Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39T/45/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného P. U., stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. októbra 2021 v Pezinku, takto

rozhodol:

Obžalovaný: P. U., Z.. XX. P. XXXX V. B., K. B. V. XXX,

sa uznáva za vinného, že

dňa 08.02.2020 v čase od 21.10 h do 21.20 h v obci Budmerice od čerpacej stanice AVANTI riadil osobné motorové vozidlo zn. Renault Megan, striebornej metalízy, evidenčné číslo B., kde bol spozorovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Modra a následne touto hliadkou aj prenasledovaný, pričom počas rýchlej a nebezpečnej jazdy nereagoval na svetelné znamenia a výstražné zariadenia „STOP" služobného motorového vozidla hliadky PZ, s vozidlom pokračoval v jazde po ul. Juraja Holčeka, prostredníctvom hlásky majáku bol vyzývaný k zastaveniu vozidla, avšak na to nereagoval, ale pokračoval v jazde za obec Budmerice smerom na obec Štefanová, následne na obec Doľany a Častá, pričom svojou jazdou ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky a za obcou Doľany odbočil vpravo a vbehol do poľa, kde policajná hliadka použila dva varovné výstrely do vzduchu, na ktoré obvinený ako vodič nereagoval, na čo boli použité v počte 9 rán ďalšie výstrely mierené na pneumatiky unikajúceho vozidla s cieľom toto vozidlo zastaviť, na čo obvinený ako vodič pokračoval v ďalšej jazde a vyšiel z poľa na cestnú komunikáciu II/502, na ktorej zastavil, pričom bolo zistené, že Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 20.12.2013, právoplatným dňa 20.12.2013 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 30 mesiacov, a to od 05.12.2019 do 05.06.2022

teda

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,

čím spáchal

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

Za to mu súd ukladá

Podľa a , s použitím a , , trest domáceho väzenia vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov.

Podľa je obžalovaný povinný:

1. v čase od 00,00 hod. do 24,00 hod. s výnimkami času nevyhnutne potrebného na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so , zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese V.2. viesť riadny život; 3. podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa s použitím , , a , ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 5 (päť) rokov.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného P. U. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom súde dňa 2. júla 2020 obžalobu číslo Pv 94/20/1107-74 (ďalej len „obžaloba“), pričom skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Obžalovaný sa mal podľa obžaloby trestnej činnosti dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vydal v danej trestnej veci dňa 22. septembra 2020 trestný rozkaz, proti ktorému podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní súd po tom, čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa (že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe), vykonal dokazovanie podľa výsluchom svedkov: E. V., T. F., F. Q., P. F., H. B., L. F., podľa prečítaním listinných dôkazov: č.l. 120-121 - zápisnica o obhliadke miesta činu; č.l. 127-128 - trestný rozkaz OS BA II sp. zn. ; č.l. 135-142 - evidenčná karta vodiča; č.l. 143 - evidenčná karta vozidla; č.l. 145 - kópia dokladu o platbe v hotovosti; č.l. 146-147 - hlásenie o použití donucovacieho prostriedku; č.l. 170-172 - odpis registra trestov; č.l. 173 - evidencia priestupkov; č.l. 436-446 - záverečná správa o výsledku IPŠ s prílohami; podľa oboznámením vecných dôkazov

- fotodokumentácie z č.l. 122-125 spisu a podľa oboznámením obrazových záznamov z DVD z obálky pripojenej na obale vyšetrovacieho spisu s označením: záznam - čerpacia stanica zo dňa 8. 2. 2020.

Vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako je to uvedené v , pričom vychádzajúc zo zásad dokazovania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v posudzovanej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa a že tento skutok spáchal práve obžalovaný.

