Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/45/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: I.. L. W., rod. D. nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom W. X, 040 13 Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne so sídlom ul. 29. augusta 8 až 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žiadala správnou žalobou v sociálnych veciach podľa a nasl. (invalidný dôchodok) zo dňa 19.8. 2020 doručenou na správny súd 21.8.2020, zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2020, doručené jej 22.06.2020, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.06.2020, vec tomuto vrátiť na ďalšie konanie.

I. Administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2020 zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa splnila medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, keďže jej celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa odborného posudku o invalidite zo dňa od 01.01.2014 bola 80 % a podľa odborného posudku o invalidite od 08.02.2018 bola 60 %. Sociálna poisťovňa ústredie konštatovala, že žalobkyňa nesplnenia potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení v platnom znení, t.j. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov počet rokov dôchodkového poistenia. Ďalej uviedla, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 24.01.2020 žalobkyňa uzatvorila služobný pomer od 01.09.1989, ktorý stále trvá a neuplatnila si doposiaľ nárok na výsluhový dôchodok. Pred vznikom invalidity, žalobkyňa získala 1 461 dní (4 roky a 1 deň) obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

3. Sociálna poisťovňa ústredie konštatovala, že žalobkyňa získala obdobie výkonu služby v colnej správe v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, preto nie je možné dobu služobného pomeru (v osobitnom systéme) hodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok, (podľa všeobecného systému) a to s odkazom na ust. . Uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa

zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/ alebo II. kategórie funkcii a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Zachovávanie týchto nárokov však spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a II. kategórie funkcií a v určení sumy starobného dôchodku. Na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, preto do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenia.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, a nestotožnila sa s výkladom ust. , keďže splnila: 1. ako poistenec obdobie výkonu služby v colnej správe v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a zároveň 2. splnila podmienku, pretože jej nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona .

5. Žalobkyňa mala za to, že jej služobný pomer naďalej trvá, že napriek závažným zdravotným diagnózam môže pracovať v obmedzenom rozsahu a je spôsobilá na výkon štátnej služby, ale doba služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v jej prípade ku dňu podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku je viac ako 29 rokov, avšak táto jej nebola doposiaľ zhodnotená na nárok na priznanie invalidného alebo výsluhového dôchodku, predčasného starobného a ani starobného dôchodku, a preto zhodnotenie doby na priznanie nároku na invalidný dôchodok nemôže byť v rozpore s platnými právnymi predpismi a citovala čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Podľa nej jej posudkový lekár sociálneho poistenia nesprávne určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dôvodila, pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, nárok na priznanie invalidného dôchodku nie je možné uplatniť podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Uviedla, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko jej v roku 2013 bolo zistené závažné a invazívne onkologické ochorenie, pre ktoré musela podstúpiť veľmi náročnú a komplexnú liečbu.

6. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2020 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zhrnul skutkový stav a citoval príslušné ustanovenia o sociálnom poistení(, , , , , , ), aplikáciou ktorých dospel k rovnakému právnemu záveru ako prvostupňový orgán, ktoré obdobným spôsobom aj odôvodnil.

7. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný ďalej uviedol, : „, účastníčke konania na nárok na invalidný dôchodok bolo zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Vzhľadom na preukázané skutočnosti, námietky účastníčky konania uvedené v odvolaní, týkajúce sa Dohovoru, sú právne irelevantné.“V ďalšom texte rozhodnutia žalovaný poukázal na obdobnú vec vedenú na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len ako „NS SR“) pod sp. zn. , v ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „ÚS SR“) na jeho návrh na začatie konania o súlade ustanovení a s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 , ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky návrhu nevyhovel (nález sp. zn. zo dňa 13.02.2019) a citoval body č. 30 a 31 predmetného nálezu ÚS SR: „Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom postení podľa zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia ? rešpektujúc osobitnú náročnosť ich práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb ? ktoré sa po skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie protiústavnosti. (bod č. 30) Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú

skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu, potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia.“ (bod č. 31)

