v 1. rade tvrdil, že on si splnil svoj dlh, keďže na dlhoch voči žalobcovi sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne, a to so žalovanou v 2. rade s tým, že súd prvej inštancie považoval v tomto smere jeho námietky za právne irelevantné (nedôvodné).
8. Súd prvej inštancie postupom podľa § 153 ods. 2 CSP ďalšie návrhy žalovaného v 1. rade na doplnenie dokazovania zamietol prihliadnuc na hospodárnosť a rýchlosť konania zdôvodnenú bližšie v bode 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku.
9. Keďže v danom prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia a čas plnenia nebol dohodnutý, je žalovaný povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ich o plnenie žalobca požiadal ako veriteľ, pričom súd prvej inštancie priznal s uplatneným nárokom žalobcovi aj dôvodne uplatnený nárok na príslušenstvo v znení jeho bližšieho zdôvodnenia v bode 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku (§ 517 ods. 1 veta prvá OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.).
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a to osobitne voči žalovanému v 1. rade, nakoľko proti žalovanej v 2. rade bolo konanie zastavené, keďže mal za to, že pohľadávku žalobcu na náhradu trov konania si mal žalobca uplatniť proti žalovanej v konkurznom konaní.
11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný v 1. rade. Uvádzal, že rozsudok je zaujatý voči jeho osobe, ako aj voči osobe jeho maloletého syna, ktorého má v osobnej starostlivosti a je veľmi nespravodlivý s tým, že prejednávajúca sudkyňa intenzívne podporovala nezúčastnenú žalovanú v 2. rade s poukazom na procesný postup, ktorý bližšie špecifikoval, čím napádal jej neetický a neprofesionálny postup vo veci. Ďalej dával do pozornosti súdu tú skutočnosť, že odo dňa 08.04.2014 je bez trvalého pobytu a preto ani dlh na nájomnom nemohol spôsobiť on, ale práve žalovaná v 2. rade. Nebýval na Č. J. Č.. XX, ale v trojizbovom nájomnom byte na F. J. XX, a to do roku 2017, kde bol susedom svojej svokry v roku 2016 pani X. U., čo mu môže aj potvrdiť, ako aj ďalšie osoby, ktoré uvádzal a preto je nemysliteľné, aby ako bezdomovec platil dlh za exmanželku a taktiež, čo sa týka rozsudku o vypratanie a jeho doručenia, tento neprevzal, keďže na doručenke nie je ani jeho podpis, nakoľko v tom čase už v danej nehnuteľnosti nebýval, ale je tam len podpis žalovanej v 2. rade. Preto nesúhlasil s tým, aby mal zaplatiť dlh aj za žalovanú v 2. rade a to spoločne a nerozdielne, pričom žalovaná v 2. rade je zamestnaná v U. H. A. Š. X a predmetný byt podľa jeho vedomosti už predala. V jeho silách nie je dlh zaplatiť, keďže pracuje na polovičný úväzok.
12. Žalobca považoval skutočnosti uvádzané žalovaným v 1. rade za právne irelevantné, keďže mal za to, že súd správne zistil skutkový stav veci a ďalšie uvádzané skutočnosti sú len novotami v odvolacom konaní, na ktoré sa neprihliada. Vzhľadom k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovanej v 2. rade, súdu neostávalo iné, iba konanie voči nej zastaviť. Navrhoval, aby odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti potvrdil napadnutý rozsudok. Pripojil rozsudok o rozvode, ktorým súd zveril maloletého C. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca (viď rozsudok Okresného súdu Košice II č.k.23P/2396/2016-209 na č.l. 304 spisu).