K dokazovaniu

Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a odmietol k veci vypovedať. Rovnako aj pri svojich výsluchoch v prípravnom konaní odmietol obžalovaný k veci vypovedať, avšak už v prípravnom konaní v máji roku 2020 obžalovaný spochybnil zákonnosť dôkazu- obrazových záznamov z priestorov čerpacej stanice AVANTI v Budmericiach zo dňa 8. februára 2020. Prostredníctvom svojej obhajkyne obžalovaný namietal to, že jeho trestné stíhanie sa opiera o kamerový záznam, o ktorom sa domnieva, že nie získaný v súlade so zákonom (podozrenie pre neoprávnené spracúvanie osobných údajov, pre ktoré aj inicioval konanie vedené na Úrade na ochranu osobných údajov pod sp.zn. - Os). V tejto súvislosti navrhol ako svedka vypočuť F. Q..

Svedok F. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná a nie je s ním v bližšom vzťahu. Uviedol, že je majiteľom čerpacej stanice Avanti v Budmericiach, ktorá je už desaťročia monitorovaná kamerovým systémom a je aj označená nálepkami, že priestor stanice je monitorovaný kamerovým záznamom. Svedok uviedol, že kamerový systém im dodáva obchodná spoločnosť, ktorej obchodný názov nevie presne uviesť, avšak jej majiteľom je P. F. z Budmeríc, ktorého pozná cca 30 rokov. Svedok uviedol, že v čase, keď sa na čerpacej stanice Avanti v Budmericiach bola pozrieť obhajkyňa obžalovaného, stretol sa s ňou osobne a musel jej dať za pravdu v tom, že na výklade nie je nálepka o monitorovaní priestorov kamerovým záznamom. Svedok vypovedal, že po návšteve

obhajkyne bol v tejto súvislosti následne vypočúvaný v prípravnom konaní, pričom policajtom ozrejmil, že to bolo spôsobené tým, že dodávajúca spoločnosť práve menila niektoré kamery a vymieňala i tieto nálepky, ktoré boli rokmi vyblednuté od slnka. Svedok mal ten dojem, že v čase návštevy obhajkyne obžalovaného sa na čerpacej stanice Avanti v Budmericiach práve nachádzali aj technici dodávajúcej spoločnosti, ktorí práve menili kamery, odlepovali staré nálepky a nalepovali nové. Svedok pripustil to, že odstránené nálepky mohli technici dodávajúcej spoločnosti nahradiť novými až nasledujúci deň, zdôraznil však, že keď bol niekoľko mesiacov predtým, vo februári roku 2020 políciou požiadaný o vydanie kamerových záznamov, bola určite čerpacia stanica Avanti v Budmericiach označená nálepkami, že priestor stanice je monitorovaný kamerovým záznamom.

Svedok P. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného vôbec nepozná a nie je s ním v bližšom vzťahu. Svedok vypovedal, že posledné roky zabezpečuje pre pána Q. servis kamerových systémov čerpacej stanice Avanti v Budmericiach. Svedok uviedol, že niekedy na jar roku 2020 počas obdobia cca dvoch mesiacov vymieňal na čerpacej stanice Avanti v Budmericiach kamery, káble i nálepky, pretože kamerový systém tejto čerpacej stanice bol zriadený desaťročia dozadu (pri jej vybudovaní), káble boli v žalostnom stave a staré nálepky boli vyblednuté. Svedok nevedel uviesť v ktorých dvoch mesiacoch roka 2020 presne tento servis vykonal, avšak uviedol, že februári 2020 to nebolo, pretože sa pracovalo vonku a už nebola taká zima, ako vo februári, myslí si preto, že to bolo neskôr ako vo februári a preto si myslí, že vo februári sa tie staré nálepky na čerpacej stanici určite nachádzali.

Svedok H. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná a nie je s ním v bližšom vzťahu. Uviedol, že pracuje na čerpacej stanice Avanti v Budmericiach, pričom ako obsluha čerpacej stanice pracoval aj v deň skutku. Svedok uviedol, že nevidel, kto presne viedol motorové vozidlo, ktoré v ten deň prišlo na čerpaciu stanicu, všimol si len to, ako do vnútorných priestorov stanice vstúpili obžalovaný s priateľkou.