8. Žalovaný teda vychádzal z právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v zmysle citovaného nálezu konštatoval, že ustanovenia a sa vzťahujú len na policajtov (v danom prípade aj colníkov), ktorí dobu služby policajta (colníka) nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Konštatoval, že žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nemá na účely nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. S odkazom na citovaný nález ÚS SR v konaní o nároku na invalidný dôchodok nemožno prihliadať na doby, ktoré žalobkyňa získala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Uviedol, že sú chránené len určité skupiny zamestnancov, resp. skupiny ekonomicky činného obyvateľstva, nie sú však chránené všetky ekonomicky činné osoby, teda za určených podmienok nie sú chránené aj osoby spadajúce pod osobitný systém sociálneho zabezpečenia ( ). Keďže postavenie chránenej osoby v zmysle čl. 57 ods. 1 písm. a) Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, zverejneného v Zbierke , žalobkyňa nemá nie je jej možné priznať ani krátený invalidný dôchodok podľa čl. 57 ods. 2 a 4 Dohovoru. Postup Sociálnej poisťovne, ústredie pri posudzovaní dôchodkového nároku žalobkyne bol podľa žalovaného správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobkyne. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že „S poukazom na uvedené, žalobkyni na nárok na invalidný dôchodok bolo zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. V ďalšom texte rozhodnutia žalovaný poukázal na obdobnú vec vedenú na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len ako „NS SR“) pod sp. zn. , v ktorej tento podal na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „ÚS SR“) návrh na začatie konania o súlade ustanovení a s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 SR, ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky nevyhovel nálezom sp. zn. zo dňa 13.02.2019).

10. Žalovaný vychádzal z právnych záverov Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých sú chránené len určité skupiny zamestnancov, resp. skupiny ekonomicky činného obyvateľstva, nie sú však chránené všetky ekonomicky činné osoby, teda za určených podmienok nie sú chránené aj osoby spadajúce pod osobitný systém sociálneho zabezpečenia ( ). Keďže žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok v osobitnom systéme, nemá na účely nároku na invalidný dôchodok nárok zo všeobecného systému daného a podľa ,nemá postavenie chránenej osoby v zmysle čl. 57 ods. 1 písm. a) Dohovoru č. 102, zverejneného v Zbierke , a nemá nárok ani na krátený invalidný dôchodok podľa čl. 57 ods. 2 a 4 Dohovoru.

11. Žalovaný mal za to, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie pri posudzovaní dôchodkového nároku žalobkyne bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v príslušných zákonných ustanoveniach, pretože nemožno prihliadať na doby, ktoré žalobkyňa získala v osobitnom systéme zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, ktorý neuplatnila. Žalobkyňa podľa neho v odvolacom konaní nepredložila žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok.

Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika

12. V správnej žalobe žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2020 v celom rozsahu a tiež zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2020 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zhrnula skutkový stav a argumenty prvostupňového

orgánu a žalovaného uvedené v odôvodnení ich rozhodnutí, citovala ustanovenia a a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len ako „“) . Uviedla, že má za to, že za obdobie dôchodkového poistenia treba považovať celú dobu jej výkonu služby, lebo toto obdobie získala za splnenia oboch kumulatívnych podmienok, tak ako to predpokladajú ust. a zákona č . Z. z., pretože nie je poberateľom žiadneho dôchodku. Podľa žalobkyne interpretácia ustanovenia žalovaným je nesprávna, pretože pri posudzovaní potrebného počtu rokov na priznanie invalidného dôchodku neprihliadol nijako na splnenie druhej kumulatívnej podmienky vzhľadom na a , /počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov je najmenej 10 rokov/, čo vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa spĺňa.

13. Žalobkyňa zastáva názor, že obdobie výkonu služby sa má pre účely priznania invalidného dôchodku hodnotiť podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, keďže osobitný predpis, ktorým je , ktorý sa vzťahuje aj na colníkov, upravuje len nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Nárok na invalidný výsluhový dôchodok ( cit. zákona) má policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným len v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru.

14. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že žiada o priznanie invalidného dôchodku pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav (závažné onkologické ochorenie a ďalšie závažné zdravotné diagnózy posudzované v konaní o priznanie invalidného dôchodku posudkovým lekárom), ktorý nemôže uplatniť podľa osobitnej právnej úpravy , keďže tento upravuje podmienky nároku na priznanie invalidného výsluhového dôchodku len v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.