13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, čo sa týka výrokov pod č. III. a IV. napadnutého rozsudku a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska podľa obsahu odvolania uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné, čo sa týka výrokov pod č. II. a IV., keďže predtým odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného v 1. rade proti výrokom napadnutého rozsudku pod č. I. a II. z dôvodu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) CSP) a to z dôvodu, že týmito výrokmi rozhodnutia žalovaný v 1. rade nebol dotknutý na svojich právach v tomto konaní, nakoľko na majetok žalovanej v 2. rade bol vyhlásený konkurz a to uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 9Odk/92/2019 zo dňa 12.09.2019, pričom súd žalovanú v 2. rade zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze s tým, že toto konanie bolo právoplatne skončené dňa 22.11.2019 a v Obchodnom vestníku bol pod č. 225/2019 uverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, nakoľko žalobca si žalovanú pohľadávku proti žalovanej v 2. rade prihlásil do konkurzného konania, ale z dôvodu nevymáhateľnosti zo zákona predmetnej pohľadávky voči žalovanej v 2. rade v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze,
keďže predmetná pohľadávka mohla byť uspokojená vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade iba v konkurze, ktorý bol ale zrušený z dôvodu, že žalovaná v 2. rade nevlastní ani taký majetok, ktorý by pokryl náklady konkurzu a preto „ex offo“ súd prvej inštancie predmetné konanie zo zákona voči žalovanej v 2. rade konanie zastavil v zmysle § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
14. Preto súd v konaní ďalej rozhodoval o uplatnenom nároku len žalobcu voči žalovanému v 1. rade, ktorý mal byť podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie účastný v uvedenom čase bez právneho dôvodu užívania predmetného bytu, čím sa bezdôvodne spoločne a neodkladne so žalovanou v 1. rade obohatil vo výške 1.996,91 eur, nakoľko v danom prípade ide o dlh, za zaplatenie ktorého zodpovedajú žalovaní spoločne a nerozdielne.
15. Podľa obsahu podaného odvolania zo strany žalovaného v 1. rade, čo sa týka ďalších výrokov napadnutého rozsudku pod č. III. a IV., boli žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, ktorých dôvodnosť odvolací súd vo veci vzhliadol, okrem odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP daného tým, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, kde patrí aj vada v obsadení súdu v prípade, ak rozhodnutie bolo vydané vylúčeným sudcom.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP spočíva v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to aj tým, že rozhodnutie je nepreskúamateľné v celom rozsahu s odkazom na § 220 ods. 2 CSP.
17. Odvolací súd uvádza, že štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je od 01. 07. 2016 upravená v ust. § 220 CSP.
18. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
19. Podľa § 220 ods. 3 a 4 CSP ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.
20. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
21. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
22. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
23. Odvolací súd vo veci nevzhliadol naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP odôvodneného tým, že vo veci neboli splnené procesné podmienky, keďže vo veci rozhodoval vylúčený sudca z dôvodu, že žalovaným uvádzané skutočnosti na adresu zákonnej sudkyne, ktorá vo veci konala, sa týkajú len jej procesného postupu v kontexte jej rozhodovacej činnosti, čo v zmysle § 49 ods. 3 CSP nie je dôvodom na vylúčenie sudcu, a preto odvolací súd na tieto žalovaným uvádzané skutočnosti ani neprihliadal s tým, že toho času sudkyňa JUDr. Oľga Mičietová je už sudkyňou Krajského súdu v Košiciach, a teda vo veci ďalej po zrušení rozsudku a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, konať už nebude.
24. Ďalej odvolací súd preskúmaval, či z vykonaného dokazovania ako nesporne vyplýva, že v rozhodnom období v predmetnom byte býval aj žalovaný v 1. rade, keďže žalovaný v 1. rade túto skutočnosť aj v konaní pred súdom prvej inštancie rozporoval a preto bola táto skutočnosť sporná s odkazom na ust, § 186 ods. 2 veta prvá CSP, nakoľko v tomto smere k zhode strán sporu nedošlo.