Svedok L. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná a nie je s ním v bližšom vzťahu. Svedok uviedol, že pracuje ako vyšetrovateľ OR PZ v Pezinku, vyšetroval v prípravnom konaní i skutok obžalovaného, avšak pre odstup času si na žiadne podrobnosti nespomína.

Svedok E. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň skutku bol velený do nočnej motohliadky ako vodič, hliadka mala na starosti úsek Budmerice-Vištuk. Poukázal na to, že z úradnej činnosti mal vedomosť o tom, že obžalovaný je problémový človek, má uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý nerešpektuje a zvykne si chodiť kupovať autom cigarety na čerpaciu stanicu v Budmericiach. Keď okolo 21:00 hod. prechádzali popri čerpacej stanici v Budmericiach, všimol si, že tam stojí strieborný Renault, pričom mal vedomosť, že jeho držiteľkou je družka obžalovaného. Svedok videl, ako do tohto auta nastúpila družka obžalovaného na miesto spolujazdca a videl, že obžalovaný si sadol za volant. Vzápätí na to hliadka obdržala aj súkromný telefonát od pumpára, ktorým im uviedol, že obžalovaný nastúpil do auta a určite pôjde autom, aby si na neho dali pozor. Svedok videl, ako na výjazde z čerpacej stanice obžalovaný s autom zastavil na stopke a potom pokračoval v jazde po ulici Juraja Holčeka. Išli za ním s policajným vozidlom, pričom svedkova kolegyňa zapla majáky a prostredníctvom hlásky majáku vyzývali obžalovaného k zastaveniu vozidla. Akonáhle obžalovaný zbadal majáky zrýchlil jazdu a viedol auto cez obec Budmerice smerom na obec Štefanová. S policajným autom hliadka obžalovaného neustále prenasledovala, obžalovaný išiel miestami až rýchlosťou 170 km/hod., pričom svojou jazdou ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Za obcou Doľany obžalovaný stratil kontrolu nad vozidlom a vbehol s autom do poľa, pri jeho prenasledovaní sa policajná hliadka s autom dostala na úroveň prenasledovaného auta, svedok použil dva varovné výstrely do vzduchu, na ktoré obžalovaný ako vodič nereagoval, na čo svedok použil ďalšie výstrely mierené na pneumatiky unikajúceho vozidla s cieľom toto vozidlo zastaviť. Svedok uviedol, že celkovo vystrelil asi 10-12 krát, pričom dvoma- troma výstrelmi vozidlo i zasiahol. Obžalovaný však ako vodič pokračoval v ďalšej jazde a vyšiel z poľa na štátnu cestu, kde pred obcou Častá vozidlo zastavil za zákrutou. Policajná hliadka zastavila zo svojim vozidlom na vzdialenosť cca 3 metre, z ktorej svedok videl, ako si vo vnútri vozidla vodič so spolujazdkyňou vymenili miesta. Svedok pristúpil k prenasledovanému vozidlu, kde so zbraňou vyzýval obžalovaného aby vystúpil z miesta spolujazdca, čo obžalovaný aj uposlúchol, ľahol si na zem, kde mu svedok priložil putá.