15. V súvislosti s Nálezom ÚS SR sp. zn. Pl .ÚS 16/2017 zo dňa 13.02.2019 a konaním o súlade právnych predpisov t.j. posúdenia súladu ust. a s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 SR, na ktoré sa odvoláva žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, žalobkyňa považovala za potrebné zdôrazniť, že v posudzovanom konaní bol žalobca už poberateľom výsluhového dôchodku. Argumentácia ústavného súdu sa v náleze odvíja od tejto skutočnosti, preto s ohľadom na tento fakt sa žalobkyňa nestotožňuje s odôvodnením žalovaného, že ide o obdobnú vec, keďže žalobkyňa nie je poberateľom výsluhového dôchodku. Žalobkyňa nepožiadala a ani jej nebol priznaný výsluhový invalidný dôchodok podľa .

16. Žalobkyňa opakovane zdôraznila nesprávnu interpretáciu ust. žalovaným aj prvostupňovým orgánom, pre ktorú sú rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu v predmetnej veci nezákonné, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej interpretácii relevantných noriem upravujúcich nárok na invalidný dôchodok na zistený skutkový stav. S dôrazom na kumulatívnosť podmienok uvedených v citovanom ustanovení mala za to, že nie je poberateľkou žiadneho dôchodku a že z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na invalidný dôchodok v rozpore so zákonom.

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol súdu správnu žalobu podľa ako nedôvodnú zamietnuť. Zhrnul, že žalobkyňa nenamietala posúdenie jej zdravotného stavu a nebolo sporné, že žalobkyňa je invalidná s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % od 01.01.2014 a 60 % od 08.02.2018. Žalobkyňa, ale nedosiahla podľa žalovaného potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa , Podľa tohto poistenec vo veku od 40 rokov do 45 rokov musí dosiahnuť najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia, ktorý sa na vznik nároku na invalidný dôchodok zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity a ku dňu vzniku invalidity. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobkyne je nepochybné, že pred vznikom invalidity žalobkyňa získala vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia 1461 dní (4 roky a 1 deň) obdobia dôchodkového poistenia. To znamená, že nezískala najmenej 10 rokov, čo je v rozpore s podmienkami podľa . Žalobkyňa tak nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Napokon z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 24.01.2020 vyplynulo, že žalobkyni služobný pomer od 01.09.1989 stále trvá.

18. Žalovaný uzavrel, že nakoľko žalobkyňa získala obdobie výkonu služby v colnej správe v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné dobu služobného pomeru hodnotiť na jej nárok na invalidný dôchodok. Žalovaný v ďalšom texte citoval ustanovenia a a uviedol, že predmetné ustanovenia vytvárajú právnu garanciu, že sa príslušníkom silových rezortov zhodnotí obdobie výkonu služby vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. To všetko za predpokladu, že uvedené obdobie sa vzhľadom na jeho nedostatočný rozsah nezhodnocuje na nárok na výsluhový dôchodok alebo na inú dávku v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov. Podľa žalovaného právo na primerané hmotné zabezpečenie u týchto osôb je garantované subsidiárne a je zabezpečené a naplnené práve prostredníctvom dôchodkovej dávky poskytnutej zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, za splnenia podmienky na primerané hmotné zabezpečenie z osobitného systému, v ktorom bolo za nich poistné odvádzané. Tieto podmienky zároveň zamedzujú duplicitnému hodnoteniu obdobia výkonu služby. Vyjadrujú tiež garanciu uplatňovania princípu rovnosti v právnom poriadku SR. Nárok na dávky sociálneho poistenia vzniká za splnenia rovnakých zákonných podmienok všetkým poistencom bez rozdielu. Prístup, kedy by došlo k duplicitnému započítaniu výkonu služby tým, že by získal nárok ako poberateľ výsluhového dôchodku za obdobie výkonu služby a aj na nárok na dôchodkovú dávku sociálneho poistenia, a bolo by ho možné považovať za v rozpore s princípom rovnosti v prístupe k právu na primerané hmotné zabezpečenie podľa SR z dôvodu, že v porovnaní s osobou, ktorá bola poistená len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, by tento prístup znamenal horšie zaobchádzanie s poistencami zúčastnenými vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