25. Odvolací súd preto ako prvé poukazuje na potrebu sa dôsledne vysporiadať súdom prvej inštancie, či v rozhodnom období skutočne žalovaný v 1. rade predmetný byt obýval, aj keď podľa Evidenčného listu s údajom o počte členov domácnosti, č. NZ/305/2013/Č, ktorý bol podpísaný dňa 01.03.2013 povereným pracovníkom na strane jednej (zrejme pracovníkom prenajímateľa alebo žalobcu), ako i nájomcom bytu, t.j. jedným zo žalovaných na strane druhej, je zrejmé, že v byte mali bývať žalovaní v 1.a 2. rade ako nájomcovia a ich syn C., a zo Zápisnice o prevzatí bytu, podpísanej dňa 20.3.2013 žalobcom ako správcom ako i žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomníkmi vyplynulo, že žalovaným predmetný byt č. 4 v O. A. Č. J.. Č.. XX bol odovzdaný do užívania a oni ho do užívania prevzali, pričom listom zo dňa 28.2.2014 Mesto Košice ako prenajímateľ bytu, dalo žalovaným v 1. a 2. rade ako nájomcom bytu výpoveď z nájmu predmetného bytu v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) OZ z dôvodu, že nezaplatili nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace, a to za kalendárne mesiace apríl, máj, september, október a november v roku 2013 a podľa predložených fotokópií poštových doručeniek, ktoré predložil žalobca, bola výpoveď doručená obom žalovaným a to dňa 21.2.2014. Ide ale o listiny, ktoré sa neviažu k rozhodnému obdobiu. Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojeného s bývaním za rozúčtovacie obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015, vyhotoveného žalobcom za predmetný byt č. X A. Č. J.. Č.. XX Q. O., mal súd prvej inštancie za preukázané, že v súvislosti s užívaním predmetného bytu, vznikol vo vymedzenom období nedoplatok vo výške 1.174,93 eur a 821,98 eur, pričom žalovaní boli vyzvaní nedoplatok vysporiadať priloženou poštovou poukážkou v lehote do 30 dní od prevzatia vyúčtovania, ktorá bola doručená žalovanému v 1. rade na adrese predmetného bytu Č. XX, O. dňa 17.5.2016, ktorú mal aj žalovaný v 1. rade svojim podpisom potvrdiť, čo ale s poukazom na uvádzané dôkazy žalovaný v 1. rade rozporoval a preto išlo o spornú skutočnosť, s čím sa mal súd prvej inštancie jasne a určito vysporiadať v zmysle § 220 ods. 2 CSP, s prihliadnutím aj na procesnú obranu žalovaného v 1 rade v konaní.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie ale za nesporne preukázané, že medzi Mestom Košice ako vlastníkom a prenajímateľom bytu a žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami bola uzavretá nájomná zmluva na prenájom 2 - izbového bytu nachádzajúceho sa v O. A. Č. J.. Č.. XX, č. W. X, A. X. F.. na dobu určitú od 1.3.2013 do 28.2.2016. Doručením výpovede z nájmu bytu dňa 21.2.2014 žalovaným v 1. a 2. rade začala odo dňa 1.3.2014 plynúť 3-mesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňom 31.5.2014. Jej uplynutím nájom predmetného bytu žalovaným zanikol a od nasledujúceho dňa, t.z. odo dňa 1.6.2014 bol užívaný predmetný byt bez právneho dôvodu. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami správne sporné, keďže žalovaní ich nerozporovali.
27. To či v predmetnom byte potom zostali obaja žalovaní v 1. a 2. rade bývať aj naďalej po zániku nájmu bytu a bývali v byte spoločne aj v inkriminovanom období v r. 2015, bolo v konaní sporné a preto súd prvej inštancie predčasne dospel k záveru, že predmetný byt minimálne v čase od 1.1.2015 do 31.12.2015 obaja žalovaní užívali a žalobcovi za jeho užívanie nezaplatili ani obvyklú cenu, akú by za jeho užívanie platili riadni nájomcovia 821,98 eura (1 x 83,14 eura + 6 x 123,14 eura) a ani nezaplatili za poskytnuté služby spojené s užívaním tohto bytu sumu 1.174,93 eura, zistenú žalobcom vyhotovením vyúčtovania spotrebovaných služieb v predmetnom byte v čase od 1.1.2015 do 31.12.2015, nakoľko počas celého konania žalovaný v 1. rade tvrdil, že na uvedenej adrese nemal ani trvalý pobyt, býval na inej adrese, čo mu môžu potvrdiť aj ním uvádzaní svedkovia, pričom po celý čas sa staral aj o maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do starostlivosti súdom a toho času je bezdomovec a preto nejde o novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP.
28. Odvolací súd konštatuje, že uvedené zistenia majú vplyv na dôvodnosť uplatneného nároku toho času len voči žalovanému v 1. rade, keďže konanie voči žalovanej v 2. rade bolo „ef offo“ zo zákona súdom prvej inštancie zastavené s tým, že podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
29. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd zrušil rozsudok vo výrokoch pod č. III. a IV. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, § 391 ods. 1 CSP ,keďže predtým odmietol odvolanie žalovaného v 1. rade proti výrokom rozsudku pod č. I. a II. napadnutého rozsudku v zmysle § 386 písm. b) CSP s tým, že v zmysle § 391 ods. 3 CSP uložil súdu prvej inštancie ako má vo veci ďalej konať.
30. V zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).