Svedkyňa T. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracuje na OO PZ Modra a osobu obžalovaného dobre pozná z úradnej činnosti, vie o ňom, že má uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý nerešpektuje a dvakrát počas jej služby odmietol na výzvu hliadky zastaviť s vozidlom, čo vyústilo do prenasledovania vozidla a použitia služobnej zbrane. V deň skutku mala svedkyňa nočnú motohliadku s kolegom V.. Vykonávali hliadkovú činnosť v obci Budmerice a ako prechádzali popri čerpacej stanici, všimla si, že na nej stojí vozidlo, ku ktorému obžalovaný pristupuje ako vodič. S policajným vozidlom sa otočili na najbližšej križovatke smerom na obec Jablonec, a išli opäť smerom k čerpacej stanici, práve vtedy spozorovali, ako predmetné vozidlo vychádza z čerpacej stanice, teda sa ho rozhodli zastaviť a skontrolovať. Vtedy niekedy pritom svedkyni zatelefonoval i jej známy, pán H. B., ktorý jej uviedol, že obžalovaný je na čerpacej stanici. Spustili výstražné svetelné zariadenie na policajnom vozidle, ktoré akonáhle vodič zbadal, zrýchlil jazdu a unikal hliadke cez obec Budmerice smerom na obec Štefanová. Prenasledovaný vodič išiel neprimerane rýchlo, svojou jazdou ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky napríklad v Budmericiach v pravotočivej zatáčke sa vodič protiidúceho autobusu musel dosť vyhýbať, aby nedošlo ku kolízií. Prenasledovaný vodič za obcou Doľany zišiel s autom do poľa, pri jeho prenasledovaní policajná hliadka použila dva varovné výstrely do vzduchu a keď sa s autom dostala na úroveň prenasledovaného auta, kolega svedkyne použil zbraň na pneumatiky unikajúceho vozidla. Vodič však nezastavil a stále unikal, následne vyšiel z poľa na štátnu cestu, kde pred obcou Častá vozidlo zastavil. Policajná hliadka mala prenasledované vozidlo počas prenasledovania neustále na dohľad, pričom ako zastavili za prenasledovaným vozidlom, svedkyňa zo vzdialenosti asi 2 až 3 metre videla, ako si vo vnútri vozidla vodič so spolujazdkyňou vymenili miesta. Policajti pristúpili k prenasledovanému vozidlu, kde z miesta spolujazdca vytiahli obžalovaného a v čase okolo 21:20 hod. ho i zadržali, spolujazdkyňa z vozidla vystúpila sama z miesta vodiča. Táto svedkyňa tiež uviedla, že potom, ako bola v posudzovanej veci v prípravnom konaní vypočutá v procesnom postavení svedka, jej vyšetrovateľ Majdák na obvodnom oddelení Policajného zboru v Modre ukázal aj obrazové záznamy z kamerových systémov z čerpacej stanice Avanti v Budmericiach zo dňa 8. februára 2020. Svedkyňa na otázky obhajcu uviedla, že spomenutý vyšetrovateľ jej tieto obrazové záznamy ukázal na jej žiadosť, pretože bola na tieto záznamy zvedavá, pričom zopakovala, že to bolo až potom, čo podpísala zápisnicu o svojom výsluchu v procesnom postavení svedka.

Ďalšími priamymi dôkazmi, ktoré potvrdzovali skutočnosti uvedené v obžalobe boli obrazové záznamy z priestorov čerpacej stanice Avanti v Budmericiach, verne zachytávajúce skutkový dej dňa 8. februára 2020. Z oboznámených obrazových záznamov totiž vyplynulo nasledovné:

Na zábere kamery č. 1 je vidieť ako vo vnútri predajne čerpacej stanice sedí za obslužným pultom svedok H. B. a sleduje televízor. V čase o 20:47:10 hod. prichádza do predajne družka obžalovaného P. U., a o pár sekúnd na to do predajne vstúpi obžalovaný. Zatiaľ, čo družka obžalovaného platí za objednané cigarety v hotovosti, vedie obžalovaný so svedkom B. rozhovor. V čase o 20:47:46 sa obžalovaný s družkou pobozkajú a následne spoločne vyjdú von z predajne. Bezprostredne po ich odchode berie svedok B. do rúk svoj mobilný telefón a niekomu telefonuje.