19. Žalovaný tiež vyhodnotil možnosti aplikácie Dohovoru, resp. jeho jednotlivých častí, na predmetný prípad s tým, že ČSSR sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru týkajúcu sa starobného dôchodku. Keďže invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru, do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru (v časti III.) na invalidný dôchodok. Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon, príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonmi, preto je ním Sociálna poisťovňa viazaná. S poukazom na uvedené, žalobkyni na nárok na invalidný dôchodok bolo zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

20. Záverom žalovaný opätovne citoval body č. 30 a 31 nálezu ÚS SR sp. zn. zo dňa 13.02.2019 s tým, že nad rámec preskúmavaného rozhodnutia citoval úvodnú časť bodu č. 30: „...posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň.“ Zopakoval svoje závery uvedené v preskúmavanom rozhodnutí.

21. V replike žalobkyňa zotrvala na všetkých skutkových a právnych dôvodoch uvedených v správnej žalobe, ktoré v krátkosti zhrnula a tiež citovala z nálezu ÚS SR sp. zn. zo dňa 13.02.2019, konkrétne z časti II. Stanovisko vlády a to v nasledovnom rozsahu: „Právo na primerané hmotné zabezpečenie týchto osôb garantované je tak subsidiárne zabezpečené a naplnené práve prostredníctvom dôchodkovej dávky poskytnutej zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ak nie sú naplnené podmienky na primerané hmotné zabezpečenie z osobitného systému, v ktorom bolo za nich poistné odvádzané. Tieto podmienky zároveň zamedzujú duplicitnému hodnoteniu obdobia výkonu služby, ak už bolo obdobie výkonu služby raz zhodnotené. Ustanovenia a zákona o sociálnom poistení vyjadrujú aj garanciu uplatňovania princípu rovnosti v právnom poriadku Slovenskej republiky. Nárok na dávky sociálneho poistenia vzniká za splnenia rovnakých zákonných podmienok všetkým poistencom bez rozdielu. Prístup, kedy by sa poberateľovi výsluhového dôchodku zhodnotilo obdobie výkonu služby aj na nárok na dôchodkovú dávku sociálneho poistenia, hoci podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia by bez duplicitného započítania obdobia výkonu služby nesplnil, by bolo možné považovať za nesúladné s princípom rovnosti v prístupe k právu na primerané hmotné zabezpečenie podľa , pretože by v porovnaní s osobou, ktorá bola poistená len vo všeobecnom systéme sociálnom poistenia, bol taký prístup výhodnejší pre poberateľa výsluhového dôchodku, a teda by znamenal horšie zaobchádzanie s poistencami zúčastnenými len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia bez legitímneho cieľa.“Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na diskriminačný rozmer postupu žalovaného, keďže SR v čl. 39 ods. 1 garantuje rovnosť prístupu na hmotné zabezpečenie nielen v starobe,

ale aj pri nespôsobilosti na prácu všetkým občanom - „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“

22. Žalobkyňa záverom poukázala na skutočnosť, že ani a ani žiaden iný predpis v SR jej neukladá povinnosť skončiť služobný pomer a požiadať o výsluhový dôchodok. Na výkon štátnej služby je spôsobilá s obmedzením a v služobnom pomere, v ktorom je nepretržite už 31 rokov od skončenia stredoškolského štúdia, zotrváva napriek zlému zdravotnému stavu iba z dôvodu, že je samo živiteľkou a vychováva a zabezpečuje vyživovaciu povinnosť dcére študujúcej na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

23. Žalovaný sa k replike žalobkyne nevyjadril.

Právny názor Správneho súdu

24. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami (ďalej aj ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania, v súlade s , v spojení s vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal./ a nasl. /

Podľa o sociálnom poistení v platnom znení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa o sociálnom poistení v platnom znení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov.

Podľa o sociálnom poistení v platnom znení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

Podľa o sociálnom poistení v platnom znení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa o sociálnom poistení v platnom znení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2013, policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 25 rokov.

Podľa a písm. a) o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2013, policajt alebo profesionálny vojak, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013.

Podľa o sociálnom poistení v platnom znení, poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

Podľa o sociálnom poistení v platnom znení, Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa , a .

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2019, pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Poznámka: do 30.06.2019 bol v predmetných ustanoveniach namiesto termínu ozbrojený príslušník finančnej správy uvedený termín „colník“

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa § 40 až 45 a § 101 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa § 40 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nárok na invalidný výsluhový dôchodok má policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, a to odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru. Podľa § 44 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov na vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotný stav, v ktorého dôsledku policajt alebo profesionálny vojak v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore. Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 25. V prvom rade správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy postupovali zákonne, zhodnotili správne vykonané dokazovanie a skutkové závery majú oporu v ich administratívnom spise. Rovnako správne pristúpili k právnemu posúdeniu veci žalobkyne a podľa právneho názoru správneho súdu správna žaloba žalobkyne nedôvodná a túto podľa rozsudkom zamietol.

26. V preskúmavanom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa spĺňa pre vznik nároku na invalidný dôchodok uvedené vo vyššie citovanom ust. Sporným medzi účastníkmi bolo, či žalobkyňa spĺňa aj ďalšie podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok, podľa , podľa a ust. ) a Zákona o sociálnom poistení.

27. V danom prípade sa správny súd stotožňuje s výkladom žalovaného ohľadne ustanovenia , podľa ktorého obdobie výkonu služby colníka, resp. ozbrojeného príslušníka finančnej správy, v prípade, že obdobie získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nie je možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia. V danom prípade, je rozhodujúce, že ide o obdobie zakladajúce nárok na výsluhový dôchodok. pritom nemusí sa jednať už o nárok, ktorý vznikol, resp. bol uplatnený, ako si to nesprávne vysvetľuje žalobkyňa. Žalobkyňa bola v služobnom pomere od 01.09.1989 a do podania žiadosti o invalidný dôchodok dňa 18.05.2018 viac ako 28 rokov a v služobnom pomere je dodnes. V zmysle v spojení s a písm. a) , by v prípade skončenia služobného pomeru mala nárok na výsluhový dôchodok, t. j. obdobie 28 a viac rokov je obdobím zakladajúcim nárok na výsluhový dôchodok, čo nepochybne odôvodňuje vyššie uvedený záver. Žalobkyňa nespĺňala predpoklady vzniku nároku na výsluhový dôchodok, / podľa zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Preto podľa súdu by bolo možné jej dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systému započítať na dobu potrebnú pre priznanie invalidného dôchodku vo všeobecnom systéme poistenia, len ak by nezískala obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu /. Dávky uvedené v zákona o sociálnom poistení jej preukázateľne neboli priznané /na invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu./

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. pri posudzovaní zákonnej úpravy nároku na invalidný dôchodok podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovení a s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 SR. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 13.02.2019 sp. zn. -52, tomuto návrhu najvyššieho súdu nevyhovel.

29. Správny súd je povinný na tomto mieste opakovane argumentovať aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. februára 2019, ktorým nevyhovel návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúlade a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s a (ďalej len „"). Ústavný súd Slovenskej republiky zavrel a v odôvodnení nálezu Ústavný súd okrem iného uviedol:„... posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného" sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom postení podľa zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia rešpektujúc osobitnú náročnosť ich práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb ktoré sa po skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Podľa názoru ústavného súdu, by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok - bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však

argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s ani s . ..."

30. Preto správny súd na tomto mieste uvádza, že nespôsobilosť na prácu (invalidita) je stav, keď občan z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu je vylúčený z pracovného procesu, resp. jeho možnosť zaradiť sa do pracovného procesu je podstatne obmedzená. Pre prípad staroby a trvalej nespôsobilosti na prácu garantuje občanovi právo na primerané zabezpečenie.

31. V systéme sociálneho zabezpečenia je hmotné zabezpečenie občana pri trvalej nespôsobilosti na prácu zabezpečované predovšetkým zo systému sociálneho poistenia invalidným dôchodkom podľa zákona o sociálnom poistení, a v prípade osobitnej skupiny osôb z osobitného systému podľa o sociálnom zabezpečení policajtov invalidným výsluhovým dôchodkom.

32. Zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nie sú teda vo vzťahu lex generalis a lex specialis.

33. Podľa § 38 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov v znení platnom do 30. apríla 2013 policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov, avšak od 01. mája 2013 je podmienkou trvanie služobného pomeru najmenej 25 rokov.