Na zábere kamery č. 4 je vidieť vonkajší priestor čerpacej stanice Avanti v Budmericiach, pohľad kamery zachytáva stojany na čerpanie pohonných hmôt, vstup do predajne, ako aj hranicu križovatky na výjazde z čerpacej stanice. V čase o 20:47:00 hod. prichádza na čerpaciu stanicu osobné motorové vozidlo zn. Renault Megan, striebornej metalízy, evidenčné číslo B. a zastaví pred vchodom do predajne. V čase o 20:47:07 hod. z tohto vozidla vystupuje z miesta spolujazdca družka obžalovaného P. U. a následne vchádza do predajne. V čase o 20:47:14 hod. z tohto vozidla vystupuje z miesta vodiča obžalovaný a následne vchádza do predajne. Zatiaľ, čo sú obžalovaný s družkou vo vnútri predajne stojí osobné motorové vozidlo zn. Renault Megan zaparkované so zapnutými stretávacími svetlami. V čase o 20:47:53 hod. z predajne vychádzajú družka obžalovaného a obžalovaný, družka obžalovaného nastúpi do vozidla z pravej strany na miesto spolujazdca a obžalovaný nastúpi do vozidla z ľavej strany na miesto vodiča. O tri sekundy po zatvorení dverí vozidla na strane vodiča sa vozidlo pohne a odchádza z čerpacej stanice V čase o 20:48:11 hod. sa vozidlo zastaví na hranici križovatky na výjazde z čerpacej stanice pri zvislej dopravnej značke „Stoj, daj prednosť v jazde“ a následne odbáča vľavo.

Z odpisu z registra trestov (č.l. 170-172 spisu) súd zistil, že obžalovaný je všeobecným i špeciálnym recidivistom. Z aktuálneho odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol v minulosti celkovo 17 krát súdne trestaný, a to tak pre majetkové ako aj násilné trestné činy, pričom 8 krát bol trestaný

za trestný čin marenia úradného rozhodnutia podľa písmeno d/ . Súdy na neho pri odsudzovaní za trestný čin marenia úradného rozhodnutia podľa písmeno d/ pôsobili ukladaním podmienečných i nepodmienečných trestov odňatia slobody a trestom zákazu činnosti. V poradí trinásty záznam v odpise z registra trestov obžalovaného sa týka jeho odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 20.12.2013, právoplatným dňa 20.12.2013, kedy mu bol mu bol za trestný čin marenia úradného rozhodnutia podľa písmeno d/ uložený podmienečný trest odňatia slobody na 18 mesiacov so skúšobnou dobou, v ktorej sa osvedčil dňa 20.12.2018, ako aj trest zákazu činnosti zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 30 mesiacov.

Z evidenčnej karty vodiča (č.l. 135-142 spisu) vyplýva, že obžalovanému: dňa 3.11.2011 začal plynúť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 36 mesiacov uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 16.11.2011; dňa 4.12.2014 začal plynúť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 60 mesiacov uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 09.12.2011; dňa 05.12.2019 začal plynúť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 30 mesiacov uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 20.12.2013.

Zo záverečnej správy o výsledku IPŠ s prílohami na č.l. 436-446 spisu mal súd za preukázané, že u obžalovaného sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia. Probačný a mediačný úradník vykonal dňa 18. septembra 2020 predbežné šetrenie v obydlí obžalovaného na adrese Vištuk 179. Obžalovaný aj dotknuté osoby (matka D. U., družka P. U.) žijúce s obžalovaným v spoločnej domácnosti boli poučení podľa , o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Dotknuté osoby podľa , udelili súhlas s kontrolou technickými prostriedkami. Obžalovaný dal v zmysle písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Probačný a mediačný úradník vykonal v obydlí obvineného preverenie materiálno - technických podmienok a zistil, že obžalovaný býva v dvojizbovom rodinnom dome. V rodinnom dome obžalovaný žije s matkou a družkou. Dostupnosť GSM signálu je dobrá, prípojka elektrickej energie v dome je zavedená, pričom je uzatvorená zmluva so ZSE Energia, a.s. Obžalovaný pracuje len brigádnicky. Predbežným šetrením bolo zistené, že u obžalovaného sú splnené materiálno - technické podmienky, na výkon trestu domáceho väzenia.