34. Podľa § 42 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov nárok na invalidný výsluhový dôchodok má policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená podľa § 44 najmenej o 20%. Na vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotný stav, v dôsledku ktorého policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch. Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20% (§ 44 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov).". 35. Správny súd odkazuje k § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na záver ústavného súdu o tom, že profesionálni vojaci v osobitnom sociálnom systéme nadobúdajú nárok na dlhodobé sociálne zabezpečenie v nižšom veku ako iní pracovníci v pracovnom alebo obdobnom pomere. V ich dôchodkovom zabezpečení sa uplatňuje princíp výsluhy, pričom sa zhodnocuje len doba vojenskej služby, príp. inej štátnej služby. Základnými oblasťami sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré treba riešiť odchylne od všeobecnej úpravy, je ich zabezpečenie počas dočasnej neschopnosti vykonávať službu zo zdravotných dôvodov (nemocenské zabezpečenie a úrazové zabezpečenie) a zabezpečenie počas trvalej, resp. dlhodobej neschopnosti vykonávať túto službu (výsluhové zabezpečenie). 36. Správny súd odkazuje i na odôvodnenie nálezu ústavného súdu, podľa ktorého posudzovanie vzniku nároku na invalidný dôchodok sa systémovo posudzuje podľa iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov a to vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku. Preto možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného" sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec zúčastnený obligatórne na sociálnom postení podľa zákona o sociálnom poistení. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému.

37. Podľa súdu nie je možné nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov poskytujú zabezpečenie, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito o sociálnom zabezpečení policajtov neupravuje nárok policajta, profesionálneho vojaka ani ostatných osôb, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, na invalidný dôchodok v prípade invalidity vzniknutej zo všeobecných príčin, na ktoré sa nevzťahuje a zákona o sociálnom zabezpečení policajtov.

38. Vychádzajúc z právneho názoru vyplývajúceho z citovaného nálezu Ústavného súdu možno konštatovať, že pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej o nároku na invalidný dôchodok je potrebné vychádzať z ustanovení a , v zmysle ktorých v konaní o nároku na invalidný dôchodok podľa tohto zákona nemožno prihliadať na doby, ktoré mohli byť (vzhľadom na to, že zákon hovorí o období zakladajúcom nárok) žalobkyni zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok podľa . Bez uvedeného obdobia služby žalobkyňa získala obdobie dôchodkového poistenia iba v rozsahu 4 rokov a 1 dňa, takže pred vznikom invalidity, ku dňu 01.01.2014 vzhľadom na dosiahnutý vek 42 rokov nesplnila podmienku doby dôchodkového poistenia najmenej 10 rokov podľa Zákona o sociálnom poistení.

39. Preto je správny záver žalovaného, že žalobkyni nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 tohto zákona nevznikol. Žalobkyňa nie je fyzickou osobou, ktorá je dôchodkovo poistená podľa zákona o sociálnom poistení, a i podľa § 70 ods. 1 zákona má nárok na invalidný dôchodok za podmienok tohto systému. Doposiaľ žalobkyňa získala obdobie dôchodkového poistenia iba v rozsahu 4 rokov a 1 deň, pred vznikom invalidity, a vzhľadom na dosiahnutý vek 42 rokov nesplnila podmienku doby dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení. /vo všeobecnom systéme.

40. Aj podľa záverov jedného z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.08.2020 tento v obdobnej veci uviedol,: „Nebolo sporné, že žalobkyňa ako colníčka získala viac ako 28 služby (od 01.09.1989 do 18.05.2018), na základe čoho jej vznikol nárok na výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa ., ktorý si ale podľa obsahu súdneho a administratívneho spisu do dnešného dňa neuplatnila. Aj v posudzovanej veci nebolo sporné, že vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, upraveného Zákonom o sociálnom poistení získala žalobkyňa obdobie dôchodkového poistenia (4 roky a 1 deň) a sporným nebol ani dátum vzniku invalidity od 01.01.2014, ku ktorému žalobkyňa dosiahla vek 42 rokov a splnila však podmienky priznania nároku na výsluhový dôchodok.“ Obdobne v konaní sp.zn. z 24. 2. 2015 a sp. zn. z 25. 8. 2020/.

41. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti, ani v dôsledku nedostatočného odôvodnenia ich rozhodnutí.

42. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa nemala vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyni spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.