K výroku o vine a k právnej kvalifikácií Súd je toho názoru, že ak by boli na hlavnom pojednávaní ako dôkaz vykonané len vyššie uvedené obrazové záznamy, stačili by tieto, ako priamy dôkaz v spojení s odpisom z registra trestov obžalovaného a evidenčnou kartou vodiča k preukázaniu toho, čo treba v zmysle v trestnom konaní dokazovať pre naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu kladeného obžalovanému za vinu. Jasne z nich totiž vyplýva, že dňa 8. februára 2020 to bol práve obžalovaný, ktorý v obci Budmerice na čerpacej stanice AVANTI viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megan, striebornej metalízy, evidenčné číslo BA297XB, napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 20. decembra 2013 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 30 mesiacov, a to od 5. decembra 2019 do 5. júna 2022, a teda obžalovaný už len týmto konaním maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.

Stredná časť skutkovej vety obžaloby opisujúca to, ako bol obžalovaný následne prenasledovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Modra, kam v jazde pokračoval, že svojou jazdou ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky a ako prišlo k tomu, že s vozidlom zastavil, by bola dôležitá pre posudzovanie toho, či obžalovaný svojim skutkom naplnil znaky skutkovej podstaty iného trestného činu, konkrétne trestného činu všeobecného ohrozenia . Zo znenia tejto časti skutkovej vety obžaloby, potvrdenej výpoveďami svedkov V. a F. V.šak súdu nevyplývalo, že by obžalovaný pri vedení vozidla svojou nebezpečne rýchlou jazdou vystavil viac ako sedem osôb nebezpečenstvu smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví, čo by v zmysle ustálenej judikatúry (viď R 39/1982) bolo dôvodom právne kvalifikovať jeho skutok ako trestný čin všeobecného ohrozenia podľa .

Vina je otázka skutková. Výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania bez najmenších rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaného za spáchaný skutok. Na tomto mieste súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu, pričom ich vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú obsahovú zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Preto po ich vyhodnotení bolo možné vylúčiť akékoľvek rozumné pochybnosti o vine obžalovaného za spáchaný skutok, ktorý súd právne kvalifikoval v zmysle podanej obžaloby ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

Na tomto mieste súd k obhajobným námietkam obžalovaného o tom, že obrazové záznamy z priestorov čerpacej stanice Avanti v Budmericiach, zachytávajúce skutkový dej dňa 8. februára 2020 sú nezákonným dôkazom, na ktorý súd nemôže prihliadať, uvádza, že tieto boli vyvrátené výpoveďami svedkov Q.a a F.. Podstatou námietok obžalovaného bolo to, že keď v máji 2020 jeho zvolená obhajkyňa navštívila priestory čerpacej stanice Avanti v Budmericiach, neboli priestory tejto čerpacej stanice označené nálepkou s upozornením, že priestor je monitorovaný kamerovým záznamom, z čoho obhajoba vyvodzovala, že ak neboli priestory čerpacej stanice takto označené v máji 2020, neboli tak označené ani dňa 8. februára 2020, a preto sú kamerové záznamy z priestorov čerpacej stanice nezákonným dôkazom. Svedok Q., ako aj svedok F.č však vypovedali, že kamerový systém na čerpacej stanici Avanti v Budmericiach bolo rekonštruovaný v jarných mesiacoch roku 2020, t.j. neskôr ako vo februári, pričom dňa 8. februára 2020 boli priestory tejto čerpacej stanice označené nálepkou s upozornením, že priestor je monitorovaný kamerovým záznamom. Za toho stavu vyhodnotil súd obhajobné námietky obžalovaného ako celkom zjavne nenáležité.

Pokiaľ išlo o subjektívnu stránku trestného činu, mal súd z hľadiska zavinenia za preukázané, že konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete obžaloby je pokryté priamym úmyslom v zmysle písmeno a/ , nakoľko s ohľadom na spôsob jeho konania je zjavné, že chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v . Pritom vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný.

Vyšší než nepatrný stupeň spoločenskej nebezpečnosti prečinu obžalovaného zakladajú hlavne spôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, ako aj z uvedenej formy a miery zavinenia (priamy úmysel). Aj keď oproti právnej úprave kedysi obsiahnutej v osoba páchateľa už nie je medzi kritériami definovanými v zahrnutá (takisto, ako tam nie je zahrnutý ani význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý), nemožno ani osobu páchateľa úplne opomenúť pri posudzovaní materiálnych znakov závažnosti prečinu. V danom prípade je tomu tak preto, že v osobe obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu vo vzťahu k páchaniu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazovali taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči obžalovanému trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj

pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Dospel tak k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť ukladaním trestu odňatia slobody, ktorý pri predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného za totožný trestný čin očividne neviedol k jeho náprave (po jeho vykonaní obžalovaný vždy zrecidivoval), ale účel trestu u neho lepšie splní trest domáceho väzenia, ktorého represívne a výchovné účinky sú podobné, avšak účinok uloženia tohto druhu trestu doposiaľ u obžalovaného skúmaný nebol.

Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným dospel k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci odôvodňujú uložiť obžalovanému trest domáceho väzenia, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti, pretože takáto kombinácia trestov dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Pri výmere ukladaného trestu súd taktiež obligatórne (povinne) prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúce okolnosti súd u obžalovaného nezistil žiadne. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného bolo to, že bol už za trestný čin odsúdený ( Tr. zák.). Prevažujúci pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami (1:0) viedol súd k záveru, že u obžalovaného sa má dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvýšiť o jednu tretinu ( Tr. zák.) pri obidvoch druhoch ukladaných trestov.

V prípade ukladaného trestu domáceho väzenia bol základom pre výpočet zvýšenej trestnej sadzby rozdiel medzi hornou ( 4 roky) a dolnou (0 rokov) hranicou trestnej sadzby ustanovenej v § 53 ods. 1 Tr. zák., teda pri modifikácii trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. prichádzalo do úvahy ukladanie trestu domáceho väzenia v rozpätí 16 mesiacov až 4 roky.

V prípade ukladaného trestu zákazu činnosti bol základom pre výpočet zvýšenej trestnej sadzby rozdiel medzi hornou (10 rokov) a dolnou (1 rok) hranicou trestnej sadzby ustanovenej v § 61 ods. 2 Tr. zák., teda pri modifikácii trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. prichádzalo do úvahy ukladanie trestu zákazu činnosti v rozpätí 4 roky až 10 rokov.

Súd uložil obžalovanému trest domáceho väzenia vo výmere 32 mesiacov, t.j. presne v polovici daného rozpätia a trest zákazu činnosti vo výmere 5 rokov, čo je v dolnej polovici daného rozpätia. Takéto výmery trestov podľa názoru súdu dostatočne zohľadňujú spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, zároveň tiež zabezpečia ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradia od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadria morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Pri stanovovaní povinností podľa § 53 ods. 3 Tr. zák. súd postupoval tak, aby uložený trest domáceho väzenia bol vykonateľný za každých okolností, ako aj v prípade, že obžalovaný bude počas plynutia trestu nezamestnaný (vo svojom obydlí sa v takom prípade bude musieť zdržovať nepretržite), tak aj v prípade, že obžalovaný bude počas plynutia trestu zamestnaný na základe pracovnej zmluvy (vo svojom obydlí sa v takom prípade bude musieť zdržovať s výnimkou nevyhnutne potrebného času na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti). Konkrétne nastavenie technických prostriedkov umožňujúcich kontrolu výkonu tohto rozhodnutia tak bude uskutočnené až vo vykonávacom konaní, pričom toto nastavenie bude možné podľa potreby aj meniť. Trest zákazu činnosti súd obžalovanému ukladal ako ďalší trest v zmysle § 43 Tr. zák. , nakoľko ho odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest zákazu činnosti uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. vykonaný.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Pezinok , rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. V písomne (štvormo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie môžu podať: -prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného; -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech; -príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech; -zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli; -poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.